Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-7-2026.pdf
PDF · 96.48 KB
Case nature
Subarea
14CoP/7/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka 2942/60A, dieťa matky B. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. XX, zastúpenej spoločnosťou Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, Bratislava – mestská časť Staré Mesto 811 07 a otca E. A., nar. X.XX.XXXX, bytom C., D. XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Mrázovou, so sídlom Bratislava, Šoltésovej 20, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky maloletej proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 8P/172/2025-59 zo dňa 27.10.2025 v spojení s opravným uznesením č.k. 8P/172/2025-98 zo dňa 8.12.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 8P/172/2025-59 zo dňa 27.10.2025 v spojení s opravným uznesením č.k. 8P/172/2025-98 zo dňa 8.12.2025 p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením zo dňa 27.10.2025 v spojení s opravným uznesením zo dňa 8.12.2025 (v záhlaví napadnutého uznesenia nebolo uvedené zastúpenie maloletého dieťaťa, ďalej jeho nesprávne meno a duplicitne uvedený dátum narodenia a adresa bydliska otca) súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka maloletej A. domáhala dočasného zverenia maloletej do jej výlučnej osobnej starostlivosti a určenia výživného otcovi vo výške 200 eur mesačne na maloletú, a to na čas do rozvodu manželstva, ktoré je povinný otec platiť do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súčasne žiadala na čas do rozvodu manželstva upraviť styk otca s maloletou tak, že tento by bol oprávnený sa s maloletou stretávať každý párny kalendárny týždeň v piatok od 13.00 hod. do nedele tohto týždňa do 16.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň vo štvrtok od 13.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že miestom prevzatia maloletej bude školské zariadenie, ktoré maloletá navštevuje a miestom odovzdania bude miesto bydliska matky maloletej a v prípade, že sa maloletá nebude nachádzať v školskom zariadení, tak miestom prevzatia maloletej bude miesto bydliska matky.
2. Podľa odôvodnenia rozhodnutia matka svoj návrh zdôvodnila tým, že rodičia maloletej sa po tom, ako sa otec v júli 2025 odsťahoval zo spoločnej domácnosti, dohodli, že maloletá bude po rozvode manželstva rodičov zverená do jej osobnej starostlivosti. Na pojednávaní konanom dňa 7.10.2025 bola táto dohoda zo strany otca negovaná, pričom otec žiadal maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s čím matka nesúhlasila, vzhľadom na meniace sa zaužívané aspekty v živote maloletej ako aj z dôvodu, že to nie je v záujme maloletej. Ďalej bolo v rozhodnutí súdu prvej inštancie konštatované, že otec maloletej v súčasnosti zdieľa so svojou partnerkou 3-izbový byt aj spolu s jej dvomi maloletými deťmi, v ktorom maloletá nemá vlastnú izbu ako je zvyknutá v domácnosti matky a nemá ani svoj osobný priestor, ktorý by jej umožňoval pokojnú prípravu na ďalší školský deň, či oddych, spáva v posteli s otcom, keďže vlastnú posteľ nemá. V tejto súvislosti matka poukázala na to, že v živote
maloletej nastala zmena vo forme rozpadu vzťahu jej rodičov, maloletá nastupuje do školy a otec ju chce vystavovať ďalšej podstatnej zmene v podobe zdieľania novej spoločnej domácnosti s jeho partnerkou a jej dvomi maloletými deťmi. Maloletá sa matke zdôverila, že by rada trávila čas s otcom len osamote, bez jeho partnerky. V tejto súvislosti poukázala na to, že otcova práca si vyžaduje jeho prítomnosť v mieste zamestnania nepretržite 24 hodín denne a k tomu aj prepravu do zamestnania, pretože jeho pracovisko sa nachádza v Brne a v tomto časovom období sa nebude môcť o maloletú postarať. Ďalej namietala, že aj pokiaľ by do úvahy pripadala striedavá osobná starostlivosť o maloletú, čo v súčasnej dobe matka neguje, nie je daný predpoklad pre takúto formu starostlivosti, pokiaľ rodičia nie sú schopní spolu komunikovať, resp. pokiaľ otec maloletej má v záujme zatajovať matke miesto pobytu maloletej počas jeho starostlivosti. Ďalej uviedla, že otcovi nebráni v stretávaní sa s maloletou, avšak otec si presadzuje svoje predstavy rozsahu času, ktorý by chcel s maloletej tráviť. Za tohto stavu žiadala, aby neodkladným opatrením bol upravený styk otca s maloletou, pretože otcovým správaním je ohrozený zdravý vývoj a vývin maloletej.
