Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28CoP-107-2025.pdf
PDF · 91 KB
Case nature
Area
Subarea
28CoP/107/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Ingrid Radomskej, v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom u otca, proti osobe povinnej z platenia výživného B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXX, právne zastúpenej Mgr. Luciou Lorenčíkovou, advokátkou so sídlom Murgašova 86/1, Poprad, za účasti otca E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, F., právne zastúpeného JUDr. Petrom Behúňom, advokátom so sídlom Nám. Sv. Egídia 44, Poprad v konaní o určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 14P/133/2023-266 zho dňa 12.8.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Mení rozsudok tak, že mení rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 14P/100/2020-26 zo dňa 17.9.2020 vo výroku o určení výživného, tak, že matka je povinná prispievať na výživu A. B., nar. X.XX.XXXX sumou vo výške 320 eur mesačne k rukám navrhovateľka, počnúc dňom 31.8.2023, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
II. Dlžné výživné za obdobie od 31.8.2023 do 17.2.2026 vo výške 1810 eur je matka povinná uhradiť do 6 (šiestich) mesiacov od doručenia rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Predmetom konania bol pôvodne návrh otca v tom čase maloletého A. na zverenie maloletého syna do jeho osobnej starostlivosti a určenie výživného zo strany matky vo výške 200,-eur mesačne, s tým, aby styk matky s maloletým synom nebol upravený.
2. Okresný súd Poprad, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 14P/133/2023-63 zo dňa 28.9.2023 rozhodol tak, že zveril maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Matka je povinná platiť výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 300,- eur mesačne splatné k rukám otca, a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 01.10.2023. Styk matky s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX neupravil. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok tunajšieho súdu č.k. 14P/100/2020-26 zo dňa 17.09.2020 vo výroku o výchove a výžive. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 4CoP/32/2014-112 zo dňa 26.9.2024 rozhodol tak, že potvrdil rozsudok vo výrokoch I., III. a IV vo vzťahu k osobnej starostlivosti. Zrušil rozsudok vo výrokoch II. a IV. v časti určenia výživného a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia 4. Okresný súd Poprad, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. Z a v ä z u j e matku prispievať na výživu mal. A. B., nar. X.XX.XXXX sumou 320,- eur mesačne od 1.8.2025, ktoré je matka povinná platiť do rúk otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
II. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok tunajšieho súdu č.k. 14P/100/2020-26 zo dňa 17.9.2020 vo výroku o výchove a výžive.
III. V prevyšujúcej časti návrh otca z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
5. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti matky vychádzal z čistého príjmu matky 1 513 eur, ako aj jej majetkovým pomerom. Pri určení bežného výživného zohľadnil aj doposiaľ neuhrádzané výživné zo strany matky. 6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 26 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o rodine“), § 24 zákona o rodine, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine.
7. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania
8. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie otec a to proti výroku III. napadnutého rozsudku. Svoje odvolanie podal v zmysle § 365 písm. f) a h) CSP. Otec uviedol, že má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie podal aj v zmysle § 62 ods. 1 CMP a to, že súd neúplne zistil skutočný stav veci. Napadnutý rozsudok vo výroku III. nepovažuje za detailný, zrozumiteľný, jasný a presvedčivý z dôvodu, že súd pri rozhodovaní nedostatočne zdôvodnil svoje rozhodnutie v časti zamietnutia dlžného výživného. Súd nesprávne ustálil skutkový a právny stav pri rozhodovaní o nedoplatku na výživnom zo strany matky. nemožno súhlasiť s konštatovaním súdu, žeby on nevedel bližšie špecifikovať vzniknutý nedoplatok. Tento nedoplatok otec jasne, určito a zrozumiteľne ustáli, ako to vyplýva z bodu 7. napadnutého rozsudku. Za neprípustné považuje aj použitie metódy započítania dlžného výživného do výšky výživného, ktoré bude matka platiť v budúcnosti. Uvedený postup nepovažuje otec spravodlivý a v najlepšom záujme dieťaťa. Otec ďalej bližšie špecifikoval, že nedoplatok matky na dlžnom výživnom je vo výške 1 810 eur od podania návrhu. Otec vo svojom odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd napnutý rozsudok zmenil a rozhodol o dlžnom výživnom tak, že matka je povinná uhradiť nedoplatok na dlžnom výživnom za obdobie od 31.8.2023 do 31.8.2025 vo výške 1 810 eur jednorazovo v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a to k rukám otca maloletého.
