Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1829-2010.pdf
PDF · 70.46 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/1829/2010
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávnených: 1) A. B., C. D., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, XXX XX F. A., št. občan SR, 2) G. D., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom A. H. XXX, XXX XX A. H., proti povinnému: G. D., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom I. A., XXX XX A., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky na výživnom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Petrom Kohútom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 286/2010
r o z h o d o l :
Súd exekúciu zastavuje.
o d ô v o d n e n i e :
1. Exekučné konanie začalo dňa 14.10.2010, kedy v tom čase maloletí oprávnení, zastúpení matkou, podali návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, rozsudku, sp. zn. 32P/261/2009-29 zo dňa 27.10.2009. Okresný súd Banská Bystrica poverením č. 5601 061 709 * zo dňa 20.10.2010 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 286/2010. 2. Súdny exekútor dňa 06.10.2025 doručil súdu správu o stave exekúcie, z ktorej vyplynula neexistencia majetku povinného, ktorý by podliehal exekúcii. Taktiež neboli zistené príjmy povinného, ktoré by podliehali exekúcii. Z uvedeného dôvodu nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ustanoveniach § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Súdny exekútor uvádza, že do dnešného dňa sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani len čiastočne a pohľadávka je dlhodobo nevymožiteľná.
3. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 6. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013) je súdny exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ak nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie. 7. Súd z podania správy súdneho exekútora o stave exekúcie mal preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku povinného, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor zistil, že povinný nemá vedený účet v žiadnom peňažnom ústave, nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla. Povinný nie je zamestnaný, nie je poberateľom dávok, dôchodku ani iného príjmu. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území SR. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie
upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. 8. Z citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vyplýva, že pre rozhodnutie súdu o (ne)zastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Vo všeobecnosti súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, alebo tie, ktoré sa s určitou mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti vyskytnúť (muselo by ísť o pravdepodobnosť hraničiacu s istotou, čo v danej veci splnené nebolo). Toto ust. § 57 ods. 1 písm. h) EP neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy hypotetickú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Tomuto nasvedčujú výsledky aktuálnych šetrení – lustrácií ohľadom zisťovania majetku povinného. Ide o stav pretrvávajúci, pričom z týchto lustrácií majetku jednoznačne vyplýva rovnaký záver o nedostatku majetku povinného, vyplývajúci z dlhodobo nepriaznivej majetkovej a zárobkovej situácie povinného. Súdy nerozhodujú na základe teoretických eventualít, ale na základe preukázaných skutočností, pričom pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd pritom vychádza zásadne zo zistení súdneho exekútora, ako aj z rozhodovacej činnosti krajských súdov v obdobných veciach (uznesenia Krajského súd v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/109/2019, sp. zn. 43CoE/195/2019-46 zo dňa 22. 08. 2019, sp. zn. 1CoE/61/2019-50 zo dňa 10. 09. 2019, sp. zn. 41CoE/155/2019-53 zo dňa 16. 07. 2019, sp. zn. 41CoE/197/2019-63 zo dňa 14. 08. 2019, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoE/83/2019, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoE/6/2020...). 9. Skutočnosť, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, je právne irelevantná. Významná je len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie. Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť 4Er/1829/2010 3 povinného súhlas oprávneného. Postup v exekúcii je podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, ktorý by umožňoval realizovať niektorý (ďalší) zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. Nakoľko nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani len trovy exekúcie a ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Nemajetnosť povinného je zákonným dôvodom pre zastavenie exekúcie, na ktorý súd musí prihliadať z úradnej moci, pretože pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Z týchto dôvodov súd rozhodol prvým výrokom tohto uznesenia tak, že exekúciu ex offo zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013). Účelom citovaného ustanovenia je zastaviť len neperspektívnu exekúciu, a nie umožniť povinnému vyhnúť sa jeho povinnosti (vyplývajúcej z exekučného titulu), keďže v konkrétnej veci nie je daný reálny predpoklad vymoženia pohľadávky v prospech oprávneného. 10. O trovách exekúcie súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V odvolaní musí byť uvedená spisová značka Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 4 Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) – h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.