Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15CoP-103-2025.pdf
PDF · 107.65 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/103/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú L. Q., W.. XX.X.XXXX, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., dieťa matky Y.. V. Q., W.. XX.X.XXXX, M. F. F. XXXX/XX, T., právne zastúpenej IKC-advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 45, 080 01 Prešov, IČO: 56 108 222, a otca T.. H. Q.V., T.., W.. X.XX.XXXX, M. F. U. XXXX/X, XXX XX T., právne zastúpeného AK MAZANEC s.r.o., so sídlom Metodova 3331/12, Prešov, IČO: 53 494 920, v konaní o zmenu úpravy práv a povinností k maloletej L., o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29P/300/2024-238 zo dňa 26.6.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Matka podaným návrhom dňa 30.12.2024 žiadala súd o zvýšenie výživného pre maloletú L., a to zo sumy 180,- eur na sumu 280,- eur mesačne. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil, považoval návrh za účelový, nezodpovedajúci reálnemu stavu. Zároveň podal návrh na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Kolízny opatrovník žiadal, aby bolo rozhodnuté s prihliadnutím na názor maloletej L..
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k. 29P/300/2024-238 dňa 26.6.2025 rozhodol tak, že:
„I. M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 30P/157/2021- 60 zo dňa 29.11.2021 tak, že z v e r u j e maloletú L. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to v týždenných intervaloch tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa počas bežného roka každý párny týždeň od nedele, ktorá predchádza začiatku párneho týždňa od 16.00 hod. do nasledujúcej nedele do 16.00 hod.,
- otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa počas bežného roka každý nepárny týždeň od nedele, ktorá predchádza začiatku nepárneho týždňa od 16.00 hod.do nasledujúcej nedele do 16.00 hod.,
Počas vianočných, veľkonočných sviatkov, jarných, letných prázdnin sa starostlivosť oboch rodičov bude realizovať nasledovne:
- počas vianočných sviatkov bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý párny rok od 23.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 25.12. od 09.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod.,
- otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý nepárny rok od 23.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a každý párny rok od 25.12. od 09.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod.,
- počas veľkonočných sviatkov matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. dieťa každý nepárny rok od štvrtka, ktorý predchádza Veľkonočnej nedeli od 09.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 18.00 hod.,
- otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý párny rok od štvrtka, ktorý predchádza Veľkonočnej nedeli od 09.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 18.00 hod.,
- počas letných prázdnin matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý párny rok od 01. 07. do 15.07. a od 01.08. do 15.08. a to od pondelka od 09.00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 18.00 hod.,
- otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý párny rok od 16.07. do 31.07. a od 16.08. do 31.08. a to od 09.00 hod. do 18.00 hod.,
- matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. dieťa každý nepárny rok od 16.07. do 31.07. a od 16.08. do 31.08. a to od 09.00 hod. do 18.00 hod.,
- otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý nepárny rok od 01.07. do 15.07. a od 01.08. do 15.08. od 09.00 hod do 18.00 hod.,
- počas jarných prázdnin matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. dieťa každý nepárny rok od piatka, ktorý predchádza začiatku jarných prázdnin od 16.00 do nedele nasledujúceho týždňa do 16.00 hod.,
- otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý párny rok od piatka, ktorý predchádza začiatku jarných prázdnin od 16.00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 16.00 hod.,
- miestom odovzdávania a preberania maloletého dieťaťa bude bydlisko odovzdávajúceho rodiča,
- každý z rodičov sa z a v ä z u j e v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosť druhého rodiča s jej osobnými vecami a riadnu ju na stretnutie pripraviť,
- úprava počas sviatkov a prázdnin vylučuje úpravu osobnej starostlivosti počas bežného roka,
II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Povinnosť prispievať na výživu maloletej sa počas trvania striedavej osobnej starostlivosti n e u r č u j e.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“
3. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o rodine, konkrétne § 26, § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 25 ods. 2, ako aj § 62 ods. 2, 4 a § 75 ods. 1 a zároveň rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 52 CMP.
