Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-57-2024.pdf
PDF · 108.46 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/57/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov, sudkyňou JUDr. Janou Gombárovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., XXX XX C., t.č. ÚVV a ÚVTOS, oddelenie výkonu trestu v Sabinove, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXX/X, XXX XX G., o zaplatenie sumy 600,- eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.08.2024 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % od 30.06.2015 do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že prvýkrát osobne oslovil žalovaného a jeho firmu začiatkom roku 2010 najskôr telefonicky a osobne sa stretli v apríli 2010 a žalovaného vtedy požiadal, či by mu mohol finančne pomôcť pri organizovaní bežeckých pretekov v C. a okolí cez športový klub A. D. C. H. C.. Navrhol mu, aby podpísali zmluvu o prenájme priestorov na umiestnenie reklamnej tabule, na základe ktorej by mal žalovaný reklamu svojej firmy na bežeckých pretekoch, ktoré žalobca organizoval. Dňa 01.03.2010 spolu predmetnú zmluvu podpísali pod číslom 4/2010 na sumu 300,- eur a súčasne vypísali aj príjmový a výdavkový doklad na uvedenú sumu. Žalovaný mu však vyplatil len 150,- eur s odôvodnením, že žalobcu až tak dobre nepozná a že druhú časť sumy 150,- eur mu zaplatí až keď mu žalobca prinesie podklady ako bola reklama podľa zmluvy prevedená do konca roka 2010. Dňa 20.12.2010 žalobca osobne odovzdal žalovanému podklady o prevedení reklamy a podľa dohody od neho pýtal zvyšných 150,- eur. Žalovaný sa začal vyhovárať, že teraz nemá takú sumu a kázal, aby mu neskôr zavolal. Žalobca ho viackrát kontaktoval do februára 2011, no žalovaný sa stále vyhováral a povedal mu, že už má podpísaný príjmový doklad na sumu 300,- eur. Žalobca mal za to, že ho žalovaný oklamal ale nechal to tak. Znovu sa so žalovaným stretol v máji 2015, kedy ho opäť osobne žiadal o finančnú pomoc pri bežeckých pretekoch. Telefonovali si niekoľkokrát do júna 2015, pričom mu žalovaný uviedol, že mu finančne pomôže sumou 1.000,- eur, ak mu žalobca dá niečo dopredu, aby aj žalovaný osobne niečo z toho mal. Žalobca s tým súhlasil a koncom júna 2015 na parkovisku pred hotelom I. v C. žalovanému osobne odovzdal nový televízor, ktorý si žalovaný naložil do svojho vozidla. Žalovaný mu povedal, že sa ponáhľa a aby žalobca mu zavolal a doniesol dvojmo tie zmluvy o prenájme priestorov na umiestnenie reklamnej tabule na rok 2015, že ich podpíšu. Žalobca žalovanému až do septembra 2015 telefonoval, kedy podpíšu tú zmluvu, avšak žalovaný sa stále vyhováral, že nemá čas a žalobca zistil, že ho opäť oklamal o ten televízor, pričom mu žalovaný nevyplatil žiadnu sumu peňazí. Preto podáva na žalovaného, ako na súkromnú osobu žalobu o zaplatenie sumy 600,- eur s príslušenstvom od 30.06.2015 do zaplatenia. Ako dôkaz toho, že zaplatil pre žalovaného televízor označil žalobca výsluch svedka J. C. z predajne D. K. H. a navrhol tiež výsluch svedka E. G., na ktorého aute priviezol televízor z predajne na parkovisko v C. a svedok videl, ako ho odovzdal žalovanému. Na záver dodal, že na žalovaného už podával žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia na sumu 600,- eur s príslušenstvom na Okresný súd Prešov, pričom konanie vedené pod sp.zn. 25Cb/103/2023 bolo zastavené na základe toho, že žalobu zobral späť.
