Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoCsp-20-2025.pdf
PDF · 138.5 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoCsp/20/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: ZSE Energia, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 677 281, vymazaného z obchodného registra dňa 1.7.2025, proti žalovanému: A. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, trvale bytom C., o zaplatenie sumy 1.206,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 14. februára 2025 č. k. 18Csp/49/2024-62, takto
r o z h o d o l :
I. V konaní sa pokračuje so spoločnosťou Energetika Slovensko, a. s., Čulenova 6, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO: 44483767, ako so žalobcom.
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. a III. výroku p o t v r d z u j e.
III. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.173,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.173,32 eur od 08.08.2023 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšku žalobu zamietol; III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 %. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 232 ods. 2 a 3, § 290, § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“); § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. k/, t/ a v/ a ods. 5, § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 517 ods. 2, § 879y ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.z.“); § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka; § 2 písm. b/ bod 12, § 3 písm. b/ bod 6 a 8, § 17 ods. 13, § 18 ods. 8, § 26 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv (ďalej len „ZoE“). Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.6.2024 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.206,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.206,32 eur od 8.8.2023 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že žalovaná suma predstavuje neuhradenú faktúru za dodanú elektrinu a zabezpečenie distribúcie elektriny. Žalobu odôvodnil tým, že poskytoval žalovanému združené služby dodávky elektriny a zabezpečenie distribúcie elektriny. Žalobca dodal žalovanému služby a žalovaný bol za dodané služby povinný uhrádzať žalobcovi platby vyúčtované v zmysle vyúčtovacích faktúr a preddavkových faktúr vystavených žalobcom. Žalobca za dodané služby vystavil žalovanému nasledovnú faktúru za dodané služby: faktúra č. 7161515161 z 23.7.2023, s dátumom splatnosti dňa 7.8.2023 vo výške 1.206,32 eur. Žalovaný si však svoju platobnú povinnosť voči žalobcovi vyplývajúcu mu z uvedenej faktúry a vyfakturovaných záväzkov nesplnil riadne a včas v termíne splatnosti. Zostatok dlžnej sumy je tak vo výške 1.206,32 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania so zaplatením dlžných súm a tiež nárok na náhradu trov konania. Na výzvu súdu žalobca uviedol, že dodával žalovanému združené dodávky elektriny a zabezpečoval distribúciu elektriny na základe zmluvného vzťahu evidovaného pod č. 9410179671, ktorý bol uzatvorený dňa 14.7.2022. V zmysle Obchodných podmienok žalobcu, druhá časť čl. III, bod 3.2 bolo možné uzatvoriť zmluvu pre každé odberné miesto odberateľa aj osobitne, telefonicky prostredníctvom zaznamenávanej telefonickej linky žalobcu. V súlade s OP žalovaný žalobcu kontaktoval a prostredníctvom telefonickej linky uzatvoril zmluvu so žalobcom. Žalobca všetkým svojim zákazníkom, bez ohľadu na to, či bola zmluva uzavretá na diaľku (napríklad telefonicky, prostredníctvom internetovej služby elektronickou žiadosťou) alebo doručením písomnej žiadosti, zasiela písomné vyhotovenie Zmluvy spolu so sprievodným listom, v ktorom svojich zákazníkov poučí, že mu bola zaslaná listinná podoba uzatvorenej zmluvy, pričom vyzve zákazníka na podpísanie oboch zaslaných kópií a vrátenie jednej podpísanej kópie na adresu uvedenú v sprievodnom liste. Žalovaný aj napriek poučeniu a výzve v sprievodnom liste svoju povinnosť nesplnil a žalobcovi nezaslal ním podpísanú kópiu zmluvy. Nakoľko bola zmluva účinná už od jej ústneho uzatvorenia, bol teda žalobca povinný za dohodnutých podmienok dodávať žalovanému elektrinu na ním označené odberné miesto a žalovaný bol povinný za