Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Sf-5-2025.pdf
PDF · 130.55 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sf/5/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcu LUBIA s.r.o., Údernícka 3, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 47 411 295, zast. Mgr. Mgr. Martinom Danišovičom, advokátom, Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103600180/2024 zo dňa 17. 12. 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie
1. Daňový úrad Trenčín (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2021. V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil odpočítanie DPH (okrem iného) z dvoch faktúr od dodávateľa LIZARD TN, s.r.o. (predtým LIZARD SPORT s.r.o.), Gorkého 10, 811 01 Bratislava, IČO: 53 072 596, a to (1) č. 26082021 zo dňa 26. 08. 2021 so základom dane 12.000 eur, DPH 2.400 eur s predmetom: vyčistenie areálu aquafunpark, umytie a vyčistenie nafukovacích atrakcií, rozloženie lehátok, dezinfekcia atrakcií, kosenie v areáli a (2) č. 26082021/1 zo dňa 26. 08. 2021 so základom dane 12.475 eur, DPH 2.495 eur s predmetom: upratanie 1-izbového apartmánu v množstve 192 ks, upratanie 2-izbového apartmánu v množstve 346 ks, upratanie 3-izbového apartmánu v množstve 27 ks. Správca dane v priebehu daňovej kontroly listom zo dňa 17. 10. 2022 podľa § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) oznámil žalobcovi svoje pochybnosti ohľadom toho, že práce deklarované na uvedených faktúrach boli dodané dodávateľom LIZARD TN, s.r.o., pričom nebolo zistené, že by boli dodané iným platiteľom dane, a vyzval žalobcu, aby sa pochybnostiam vyjadril, neúplne údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a pravdivosť údajov riadne preukázal. Pochybnosti správcu dane spočívali v tom, že dodávateľ žalobcu LIZARD TN s. r. o. nemá žiaden majetok potrebný na výkon podnikateľskej činnosti, nemá zamestnancov, v čase kedy mali byť služby žalobcovi dodané nebol A. B. (s ktorým žalobca za dodávateľa komunikoval) spoločníkom ani konateľom dodávateľa LIZARD TN s.r.o. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období august 2021 vykázal tržbu z prevádzkovania aquafunparku v celkovej sume 1.361 eur, z toho 20 % daň 226,84 eur, pričom náklady z vyššie uvedených faktúr niekoľkonásobne prevyšovali príjem z tejto činnosti, čo robí prevádzku neekonomickú. Služby mali byť dodávateľom LIZARD TN s.r.o. dodané na základe písomných objednávok, ktoré boli vystavené až následne dňa 16. 08. 2021, pričom služby boli dodané na prelome júna a júla 2021 a od začiatku augusta 2021 mali byť vykonávané upratovacie práce. Suma vyplatená dodávateľovi LIZARD TN s.r.o. za upratovacie služby bola vysoko nadhodnotená v porovnaní so sumou, ktorú daňový subjekt uhradil za tie isté služby v období júl 2021 inému dodávateľovi za také isté služby (Roman Zemančík L&V). Žalobca nepredložil správcovi dane žiadnu evidenciu s počtom prenajatých apartmánov v auguste 2021 a evidenciu ubytovaných nepredložil ani správcovi miestnej dane z ubytovania obci Veľká Lomnica v rozpore s § 9 VZN č. 3/2020 o miestnych daniach. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 103246563/2022 zo dňa 30. 11. 2022, v rámci ktorého žalobcovi neuznal odpočítanie DPH z vyššie uvedených faktúr.