3. V konaní mal súd prvej inštancie za osvedčené, že maloletá pochádza z manželského vzťahu oboch rodičov, pričom rozvodové konanie prebieha na súde prvej inštancie pod č.k. 8P/105/2025. K návrhu matky na rozvod ich manželstva bol pripojený písomný súhlas otca maloletej s rozvodom a dohoda rodičov vo veci starostlivosti o maloletú tak, že táto bude na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletej 200 eur mesačne s tým, že ohľadne stretávania sa otca s maloletou sa rodičia vždy dohodnú podľa pracovného rozvrhu otca, a to vždy písomne do 20. dňa predchádzajúceho mesiaca. Ako už bolo vyššie uvedené na pojednávaní konanom dňa 7.10.2025 otec nesúhlasil s touto rodičovskou dohodou, pričom maloletú na čas po rozvode žiadal zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Ďalej zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách zo dňa 21.10.2025 vyplýva, že boli prešetrené pomery u oboch rodičov maloletej a bolo zistené, že obaja rodičia majú vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú. Matka s maloletou býva v 5-izbovom rodinnom dome, ktorý je v jej osobnom vlastníctve a býva tam s nimi aj matkina stará matka. Maloletá má k dispozícii samostatnú detskú izbu, plne zariadenú, pričom hygiena je na veľmi dobrej úrovni. Pokiaľ ide o otca, tak tento má v súčasnosti prenajatý samostatný 2- izbový byt v rodinnom dome v C., otec s maloletou má spoločnú izbu zariadenú ako spálňu a detskú izbu, v byte sa tiež nachádza obývacia izba a kuchyňa, pričom domácnosť je udržiavaná na dobrej hygienickej úrovni. Podľa tvrdení matky otec s maloletou nebýva v C., ale býva s ňou u svojej priateľky v F. B. G. H. B. a ako už uviedla, nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou. Podľa vyjadrenia otca maloletej, tak tento poprel, že by s maloletou býval v spoločnej domácnosti s jeho priateľkou a ani s maloletou u nej neprespáva. Tvrdí, že matka maloletej mu chce obmedziť jeho kontakt s maloletou a žiadal, aby maloletá na čas do právoplatného rozhodnutia o rozvod manželstva rodičov bola dočasne zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch.
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že matka maloletej neosvedčila potrebu naliehavej úpravy pomerov rodičov k maloletej ako základnej podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, a preto bol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Z predbežného vykonaného dokazovania (v rozsahu nevyhnutnom pre vydanie neodkladného opatrenia) mal prvoinštančný súd preukázané, že obaja rodičia majú vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú, maloletá v škole nemá žiadne problémy, či už pokiaľ ide o jej správanie, resp. školské výsledky. Konštatoval, že obaja rodičia vedia zabezpečiť starostlivosť o maloletú, pričom k obom má maloletá vybudovaný rovnako pozitívny vzťah. Taktiež nebola preukázaná naliehavosť určenia výživného pre maloletú, nakoľko z vyjadrenia otca je zrejmé, že otec od júna 2025 platí na maloletú výživné vo výške 200 eur mesačne. Skutočnosť, že sa rodičia nevedia na ničom dohodnúť je otázkou ich komunikácie, keď obaja by mali postupovať spoločne v záujme ich spoločnej dcéry a nenegovať postavenie druhého rodiča v živote svojej dcéry. Konštatoval, že maloletá nie je ničím ohrozená, pretože starostlivosť o ňu je zabezpečená. Mal za to, že nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou rodičov nie je dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia.
5. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla riadnym a včasným odvolaním matka maloletej namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, že s otcom maloletej sa pokúšala o uzavretie rodičovskej dohody ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k maloletej, avšak následne po približne dvoch mesiacoch otec maloletej zmenil názor, napriek tomu, že nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov a začal si presadzovať svoju predstavu starostlivosti o maloletú. Ďalej uviedla, že tvrdenia otca maloletej ohľadne toho kde sa s ňou zdržiava sú zavádzajúce, pretože z vyjadrení maloletej zistila, že otec sa s ňou
zdržiaval, v čase keď ju mal v osobnej starostlivosti, v byte jeho partnerky v G. H. B.. Okrem toho zistila, že otec nie je schopný poskytnúť maloletej osobnú starostlivosť v priebehu celého ním vymieneného prvého týždňa a ponechal maloletú u starej mamy minimálne 3 noci z tohto týždňa, pretože sa zdržiaval z dôvodu jeho pracovnej činnosti mimo územia SR. Namietala, že tvrdenia otca, že pracuje maximálne 1 deň v týždni a zvyšok týždňa má voľno sú zavádzajúce, o čom svedčí aj uskutočnená vyššie popísaná starostlivosť otca o maloletú v prvom týždni ním presadenej striedavej starostlivosti. Okrem toho sa otec autoritatívnym spôsobom pokúša matke nariaďovať zmenu ním vymieneného režimu, starostlivosť o maloletú si prispôsobuje svojim potrebám bez ohľadu na potreby maloletej. Rovnako sú zavádzajúce aj tvrdenia otca o jej pracovnom čase. V tejto súvislosti uviedla, že so zamestnávateľom má dojednanú štandardnú pracovnú dobu od 07.00 hod. do 15.30 hod., avšak má priestor na úpravu svojej pracovnej doby tak, aby bola schopná zabezpečiť starostlivosť o maloletú, pokiaľ ide o dochádzku do školy, krúžky, prípravu na ďalší školský deň a voľnočasové aktivity. V tejto súvislosti ďalej uviedla, že otec pri oznamovaní režimu starostlivosti o maloletú neberie do úvahy záujmy maloletej, ale svoje záujmy a preferencie. Maloletú obmedzuje aby trávila určitý čas so spolužiakmi v rámci školských aktivít. V závere svojho odvolania poukázala na to, že je to práve otec, ktorý neustále mení zaužívaný režim starostlivosti, pričom dôvod pre ktorý nesúhlasil s uzatvorenou rodičovskou dohodou, ktorá bola spolu s návrhom na rozvod predložená na schválenie konajúcemu súdu je, že ona ako matka sa snažila dohodnúť s otcom, že aj ona ako druhý rodič chce byť aktívnou súčasťou života maloletej. Za tohto stavu mala za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery rodičov k maloletej, nakoľko je správaním otca a jeho prejavmi voči nej ako matke ohrozený zdravý vývoj a vývin maloletej. Žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
8. Ako správne konštatoval už súd prvého stupňa, účelom inštitútu neodkladného opatrenia je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe jeho nariadenia. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného
práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Naliehavosť situácie je dôvodom možnosti súdu rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, aby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, ktorý musí starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením navrhovaného neodkladného opatrenia.
9. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.
10. V danom prípade odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu potrebné návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlil, z akých dôvodov návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, správne rozlíšil, kedy je na mieste okamžitý zásah súdu odôvodňujúci nariadenie neodkladného opatrenia, a kedy je potrebné vyčkať na rozhodnutie vo veci samej po vykonaní potrebného dokazovania. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, preto súd prvej inštancie správne rozhodol na základe skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, ktoré nenasvedčujú závažnému ohrozeniu takých záujmov maloletej, ktoré (ohrozenie) by bolo dôvodné odstraňovať navrhovaným neodkladným zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, stanovením vyživovacej povinnosti otcovi a úpravou styku otca s maloletou. Maloletá sa reálne nachádza vo faktickej starostlivosti matky, matka otcovi nebráni v styku s maloletou, tento sa realizuje, aj keď nie v takom rozsahu, ktorý by zodpovedal jeho predstavám. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že otec maloletej si plní aj vyživovaciu povinnosť k nej vo výške 200 eur mesačne. Za tohto stavu zistené skutočnosti neodôvodňujú prijatie záveru o tom, že by bolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie a dočasne upraviť pomery účastníkov konania. V tomto smere bude v prebiehajúcom konaní vo veci samej vykonané riadne dokazovanie, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti, pričom obaja rodičia budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje relevantné z hľadiska úpravy ich rodičovských práv a povinností k maloletej A..
11. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa možno uviesť, že právne posudzovanie je činnosťou, pri ktorej súd zistený skutkový stav veci podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy a že o jeho nesprávnosti by bolo možné usudzovať iba v prípade zistenia, že sa súd prvého stupňa pri tejto činnosti dopustil omylu v tom, že na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis alebo, že inak správny právny predpis nesprávne interpretoval. V danom prípade však odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo veci aplikoval ustanovenia procesného predpisu upravujúce inštitút neodkladného opatrenia a že správne skutkové okolnosti prípadu vyhodnotil ako neodôvodňujúce vyhovenie návrhu matky maloletej.
12. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 8P/172/2025-98 zo dňa 8.12.2025, s odôvodnením ktorého sa v celom rozsahu stotožnil, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).