dodané dodávky uhrádzať stanovené preddavkové platby. Napriek nesplneniu si povinnosti vrátiť podpísanú kópiu zmluvy žalobcovi, žalovaný plnil všetky ostatné povinnosti, v zmysle dohody uhrádzal preddavkové platby za dodané služby (žalovaný vykonal 5 preddavkových platieb, každá vo výške 150 eur v období od 12/2022 - 04/2023). Až neskôr počas existencie zmluvného vzťahu si prestal túto povinnosť plniť a prestal uhrádzať preddavkové platby. Žalobca má za to, že z konania žalovaného je možné jasne a presne určiť, že skutočne dochádzalo na základe zmluvy k dodávaniu elektriny, že si bol vedomý svojej povinnosti uhrádzať, nakoľko uhrádzal v zmysle zmluvy. Žalobca je presvedčený, že v danom prípade nie je možné považovať za sporné uzatvorenie zmluvného vzťahu, resp. či boli dodávky elektriny a následný žalobcom uplatňovaný nárok za nezákonný. Žalobca zároveň uviedol, že žalovanému bolo pri uzatvorení zmluvného vzťahu určené jedinečné číselné označenie - zákaznícke číslo 5750103783, ktoré bolo uvádzané na všetkých listinách, týkajúcich sa daného konkrétneho zákazníka, a to najmä, nie však len vystavené faktúry. Nakoľko sa jedná o jedinečné číslo, ktoré môže byť v rámci zákazníkov žalobcu vygenerované len jednému konkrétnemu zákazníkovi, nie je možné, aby mali rovnaké číslo viacerí, a preto je nemožné, aby sa fakturovaná spotreba týkala iného zákazníka než žalovaného. Žalobca ako dôkazy predložil faktúru č. 7161515161, sprievodný list k Zmluve o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti, Zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti. Informácie o obsahu Zmluvy o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti, Obchodné podmienky dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre domácnosti spoločnosti ZSE Energia, a.s., Cenník za dodávku elektriny pre domácnosti účinný od 1.1.2022, Informácie o ochrane osobných údajov zákazníkov, Písomné poučenie odberateľa elektriny a/alebo plynu v domácnosti k Zmluve. Súd žalobe vyhovel a vydal platobný rozkaz č. k. 18Csp/49/2024-25 zo 16.7.2024, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto súd uznesením č. k. 18Csp/49/2024-31 z 9.9.2024 platobný rozkaz č. k. 18Csp/49/2024-25 zo 16.7.2024 v plnom rozsahu zrušil. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 10.10.2024 postupom podľa § 116 ods. 2 CSP, k tejto sa nevyjadril, skutkové tvrdenia nepoprel, dôkazy neoznačil. Z vykonaného dokazovania zistil súd prvej inštancie nasledovný skutkový stav: Žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzavreli dňa 14.7.2022 elektronicky zmluvný vzťah pre odberné miesto D. XX, C., predmetom ktorého bol záväzok dodávateľa zabezpečiť pre odberateľa združenú dodávku elektriny do odberného miesta a záväzok odberateľa uhradiť dodávateľovi cenu za dodávku elektriny a cenu za služby a výkony súvisiace s touto dodávkou elektriny. Za dodanú elektrinu žalobca vystavil žalovanému vyúčtovaciu faktúru č. 7161515161 na sumu 1.206,32 eur (za dodávku a distribúciu elektriny sumu 1.918,94 eur, za úrok z omeškania sumu 4,89 eur a za upomienku sumu 33 eur, z ktorých súm žalobca odpočítal preddavkovú platbu uhradenú žalovaným v sume 750,51 eur) splatnú dňa 7.8.2023. Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil. Nárok žalobcu vyplýva zo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeným elektronicky uzavretou Zmluvou o združenej dodávke elektriny pre odberateľov kategórie Domácnosť, ktorú žalobca ako dodávateľ uzavrel so žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom, tento vzťah je potrebné posúdiť s poukazom na § 52 a nasl. O.z. ako vzťah spotrebiteľský. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Vychádzajúc zo skutkových zistení mal súd preukázané, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzavreli dňa 14.7.2022 elektronicky zmluvný vzťah, na základe ktorého sa dodávateľ zaviazal počas zmluvného obdobia dodávať žalovanému ako odberateľovi elektrinu a ďalšie doplnkové služby do odberného miesta odberateľa a žalovaný ako odberateľ sa zaviazal počas zmluvného obdobia od odberateľa odoberať elektrinu a riadne a včas uhradiť dodávateľovi ceny za dodávku elektriny a distribučné služby. Z vyúčtovacej faktúry za elektrinu č. 7161515161 zo dňa 23.7.2023 mal súd preukázané, že žalobca účtoval žalovanému nedoplatok za dodávku a distribúciu elektriny vo výške 1.173,32 eur a upomienku vo výške 33 eur so splatnosťou dňa 7.8.2023. Žalovaný dlžnú sumu za dodanú elektrinu žalobcovi nezaplatil, čo v konaní bolo nesporné, preto súd vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.173,32 eur. Ďalej súd vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako bola základná úroková sadzba E. F. G. k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.173,32 eur od 8.8.2023 do zaplatenia, keďže dňom nasledujúcim po splatnosti vyššie uvedenej faktúry sa žalovaný ocitol v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie upomienky v sume 33 eur, a to spolu s príslušenstvom. V tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú, a to z nasledovných dôvodov. Poplatok za upomienku v sume 33 eur, vyúčtovaný žalobcom, súd považuje za neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku spotrebiteľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky) totiž predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie, ktoré spočíva v účtovaní takýchto poplatkov, možno hodnotiť ako poškodzujúce spotrebiteľa. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. Na viac ak tieto poplatky majú skôr sankčný ako refundačný účel. Uvedený poplatok nemožno pritom ani považovať za službu, a už vôbec nie za službu, ktorá by poskytovala žalovanému určitý prospech, a za ktorý by bol žalovaný povinný platiť. Súd tiež dodáva, že žalobca si týmto spôsobom účtuje v podstate sankciu
- paušálnu náhradu charakterovo podobnú zmluvnej pokute a v dôsledku toho, že poplatok mal byť prípadne uvedený len v cenníku bez možnosti ovplyvnenia zo strany žalovaného, nespĺňa zákonom danú podmienku písomnej formy obojstranného súhlasu (dohody) zmluvných strán, pretože tu absentuje prejav vôle žalovaného. Vzhľadom na uvedené, súd žalobu žalobcu v časti žalovaného poplatku za upomienku vyúčtovaného žalovanému faktúrou č. 7161515161 z 23.7.2023, a to i s príslušenstvom zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd vo výroku I. rozsudku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.173,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.173,32 eur od 8.8.2023 do zaplatenia a vo zvyšku (v sume 33 eur spolu s príslušenstvom) žalobu vo výroku II. rozsudku ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného, určil súd žalovanému na splnenie dlhu v súlade s § 232 ods. 3 CSP primerane dlhšiu lehotu 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 251, § 255 ods. 1 a 2, § 257, § 262 ods. 1 a 2 CSP, vecne dôvodil, že zo sumy uplatnenej istiny s príslušenstvom bola žalobcovi priznaná suma 1.173,32 eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 97 % a hrubý úspech žalovaného 3 %, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 94 % (97 % - 3 %), čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 94 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď v konaní neboli tvrdené a súd sám nezistil dôvody pre uplatnenie § 257 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho II. a III. výroku podal včas odvolanie žalobca, s návrhom na jeho zrušenie v napadnutej časti a vrátenie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/ a h/ CSP. Nesúhlasí s právnym posúdením súdu v 28. bode odôvodnenia napadnutého rozsudku, má za to, že súd žalobcom uplatnený nárok vo výške 33 eur nesprávne právne posúdil. Žalobca zasielal upomienky žalovanému z dôvodu neplnenia povinností žalovaného vyplývajúcich z primárneho záväzkového vzťahu, kedy si žalobca splnil všetky jemu vyplývajúce povinnosti – zabezpečil dodávanie plynu riadne a včas do odberného miesta určeného žalovaným, zabezpečil prenos plynu a poskytovanie služieb s tým spojených a to v súlade s platnou zákonnou úpravou ako aj jeho obchodnými podmienkami. Z dôvodu, že žalovaný prestal plniť svoje povinnosti, ktoré mu z uzatvoreného vzťahu vyplývali /a to najmä za prijaté plnenie hradiť/ bol žalobca nútený pristúpiť k dodatočnému vyzývaniu žalovaného na plnenia a to formou písomných upomienok doručovaných na ním uvedenú