Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sa/19/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu S. K., I. E. XXX/XX, XXX XX K. D. proti žalovanej Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. októbra 2020, takto

rozhodol:

Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 750 513 8293 0 zo dňa 8. októbra 2020 spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 710 513 82993 0 zo dňa 22. júla 2020 z r u š u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

Žalovaná je povinná v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška, výška trov konania bude učená samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1.Žalobca žiadosťou spísanou 20.5.2020 s dátumom uplatnenia nároku 10.3.2020 požiadal o invalidný dôchodok.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2.Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím zo dňa 22.7.2020 žalobcovu žiadosť o invalidný dôchodok z 20. mája 2020 zamietla. Rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobca nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a posúdenie zdravotného stavu je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo 7. mája 2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Z tohto odborného posudku zo 7. mája 2020 vyplýva, že žalobca trpel ochoreniami: Stav po rekonštrukčnom výkone na srdcových cievach; Implantácia stentu I; Ischemická choroba srdca NYHA I; Arteriálna hypertenzia 2. stupňa ESH/ESC; Dorzalgia, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená 35%. Rozhodujúce ochorenie stav po revaskulizačnom výkone na srdcovej cieve zaradené do kapitoly IX, oddielu A, položka 8, písm. a) s dobrým funkčným výsledkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%, čo je horná hranica daného percentuálneho rozpätia. Ostatné ochorenia sú na chronickej liečbe kompenzované a nespôsobujú percentuálne zvýšenie.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

3.Žalovaná na základe odvolania žalobcu napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie zmenila tak, že žalobcovi priznala invalidný dôchodok od 30. marca 2020 v sume 240,70 Eur mesačne. Rozhodnutie odôvodnila tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom prvostupňového orgánu, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený komplexne a spis predložil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici. V posudku tohto posudkového lekára bolo stanovené, že za rozhodujúce ochorenie posudkový lekár určil a zaradil podľa prílohy č. 4 k do kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddiel A - srdcové choroby, položka 8 - stav po srdcových operáciách - stavy po koronárnej angioplastike, písm. a) s dobrým funkčným výsledkom s percentuálnym rozpätím od 25% do 35% a to na hornej hranici vzhľadom na možnosť pracovného zaradenia na úrovni 35%. Ďalej bolo toto percentuálne vymedzenie poklesu schopnosti zárobkovej činnosti žalobcu zvýšené o 10%, pričom v odôvodnení bolo uvedené, že tým sú zohľadnené ostatné pridružené somatické a psychické problémy, kde v popredí sú v súvislosti s uvedenými somatickými problémami depresívne prejavy, zatiaľ ale bez využitia komplexnej liečby. Zároveň žalovaná v odôvodnení uviedla, že pre posúdenie zdravotného stavu boli z hľadiska jeho psychiatrickej diagnózy zohľadnené psychiatrické vyšetrenie zo dňa 15. mája 2020, 20. marca 2020, 17. januára 2020, 18. novembra 2019, 28. októbra 2019, 2. septembra 2019, 29. júla 2019, 10. júna 2019, 17. mája 2019 (A.. U. U., odborná ambulancia Banská Bystrica), psychologické vyšetrenie zo dňa 27. mája 2020 (Z.. J. D., ambulancia Banská Bystrica). Rozhodnutie bolo ďalej odôvodnené tým, že účastník konania v odvolacom konaní preukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje prehodnotenie jeho zdravotného stavu a zmenu jeho poklesu miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedla naplnenie ďalšej podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok a to dĺžku obdobia poistenia s tým, že konštatovala, že žalobca splnil ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa 3 Z. z. odo dňa 30. marca 2020. Ďalej v odôvodnení zdôvodnila výpočet sumy invalidného dôchodku s tým, že obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku (zvýraznené tučným písmom) sumy vymeriavacích základov na určenie poisteného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Dňom vzniku nároku na invalidný dôchodok k 30. marcu 2020 žalobca získal 12 103 dní obdobia dôchodkového poistenia s presným rozpisom v priloženom osobnom liste, ku ktorému sa pripočítalo obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku, ktorý u žalobcu je 64 rokov. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku získal 5 522 dní spolu s obdobím dôchodkového poistenia 17 625 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 48,2877 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Suma invalidného dôchodku 233,90 Eur mesačne bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,7892x48,2877rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím krát aktuálna dôchodková hodnota 13,6361x45%=233,90 Eur mesačne. Ďalej bola táto suma zvýšená podľa a odo dňa priznania dôchodku o 2,9%, čo je 6,80 Eur mesačne na sumu 240,70 Eur mesačne.