2. Správca dane v poradí prvým rozhodnutím č. 101168556/2023 zo dňa 28. 04. 2023 vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2021 v sume 4.895 eur, pretože mu neuznal právo na odpočítanie DPH z vyššie uvedených faktúr od dodávateľa LIZARD TN, s.r.o. Na odvolanie žalobcu žalovaný v poradí prvým rozhodnutím č. 102744656/2023 zo dňa 03. 11. 2023 v poradí prvé rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie správcu dane vychádza z nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie. Správca dane následne doplnil dokazovanie výzvou žalobcovi na predloženie zoznamu zamestnancov so špecifikáciou vykonávanej práce, čo žalobca nepredložil. Správca dane tiež vypočul 9 svedkov vykonávajúcich práce u žalobcu. Po doplnení dokazovania správca dane rozhodnutím č. 101931885/2024 zo dňa 04. 07. 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2021 v sume 4.895 eur. V odôvodnení uviedol, že žalobcovi nepriznal právo na odpočítanie DPH z vyššie uvedených faktúr od dodávateľa LIZARD TN, s.r.o. pre nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok v zmysle § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o „DPH“), pretože žalobca nepreukázal, že disponoval materiálnou existenciou plnenia.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. 103600180/2024 zo dňa 17. 12. 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že správca dane listom zo dňa 17. 10. 2022 oboznámil žalobcu s pochybnosťami a vyzval ho na ich odstránenie v súlade s § 46 ods. 5 daňového poriadku, čím preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že objektívne preukázal prijaté plnenie, ale mal za to, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Žalovaný poukázal na výpoveď konateľa žalobcu, ktorý nevedel špecifikovať práce ani ich rozsah, pretože pri ich výkone nebol. Tiež poukázal na rozdiely vo výpovediach konateľa žalobcu, svedka B. (konateľ dodávateľa LIZARD TN, s.r.o.) a svedkyne A. (zamestnankyňa žalobcu) ohľadom cenovej ponuky a osôb, ktoré mali fakturované práce vykonávať. Objednávky predložené žalobcom boli vystavené až po začatí fakturovaných prác. Ani predložené fotografie nepreukazujú dodanie prác, nakoľko nie je zrejmé, kedy vznikli a nie z nich možné určiť činnosť, ktorú mal svedok B. vykonávať. Dodávateľ žalobcu LIZARD TN, s.r.o. má virtuálne sídlo, nemá zamestnancov ani žiaden majetok, pričom jeho konateľ nemal skúsenosť s prácami uvedenými na dodávateľských faktúrach. Výpoveď svedka B. zo dňa 25. 04. 2022 je v rozpore s jeho výpoveďou zo dňa 01. 03. 2022, kde uviedol, že v zdaňovacom období august 2021 vykonával kúpu a predaj tovaru a stavebníctvo, pričom neuviedol, že vykonával nejaké služby. Tiež nebolo preukázané tvrdenie svedka B., že práce pre žalobcu vykonával s konateľom spoločnosti RDCA, s.r.o. C. D., ktorý je bezdomovec, spoločnosť RDCA, s.r.o. nemá zamestnancov, majetok ani priestory potrebné k výkonu ekonomickej činnosti, so správcom dane nekomunikuje, teda nebolo preukázané, že vykonáva ekonomickú činnosť. Pochybná je aj dohodnutá cena o dodaní služieb, ktorá je niekoľkonásobne vyššia v porovnaní s plnením rovnakého charakteru dodaným subjektom Roman Zemančík L&V mesiaci júl 2021. Ani výpovede zamestnancov žalobcu nepreukázali, že osoby A. B. a C. D. vykonávali akékoľvek činnosti pre žalobcu, nakoľko nikto zo zamestnancov žalobcu tieto osoby nepozná a nevidel ich vykonávať fakturované práce.
Správna žaloba a vyjadrenie účastníkov
4. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci správcovi dane z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP.
5. V rámci žalobných bodov uviedol, že prvostupňové rozhodnutie ako jediný dôvod nepriznania práva na odpočítanie DPH uviedlo, že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení dodávateľom LIZARD TN s.r.o. ani inou zdaniteľnou osobou (popretie materiálnej existencie plnenia), s čím sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí stotožnil, a preto nedošlo k naplneniu práva odpočítať daň podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Podľa žalobcu bolo nezákonné už v poradí prvé rozhodnutie správcu dane zrušené v poradí prvým rozhodnutím žalovaného, ktoré vyústilo do nezákonného postupu správcu dane, pričom podľa žalobcu možno preskúmať aj zákonnosť postupu v súvislosti s v poradí prvým rozhodnutím žalovaného. Žalobca tvrdil, že preukázal existenciu zdaniteľného plnenia dokladmi, ktoré v správnej žalobe vymenoval (12 položiek), výsluchom konateľa žalobcu a výsluchmi svedkov A. a B., čím v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Konateľ žalobcu potvrdil a popísal priebeh predzmluvných vzťahov s dodávateľom, svedkyňa A. potvrdila, že svedka B. previedla po areáli a že ho videla aj so spolupracovníkom vykonávať niektoré vonkajšie činnosti a že preberala vykonané práce, čo popísal aj svedok B.. Tieto výpovede spolu s listinnými dôkazmi (preberacie protokoly, objednávky, faktúry, výpisy z bankových účtov) a fotografiami preukazujú materiálnu existenciu plnenia.
