Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Ek-1501-2025.pdf
PDF · 68.25 KB
Case nature
Subarea
20Ek/1501/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného WeNet SK, s. r. o., IČO 35 859 415, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, v konaní zast. Advokátskou kanceláriou M. Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, proti povinnému A. B., IČO 46 628 517, so sídlom Ulica Podkamenné 121/72, 029 56 Zákamenné, v konaní zast. C. D. E., s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom Hviezdoslavova 51/12, 029 01 Námestovo, o vymoženie sumy vo výške 1.229,76 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Augustína, PhD., so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 923/49, 010 01 Žilina, pod sp. zn.: 384EX 371/25, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/1501/2025 zo dňa 12. 01. 2026, takto
r o z h o d o l :
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/1501/2025 zo dňa 12. 01. 2026 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/1501/2025 zo dňa 12. 01. 2026 vyšší súdny úradník o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že tento zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie vyšší súdny úradník odôvodnil tým, že súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie posudzuje v čase začatia exekučného konania. Vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí tiež uviedol, že dôkazné bremeno v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, pričom konštatoval, že povinný nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučných titulov, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu.
3. Proti tomuto rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný dňa 31. 01. 2026 rozsiahlu sťažnosť, v ktorej v ktorej zopakoval argumentáciu, na ktorej založil návrh na zastavenie exekúcie a uviedol, že naďalej trvá na tom, že v exekúcii vymáhané pohľadávky nemajú právny titul, resp. že tento právny titul je neplatný a akékoľvek prijatie plnenia týchto pohľadávok by bolo bezdôvodným obohatením. Zároveň povinný uviedol, že nevedel, že bolo voči nemu vedené konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný, a to z dôvodu, že mu neboli doručované notifikačné emaily zo stránky B.. Povinný tiež uviedol, že na príslušnom súde podal žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. K sťažnosti žalovaný nepripojil žiadne dôkazy a ani v nej žiadne dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení neoznačil.
4. Podľa § 202 ods. 1 veta druhá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
10. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného je nedôvodná, preto je potrebné ju zamietnuť.
11. Odôvodnenie sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka súd považoval za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre rozhodnutie veci relevantnými, tvrdeniami a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Sťažnosťou povinnej napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie preto súd rozhodujúci o sťažnosti považoval za vecne správne.
12. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemusí obsahovať odôvodnenie v prípade, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel k záveru, že v posudzovanej veci neboli dané dôvody na rozhodnutie o zrušení uznesenia vydaného súdnym úradníkom ani dôvody na zmenu predmetného rozhodnutia.
13. Súd sa stotožnil s odôvodnením vyššieho súdneho úradníka spočívajúcim v tvrdení o nemožnosti preskúmavania správnosti exekučného titulu, resp. prípadnej nápravy chýb a nedostatkov rozhodnutia vydaného v základnom (nachádzacom) konaní ako aj s jeho záverom o tom, že povinný, ako nositeľ dôkazného bremena, v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučných titulov a ani o skutočnostiach, ktoré by vymáhateľnosti exekučného titulu bránili.
14. Nad rámec už uvedeného sťažnostný súd dodáva, že jednou zo základných procesných povinností je povinnosť tvrdiť, teda v konaní uvádzať a tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na podklade hmotného práva spôsobilé privodiť úspech v spore (bremeno tvrdenia). Okrem bremena tvrdenia nesú účastníci konania, a to aj exekučného, bremeno dôkazu, ktoré v konaní vždy zaťažuje ten subjekt v konaní, ktorý z existencie skutočností, ktoré sa predloženým dôkazom snaží v konaní preukázať, vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Povinný tak pri návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj pri podaní sťažnosti súdu nepreukázal žiadne z ním tvrdených skutkových okolností, keď k sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka nepripojil žiadne dôkazy, ktoré by ním tvrdení skutkové okolnosti preukazovali a ani v ňom žiadne takéto dôkazy neoznačil.
15. Vzhľadom na uvedené súd sťažnosť povinného proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom dňa 12. 01. 2026 pod sp. zn. 20Ek/1501/2025 považoval za nedôvodnú, preto o nej rozhodol tak, že ju zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).