4. Súd prvej inštancie skutkovo odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že zistil, že matka podala návrh na zvýšenie výživného u maloletej L., ktorá mala v čase rozhodovania 17 rokov. Otec podal v priebehu konania návrh na zmenu osobnej starostlivosti na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Matka s návrhom nesúhlasila tak, ako otec nesúhlasil so zvýšením výživného na maloletú L.. Čo sa týka samotného návrhu na zvýšenie výživného, vzhľadom na preukázané príjmy rodičov, zmier, ktorý uzatvoril otec v konaní o zvýšení výživného pre staršiu dcéru, zvýšené príjmy matky a len minimálne zvýšené príjmy otca, ako aj skutočnosť, že otec prispieva aj nad rámec výživného, sporí deťom, sa súdu javil ako nedôvodný. Ohľadom tvrdenia matky, že otec prispieva na nezmyselné veci pre maloletú, považoval súd za irelevantné. S poukazom na názor maloletej L., na podmienky, ktoré jej otec vytvoril so svojom prostredí, a na schopnosti obidvoch rodičov, zmenil pôvodné rozhodnutie ohľadom osobnej starostlivosti o maloletú a zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti. Čo sa týka výživného, vzhľadom na príjmy rodičov, ktoré sú takmer rovnaké, výživné súd neurčil. Čo sa týka tvrdení matky o požívaní alkoholu zo strany otca, súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, pričom otec priznal svoje pochybenie, prijal trest a svoje konanie aj oľutoval. Dlhodobo sa lieči z úzkostnej poruchy a po danom incidente v roku 2024 požiadal psychiatra aj o liečbu aj v súvislosti s prípadným nadmerným požívaním
alkoholu. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.
III. Odvolanie matky a vyjadrenie účastníkov konania
5. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie v celom rozsahu matka maloletej L. z dôvodov, že súd svojím konaním a postupom porušil jej práva na spravodlivý proces, nesprávne právne posúdil vec a nedostatočne zistil skutkový stav veci, čo zakladá tak nezákonnosť rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo. V odvolaní argumentovala poukazom na názor maloletej, pričom súd vydal na podklade názoru maloletej svoje rozhodnutie. Pokiaľ ide o názor maloletej, tento svoj názor prezentovala a otázky jej boli položené, na tieto otázky odpovedala, pričom matka ani jej právny zástupca do dnešného dňa neboli oboznámení s obsahom jej výpovede. Súd žiadnym spôsobom neoboznámil účastníkov konania s obsahom a výsluchom maloletej, pričom uvedený postup podľa odvolateľky je v rozpore so zákonom a súd ním porušil právo matky na spravodlivý proces, nakoľko matka nepozná obsah výsluchu maloletej. Absencia takéhoto odôvodnenia rozsudku má za následok porušenie práva matky na spravodlivý proces. Matka má zároveň za to, že súd v prvom rade bol povinný relevantne a objektívne vyhodnotiť, či je nesprístupnenie nahrávky alebo zápisnice z výsluchu maloletej v najlepšom záujme maloletej a z akého dôvodu. Odvolateľka ďalej poukázala na to, že v najlepšom záujme maloletej, pokiaľ ide o predmetnú časť rozsudku, konštatoval súd schopnosť oboch rodičov zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú, ale vo vzťahu k uvedenému nevykonal opätovne žiadne dokazovanie. Matka poukázala na otcovu závislosť od alkoholu, ktorá je tak vážna, že pod vplyvom alkoholu spôsobil dopravnú nehodu v roku 2024. K závislosti otca na alkohole súd iba konštatoval, že čo sa týka požívania, otec sa dlhodobo lieči, uznal svoju chybu a túto oľutoval, K tomuto záveru súdu je nutné v prvom rade zo strany odvolateľky uviesť, že súd nevykonal žiadne dokazovanie týkajúce sa toho, či sa vyskytli na pracovisku otca nejaké problémy v súvislosti s jeho požívaním alkoholických nápojov. Zároveň matka argumentovala, že súd nijako nevyhodnocoval ani diagnózy