6. Správca dane a žalovaný nesprávne posúdili otázku rozloženia a presunu dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane v kontexte zákonom požadovaného spochybnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku. Žalobca mal za to, že vykonanie a prevzatie objednaných prác potvrdzovali ním predložené faktúry, objednávky a preberacie protokoly. Žalobca tiež výpisom z účtu preukázal, že dodávateľovi LIZARD TN s.r.o. uhradil cenu dodaných služieb. Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho súdu SR a Ústavného súdu SR vyplýva, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, avšak nie absolútne. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach a dôkazoch daňového subjektu, je ich povinný doložiť dôkazmi vyvracajúcimi tvrdenia daňového subjektu, pričom jeho dôkazy musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018). Ak mal správca dane pochybnosti o reálnom charaktere deklarovaných plnení, bolo jeho povinnosťou preukázať, či sú tieto plnenia fiktívne a nepostačuje spochybnenie dodania tovaru a služieb na podklade indícií (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022). Relevantné pochybnosti podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku sa musia týkať vzťahov medzi kontrolovaným daňovým subjektom a jeho dodávateľom a nie nižších stupňov dodávateľských reťazcov (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/5/2021). Pre záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok nepostačuje spochybnenie subdodávateľov, ktorí nemali žiadnych zamestnancov a materiálno-technické vybavenie na realizáciu dodaných prác (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR 3Sžfk/15/2020). Otázka obstarania tovaru alebo služieb dodávateľom a subdodávateľmi sa týka iných daňových subjektov a nie je možné spravodlivo požadovať, aby daňový subjekt sledoval a kontroloval výrobné a obstarávacie procesy iných subjektov pred dodaním tovaru (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010). Dôkazné bremeno daňového subjektu vymedzujú ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, z čoho nemožno vyvodiť dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa alebo subdodávateľa (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 podporený nálezmi Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 a I. ÚS 627/2022).
7. Správca dane v rozpore s § 46 ods. 5 daňového poriadku a závermi vyplývajúcimi z vyššie uvedenej judikatúry spochybnil dodanie deklarovaných služieb, ktoré sa nezakladali na dôkazoch získaných v priebehu daňovej kontroly. Pochybnosti správcu dane spočívali v rozporoch vo výpovediach vyššie označených svedkov, čo považoval žalobca za účelové, nakoľko rozpory neboli spôsobilé spochybniť skutočné dodanie služieb preukázané dôkazmi predloženými žalobcom vymenovanými v správnej žalobe (12 položiek) a zhodnými tvrdeniami uvedených svedkov. Ďalšie pochybnosti sa netýkali žalobcu, ale dodávateľa LIZARD TN s.r.o. a subdodávateľa RDCA, s.r.o. (že mali virtuálne sídlo, boli bez majetku, zamestnancov a vlastných priestorov), čo však nie je možné dávať na ťarchu žalobcovi. To by bolo možné len v prípade daňového podvodu a účasti žalobcu na ňom, čo nebolo v predmetnej veci tvrdené ani preukazované. Správca dane tiež uvádzal nepreukázané indície, že cena deklarovaného zdaniteľného plnenia bola neadekvátna jeho rozsahu a charakteru, to však opätovne môže mať relevanciu len v súvislosti s daňovým podvodom. Správca dane tiež postavil svoje pochybnosti na tom, že výpoveď svedka B. v rámci daňovej kontroly dňa 25. 04. 2022 je v rozpore s jeho skoršou výpoveďou v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u spoločnosti Mr. Jobs s.r.o. zo dňa 01. 03. 2022. Táto skutočnosť bola zistená až vo vyrubovacom konaní, pričom žalobca opakovane namietal nezákonnosť vykonania takéhoto dôkazu v rozpore s § 68 ods. 3 tretia veta daňového poriadku, podľa ktorého sú vo vyrubovacom konaní prípustné len úkony, ktoré v písomnom vyjadrení k protokolu navrhol daňový subjekt. Podľa žalobcu došlo k preukázaniu existencie materiálneho plnenia, čo správca dane právne relevantným spôsobom nespochybnil, a preto nedošlo k spätnému presunu dôkazného bremena na žalobcu. Uvedené vyplýva aj z v poradí prvého rozhodnutia žalovaného (strana 12, ods. 2 a strana 13, ods. 2), podľa ktorého boli pochybnosti správcu dane nedostatočné. Podľa žalobcu nebolo možné vrátiť vec správcovi dane na nové konanie s právnym názorom, že vo veci je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, nakoľko tým žalovaný poprel výsledok daňovej kontroly, z ktorej vyplynulo, že žalobca uniesol dôkazné bremeno o deklarovanom zdaniteľnom plnení. Žalovaný v odvolacom konaní nevykonal žiadne nové dokazovanie a bol povinný akceptovať výsledok daňovej kontroly. Žalobca poskytol správcovi dane druhú šancu dosiahnuť následok spočívajúci v odmietnutí nároku na odpočítanie dane. V napadnutom rozhodnutí žalovaný účelovo tvrdí inú skutočnosť, že správca dane oboznámil žalobcu so svojimi pochybnosťami podaním zo dňa 17. 10. 2022, čím preniesol na žalobcu dôkazné bremeno, s čím žalobca nesúhlasí.