3. Žalovanému bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 11.06.2025, pričom tento v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že v totožnej právnej veci pojednával už Okresný súd Prešov pod. sp.zn. 25Cb/103/2023, v ktorej vystupoval na strane žalovaného ako fyzická osoba - podnikateľ: D. E. – L., IČO: 33 104 921, s miestom podnikania F. G. XXX/X, G.. Na pojednávaní dňa 15.07.2024 žalobca vzal svoju žalobu späť v celom rozsahu a súd konanie zastavil s tým, že žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil. Poukázal na to, že žalobca je vo svojich vyjadreniach nekonzistentný a mení svoje tvrdenia v závislosti od toho, ako mu v danom momente vyhovujú. Potvrdil, že žalobca ho ako predseda bežeckého klubu A. D. C., v minulosti (naposledy v roku 2015) niekoľkokrát kontaktoval za účelom poskytnutia sponzorského finančného príspevku v súvislosti s konaním bežeckých pretekov. Nemá však vedomosť o tom, žeby v uvedenej súvislosti uzavrel so žalobcom v roku 2010 a neskôr akúkoľvek zmluvu a žiadnou takouto zmluvou nedisponuje. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 16.06.2013 sa v okrese C. uskutočnili bežecké preteky „Kúpeľná 13-ka“, pred konaním ktorých ho žalobca kontaktoval za účelom poskytnutia finančného daru za protihodnotu propagácie jeho firmy – L.. Žalobcovi vtedy poskytol peňažnú sumu vo výške 1.200,- až 1.500,- eur, pričom presnú sumu si už nepamätá tvrdiac, že o odovzdaní a prevzatí tejto sumy nebol vydaný žiaden doklad ani uzatvorená žiadna zmluva. Peňažnú sumu poskytol žalobcovi v dobrej viere za účelom propagácie firmy, len na základe ústneho prísľubu žalobcu, pričom nemá vedomosť, či si žalobca svoj prísľub aj splnil. Poskytnutú peňažnú sumu od žalobcu nikdy nežiadal naspäť a nikdy od žalobcu nepožadoval nič, čo by ju malo nahradiť. Žalovaný tiež potvrdil, že ho žalobca opäť kontaktoval v roku 2015, ale za účelom poďakovania za jeho predchádzajúcu peňažnú angažovanosť v súvislosti s konaním bežeckých pretekov. So žalobcom sa vtedy stretol a tento mu na doplnenie ústnej vďaky zároveň poskytol ako vecný dar, televízor. Tento dar žalovaný v dobrej viere prijal, pričom žalobca mu ho daroval bez toho, aby od žalovaného očakával protihodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Od tejto udalosti už žalovaný nebol so žalobcom v žiadnom kontakte a za predchádzajúce roky mu žalobca žiadnym spôsobom nenaznačil, že za poskytnutie vecného daru, mu je žalovaný finančne dlžný alebo mu dlhuje akúkoľvek protislužbu. Až do okamihu, keď mu bola Okresným súdom Prešov doručená žaloba nemal ako obdarovaný pochybnosti o nezištnosti daru. Skutkové tvrdenia žalobcu považuje žalovaný za sporné, nezakladajúce sa na pravde a sled žalobcom opísaných udalostí nemá logický význam. Skutkové tvrdenia žalobcu o vzniku škody vo výške 600,- eur považuje za klamlivé, pretože v prípade odovzdania a prevzatia hnuteľnej veci – televízora, ktorého reálna hodnota mu v tom čase nebola a ani teraz nie je známa, došlo k odovzdaniu a prijatiu vecného daru, s čím boli v tom čase obe strany darovania uzrozumené. Ak by súd posúdil, že sa jedná o oprávnený peňažný nárok žalobcu v sume 600,- eur s príslušenstvom, vzniesol žalovaný námietku premlčania uplatneného nároku s poukazom na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka. K vyjadreniu žalovaný predložil ako listinné dôkazy propozície pretekov 14. ročníka „Kúpeľnej 13-ky), uznesenia Okresného súdu Prešov sp.zn. 25Cb/103/2023 zo dňa 15.07.2024 a 30.10.2024 a kópiu listu zo dňa 25.03.2025 od žalobcu.