otca, pre ktoré sa dlhodobo lieči. Matka má za to, že uvedené môže posúdiť len znalec z príslušného odboru. Pokiaľ ide o skutočnosť, či matka schopnosti otca spochybňovala alebo nie, uvedené je absolútne irelevantné. Pokiaľ súd v rozsudku poukazuje na vek maloletej a skutočnosť, že potreba úpravy osobnej starostlivosti je už len niekoľko mesiacov do nadobudnutia plnoletosti maloletej, pričom súd je povinný rozhodovať v najlepšom záujme maloletého dieťaťa na základe skutočností relevantných v čase rozhodovania vo veci, nie podľa toho, že rozhodnutie bude relevantné len niekoľko mesiacov. Pokiaľ ide o najlepší záujem maloletej, nijako sa súd nezaoberá skutočnosťou, že otec z dôvodu návrhu na zvýšenie výživného, ktorý podala jeho druhá dcéra, ukončil s touto dcérou kontakt. Tým, že súd uvedené nijako nevyhodnocoval ani neodôvodnil, opätovne porušil právo na spravodlivý proces, nakoľko rozsudok nedostatočne odôvodnil. Ďalej v odvolaní poukázala, že predmetom návrhu o zvýšení výživného na maloletú sa súd zaoberal v bode 24. rozsudku. K uvedenému podľa matky je potrebné konštatovať, že odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k výške výživného v žiadnom prípade nemôže obstáť, nakoľko súd vo vzťahu k výške výživného len vymenováva, aké dôkazy boli vykonané, a to len čiastočne a nedostatočne, pričom súd neuvádza, k akým záverom vykonaním týchto dôkazov dospel. Súd uvádza, že otec maloletej sporí. Len na základe tvrdenia otca dospel k tomuto záveru, pričom sporiaci účet je na meno otca, ako argumentuje matka. Zároveň poukázala na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého súd nepostupoval a vzhľadom na uvedené súd v rozpore so zákonom nedostatočne zistil skutkový stav veci, nesprávne právne posúdil vec, keď posudzoval len výšku príjmu otca a matky, a to, ako sa zmenili od posledného rozhodovania o výživnom a nedostatočne odôvodnil rozsudok, keďže opodstatnenosť, či neopodstatnenosť výdavkov otca nijako neskúmal ani neodôvodňoval. Vzhľadom na uvedené je rozsudok, ako aj konanie, v ktorom bol vydaný, nezákonné, nakoľko uvedeným postupom bolo porušené právo matky na spravodlivý proces. Jej záverečný návrh je rozsudok zmeniť, a to tak, že návrhu matky zvýšenie výživného v celom rozsahu vyhovie a návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti zamietne, eventuálne, aby bol rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. K podanému odvolaniu matky sa vyjadril písomným stanoviskom zo dňa 15.9.2025 prostredníctvom právneho zástupcu otec, ktorý argumentoval tým, že odvolanie matky považuje v celom rozsahu neopodstatnené, riadne neodôvodnené a najmä nepodložené skutočnosťami, či dôkazmi, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie súdu považuje za správne a riadne odôvodnené, pričom má za to, že úprava styku s maloletou v zmysle napadnutého
rozhodnutia zohľadňuje najlepší záujem maloletej dcéry. Poukázal na vek maloletej dcéry, ktorá je už blízko veku dospelosti. Z konania matky jasne vyplýva, že nerešpektuje vôľu maloletej, ignoruje skutočnosť, že maloleté dieťa chcelo byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Čo sa týka názoru maloletej, matka v odvolaní uvádza, že nepozná obsah výsluchu maloletej, čím by vlastne malo byť porušené jej právo matky na spravodlivý proces. Nesprístupnením výpovede maloletej konal súd správne, pretože išlo o žiadosť maloletého dieťaťa na nesprístupnenie a ide o nezávislosť a nestrannosť sudcu, ktorá má predstavovať záruku riadneho výkonu práva na spravodlivú ochranu, keďže nestrannosť konajúceho sudcu pred prvoinštančným súdom nebola počas celého súdneho konania ani jedenkrát zo strany matky spochybňovaná. Pokiaľ matka uvádza, že názor dieťaťa je relevantným dôkazom, ktorý