8. Vydanie v poradí prvého rozhodnutia žalovaného malo za následok vrátenie veci správcovi dane, ktorý následne vykonal výsluch deviatich svedkov, na základe čoho prijal v prvostupňovom rozhodnutí záver, že žalobca nepreukázal existenciu materiálneho plnenia. Toto rozhodnutie žalovaný potvrdil napadnutým rozhodnutím. Takýto postup je nezákonný, nakoľko je v rozpore so skutkovými a právnymi závermi, ktoré vyplynuli z daňovej kontroly, v rámci ktorej žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom zdaniteľných plnení, čo správca dane nespochybnil a nepreniesol dôkazné bremeno späť na žalobcu. Správca dane vykonaním podstatného rozsahu dokazovania vo vyrubovacom konaní fakticky pokračoval v skončenej daňovej kontrole, čo je nezákonné. Uvedenú skutočnosť namietal žalobca aj v odvolaní, na čo žalovaný uviedol, že tento postup správcu dane je zákonný, keďže je oprávnený vykonávať dôkazy k sporným skutočnostiam, ktoré vyvstali z pripomienok k protokolu. Takýto záver považuje žalobca za nesprávny, nakoľko popiera rozdiel medzi daňovou kontrolou a vyrubovacím konaním aj časové vymedzenie daňovej kontroly (jednoročná lehota) s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020. Rozdielny je účel daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, keď v daňovej kontrole sa zisťujú a preverujú skutočnosti potrebné na správne určenie dane, správca dane oboznamuje daňový subjekt so svojimi pochybnosťami a ten ich v úzkej súčinnosti so správcom dane odstraňuje, čoho výsledkom je protokol. V rámci vyrubovacieho konania sa už len reaguje na pripomienky daňového subjektu k zisteniam správcu dane uvedeným v protokole, pričom daňový subjekt už nedisponuje takými právami ako počas daňovej kontroly, najmä nie je oprávnený navrhovať dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností. Žalobca tak nemal žiadne zákonné prostriedky na rozporovanie skutočností zistených z výsluchu deviatich svedkov vo vyrubovacom konaní. V daňovej kontrole sa uplatňuje zásada vyhľadávacia, pričom vo vyrubovacom konaní zásada prejednávacia. Podľa žalobcu je vo vyrubovacom konaní možné vykonať určité dokazovanie, avšak v obmedzenom rozsahu k objasneniu sporných skutočností, ktoré vyvstali z pripomienok daňového subjektu k protokolu alebo z návrhov kontrolovaného daňového subjektu na doplnenie dokazovania. Žalobca však v rámci vyjadrenia k protokolu nenavrhoval vykonanie žiadnych dôkazov, len namietal vyhodnotenie vykonaného dokazovania. Uvedené potvrdzuje aj v poradí prvé rozhodnutie žalovaného, v ktorom žalovaný skonštatoval, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav. Vykonanie výsluchu deviatich svedkov vo vyrubovacom konaní neslúžilo k objasneniu sporných skutočností, ktoré vyvstali z pripomienok protokolu, ale dôkazy boli vykonané za účelom zisťovania skutkového stavu. Takéto dokazovanie bolo pokračovaním daňovej kontroly a došlo k faktickému prekročeniu jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Uvedené dôkazy preto nemôžu byť zákonným podkladom pre prvostupňové a napadnuté rozhodnutie. Pokiaľ chcel správca dane uvedených svedkov vypočuť, mal tak urobiť počas daňovej kontroly. Postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktorého následkom bolo vydanie nezákonného rozhodnutia, keď žalovaný nesprávne posúdil zákonné podmienky na vykonávanie dôkazov vo vyrubovacom konaní. Prvostupňové aj napadnuté rozhodnutie tiež vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadne otázky prenosu dôkazného bremena a zároveň došlo nezákonným spôsobom k zrušeniu v poradí prvého rozhodnutia správcu dane v poradí prvým rozhodnutím žalovaného.
9. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe argumentoval obdobne ako v napadnutom rozhodnutí. Tiež uviedol, že nemožno bezvýhradne tvrdiť, že vykonanie dokazovania vo vyrubovacom konaní je možné len v rozsahu navrhnutom daňovým subjektom. Vykonanie dôkazov správcom dane vo vyrubovacom konaní malo svoje opodstatnenie v tom, že žalobca neposkytol počas daňovej kontroly potrebné informácie týkajúce sa jeho zamestnancov, na základe čoho vznikli oprávnené pochybnosti, či apartmány upratoval dodávateľ LIZARD TN s.r.o. alebo zamestnanci žalobcu. Žalovaný tiež uviedol, že neobstojí námietka žalobcu, že vo vyrubovacom konaní nie je oprávnený navrhovať dôkazy, nakoľko mu to žiadne ustanovenie daňového poriadku nezakazuje.