4. Žalobca v replike potvrdil pravdivosť žalovaným uvádzaných okolností ohľadom priebehu súdneho konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 25Cb/103/2023. Ďalej tvrdil, že peniaze na kúpu televízora pre žalovaného dali žalobcovi jeho rodičia. Poprel tvrdenie žalovaného, že v súvislosti s poskytnutím sponzorského finančného príspevku spolu neuzavreli žiadnu zmluvu, pretože žalobca takou zmluvou disponuje a predloží ju na súdnom pojednávaní. Dodal, že skutočne v roku 2015 so žalovaným žiadnu zmluvu nepodpísali, hoci žalovaný dostal dopredu televízor a potom mu len sľuboval, že takú zmluvu podpíšu za to, že mu žalovaný finančne pomohol pri bežeckých pretekoch v roku 2015. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného ohľadom jeho sponzorského príspevku bežeckých pretekov v roku 2013 a tvrdí, že v tomto roku sa vôbec so žalovaným nestretol a nežiadal od neho poskytnutie finančného daru v sume 1.200,- až 1.500,- eur a to navyše bez podpisu akejkoľvek zmluvy. Poprel tvrdenia žalovaného, že mu v roku 2015 odovzdal televízor za účelom poďakovania a zadarmo a opäť tvrdil, že žalovaný chcel dosať dopredu niečo pre seba a žalobca mu televízor odovzdal s tým, že potom podpíšu ďalšiu zmluvu ako v roku 2010 aj na rok 2015 a 2016, že mu pomohol finančne na bežecké preteky. Aj napriek tomu, že žalobca žalovaného opakovane kontaktoval, zmluvu na rok 2015 a 2016 nepodpísali a od tejto udalosti už so žalovaným nebol v kontakte. Žalobca tvrdí, že žalovaného nezaujímala cena televízora, len chcel mať niečo pre seba osobne. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca navrhol vypočuť ako svedkov M. M. N., ktorý mu pomáhal pri organizovaní bežeckých pretekov v období týkajúcom sa tohto sporu, E. G., na ktorého aute priviezol televízor pre žalovaného a J. C., vedúceho predaja D., kde kúpil televízor pre žalovaného. K žalovaným vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku žalobca uviedol, že má za to, že podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo a má za to, že zo strany žalovaného išlo o úmysel a preto nejde o premlčaný nárok.
5. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil tak žalobca ako aj žalovaný.
6. Na pojednávaní žalobca trval na podanej žalobe, odkázal na obsah písomného vyhotovenia žaloby a svojho vyjadrenia a k tvrdeniu žalovaného, že nemá vedomosť, aby s ním v roku 2010 podpísal nejakú zmluvu o reklame, uviedol, že je to klamstvo, pretože takúto zmluvu spolu podpísali a žalobca súčasne na pojednávaní predložil súdu Zmluvu o prenájme priestorov na umiestnenie reklamnej tabule č. 4/2010 uzavretej dňa 01.03.2010 medzi dodávateľom JM DEMOLEX, bežecký klub, IČO: 36 155 510, zastúpený A. B. a objednávateľom L. D. E., IČO: 33 104 921. Podľa žalobcu žalovaný klame aj v tom, že žalobcovi v roku 2013 dal 1.200,- až 1.500,- eur bez nejakého príjmového dokladu, pretože ani jedna firma mu nedala peniaze na podporu pretekov bez toho, aby jej nevystavil nejaký doklad. K tomu, že sa preteky v roku 2013 uskutočnili má dôkazy a v podstate aj sám žalovaný k vyjadreniu pripojil propozície k pretekom z roku 2013. Doplnil, že žalovanému v roku 2010 po podpise zmluvy odovzdal podklady o tom, ako bola realizovaná reklama jeho firmy na pretekoch. Keďže žalovanému dal televízor, na kúpu ktorého si peniaze požičal od svojho otca, tak žalovaný má na svedomí jeho otca aj mamu, ktorí už zomreli. Žalobca tvrdil, že vždy keď od podnikateľov pýtal, aby sponzorovali preteky, chceli za to nejakú protihodnotu a rovnako aj žalovaný od neho pýtal niečo z elektroniky. Žalobca televízor kúpil v NAY elektrodome v H. a navrhol vypočuť svedka, ktorý mu to dosvedčí, lebo ho pozná keďže z tejto predajne v tom čase nakúpil veľa elektroniky, ktorú potom rozdal podnikateľom. K žalovaným vznesenej námietke premlčania žalobca uviedol, že vyhral asi 30 pojednávaní, kde rovnako žalovaní namietali premlčanie a žalobu v tejto veci podal až teraz, pretože sa dostal do väzenia, má dlhy a potrebuje vrátiť peniaze sestre. Vždy, keď žalovanému volal mu tento tvrdil, že nemá čas na stretnutie, preto mu televízor odovzdal na parkovisku a má na to svedkov.