musí súd zohľadniť pri rozhodovaní o úprave práv a povinností, avšak ona sama túto skutočnosť počas celého konania ani po jeho skončení neakceptuje a názor dieťaťa nerešpektuje. Zároveň poukázal na to, že ovplyvnenie otcom je absolútne vylúčené, a to s ohľadom na fakt, že maloletá v čase priebehu súdneho konania bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Vyjadrenie maloletej je len túžba maloletej byť so svojím otcom, väčšia než strach, či obava pred sklamaním matky a s tým spojenými následkami. Zvýšenie výživného na staršiu dcéru nemá vplyv na predmetné konanie. Čo sa týka vyjadrenia najlepšieho záujmu, matka v priebehu pred prvoinštančným súdom ani raz nespochybnila rodičovské kompetencie otca, ani raz neuviedla, že by mala s výchovou otca nejaký problém. On sa dlhodobo lieči u psychiatra, na čo aj poukázal počas konania. Má za to, že v tomto smere spochybňovania rodičovských kompetencií bolo vykonané dostatočné dokazovanie pre rozhodnutie vo veci samej, navyše súd v tomto smere konal na základe aktuálneho a skutočného stavu veci. Čo sa týka výživného, vzhľadom na jeho návrh na zmenu osobnej starostlivosti na striedavú osobnú starostlivosť, súd rozhodol v súlade s predmetnou spôsobu starostlivosti. Výživné nebolo súdom určené nie z dôvodu, že by otec nebol schopný uhrádzať výživné, avšak neexistuje dôvod, pre ktorý by bolo výživné určené vzhľadom na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Záverom tohto vyjadrenia uvádza otec, že má za to, že odvolanie matky nie je dôvodné. Matka koná účelovo, hľadí len na svoj záujem finančné obohatenie. Neberie do úvahy vôľu maloletej dcéry, jej potreby, či túžbu tráviť čas s oboma rodičmi. Otec má za to, že napadnuté rozhodnutie nie je vydané v prospech ani jedného z rodičov, ale v prospech maloletého dieťaťa, a tak rozhodnutie v zmysle záverečného návrhu matky v odvolaní by malo v konečnom dôsledku nepriaznivý dopad na samotnú maloletú, ktorá by bola ukrátená o čas s otcom v dôsledku konania matky, ktorá v prípade vyhovenia jej návrhu bude opätovne maloletej v styku s otcom brániť. Čo sa týka záverečného návrhu zo strany otca, navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
7. K vyjadreniu otca sa vyjadrila písomným podaním zo dňa 24.10.2025 prostredníctvom právneho zástupcu matka, ktorá zotrvala na svojich odvolacích námietkach a opätovne poukázala na závažné chyby v rozsudku, ktoré sa nachádzajú na viacerých miestach, na základe čoho je rozsudok podľa nej nesprávny a nevykonateľný a už na základe týchto chýb musí byť zrušený. Argumentovala pritom, že je nesprávne určené stretávanie sa maloletej počas vianočných sviatkov a počas prázdnin. Ďalej k samotnému vyjadreniu zdôrazňuje, že otec nadobudol presvedčenie o tom, že striedavá osobná starostlivosť je v najlepšom záujme maloletej až po tom, keď mu bol doručený návrh matky na zvýšenie výživného. Otec neprávom obviňuje matku vo svojom vyjadrení. K uvedenej námietke samotného nesprístupnenia výsluchu maloletej trvá v celom rozsahu, a to práve z dôvodu, že maloletá matke opakovane uviedla, že chce, aby všetko ostalo tak, ako bolo doposiaľ, a tak povedala aj pri výsluchu, a po tom, ako matka oznámila maloletej výrok súdu v rozsudku maloletá ostala zaskočená, prečo je to tak. Aj na základe to je matka presvedčená, že postup súdu, ako aj rozsudok sú v rozpore so záujmom maloletej. Pokiaľ ide o tvrdenie otca, že matka nepreukázala čím bol názor maloletej ovplyvnený, matka len konštatuje, že otec sa pravdepodobne neoboznámil dôkladne s obsahom odvolania a samotného spisu. Pokiaľ ide o závislosť otca na alkohole, to, že matka nespochybňovala jeho rodičovské kompetencie uvádza, že má za to, že o závislosti otca na alkohole vzhľadom na