10. Žalobca v replike zotrval na svojej argumentácii uvedenej v správnej žalobe. K názoru žalovaného, že vo vyrubovacom konaní je možné vykonať dokazovanie nad rozsah navrhnutý daňovým subjektom, uviedol, že tento záver vyslovil Najvyšší správny súd SR za situácie, kde kontrolovaný daňový subjekt namietal nezákonnosť vypočutia svojich zamestnancov a nemožnosť klásť im otázky, čo bolo možné odstrániť vykonaním týchto výsluchov vo vyrubovacom konaní (rozhodnutia sp. zn. 1Sfk/128/2022, 1Sfk/124/2022 a 4Sfk/126/2022). Takáto situácia však v predmetnej veci nenastala, nakoľko žalobca namietal v odvolaní proti v poradí prvému rozhodnutiu správcu dane výlučne spôsob vyhodnotenia vykonaných dôkazov. Vykonanie výsluchov deviatich svedkov vo vyrubovacom konaní teda nebolo spojené so žiadnou procesnou aktivitou žalobcu, ale išlo o zisťovanie skutkového stavu správcom dane. Pokiaľ vykonanie týchto výsluchov žalovaný zdôvodňuje tým, že žalobca mu v priebehu daňovej kontroly odmietol predložiť zoznam zamestnancov s uvedením čo vykonávali, správcovi dane nič nebránilo vykonať tieto výsluchy v priebehu daňovej kontroly.
11. Žalovaný v duplike zopakoval, že vo vyrubovacom konaní je možné vykonať aj dôkazy, ktoré žalobca nenavrhol. Správca dane mal snahu získať ďalšie dôkazy, ktoré by mohli preukázať tvrdenie žalobcu, že mu boli dodané plnenia od dodávateľa LIZARD TN s.r.o. Žalovaný správcu dane zaviazal na vypočutie zamestnancov žalobcu, aby žalobcovi neboli upreté žiadne práva a aby odstránil nedostatok konania v podobe čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu.
Posúdenie veci správnym súdom
12. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. 02. 2026, keďže účastníci nežiadali nariadenie pojednávania ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na jeho nariadenie podľa § 107 ods. 1 SSP.
13. Z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že žalobcovi bolo odopreté právo na odpočítanie DPH z 2 faktúr od dodávateľa LIZARD TN s.r.o. pre nesplnenie jednej z hmotnoprávnych podmienok, že nebola preukázaná materiálna existencia fakturovaného plnenia. Hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH vyplývajú z § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ako aj čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES a judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ (napr. rozhodnutia Senatex GmbH, C-518/14 z 15. 09. 2016, bod 28; Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 03. 09. 2020, bod 43; Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 z 09. 12. 2021, bod 24) a predstavujú: a) tovar alebo služba, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, musí byť dodané inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa), b) plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia) a c) zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení.
14. Žalobné body žalobcu spočívajú v konštatovaní žalobcu, že uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal materiálnu existenciu plnenia s tým, že správca dane v rámci daňovej kontroly žalobcove tvrdenia a dôkazy o materiálnej existencii plnenia relevantne nespochybnil, a preto dôkazné bremeno neprešlo zo správcu dane späť na žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti tiež namieta, že správca dane nebol oprávnený vykonávať vo vyrubovacom konaní ďalšie dokazovanie spochybňujúce existenciu materiálneho plnenia.
15. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno v daňovom konaní ohľadom preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, toto primárne spočíva na daňovom subjekte, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie DPH. Podľa rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (III. ÚS 401/09; prevzaté do I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. 11. 2018, ods. 21.) má daňový subjekt dve základné povinnosti: tvrdiť a preukázať svoje tvrdenia, ktoré sa formálne realizujú podaním riadne vyplneného daňového priznania s predložením písomných dokladov, ktoré je povinný podľa právnych predpisov viesť. Ak správca dane pri preverovaní preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť predložených dôkazov, splní svoju dôkaznú povinnosť a je opäť na daňovom subjekte, či predložením ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk/1/2019 zo dňa 21. 04. 2020 (prijaté ako R 26/2021) je primárne nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 zo dňa 24. 02. 2022 (prijaté v zbierke pod č. 18/2022), dôkazné bremeno prechádza zo správcu dane späť na daňový subjekt prostredníctvom výzvy na odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ktorá môže byť daňovému subjektu zaslaná v písomnej forme, alebo oznámená počas ústneho pojednávania a ktorá musí byť urobená do konca daňovej kontroly.