Žalobné body

4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že nesúhlasí s tým, aby depresívna porucha ťažkého stupňa, ktorou trpí, bola len dôvodom na zvýšenie percentuálnej miery o 10%, nakoľko toto ochorenie podľa prílohy č. 4, kapitoly V, položka 3, písm. b) má mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí 50% - 80%. Správne mala byť táto choroba posúdená ako rozhodujúce ochorenie a ochorenie, ktoré je pridruženým ochorením, by malo byť ochorenie, ktoré bolo posúdené ako rozhodujúce ochorenie v napadnutom rozhodnutí, a teda choroby obehovej sústavy, srdcové choroby, stav po srdcových operáciách - stav po koronárnej angioplastike s dobrým funkčným výsledkom a s percentuálnym rozmedzím od 25% do 35%.

Vyjadrenie žalovanej

5. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z toho vyplýva, že činnosť

posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. K námietke žalobcu žalovaná uviedla, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je na úrovni 35% pre stav po rekonštrukčnom výkone srdcových ciev s implantáciou stentu s dobrým funkčným nálezom. V rámci konania o odvolaní žalobca predložil ďalšie lekárske nálezy, obsahujúce vyšetrenia z psychiatrickej ambulancie, preto pri komplexnom zhodnotení zo dňa 8. septembra 2020 bolo využité percentuálne zvýšenie o 10% pre pridružené ochorenie. Žalobca je vyučený automechanik, pracujúci v rôznych profesiách, bol práceneschopný od 18. apríla 2019 do 30. júna 2020 s ukončením podporného obdobia dňa 29. marca 2020 s diagnózou R 07.4 - bolesť na hrudníku bližšie neurčená. Dôvodom dlhodobej pracovnej neschopnosti boli problémy so srdcom, ktoré boli počas nej komplexne riešené. V rámci pracovnej neschopnosti žalobca absolvoval v novembri až decembri 2019 kúpeľnú liečbu bez komplikácií s pozitívnym efektom, subjektívne neboli uvádzané výraznejšie ťažkosti. Túto pracovnú neschopnosť žalobcu odôvodňovali kardiologické problémy a počas jej trvania, podľa vyjadrenia posudkového lekára, pri vykonávaní kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu, neboli uvádzané prípadné psychické problémy ani žalobcom ani ošetrujúcou lekárkou, a k posúdeniu jeho zdravotného stavu z dôvodu žiadosti o invalidný dôchodok dňa 7. mája 2020 neboli doložené žiadne psychiatrické nálezy, dokumentujúce psychické problémy alebo psychiatrickú liečbu. Tieto neboli uvedené ani v predložených prepúšťacích správach, kde spravidla sú uvedené všetky somatické, zmyslové aj psychické ochorenia. Psychiatrické nálezy predložil žalobca až k riešeniu odvolacieho konania, na základe čoho bola stanovená miera schopnosti poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s využitím percentuálneho zvýšenia na 45% od 30. marca 2020. V predložených psychiatrických nálezoch a to od 17. mája 2019, bol dokumentovaný priebežný stav. V úvode bol zhodnotený ako iná depresívna epizóda - diagnóza 32.8 v popredí s úzkostne - depresívnou poruchou pri vyššie uvedených somatických ťažkostiach (problémy so srdcom). V priebehu nasledujúcich mesiacov bola počas ambulantných kontrol psychofarmakoterapia v súlade s diagnostickým spresnením upravovaná. Stav bol totiž prehodnotený na depresívnu fázu (v.s.- veľmi pravdepodobne) ťažkého stupňa bez psychotických symptómov F 32.2., ako je citované v poslednom psychiatrickom náleze zo dňa 15. mája 2020. Uvedený stav bol potvrdený aj psychologickým vyšetrením zo dňa 27. mája 2020. Neboli však využité všetky terapeutické možnosti, včítane hospitalizácie. V čase podania žiadosti o invalidný dôchodok 7. mája 2020 ako aj pri nasledujúcich posúdeniach, nebol dôvod považovať za rozhodujúce ochorenie depresiu, ktorá v uvedenom období nebola v ustálenom stave, bez možností ďalšieho liečebného ovplyvnenia, a tým aj diagnostického spresnenia, a to v súlade aj s prekonaným ochorením srdca. Napriek tomu, boli uvedené ťažkosti zhodnotené v percentuálnom zvýšení spolu s dokumentovanými somatickými ochoreniami - hypertenzia, bolesti chrbtice (dorzalgie), ktoré samostatne nepodmieňovali vyššiu mieru schopnosti poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaná uzavrela, že v napadnutom rozhodnutí sa v odôvodnení zrozumiteľným spôsobom vyrovnala so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jej rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné a výklad a aplikácia právnych ustanovení boli vykonané v súlade so zákonom.