7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pokiaľ žalobca v súvislosti s predloženou zmluvou z roku 2010 tvrdí, že žalovaný klame, tak to nebolo vedome, pretože pre odstup času si na zmluvu z roku 2010 nepamätá, ale po nahliadnutí do uvedenej zmluvy potvrdil, že je tam jeho podpis. Dodal, že sa nikdy so žalobcom nestretol na nejakom jednaní, v nejakej miestnosti, v uzavretom priestore, vždy sa stretli len na parkovisku. K televízoru uviedol, že mu ho žalovaný skutočne priniesol, ale ak by mu povedal, že zaňho niečo chce, tak by ho od žalobcu ani nebral, pretože by si televízor sám kúpil. Tvrdil, že od žalobcu žiadny televízor ako nejakú protihodnotu nepýtal. Žiadna zmluva vtedy uzavretá nebola, žalovaný nemal nič, čo by mohol vtedy uviesť vo svojom účtovníctve. Napokon uviedol, že ten televízor ešte stále má a ak žalobca chce, môže mu ho vrátiť. Žalobca sa podľa neho snaží vykresliť v tom najlepšom svetle. Žalovaný poukázal na svoje písomne vyjadrenie a tam vznesenú námietku premlčania.
8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení strán a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov, teda Zmluvy o prenájme priestorov na umiestnenie reklamnej tabule č. 4/2010 uzavretej dňa 01.03.2010 a žalovaným predložených propozícií pretekov 14. ročníka kúpeľnej trinástky, uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 15.07.2024 a 30.10.2024 a kópiou listu zo dňa 25.03.2025 od žalobcu.
9. Žalobca si v žalobe uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% z tejto sumy od 30.06.2015 do zaplatenia. Skutkový základ tohto nároku spočíva v tom, že sa strany dohodli na podpísaní zmluvy o prenájme priestorov na umiestnenie reklamných tabúľ, na základe ktorej žalovaný podporí bežecké preteky organizované žalobcom sumou 1.000,- eur. Zmluva mala byť uzavretá medzi žalobcom ako predsedom športového klubu A. D. a žalovaným a jeho firmou, obdobne ako to bolo v roku 2010. Žalovaný však tentokrát požadoval od žalobcu pred podpisom zmluvy nejaké plnenie pre samého seba. Preto mu žalobca koncom júna 2015 priniesol televízor, ktorý mu odovzdal na parkovisku v C.. Následne žalovaného opakovane až do septembra 2015 kontaktoval ohľadom podpisu zmluvy, ale k podpisu zmluvy už nedošlo. Pretože ho žalovaný oklamal, uplatňuje si žalobca na súde plnenie za daný televízor od žalovaného. Keďže išlo o klasický kontradiktórny spor bolo na žalobcovi, aby preukázal, že mu daný nárok vznikol a aby po vznesenej námietke premlčania žalovaným preukázal, že táto nie je dôvodná. Keďže sa tak nestalo a žalovaný vzniesol dôvodne námietku premlčania, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
12. Podľa § 100 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
13. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
14. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
15. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
16. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby v konaní prednostne posúdil vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 11. 2012, sp. zn. 2Cdo/194/2011)
17. Obdobný názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v ďalšom svojom rozhodnutí, v zmysle ktorého účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, keď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup — obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti:
a) uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba),
b) nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby,
c) povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 7. 2009, sp. zn. 1MCdo/8/2008)
18. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania celého uplatneného nároku sa súd musel najskôr zaoberať dôvodnosťou tejto námietky. Preto bolo dokazovanie vedené len na posúdenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie premlčania. To, či žalovaným vznesená námietka premlčania je alebo nie je dôvodná, teda posúdenie začiatku a plynutia premlčacej doby, bolo pritom možné už na základe skutkových tvrdení žalobcu a nebolo preto účelné ani hospodárne vykonávať žalobcom navrhnuté dôkazy výsluchom svedkov, ktorí mali potvrdiť zakúpenie televízora v predajni elektrospotrebičov v H. (J. C.) a jeho prevoz do C. a následné odovzdanie televízora žalovanému na parkovisku pred hotelom I. (E. G.), či samotné organizovanie bežeckých pretokov žalobcom (M. M. N.), najmä za stavu, keď samotný žalovaný ani nerozporoval, že od žalobcu televízor v roku 2015 prevzal. Žalovaný však tvrdí, že to bol dar od žalobcu za predchádzajúcu jeho finančnú podporu bežeckých pretekov, ktoré žalobca organizoval, pričom žalobca žiadne protiplnenie neočakával. Z uvedeného dôvodu súd tieto návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania zamietol.