16. Pre posúdenie dôvodnosti žalobných bodov je nevyhnutné zodpovedať otázku, či v predmetnej veci prešlo dôkazné bremeno zo správcu dane späť na žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt, a to ešte v priebehu daňovej kontroly. Po preskúmaní administratívneho spisu má správny súd má za to, že správca dane postupoval v súlade s § 46 ods. 5 daňového poriadku a žalobcovi oznámil svoje pochybnosti ešte v priebehu daňovej kontroly, a to oboznámením zo dňa 17. 10. 2022. Správca dane v uvedenom podaní dostatočne jasne formuloval svoje pochybnosti o dodaní fakturovaného plnenia, ktoré vyplývali z vykonaného dokazovania. Správca dane jednak spochybnil dodávateľa žalobcu LIZARD TN s.r.o., ktorý nemal žiaden majetok potrebný na výkon podnikateľskej činnosti, nemal zamestnancov, osoba A. B., s ktorým žalobca za dodávateľa komunikoval, nebol v čase kedy mali byť služby dodané spoločníkom ani konateľom dodávateľa. Správca dane zistil aj ekonomickú neopodstatnenosť fakturovaných služieb, nakoľko poukázal na tržby žalobcu z prevádzkovania aquafunparku v kontrolovanom zdaňovacom období v sume 1.361 eur, pričom náklady z vyššie uvedených faktúr v sume spolu 24.475 eur za upratovacie a iné udržiavacie práce tohto areálu niekoľkonásobne prevyšovali príjem z tejto činnosti. Správca dane tiež poukázal na vysoko nadhodnotenú cenu plnenia v porovnaní so sumou, ktorú žalobca uhradil za tie isté služby v predchádzajúcom zdaňovacom období júl 2021 inému dodávateľovi Roman Zemančík L&V. Správca dane poukázal aj na to, že objednávky, na základe ktorých mali byť služby dodané, boli vystavené až po dodaní služieb, ako aj na to, že žalobca nepredložil žiadnu evidenciu s počtom prenajatých apartmánov v auguste 2021 s tým, že evidenciu ubytovaných nepredložil ani správcovi miestnej dane z ubytovania, a teda správca dane vôbec nemohol overiť prevádzku apartmánov, ktoré mali byť podľa faktúr upratované. Správny súd má za to, že vyššie uvedené pochybnosti vyplývajú z vykonaného dokazovania a vo svojom súhrne spochybňujú tvrdenie žalobcu, že mu boli dodané fakturované práce spočívajúce v upratovacích a iných udržiavacích službách. Pri oznámení pochybností správca dane zároveň v súlade s § 46 ods. 5 daňového poriadku žalobcu vyzval, aby sa k pochybnostiam vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a pravdivosť údajov riadne preukázal. Zo správcu dane tak prešlo dôkazné bremeno späť na žalobcu, a to ešte v priebehu daňovej kontroly.
17. Žalobca rozporoval niektoré správcom dane uvedené pochybnosti, konkrétne, že správca dane uviedol nepreukázateľné indície o neadekvátnosti ceny deklarovaného plnenia. Správny súd sa s touto námietkou nestotožňuje. Správca dane už vo výzve na odstránenie pochybností v konkrétnostiach porovnal ceny, ktoré mal žalobca zaplatiť podľa faktúr, z ktorých si uplatnil odpočítanie DPH v kontrolovanom zdaňovacom období s cenami upratovacích prác vykonaných Romanom Zemančíkom L&V. V napadnutom rozhodnutí je podrobne popísaná jednotková cena za upratovanie 1-izbového, 2- izbového a 3-izbového apartmánu Romanom Zemančíkom L&V, ktorá je približne polovičná v porovnaní s cenou uvedenou v preverovaných faktúrach. Nejde preto len o nepreukázané indície, ako tvrdí žalobca, ale o porovnanie jednotkových cien za totožné služby. Pokiaľ žalobca namieta, že pochybnosti správcu dane sa týkali jeho dodávateľa LIZARD TN s.r.o. a subdodávateľa RDCA s.r.o., správny súd uvádza, že takéto pochybnosti samé osebe nepostačujú na prenos dôkazného bremena, avšak ide len o jednu z pochybností vznesených správcom dane tak, ako ich správny súd popísal vyššie. Ide o indíciu spochybňujúcu reálne vykonávanie ekonomickej činnosti dodávateľom žalobcu, čo v súhrne spolu s ostatnými správcom dane zistenými skutočnosťami vytvára relevantné pochybnosti o tom, že došlo k dodaniu plnenia. Správny súd preto uzatvára, že zo správcu dane prešlo dôkazné bremeno späť na žalobcu a v tomto dôsledku bol žalobca povinný preukázať existenciu materiálneho plnenia.