9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k dovolaniu otca uviedol, že sa k odvolaniu otca pripája a navrhuje, aby odvolací súd rozhodol o dlžnom výživnom zo strany matky.
10. Matka k odvolaniu otca vo svojom vyjadrení uviedla, že napadnutý rozsudok považuje vecne správny, zákonný a spravodlivý. Odvolacie dôvody otca považuje za účelové, právne irelevantné. Uviedla, že súd správne konštatoval, že matka po zrušení predchádzajúceho rozsudku pravidelne prispievala na potreby maloletého syna a to jednak priamymi platbami priamo na účet dieťaťa, ako aj úhradami k rukám otca. Súd prvej inštancie preto správne ustálil, že nie je možné určiť výšku údajných nedoplatkov, keďže otec do konania nepredložil presvedčivé dôkazy. Záver súdu o tom, že platby boli zohľadnené v rámci určenia bežného výživného je preto správny a zákonný. Otec v konaní účelovo zdôrazňuje príjem matky, ale ignoruje skutočnosť, že matka pracuje ako zdravotná sestra a má síce stabilný, ale fyzicky a psychicky náročný výkon povolania. Matka vo svojom vyjadrení žiadala, aby súd napadnutý rozsudok vo výroku III. potvrdil ako vecne správny.
11. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že zotrváva na celom podanom odvolaní. Doplnil, že matka vo svojom vyjadrení zdôrazňovala pravidelné platby výživného, avšak ako bolo v konaní preukázané, nešlo o pravidelné platby, nakoľko od 1.2.2024 do 30.4.2025 celkovo zaplatila na výživnom sumu 400 eur. Nie je pravdou, aby výšku nedoplatku na výživnom nebolo možné určiť. Naopak výška výživného uhradená matkou je známa a tým je presne určiteľný aj nedoplatok na výživnom. Otec zároveň doručil súdu výpisy účtu preukazujúce platbu výživného zo strany matky na maloletého od 31.8.2023 do 10.1.2026.
12. A. B. dovŕšil dňa 5.11.2025 plnoletosť a v písomnom vyjadrení uviedol, že sa pripája k podanému návrhu otca, ako aj k ním podanému odvolaniu.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) ), nariadil odvolacie pojednávanie, doplnil dokazovanie a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné. Svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.
14. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
15. Predmetom odvolacieho konania je výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým súd návrh otca v prevyšujúcej časti zamietol. Odvolací súd v dôsledku odvolania podaného otcom preskúmal celý výrok napadnutého rozsudku. 16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil vo vzťahu k výroku I., ktorým určil výšku bežného výživného. 17. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec býva v rodinnom dome v jeho vlastníctve s príjmom vo výške 1500,-eur mesačne. Matka maloletého býva rodinnom dome v jej vlastníctve s príjmom v priemere 1 513,-eur mesačne. Zároveň bolo preukázané, že celá osobná starostlivosť o syna je na otcovi, s matkou sa A. stretáva nepravidelne.
18. Odvolací súd sa plne stotožňuje s výškou bežného výživného stanoveného súdom prvej inštancie. Jednou zo základných podmienok pre určenie správnej výšky výživného na maloleté dieťa je vyhodnotenie nákladov na maloleté dieťa na základe údajov poskytnutých v tomto konaní otcom, ktorý sa o syna osobne stará. Následne na základe majetkových a príjmových pomerov na strane matky a jej životnej úrovne je potrebné určiť výšku vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča.