korešpondenčnú adresu. Žalobca si pritom v súlade s platným cenníkom žalobcu za poskytnuté služby účtoval za takto doručovanú upomienku poplatok, ktorý mal pokryť zvýšené náklady žalobcu súvisiace so zabezpečením protiplnenia za ním poskytnuté služby, a ktoré vznikli v súvislosti s vystavením a zaslaním upomienky. Žalobca zaslal žalovanému v rozmedzí 6 mesiacov celkovo šesť upomienok, kedy si za každú v zmysle cenníka vyúčtoval sumu 5,50 eur. Z faktúry č. 7161515161 vyplýva, že každá upomienka, ktorá bola žalovanému zaslaná bola účelná nakoľko po jej zaslaní a doručení došlo k uhradeniu dlžnej preddavkovej platby /zo strany 2 faktúry z časti „Prehľad preddavkových platieb“ zo stĺpca „Dátum vyrovnania“ je možné odvodiť, že žalovaný uhradil šesť platieb vždy následne po zaslaní Upomienok/. K samotnej výške poplatku za upomienku žalobca uvádza, že žalovaný bol o výške poplatku riadne poučený už pred vznikom záväzku a nejednalo sa preto o skryté dojednanie, o ktorom žalovaný vopred nevedel resp. nemohol vedieť. V prípade ak by žalovaný s výškou poplatku za zaslanie upomienky pre prípad neplnenia jeho povinností nesúhlasil je možné dôvodne predpokladať, že by k uzatvoreniu záväzku nepristúpil a pre dodávky plynu a služby s tým spojené by využil iného dodávateľa. Od každého je možné zároveň dôvodné očakávať, že je priemerne zmýšľajúca osoba, ktorá si je vedomá svojich povinností ako aj následkov v prípade ak tieto povinnosti nebude plniť. Poskytnutie preto neprimerane vysokej ochrany súdom žalovanému len z dôvodu jeho postavenia ako „spotrebiteľa“, ktoré zapríčiní nepriznanie žalobcom uplatneného nároku v časti jemu vzniknutých nákladov v súvislosti s neplnením si povinností žalovaného nenachádza oporu v žiadnej platnej legislatíve. Takýmto postupom dochádza k zjavnému porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, kedy súd ukladá žalobcovi, ktorý sa ničím neprevinil znášať bez ďalšieho jemu zvýšené náklady. Pri poskytnutí ochrany spotrebiteľovi je potrebné dbať na jej vyváženosť a to najmä s ohľadom na ústavné štandardy a princípy právneho štátu, neopomínajúc pritom práva druhých strán, ktoré by mohli byť takouto ochranou narušené. Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a ako takú je túto ochranu potrebné brať s náležitou vážnosťou, je zároveň potrebné brať na zreteľ aj to, že túto ochranu je potrebné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné právne inštitúty. V prípade ak by nedošlo k porušeniu povinností na strane žalovaného a ten by plnil riadne a včas bol by to práve žalovaný, ktorý by svojím konaním moderoval prípadnú výšku a množstvo upomienok. Samotná výška vyúčtovaného poplatku 5,50 eur za upomienku, je vzhľadom k všetkým nákladovým položkám žalobcu, súvisiacim s vytvorením a doručovaním upomienky žalovanému /cena použitého papiera, tlač, poplatok za doručovanie, neopomenúc pritom ako osoba normohodinu za osobu, ktorá upomienku vytvorila ako aj za osobu, ktorá zabezpečila odoslanie zásielky/ primeraná. Súd prvej inštancie na prvom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14.2.2025, a z ktorého sa žalobca ako aj jeho právny zástupca riadne ospravedlnili predniesol predbežné právne posúdenie, v ktorom súhlasne s odôvodnením rozsudku uviedol, že poplatok za upomienku považuje len za poplatok spojený s administratívnou agendou, ktorý nie je v záujme spotrebiteľa a konanie, ktoré spočíva v účtovaní takých poplatkov možno hodnotiť ako poškodzujúce spotrebiteľa. Jednostranný a zjavne oklieštený pohľad prvoinštančného súdu na poplatok za upomienku ako poplatok, ktorý nie je v záujme spotrebiteľa je zjavne nesprávny, nakoľko sa v danej veci dá argumentovať, že práve upomienkou a teda vynaložením takéhoto nákladu na účet žalovaného sa žalobca snaží, často krát úspešne predchádzať súdnemu prípadne exekučnému konaniu vedenému v neprospech spotrebiteľa, ktoré by mohli spotrebiteľa zaťažiť ešte o ďalšie dodatočné náklady, ktoré by v porovnaní s poplatkom za zaslanú Upomienku predstavovali omnoho väčšie náklady a celkové zaťaženie spotrebiteľa a jeho domácnosti. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo 14.2.2025 a na ňom vyhlásenom uznesení o nariadení dokazovania, súd oboznámil podstatný obsah spisového materiálu s výnimkou tých listinných dôkazov a vyjadrení, ktorých opis bol stranám v priebehu konania doručený, a ktoré neboli protistranou spochybnené. S prihliadnutím na zjavnú pasivitu žalovaného v konaní, ktorému boli doručené všetky listinné dôkazy a vyjadrenia žalobcu, neopomenúc najmä faktúru, v ktorej si žalobca uplatnil nárok aj na náhradu nákladov spojených zo zaslanými upomienkami, a ktorých oprávnenosť nerozporoval mal konajúci prvoinštančný súd postupovať v zmysle § 151 ods. 1 CSP a nároky žalobcovi priznať ako nesporné. Ak súd prvej inštancie v konaní nemal za preukázané vynaloženie týchto prostriedkov má žalobca za to, že mal vyzvať žalobcu na predloženie samotných upomienok. Súd žalobcu na predloženie nevyzval a preto žalobca vyvodil, že tento nárok je nesporný a opodstatnenosť je súdu zrejmá. Žalobca sa až doručením zápisnice spolu s vydaným rozsudkom dozvedel, že súd nárok na náhradu sumy 33 eur nie je zjavný a zrejmý a nepovažuje ho za opodstatnený. Žalobca tak bez svojho pričinenia nepredložil predmetné upomienky, ako aj doručenky preukazujúce zasielanie upomienok do dispozičnej sféry žalovaného. V zmysle § 366 CSP žalobca predložil kópie upomienok spolu s doručenkami, nakoľko tie neboli bez jeho zavinenia uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. S poukazom na čl. 2 ods. 1 a 2 CSP je názoru, že súd prvej inštancie sa v rámci rozhodovania o priznaní resp. nepriznaní nároku žalobcu na náhradu sumy 33 eur predstavujúcej cenu za zaslané Upomienky zjavne rigidne venoval len jeho úvahe o ochrane spotrebiteľa a posúdeniu čo je v jeho záujme alebo nie je účtovať poplatok za zasielanie upomienky a nezohľadnil pri tom aj všetky ostatné okolnosti, ktoré viedli k vystaveniu a zaslaniu upomienok ani na postavenie a činnosť žalobcu, ktorému tak bolo odobraté jeho právo na spravodlivý proces. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam poukazujúc na okolnosti prípadu má za to, že náklad vo výške 33 eur, ktorý vynaložil a vyúčtoval žalobca žalovanému bol oprávnený a teda postup žalobcu, ktorý si uplatnil jeho náhradu u žalobcu za správny.
3. Dňa 4.8.2025 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie spoločnosti Energetika Slovensko, a.s., zn. Oznámenie o zmene účastníka konania – žalobcu, v ktorom oznámila súdu, že dňa 28.5.2025 došlo k uzatvoreniu Projektu premeny vo forme notárskej zápisnice N 742/2025, Nz 22473/2025 (ďalej len „Projekt premeny“), na základe ktorého žalobca - ZSE Energia, a.s., IČO: 36677281, so sídlom: Čulenova 6, 816 47 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sa, vložka číslo: 3978/B ako zanikajúca spoločnosť, zanikol v dôsledku zlúčenia s nastupujúcim žalobcom – pôvodne Východoslovenská energetika a.s. IČO: 44 483 767, so sídlom: Mlynská 31, 042 91 Košice, ktorá bola zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Košice, oddiel: Sa, vložka č.: 1628/V, v súčasnosti Energetika Slovensko, a.s., IČO: 44 483 767, so sídlom: Čulenova 6, 816 47 Bratislava (poznámka odvolacieho súdu – správne 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto), zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sa, vložka číslo: 7830/B. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 309/2023 Z.z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov premena nadobudla účinnosť dňa 01.07.2025. Navrhla pokračovať v konaní namiesto pôvodného žalobcu: ZSE Energia, a.s., IČO: 36 677 281, so sídlom: Čulenova 6, 816 47 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sa, vložka číslo: 3978/B s jej právnym nástupcom: Energetika Slovensko, a.s., IČO: 44 483 767, so sídlom: Čulenova 6, 816 47 Bratislava Bratislava (poznámka odvolacieho súdu – správne 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto), zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sa, vložka číslo: 7830/B.“ Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Citované ustanovenie upravuje prípady, keď k strate procesnej subjektivity právnickej osoby, teda k jej zániku došlo počas konania, t. j. v období od doručenia žaloby do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Na rozdiel od straty procesnej subjektivity fyzickej osoby (smrťou) počas konania, súd v prípade právnickej osoby nemá možnosť posúdiť podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať. Povaha sporu je tu teda irelevantná. Pri zániku právnickej osoby ako strany sporu počas konania súd zisťuje, či má strana právneho nástupcu. Ak právneho nástupcu má, súd uznesením rozhodne, že v konaní pokračuje s týmto právnym nástupcom. Ak súd zistí, že právnická osoba zanikla bez právneho nástupcu, konanie obligatórne zastaví. Z výpisu z obchodného registra Mestského súdu Bratislava III oddiel: Sa, vložka číslo: 3978/B vyplýva, že spoločnosť ZSE Energia, a.s., IČO: 36 677 281, so sídlom: Čulenova 6, 816 47 Bratislava, bola vymazaná z obchodného registra 1.7.2025, išlo o dobrovoľný výmaz, spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia s jej právnym nástupcom Východoslovenská energetika a.s., IČO: 44 483 767, Mlynská 31 Košice - mestská časť Staré Mesto 042 91 (podľa výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III oddiel: Sa, vložka číslo 7830/B aktuálne: Energetika Slovensko, a. s., Čulenova 6, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 483 767). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, v súlade s citovaným zákonným ustanovením, Krajský súd v Trnave v I. výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu rozhodol (po posúdení procesných podmienok konania), že v konaní sa pokračuje s právnym nástupcom zaniknutej akciovej spoločnosti, keďže zistil (z výpisu z obchodného registra Mestského súdu Bratislava III oddiel: Sa vložka číslo: 3978/B a 7830/ B), že k zániku pôvodnej žalobkyne došlo počas konania a má právneho nástupcu.
4. Ďalšie podania strán už v odvolacom konaní neboli doručené.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/ a h/ CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. a III. výroku je vo výroku vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bol nárok žalobcu proti žalovanému žalobcovi sumu 1.206,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.206,32 eur od 8.8.2023 do zaplatenia. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.173,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.173,32 eur od 08.08.2023 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšku žalobu zamietol; III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 %. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu boli len odvolaním žalobcu napadnuté výroky II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie.
7. Súd prvej inštancie vo vzťahu k II. výroku jeho rozsudku dôvodil, že žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie upomienky v sume 33 eur, a to spolu s príslušenstvom. V tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú, a to z nasledovných dôvodov. Poplatok za upomienku v sume 33 eur, vyúčtovaný žalobcom, považoval za neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku spotrebiteľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky) totiž predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie, ktoré spočíva v účtovaní takýchto poplatkov, možno hodnotiť ako poškodzujúce spotrebiteľa. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. Naviac ak tieto poplatky majú skôr sankčný ako refundačný účel. Uvedený poplatok nemožno pritom ani považovať za službu, a už vôbec nie za službu, ktorá by poskytovala žalovanému určitý prospech, a za ktorý by bol žalovaný povinný platiť. Súd tiež dodáva, že žalobca si týmto spôsobom účtuje v podstate sankciu - paušálnu náhradu charakterovo podobnú zmluvnej pokute a v dôsledku toho, že poplatok mal byť prípadne uvedený len v cenníku bez možnosti ovplyvnenia zo strany žalovaného, nespĺňa zákonom danú podmienku písomnej formy obojstranného súhlasu (dohody) zmluvných strán, pretože tu absentuje prejav vôle žalovaného. Vzhľadom na uvedené, súd žalobu žalobcu v časti žalovaného poplatku za upomienku vyúčtovaného žalovanému faktúrou č. 7161515161 z 23.7.2023, a to i s príslušenstvom zamietol. Odvolateľ/žalobca v odvolaní uviedol, že vo vzťahu k nároku na zaplatenie upomienok nesúhlasí s právnym posúdením súdu, má za to, že súd žalobcom