Dôvody rozhodnutia - posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

6. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len ) a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní veci zistil, že žaloba bola dôvodná.

7.Podľa ,, , , a (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

8. Podľa (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

9. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, najmä či bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu a či tento bol správne právne posúdený. Žalovaná napadnuté rozhodnutie založila na tom, že posudkový lekár za rozhodujúce ochorenie žalobcu určil a zaradil podľa prílohy č. 4 k do kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddiel A - srdcové choroby, položka 8 - stav po srdcových operáciách - stavy po koronárnej angioplastike, písmeno a) - s dobrým funkčným výsledkom s percentuálnym rozpätím od 25% do 35% a toto ustálil na hornej hranici 35%. Pričom za pridružené ochorenie boli posúdené somatické a psychické problémy, depresívne prejavy, zatiaľ bez využitia komplexnej liečby.

10. Žalobca podľa predloženej zdravotnej dokumentácie a aj podľa odborného lekárskeho posudku, vypracovaného posudkovým lekárom dňa 22. septembra 2020 trpí chorobami: Stav po rekonštrukčnom výkone na srdcových cievach, implantácia stentu; Ischemická choroba srdca NYHA II; Arteriálna hypertenzia 2. stupňa ESH/ESC; Dorzalgia; Depresívna porucha ťažkého stupňa. Depresívna porucha ťažkého stupňa bola podľa odborného posudku posudkového lekára posúdená medzi pridruženými ochoreniami so zvýšením percentuálnej miery o 10%.

11. Žalobca trpí depresívnou poruchou ťažkého stupňa, pre ktorú tak, ako žalobca správne v žalobe namieta, je v prílohe č.4, kapitola V, položka 3, písm. b) - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické) pre ťažké formy stanovené rozpätie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%

- 80%.

12. Argumenty, pre ktoré vyššie uvedené ochorenie žalobcu nebolo posúdené ako rozhodujúce ochorenie napriek tomu, že v ťažkej forme je podľa prílohy k zákonu o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri tomto ochorení vo vyššom percentuálnom rozmedzí ako pre ochorenie, ktoré za rozhodujúce ochorenie bolo u žalobcu posúdené, sú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia také chabé, že možno konštatovať ich absenciu. Žalovaná uviedla, že ide o ochorenie bez komplexnej liečby, nič iné k tomu neuviedla. Takýto dôvod neuznania ochorenia za rozhodujúce pre posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nemá oporu v zákone o sociálnom poistení. Pokiaľ ochorenie napĺňa zákonné vymedzenie pre nepriaznivý zdravotný stav, a teda že ide o zdravotný stav, ktorý v dôsledku ochorenia spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a súčasne ide o stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy má trvať dlhšie ako jeden rok, potom nie je žiadny zákonný dôvod toto ochorenie vylúčiť z posudzovania.

13. V zmysle je potrebné pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, posúdiť aj na základe zhodnotenia poskytnutej liečby. Nie neposkytnutej liečby, ako to urobila žalovaná. Pacient, ktorý sa lieči u odborného lekára, nemôže nijakým spôsobom stanoviť svoju liečbu, a teda ovplyvniť to, či mu bola alebo nebola poskytnutá „komplexná „ liečba. Z takéhoto odôvodnenia ani nie je zrozumiteľné, ako mala údajne neposkytnutá komplexná liečba ťažkej depresie pri hodnotení

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu, ovplyvniť žalobcovu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť.

14. Skutočnosť, že žalobca nepredložil lekárske správy o psychiatrickom ochorení hneď pri podaní žiadosti, nemá pre rozhodnutie o tom, či je alebo nie je invalidný, resp. pri určení rozhodujúceho ochorenia s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žiadny právny význam.

15. Pokiaľ žalovaná vo vyjadrení k žalobe poukazovala na odbornosť a kompetencie posudkového lekára, treba k tomu uviesť, že odborný posudok je podkladom rozhodnutia žalovanej o invalidite žiadateľa, avšak to ju nezbavuje povinnosti skúmať, či boli naplnené všetky kritériá posudzovania v zmysle najmä v odseku 4 a v prípade zistenia rozporov, tieto za účelom riadne zisteného skutkového stavu odstrániť.