19. Určenie vyživovacej povinnosti plne zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľa súvisiacimi s jej vekom, štúdiom, zdravotným stavom, ako aj aktivitám súvisiacimi so školou napr. úhrada stužkovej slávnosti. Je potrebné si uvedomiť, že medzi odôvodnené potreby navrhovateľa patria nielen výdavky na stravu, oblečenie, zdravotnú starostlivosť, školské potreby, voľnočasové aktivity, ale aj potreba bývania. Za nevyhnutné odôvodnené potreby je potrebné považovať aj jednorazové výdavky spojené s ich účasťou na školskom vyučovaní napr. lyžiarsky zájazd, exkurzie, výlety, ktorými musí byť venovaná pozornosť hlavne pri určovaní vyživovacej povinnosti do budúcna k študujúcim, nezaopatreným deťom. Nemožno totiž ukladať povinnosť prispievať na výživné navyše v niektorý mesiac ďalšou sumou. Samozrejme neoddeliteľnou súčasťou pri určovaní vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča je právo nezaopatreného dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Ak jeden z rodičov má neporovnateľne vyššiu životnú úroveň, určená vyživovacia povinnosť musí zodpovedať tomu, aby sa životná úroveň nezaopatreného dieťaťa približovala tejto vyššej životnej úrovni.
20. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia oprávnených potrieb každého dieťaťa. Napriek tomu, judikatúra súdov v súčasnosti zastáva názor, že výška výživného by sa mala pohybovať v rozsahu 20 -30 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča.
21. Pre účely kvantifikácie výživného odvolací súd použil vo svojej rozhodovacej činnosti materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z roku 2024. Tzv. tabuľkové výživné je totižto prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach, zároveň nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné z čistého príjmu rodiča, ktorý je zároveň kvantifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a majetkových pomerov. Jednotlivé vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. Zohľadňuje počet vyživovacích povinností rodiča a zohľadňuje mieru starostlivosti o dieťa a styk s dieťaťom. Materiál je doporučený na prípady maximálne 4 vyživovacích povinností rodičov, je preto použiteľný na preskúmavaný prípad. Aplikácia tabuľkového výživného do určitej miery zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej činnosti právnu istotu. Za jeho výhodu považuje odvolací súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé vekové kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci stupňov školskej dochádzky.
22. V prípade určenia výživného na dieťa študujúce na strednej škole by sa výška vyživovacej povinnosti matky mala pohybovať okolo 24 % z jej čistého príjmu.
23. Vychádzajúc z uvedených kritérií, zistenej majetkových a príjmových pomerov na starne otca ako aj matky, miery osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, pre určenie výšky vyživovacej povinnosti, súd prvej inštancie správne určil výšku bežného výživného vo výške 320,-eur mesačne.
24. Odvolací súd ďalej pri prieskume napadnutého rozsudku zistil, že je potrebné zmeniť výrok celého rozsudku. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že maloletý A. dosiahol v priebehu odvolacieho konania plnoletosť, teda bolo potrebné zmeniť výrok rozsudku vo vzťahu k tomu, že matka bude povinná uhrádzať výživné priamo k rukám už plnoletého syna. Súd prvej inštancie zároveň nesprávne určil dátum, od ktorého je matka povinná prispievať na výživu syna a to od 1.8.2025 bez odôvodnenia takéhoto postupu, pričom návrh zo stany otca bol podaný dňa 31.8.2023, teda v čase, kedy už bol vtedy maloletý A. v osobnej starostlivosti otca, teda od uvedeného okamihu bola matka povinná prispievať na výživu maloletého syna.
25. Pri určení výšky dlžného výživného za obdobie od 31.8.2023 do 17.2.2026 vychádzal odvolací súd zo zhodného vyjadrenia účastníkov konania, kde otec predložil výpis z účtu u úhradách výživného zo strany matky za uvedené obdobie, pričom matka s takto označenými úhradami výživného otcom súhlasila. Otec vo svojom vyjadrení zároveň uviedol, že dlh matky na výživnom za obdobie od 31.8.2023 do 31.8.2025 je vo výške 1810 eur, pričom podľa predložených výpisov z účtu, matka následne od 9/2025 doposiaľ uhrádzala výživné vo výške 320 eur mesačne, teda nedošlo k zvyšovaniu dlhu na výživnom.
26. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o bežnom výživnom za správne a zákonné so zohľadnením odôvodnených potrieb navrhovateľa. Odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP z dôvodu, že navrhovateľ počas konania dosiahol plnoletosť, teda bolo potrebné zmeniť výrok, kedy bude povinná z vyživovacej povinnosti, teda matka, povinná uhrádzať výživné priamo navrhovateľovi. 27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).