uplatnený nárok vo výške 33 eur nesprávne právne posúdil, po prvý krát uviedol svoje tvrdenia vo vzťahu k poplatkom/náhrade nákladov za upomienky a predložil dôkazy (v podrobnostiach viď 2. bod tohto rozsudku odvolacieho súdu). K argumentácii žalobcu v odvolaní o absencii kvalifikovaného popretia tvrdení žalobcu zo strany žalovaného v danom spore odvolací súd uvádza nasledovné: Zmyslom procesnej úpravy spotrebiteľských sporov (ako sporov s ochranou slabšej strany) podľa § 290 CSP a nasl. je ochrana a posilnenie procesného postavenia spotrebiteľa nie dodávateľa. Princíp kontradiktórnosti konania (čl. 8), v zmysle ktorého sú strany povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi (v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu) je v spotrebiteľských sporoch oslabený. Tento princíp súvisí s unesením bremena tvrdenia a bremena dôkazu, ktoré sú nevyhnutné pre úspech v spore. V spotrebiteľských sporoch však v zmysle § 295 CSP platí, že súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Žalobca v žalobe svoj nárok na zaplatenie sumy 33 eur ako poplatku/náhradu nákladov za upomienky vôbec neuviedol a nezdôvodnil, neviedol žiadne tvrdenia, dožadoval za žalobou zaplatenia faktúry za dodávku plynu v celkovej sume 1.206,32 eur, prílohou návrhu bola vyúčtovacie faktúra za elektrinu (v ktorej jednou z položiek bola upomienka 33 eur). V podaní z 20.11.2024 žalobca po výzve súdu doplnil skutkové tvrdenia (o. i. uviedol, že dodával žalovanému združené dodávky elektriny a zabezpečoval distribúciu plynu na základe zmluvného vzťahu uzatvoreného 14.7.2022 telefonicky – ústne, a v žalobe omylom označil dodávky ako dodávky plynu, žalobca dodával žalovanému združené dodávky elektrickej energie, čo vyplýva z faktúry), avšak opätovne svoj nárok na zaplatenie sumy 33 eur ako poplatok za upomienky vôbec neuviedol a nezdôvodnil, vo vzťahu k nemu neuviedol žiadne tvrdenia. Žalobca svoju neúčasť a neúčasť svojej splnomocnenkyne na pojednávaní dňa 14.2.2025 ospravedlnil a súhlasil, aby sa vec prejednala v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní dňa 14.2.2025 súd uviedol predbežné právne posúdenie veci, vo vzťahu k poplatku za upomienky uviedol: „Čo sa týka uplatneného nároku žalobcu za upomienky spolu vo výške 33,- Eur, v tejto časti žaloba nebola podaná dôvodne, nakoľko poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy, poplatky za upomienky a pod.) totiž predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie, ktoré spočíva v účtovaní takýchto poplatkov, možno hodnotiť ako poškodzujúce spotrebiteľa. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. Žalobca si týmto spôsobom účtuje v podstate sankciu - paušálnu náhradu charakterovo podobnú zmluvnej pokute a v dôsledku toho, že poplatky mali byť prípadne uvedené len v cenníku bez možnosti ovplyvnenia zo strany žalovaného, nespĺňajú zákonom danú podmienku písomnej formy obojstranného súhlasu (dohody) zmluvných strán, pretože tu absentuje prejav vôle žalovaného.“ Princíp tzv. „predbežného právneho posúdenia veci" vychádzajúci z § 181 ods. 2 CSP súvisí so zameraním sa na dokazovanie sporných skutočností, aby strany sporu dostali príležitosť predstaviť vlastné argumenty týkajúce sa právneho posúdenia veci. Tým by sa mohol predbežný právny názor všeobecného súdu potvrdiť alebo vyvrátiť. Žalobca sa dobrovoľnou neúčasťou na uvedenom pojednávaní pripravil o možnosť predstaviť vlastné tvrdenia a argumenty týkajúce sa právneho posúdenia vo vzťahu k poplatku za upomienky pred súdom prvej inštancie (úplne absentovali tvrdenia žalobcu vo vzťahu k poplatku za upomienky, preto spotrebiteľ ani nemal čo popierať), a preto ním až v odvolaní uvádzané tvrdenia a predložené dôkazy vo vzťahu k poplatkom za upomienky boli neprípustnými novotami (§ 366 CSP: Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.). Žalobcovi nič nebránilo vo vzťahu k poplatku za upomienky 33 eur uplatniť prostriedky procesného útoku (uviesť tvrdenia a predložiť/navrhnúť dôkazy) pred súdom prvej inštancie (v žalobe, doplnení skutkových tvrdení, na pojednávaní), keďže ich však neuplatnil, nebolo možné ich považovať ani za nesporné. Odvolací súd námietky