16. Nemožno sa stotožniť ani s argumentáciou uvedenou vo vyjadrení k žalobe, podľa ktorej nebol dôvod považovať za rozhodujúce ochorenie depresiu, pretože v uvedenom období nebola v ustálenom stave, bez možnosti ďalšieho liečebného ovplyvnenia, a tým aj diagnostického spresnenia a to v súlade aj s prekonaným ochorením srdca. Patrí do kompetencie žalovanej posúdiť pokles schopnosti zárobkovej činnosti na základe lekárskych správ a zhodnotenia liečby, ale len tej, ktorá bola žalobcovi poskytnutá a s určením diagnostického záveru, či stabilizácie ochorenia a jeho ďalšieho vývoja. Žalovaná neuviedla žiadnu úvahu, podľa ktorej by ochorenie malo vykazovať zlepšenie stavu, keď sa v priebehu predchádzajúceho roka pred podaním žiadosti, tento stav napriek poskytovanej liečbe len zhoršil, ako uviedla žalovaná vo vyjadrení.

17. Treba zdôrazniť, že dôvody rozhodnutia musia byť uvedené v odôvodnení rozhodnutia. Pokiaľ žalovaná uvádza ďalšie dôvody vo vyjadrení k správnej žalobe, tak nemožno týmto odstrániť nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Avšak ani z vyjadrenia k žalobe nie je možné zistiť, na základe čoho žalovaná nepovažovala psychiatrické ochorenie žalobcu za rozhodujúce ochorenie, ktoré zapríčiňuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu, najmä keď bolo diagnostikované rok pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok a súčasne došlo k jeho zhoršeniu v tomto období. Žalovaná ani nedospela k tomu, že ochorenie psychiatrické, ktorým žalobca trpí, má podľa lekárskej vedy trvať kratšie ako jeden rok. Žalovaná zdôrazňuje vo vyjadrení aj to, že žalobca bol dlhodobo práceneschopný pre ochorenie kardiovaskulárneho aparátu a to stav po srdcových operáciách - stavy po koronárnej angioplastike s dobrým funkčným výsledkom. Žalovaná ani nezisťovala dôvod, pre ktorý žalobca nebol na práceneschopnosti pre diagnózu psychiatrické ochorenie, či tomu bolo tak z dôvodu, že toto bolo diagnostikované až potom, ako už bol práceneschopný pre ochorenie kardiovaskulárneho systému alebo to boli nejaké iné dôvody. Žalovaná ani neuviedla, aký má podľa nej uvedená skutočnosť právny význam. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej nie je možné zistiť ani to, aký to má mať vplyv na závažnosť psychiatrického ochorenia žalobcu a jeho dopad na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť.

18. Správny súd na základe uvedeného zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa , , nakoľko žalovaná nezistila dostatočne skutkový stav, keď napriek tomu, že z odborného lekárskeho posudku, vypracovaného posudkovým lekárom zistila, že žalobca trpí ťažkou depresiou, čo je ochorenie, ktoré podľa kapitoly V, prílohy č.4 k je zaradené, resp. má priradenú mieru poklesu schopnosti na vykonávanie zárobkovej činnosti v percentách vo vyššom percentuálnom vyjadrení ako ochorenie, ktoré bolo posudkovým lekárom posúdené za rozhodujúce, na túto skutočnosť neprihliadla a súčasne ani neuviedla žiadne argumenty, pre ktoré by bolo možné takto postupovať, resp. konštatované neposkytnutie komplexnej liečby pre toto ochorenie, nijako právne neposúdila. Zákon o sociálnom poistení takýto dôvod pre neprihliadnutie na takéto ochorenie, resp. jeho vylúčenie z posúdenia ako rozhodujúceho ochorenia, nepozná. Žalovaná v ďalšom konaní znovu posúdi zdravotný stav žalobcu a aj z hľadiska posúdenia ťažkej depresie, ktorou žalobca trpí, pričom zhodnotí len poskytnutú a nie neposkytnutú liečbu, resp. stabilizáciu ochorenia a jeho ďalší vývoj, resp. kritériá, ktoré sú pre posudzovanie stanovené v zákona o sociálnom poistení.

19. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého má právo na náhradu trov konania ten žalobca, ktorý bol v konaní plne úspešný. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu trov konania a zaviazal žalovanú, aby mu tieto zaplatila. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti

tohto rozsudku. Účastník konania môže tieto trovy vyčísliť a písomne oznámiť správnemu súdu svoje trovy súvisiace s týmto súdnym konaním.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.