19. Žalobca tvrdil, že televízor žalovanému odovzdal koncom júna 2015 a aj úroky z omeškania zo sumy 600,- eur si v žalobe uplatnil od 30.06.2015, teda sám má za to, že ním tvrdené plnenie bolo žalovateľné a splatné už v roku 2015 od 30.06.2015. Žaloba bola súdu doručená dňa 16.08.2024, teda dávno po uplynutí tak všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ako aj po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby platnej pre nároky z bezdôvodného obohatenia.
20. Všeobecná premlčacia lehota je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobca vo svojom vyjadrení k námietke premlčania poukazoval na ustanovenie § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ktoré upravuje objektívnu premlčaciu lehotu pri bezdôvodnom obohatení a ktorá je tri roky a pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Okrem toho však § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje subjektívnu 2 ročnú premlčaciu lehotu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktorá plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Tieto lehoty plynú samostatne a ak sa skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu.
21. Aj keď žalobca poukazoval na to, že objektívna premlčacia doba pre úmyselné bezdôvodné obohatenie je 10 ročná, tak úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť nebol preukázaný a navyše sa žalobca, vzhľadom na jeho tvrdenia uvedené v žalobe, dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil už v roku 2015. Žalobca tvrdil, že do septembra 2015 sa snažil so žalovaným kontaktovať za účelom podpísania dohodnutej zmluvy, kedy si uvedomil, že ho žalovaný opäť oklamal a potom už so žalovaným nebol v žiadnom kontakte, preto subjektívna dvojročná premlčacia doba by uplynula najneskôr v roku 2017. Objektívna premlčacia doba pritom nepredlžuje subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu. A na premlčanie práva stačí uplynutie ktorejkoľvek z nich.
22. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu, o ktoré opiera svoj nárok, súd má za to, že i keby existovalo právo žalobcu na plnenie voči žalovanému a žalobca by v konaní jeho existenciu aj dostatočným spôsobom preukázal, aj tak by bolo toto právo, vzhľadom na dátum podania žaloby, bez akýchkoľvek pochybností uplatnené po uplynutí premlčacej doby, bez ohľadu na to, či by išlo o záväzok z bezdôvodného obohatenia alebo z dohody strán. Nakoľko žalovaný vzniesol v tomto konaní námietku premlčania, ktorá bola vyhodnotená ako dôvodná, s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nezostávalo súdu iné, ako žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Aj keď žalobca poukazoval na to, že v iných konaniach bol, napriek tam žalovanými vznesenej námietke premlčania, úspešný, je potrebné zdôrazniť, že v každej prejednávanej veci sa zohľadňujú konkrétne individuálne skutkové okolnosti, a preto len samotné takéto tvrdenie žalobcu pre úspech v tomto konaní nie je postačujúce.
23. Na záver súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ ide o súdne konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 25Cb/103/2023, na ktoré obe strany sporu poukazovali, toto nepredstavovalo v danom prípade prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 230 CSP, pretože vo veci nebolo vydané meritórne rozhodnutie, ale toto konanie bolo pre späťvzatie žaloby zo strany žalobcu zastavené a nemalo vplyv ani na posúdenie premlčania žalobcom uplatneného nároku z hľadiska prípadného spočívania premlčacej doby, pretože táto v danom prípade uplynula podstatne skôr, ako bola podaná žaloba aj v konaní sp.zn. 25Cb/103/2023.
24. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný a úspešný žalovaný sa v rámci záverečného návrhu vyjadril, že náhradu trov konania nežiadal priznať, preto súd vyslovil, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Bardejov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP) Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.