odvolateľa vzhľadom na uvedené nepovažuje za dôvodné, stotožňuje sa aj so záverom súdu prvej inštancie, ktorý správne posúdil predmetnú zmluvu podľa § 26 ods. 1 ZoE, ktorá je zároveň aj spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 O.z., uzavretou medzi pôvodným žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom. Odvolací súd je názoru, že žalobca neuniesol okrem bremena tvrdenia ani dôkazné bremeno ohľadom nároku týkajúceho sa požiadavky na zaplatenie poplatku za upomienky vo výške 33 eur (6 x 5,50 eur) v zmysle predloženého Cenníka služieb dodávateľa účinného od 1.10.2019 (čl. 48 rub), keď nepreukázal, že v rámci telefonického/ústneho uzavretia zmluvného vzťahu medzi stranami došlo k uzavretiu dohody o poplatku/náhrady nákladov za upomienku vo výške 5,50 eur. Súd prvej inštancie správne skúmal či tu bol obojstranný súhlas (dohoda) zmluvných strán o poplatku za upomienku a dospel k správnemu záveru, že poplatok bol uvedený len v cenníku bez možnosti ovplyvnenia zo strany žalovaného, nespĺňa zákonom danú podmienku písomnej formy obojstranného súhlasu (dohody) zmluvných strán, pretože tu absentuje prejav vôle žalovaného (k tomuto záveru sa odvolateľ v odvolaní nevyjadril). S poukazom na uvedené nebolo potrebné skúmať postupom podľa § 53 ods. 1 (v spojení s § 53 ods. 5 ) O.z., či poplatok za upomienku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. K uvedenému však odvolací súd ešte dopĺňa, že poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie žalobcu spočívajúce v účtovaní uvedených poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce, preto sa s poplatkami za takéto plnenia spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedené poplatky nemožno chápať ani ako poplatok za službu (plnenie), ktorá je poskytovaná spotrebiteľovi. Zreteľná je snaha právneho predchodcu žalobcu o navyšovanie konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa neplniaceho si svoje záväzky, a to v rozpore s účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej najmä v ustanoveniach § 52 a nasl. O.z. Na základe uvedeného je nevyhnutné ustáliť, že žalobca nemá právo požadovať úhradu poplatkov za upomienky (vrátanie príslušenstva), nakoľko jednak neboli dojednané a tiež neprinášajú spotrebiteľovi žiadnu výhodu a slúžia iba záujmom veriteľa ako dodávateľa, pričom uvedené poplatky umožňujú jednostranne navyšovať pohľadávku žalobcu bez garancie maximálneho počtu uvedených poplatkov. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti aj v časti náhrady trov konania zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesu strany, listinných dôkazov, žiadne podstatné skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo neopomenul. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Podľa ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03, uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011) súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ako i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Ak sa odvolací súd v odôvodnení tohto jeho rozsudku nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v danej veci za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a následne správne právne posúdil nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za upomienky ako nedôvodný a v tej časti žalobu zamietol. Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a konkrétnymi odvolacími dôvodmi nespochybneného rozhodnutia o náhrade trov konania.
8. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vzhľadom k tomu, že žalovanému (ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech) trovy v tomto odvolacom konaní nevznikli (žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, do odvolacieho konania sa nezapojil, z obsahu spisu nevyplýva, že by mu v odvolacom konaní trovy vznikli), o náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovanému sa nepriznáva náhrada trov tohto odvolacieho konania (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018).
9. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods.2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. (§ 160 ods. 2 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)