Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/21/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov Mgr. Martina Vozára a JUDr. Miroslavy Šibíkovej v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Ružomberku, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E. F., G. D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 18. februára 2026 prejednal sťažnosť prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.12.2023, sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Podľa sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. zo dňa 22.06.2022, právoplatný dňa 22.06.2022, bol A. B. odsúdený pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona v štádiu pokusu podľa Tr. zákona a pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne so zaradením do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Odsúdený aktuálne vykonáva úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov v trestnej veci Okresného súdu Ružomberok sp. zn. , pričom na jeho výkon nastúpil dňa 22.06.2022 s predpokladaným dňom výkonu 14.02.2027 (po započítaní vykonanej väzby v tejto trestnej veci). Formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie odsúdený splnil dňom 14.06.2025.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 09.12.2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) bol odsúdený A. B. podľa ods. 2 Tr. zák. v spojení s podmienečne prepustený z výkonu vyššie uvedeného trestu. Zároveň mu podľa Tr. zák. určená skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky s probačným dohľadom v trvaní 2 (dva) roky spolu s nariadenými povinnosťami a obmedzeniami, a to podľa písm .a) Tr. zák. povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E. F., C. D. XXXX/XX na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej, bez jej výslovného súhlasu, podľa Tr. zák. zákaz požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, podľa Tr. zák. príkaz v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti nemu v zákonnej lehote sťažnosť v neprospech odsúdeného zahlásiac ju do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po jeho vyhlásení.

Sťažnosť prokurátor dodatočne písomne odôvodnil nasledovne (citácie):

„Samosudkyňa Okresného súdu Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.12.2025 uznesením pod sp. zn. podľa v spojení s rozhodla o podmienečnom prepustení odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v D., z výkonu trestu uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. zo dňa 22.06.2022. Podľa určila odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 2 roky a súčasne nariadila probačný dohľad nad odsúdeným v trvaní 2 roky a zároveň odsúdenému uložila v čase probačného dohľadu podľa písmeno a) povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia bez jej výslovného súhlasu, podľa zákaz požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky a podľa písmeno k) povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Výrokom III. samosudkyňa rozhodla podľa v spojení s s poukazom na , že obvinený bude pokračovať v ochrannom protialkoholickom liečení ambulantnou formou, ktoré mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. zo dňa 22.06.2022, aj po skončení výkonu trestu odňatia slobody v dôsledku jeho podmienečného prepustenia po právoplatnosti výroku I. uznesenia. Svoje rozhodnutie samosudkyňa odôvodnila tým, že v prípade menovaného odsúdeného bola splnená tak formálna podmienka, ako aj materiálne podmienky pre to, aby mohol byť podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Bezprostredne po vyhlásení uvedeného uznesenia intervenujúci prokurátor podal voči uzneseniu sťažnosť, ktorú nasledovne odôvodňujem: Dôvodom podania sťažnosti je skutočnosť, že u odsúdeného A. B. v zmysle nie je splnená materiálna podmienka podmienečného prepustenia spočívajúca v zákonnej požiadavke odôvodneného predpokladu vedenia riadneho života v budúcnosti. Predovšetkým je potrebné poukázať na obsah a závery hodnotenia na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, v ktorom sa konštatuje, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá a riziko recidívy je stredné. Súčasne poukazujem na to, že odsúdený plní program zaobchádzania čiastočne v bode edukácia z dôvodu dlhodobého racionalizovania trestnej činnosti na matku a počiatočnému popieraniu závislosti na užívanie alkoholu. Odsúdený A. B. sa dopustil závažnej násilnej trestnej činnosti voči svojej blízkej osobe. Uvedená násilná trestná činnosť odsúdeného, spolu s nepriaznivou prognózou nepochybne svedčí o tom, že v jeho prípade nemožno reálne očakáva , že by v budúcnosti viedol riadny život, preto je potrebné, aby uložený trest vykonal v uloženom rozsahu. Zmysel podmienečného prepustenia nespočíva iba tom, že odsúdený bude za dobré správanie, resp. za riadne plnenie si pracovných povinností počas výkonu trestu odňatia slobody automaticky prepustený na slobodu po splnení formálnej podmienky stanovenej zákonom, teda po uplynutí zákonom ustanovenej doby výkonu trestu odňatia slobody, a to bez prihliadnutia k účelu trestu. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu, ako i ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a svojim správaním sa viac nedostane do kolízie so zákonom, čo však vzhľadom na prezumované stredné rizikové faktory jeho sociálneho zlyhania nie je možné očakáva . Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že u odsúdeného A. B. vykonávaný trest neplní iba resocializačnú funkciu a funkciu individuálnej a generálnej prevencie, či morálneho odsúdenia, ale predovšetkým funkciu ochrannú, kedy sa ďalším výkonom trestu u menovaného odsúdeného zabezpečuje ochrana spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené n a v r h u j e m, aby Krajský súd v Trenčíne podľa písmeno a) napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a zároveň vo veci sám rozhodol tak, že žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie podľa s použitím zamieta.“