jeho trestnú minulosť súvisiacu s alkoholom, ako aj jeho liečbe na psychiatrickej ambulancii, počas ktorého sa dopustil spáchania trestného činu pod vplyvom alkoholu, nemôže byť pochýb. Opätovne poukázala na skutočnosť, že tvrdenie uvádzané v lekárskej správe, že otec dlhodobo abstinuje a jeho stav je dlhodobo stabilizovaný, nekorešponduje so skutočnosťou. Na základe uvedených vyjadrení zotrvala na svojich všetkých tvrdeniach, ktoré uviedla a na tom, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, nesprávne právne posúdil vec, porušil právo matky na spravodlivý proces, na základe čoho matka trvá na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených v celom rozsahu.
8. K podanému vyjadreniu matky sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu otec maloletej L. zo dňa 5.11.2025, v ktorom uviedol, že trvá na tom, čo uviedol v predchádzajúcom vyjadrení. Matkou uvádzané nepredstavuje dôvod pre zrušenie rozsudku. Matka mala možnosť využiť svoje právo a podať návrh na opravu chýb, pričom styk s maloletou vo veku 17 rokov je v jej záujme. Úprava styku počas letných prázdnin je irelevantná a úprava styku počas Vianoc je takisto irelevantná. Matka uviedla, že otec nepredložil žiaden dôkaz o svojom tvrdení o tom, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov je pre maloletú najlepšia. Uvedené bolo odôvodnené aj so súhlasom kolízneho opatrovníka. Ďalej otec argumentoval tým, že matka aj naďalej namieta, že záznam z výsluchu maloletej jej nebol sprístupnený, pretože maloleté dieťa jej opakovane malo uviesť, že chce, aby všetko ostalo po starom. Poukázal na to, čo sa dialo po vyhlásení rozhodnutia na chodbe súdu, pričom argumentuje opätovne, že otec má za to, že odvolanie matky nie je dôvodné, matka koná účelovo, hľadí len na svoj zištný záujem a nie na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané v zmysle ustanovenia § 362 CSP oprávneným subjektom - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané s poukazom na ustanovenie § 359 CSP proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP po konštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a 363 CSP a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom s poukazom na ustanovenie § 65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, kedy deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako bol vyvesený na úradnej tabuli súdu a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP napadnutý rozsudok ako vecne správny a zákonný potvrdil.
10. Odvolací súd vo všetkých výrokoch sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia vo všetkých častiach samotného rozhodnutia súdu bola vecne správna, objektívna a presvedčivá. Odvolací súd má za to, že dôvody, ktoré uviedla odvolateľka v odvolaní ohľadom zrušenia, resp. zmeny rozsudku, týmito dôvodmi sa už súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zaoberal a v rozhodnutí súd prvej inštancie uvedené dôvody posúdil, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia ich aj riadne vyargumentoval. Súd prvej inštancie uviedol dôvody, prečo rozhodol ako bolo uvedené vo výrokovej časti, poukázal na všetky skutočnosti a dôvody, ktoré ho k tomuto rozhodnutiu viedli. Pritom použil citáciu uvedenú v ustanoveniach Zákona o rodine, ako aj Civilného sporového poriadku.
11. Odvolací súd preto prebral súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci, ktorý považuje za dostatočne zistený, z čoho správne dospel súd prvej inštancie aj k právnym záverom, pričom odvolací súd nenašiel dôvod, prečo by sa mal odchýliť od záverom súdu prvej inštancie, a preto napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a zákonný a na základe toho rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.