18. Žalobca v správnej žalobe len všeobecne tvrdí, že dodanie plnenia preukázal listinnými dôkazmi, ktoré uviedol pod 12 položkami, avšak bez toho, aby konkretizoval, ako boli tieto dôkazy vyhodnotené správcom dane a žalovaným a v čom je ich vyhodnotenie v rozpore so zákonom. Žalobca v správnej žalobe neposkytol ani vlastné vyhodnotenie týchto dôkazov, v rámci ktorého by vysvetlil, prečo považuje existenciu materiálneho plnenia za preukázanú. Preto je tvrdenie žalobcu o splnení hmotnoprávnych podmienok len vo všeobecnej rovine bez konkrétneho spochybnenia zákonnosti postupu správcu dane a žalovaného a takto formulované žalobné body neumožňujú správnemu súdu vykonať prieskum napadnutých rozhodnutí. Správny súd napriek všeobecne formulovaným žalobným bodom v tomto smere dopĺňa, že správca dane a žalovaný sa v podrobnostiach vysporiadali s dôkazmi predloženými žalobcom a vysvetlili, prečo nepreukazujú dodanie fakturovaných služieb. K predloženým objednávkam žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že tieto boli vystavené až dodatočne po tom, ako sa mali fakturované práce začať vykonávať. Tiež sa vyjadril k predloženým fotografiám, že tieto nepreukazujú dodanie fakturovaných prác, nakoľko zobrazujú iba A. B., pričom nie je zrejmé, kedy vznikli a tiež z nich nie je možné určiť činnosť, ktorú mal A. B. vykonávať.
19. Pokiaľ žalobca ďalej tvrdí, že materiálnu existenciu plnenia preukázal aj výsluchmi svedkov (konateľ žalobcu, svedok B. a svedkyňa A.) a že rozpory v týchto výpovediach, na ktoré poukázal správca dane, sú účelové a neboli spôsobilé spochybniť skutočné dodanie služieb, správny súd nesúhlasí ani s touto námietkou. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí rozobral výsluchy uvedených svedkov a v konkrétnostiach uviedol, že konateľ žalobcu nevedel špecifikovať fakturované práce ani ich rozsah s tým, že pri výkone prác fyzicky nebol. Jeho tvrdenie, že podkladom pre vystavenie objednávky bola jednotková cena, nesúhlasí s tvrdením konateľa dodávateľa A. B., že cenovú ponuku dal na celkovú sumu. Svedkyňa A. ako zamestnankyňa žalobcu uviedla, že práce vykonával pán B. a nejaký zavalitejší pán, ktorý mal vykonávať aj kosenie a údržbu čistoty v areáli, čo je v rozpore s tvrdením svedka B., ktorý uviedol, že tieto činnosti vykonával sám. Tiež nesedí tvrdenie svedkyne A., že práce vykonávala aj manželka pána B., keďže svedok B. sa vyjadril, že fakturované činnosti vykonával sám, prípadne s pánom D. zo spoločnosti RDCA s.r.o. Z tohto vyhodnotenia je zrejmé, že ani svedkovia uvádzaní žalobcom nevedeli presne identifikovať a preukázať vykonané práce a v ich výpovediach sú rozpory, ktoré spochybňujú materiálnu existenciu plnenia.
20. Správny súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že žalovaný svojím v poradí prvým zrušujúcim rozhodnutím poprel výsledok daňovej kontroly, z ktorej podľa žalobcu vyplynul záver, že žalobca uniesol dôkazné svoje bremeno o existencii materiálneho plnenia. Výsledkom daňovej kontroly bol protokol č. 103246563/2022 zo dňa 30. 11. 2022, v rámci ktorého správca dane žalobcovi neuznal odpočítanie DPH z preverovaných faktúr od dodávateľa LIZARD TN s.r.o. Správca dane teda uzavrel daňovú kontrolu s tým, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH. Žalovaný síce zrušil v poradí prvé rozhodnutie správcu dane okrem iného aj za účelom doplnenia dokazovania, v rámci tohto rozhodnutia však neskonštatoval, že by žalobca svoje dôkazné bremeno uniesol, ani že pochybnosti správcu dane vznesené v priebehu daňovej kontroly boli nedostatočné v tom zmysle, že dôkazné bremeno neprešlo späť na žalobcu. Z tohto dôvodu nie je možné súhlasiť so žalobcom v tom, že žalovaný vo svojom v poradí druhom rozhodnutí účelovo tvrdí opak, že správca dane oboznámil žalobcu s pochybnosťami listom zo dňa 17. 10. 2022, čím preniesol na žalobcu dôkazné bremeno. Navyše správny súd uvádza, že predmetom prieskumu je až v poradí druhé rozhodnutie žalovaného, ktorého závery sú vecne správne, ako je to v podrobnostiach rozobraté vyššie. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať daňové konanie ako jeden celok a vydané rozhodnutia hodnotiť v súhrne.
21. Žalobca ďalej namieta, že správca dane nebol vo vyrubovacom konaní oprávnený vykonať ďalšie dokazovanie okrem dôkazov navrhnutých žalobcom v rámci pripomienok k protokolu z daňovej kontroly, a preto považuje za nezákonné vykonanie výsluchov deviatich svedkov. Správny súd uvádza, že vykonanie ďalšieho dokazovania vo vyrubovacom konaní aj nad rámec návrhu daňového subjektu, nie je podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu SR vylúčené (napr. rozhodnutia sp. zn. 1Sfk/124/2022, 1Sfk/128/2022, 3Sfk/123/2022 a 4Sfk/126/2022). Z uvedenej rozhodovacej činnosti vyplýva, že pre daňovú kontrolu je príznačná vyhľadávacia zásada a pre vyrubovacie konanie platí prejednávacia zásada (čo správne tvrdil aj žalobca v rámci žalobných bodov), prejednaciu zásadu však nemožno vykladať kategoricky a izolovane a bezvýhradne tvrdiť, že vykonanie dokazovania vo vyrubovacom konaní je možné len v rozsahu, ktorý navrhne dotknutý daňovník. Správny súd podotýka, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu v replike, že takéto doplnenie dokazovania je možné len v prípade, ak daňový subjekt namietal nezákonnosť vypočutia svojich zamestnancov a nemožnosť klásť im otázky, čo bolo možné odstrániť vykonaním týchto výsluchov vo vyrubovacom konaní. Je síce pravda, že v niektorých z vyššie uvedených rozhodnutí (sp. zn. 1Sfk/124/2022, 1Sfk/128/2022 a 4Sfk/126/2022) išlo práve o takéto skutkové okolnosti, avšak záver Najvyššieho správneho súdu SR o možnosti vykonania dokazovania vo vyrubovacom konaní aj nad rámec návrhov daňového subjektu je všeobecný. Správny súd však zároveň dodáva, že dokazovanie vo vyrubovacom konaní môže byť vykonané len v obmedzenom rozsahu a nemôže nahrádzať aktivitu správcu dane v daňovej kontrole ani zhojiť prípadné nedostatky pri prenose dôkazného bremena späť na daňový subjekt podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. K takémuto excesu však v predmetnej veci nedošlo. Ako správny súd uzavrel vyššie, dôkazné bremeno prešlo v súlade so zákonom zo správcu dane na žalobcu ešte v priebehu daňovej kontroly, a teda podstatná časť dokazovania, ktorá spochybňovala existenciu materiálneho plnenia, bola vykonaná už v daňovej kontrole. Výsluchy deviatich svedkov – pracovníkov žalobcu, len podporili už skôr prijatý záver správcu dane, že existencia materiálneho plnenia nebola preukázaná, keďže títo svedkovia nevedeli potvrdiť vykonanie fakturovaných služieb. Nejde o kľúčový podstatný rozsah dokazovania, nakoľko aj bez týchto dôkazov mal správca dane preukázané relevantné pochybnosti na prenos dôkazného bremena. Inými slovami, aj bez doplnenia tohto dokazovania by bol zjavne prijatý totožný záver o nepreukázaní existencie materiálneho plnenia, keďže správca dane už predtým preniesol dôkazné bremeno späť na žalobcu a žalobca existenciu materiálneho plnenia nepreukázal. To isté platí aj o porovnaní výpovede svedka B. v predmetnej veci s jeho výpoveďou v súvislosti s výkonom inej daňovej kontroly u subjektu Mr. Jobs s.r.o., čo bolo urobené až vo vyrubovacom konaní. Ani zistenia správcu dane vyplývajúce z tohto porovnania (že svedok vo svojej skoršej výpovedi neuviedol, že v kontrolovanom zdaňovacom období vykonával nejaké služby) nepredstavuje kľúčový podstatný rozsah dokazovania s tým, že správca dane spochybnil obsah výpovede svedka B. aj pre rozpory s inými výsluchmi vykonanými v predmetnej veci (konateľa žalobcu a svedkyne A.), ako to správny súd uviedol vyššie. Správny súd sa zároveň nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že vo vyrubovacom konaní už nie je oprávnený navrhovať dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností, a tak nemal možnosť vyvrátiť skutočnosti zistené z doplneného dokazovania. Daňový poriadok totiž kontrolovanému daňovému subjektu v žiadnom ustanovení nezakazuje navrhnúť vykonanie dokazovania v rámci vyrubovacieho konania.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že správcom dane a žalovaným bola správne posúdená právna otázka prenosu dôkazného bremena, ktoré prešlo späť na žalobcu ešte v priebehu daňovej kontroly, správca dane mohol vo vyrubovacom konaní doplniť dokazovanie a zároveň je správny záver správcu dane a žalovaného, že žalobca svoje dôkazné bremeno o preukázaní materiálnej existencie fakturovaných plnení nepreukázal. Preto je správna žaloba nedôvodná a správny súd ju podľa § 190 SSP zamietol.
23. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.
24. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1 mesiac od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.