12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, pričom predmetom prieskumu s poukazom na obsah preskúmavaného rozhodnutia, boli argumenty predostreté odvolateľkou v odvolacom konaní, ktoré bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu posúdiť v danom konaní, najmä to, či sú splnené zákonné podmienky za daných skutkových okolností na prípadné zrušenie, resp. zmenu vydaného rozhodnutia.
13. Ako už odvolací súd konštatoval, súd prvej inštancie podrobne zistil skutočný stav veci, všetky skutočnosti, ktoré boli predostreté odvolateľkou v konaní, týmito sa už zaoberal súd prvej inštancie a odvolací súd len konštatuje, že rozsudok na základe dostatočne zisteného skutočného stavu veci bol riadne preskúmaný, pričom odvolací súd dospel v prvom rade k tomu, že súd prvej inštancie vyvodil zo skutočného stavu veci správny právny záver a následne svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 CSP.
14. Odvolací súd poukazuje na obsah príslušných ustanovení Zákona o rodine, podľa ktorých posúdil predmetnú vec a rozhodol predovšetkým v záujme maloletej L. na základe dokazovania, ktoré súd prvej inštancie vykonal. Argumentoval v prvom rade príslušnými ustanoveniami o Zákona o rodine, podľa ktorých má záujem maloletého dieťaťa pred záujmami rodičov prednosť. Súd prvej inštancie správne vychádzal z vyjadrenia už skoro dospelej dcéry, ktorá vo veku 17 rokov prejavila svoj osobný záujem, aby bola súdom určená striedavá osobná starostlivosť u oboch rodičov, pretože má vzťah k obidvom. Nesprístupnením samotného výsluchu súd prvej inštancie len realizoval právo maloletej, ktorá si vyslovene žiadala, aby s predmetným výsluchom a jeho obsahom neboli oboznámení rodičia. Akceptácia uvedeného je v súlade so Zákonom o rodine, ako aj v súlade s najlepším záujmom maloletej L..
15. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré odvolateľka počas konania pred súdom prvej inštancie, ako aj námietkami zo strany otca, sa jednoznačne zaoberal a tieto dostatočným spôsobom, ako už odvolací súd uviedol, vyargumentoval. Čo sa týka striedavej osobnej starostlivosti, vzhľadom na vek, vyjadrenie sa maloletej L., javí sa aj odvolaciemu súdu striedavá osobná starostlivosť v najlepšom záujme maloletej. Odvolací súd zároveň poukazuje, že pokiaľ sa matka v odvolaní dožadovala, aby bolo rozhodnuté o jej návrhu, resp. aby bol sprístupnený samotný výsluch, zápisnica o výsluchu maloletej, uvedené nie je možné vzhľadom na skutočnosti, ktoré už odvolací súd uviedol.
16. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia Zákona o rodine, ako aj Civilného sporového poriadku a s poukazom na obsah samotného dokazovania a odôvodnenia rozhodnutia jednoznačne dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a zákonné.
17. Čo sa týka dôvodov odvolacích námietok odvolateľky, tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, pretože sa nezakladajú na skutočnostiach, ktoré by v konaní ovplyvnili samotné rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým žiadala, aby bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenené, resp. zrušené.
18. Odvolací súd s poukazom na všetky uvedené skutočnosti, ktoré boli preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie, po stotožnení sa s uvedeným právnym záverom súdu prvej inštancie a s poukazom na dôvody, ktoré uviedol v rozhodnutí súd prvej inštancie sa odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP s týmito v plnom rozsahu stotožnil.
19. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie, považuje rozhodnutie za vecne správne a zákonné a za daného stavu, na základe už uvedených skutočností, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP ako vecne správne a zákonné potvrdil.
20. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd aj o trovách odvolacieho konania, a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 52 CMP, nakoľko dospel k záveru, že ani jeden z účastníkov konania nepreukázal odôvodnený nárok na ich náhradu.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).