Odsúdený sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť. Ku dňu rozhodnutia o sťažnosti krajský súd ani neobdržal písomné vyjadrenie odsúdeného k podanej sťažnosti.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná ( ), bola podaná oprávnenou osobou ( ) a v zákonom stanovenej lehote ( ), na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia i konanie im predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, krajský súd nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. Okresný súd postupoval procesne správne, keď o návrhu odsúdeného v súlade s ustanovením rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhol svoje podmienečné prepustenie. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého sťažnosťou prokurátora, krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, na obsah ktorého týmto v podrobnostiach poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa ktorých záverov u odsúdeného sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Okresný súd správne poukázal na to, že uvedené ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie odsúdeného splnením troch podmienok, a to vykonaním trestu v predpísanej dĺžke, preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázaním dôvodnej možnosti (nie však nevyhnutnosti) očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej časti trestu.

Pokiaľ ide o splnenie materiálnej zákonnej podmienky spočívajúcej v preukázaní polepšenia sa odsúdeného, krajský súd zdôrazňuje, že okresný súd v napadnutom uznesení poukázal na zistené skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru o splnení uvedenej zákonnej podmienky pre podmienečné prepustenie. Medzi rozhodné skutočnosti, o ktoré okresný súd oprel svoje rozhodnutie, patrí zistenie, že správanie odsúdeného, ktorý je po prvýkrát vo výkone trestu, a to v minimálnom stupni stráženia, je stabilizované a na požadovanej úrovni. Kontakt formou korešpondencie udržiava s matkou (poškodenou), kde sa matke ospravedlnil a priznal svoje zlyhania voči nej. Ich vzájomný vzťah sa javí ako čiastočne zrevitalizovaný. Matka ho podporila zaslaním balíka. Napokon z hodnotenia na výkon trestu vyplýva záver, že odsúdený doteraz vykonával trest odňatia slobody v podstate len príkladne, s bezkonfliktným a vzorovým správaním, o čom svedčí aj získanie troch disciplinárnych odmien. Odsúdený disciplinárne potrestaný nebol. Z hodnotenia pritom nevyplynulo, že by sa jednalo o účelové konanie odsúdeného, ktorého cieľom malo byť navodenie dojmu o plnení podmienok pre podmienečné prepustenie. Zároveň u odsúdeného nebolo zistené žiadne porušenie interných predpisov či akékoľvek udelenie disciplinárneho trestu. Záverom ústav odporučil jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Odporučil aby mu bol nariadený probačný dohľad, uložené primerané obmedzenia a povinnosti, a to zákaz požívania alkoholických nápojov (keďže odsúdený si vo výkone trestu nie vlastným zavinením nevykonal nariadené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, vo výkone trestu abstinuje takmer štyri roky), a príkaz zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.

Preto podľa názoru krajského súdu je dôvodný záver okresného súdu, že odsúdený vo výkone trestov odňatia slobody plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky možného očakávania, že odsúdený v budúcnosti bude viesť riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák., aj túto okresný súd vyhodnotil správne. Krajský súd konštatuje, že odsúdený má v odpise z registra trestov evidovaný iba jeden záznam, ktoré odsúdenie si aktuálne vykonáva. V tejto veci je v súčasnosti po prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody. Okresný súd v tomto smere prihliadol aj na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. , ktorý trest si aktuálne vykonáva, bola Rozsudkom zo dňa 22.06.2022, právoplatný dňa 22.06.2022, schválená dohoda o vine a treste, uzatvorená na Okresnej prokuratúre v Ružomberku dňa 07.06.2022 sp. zn. , a to za trestný čin, pre ktorý bol odsúdený na výkon daného trestu odňatia slobody, čím si už vtedy primárne odsúdený začal pravdepodobne uvedomovať a vyhodnocovať nielen svoj kritický postoj, ale aj podľa záverov z hodnotenia si tak vytvárať i svoj kritický náhľad na spáchanú trestnú činnosť. Okrem toho je významná tiež skutočnosť jeho kritického postoju k užívaniu alkoholu a návykových látok počas výkonu trestu odňatia slobody. Inak povedané, odsúdený počas výkonu trestu si nielen uvedomil následok trestného činu, ktorého sa dopustil (pod vplyvom alkoholu), čím dospel nielen ku kritickému postoju k spáchanej trestnej činnosti (zločin ublíženia na zdraví a prečin nebezpečné vyhrážanie), ale aj vytvoreniu si životných ambícii vedúcim k správnemu budúcemu fungovaniu jeho riadneho života. S ohľadom na uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru, že okresný súd sa zaoberal skutočnosťami svedčiacimi tak v prospech, ako aj v neprospech odsúdeného, na rozdiel od prokurátora, ktorý poukázal len na negatívne poznatky súvisiace s osobou odsúdeného. Okresný súd súčasne zrozumiteľne vysvetlil, prečo ho tieto skutočnosti neviedli k záveru o nemožnosti očakávať od odsúdeného, že v budúcnosti povedie riadny život.

S poukazom na výchovný účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., a na okresným súdom správne preukázané polepšenia sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu, tak možno rozumne predpokladať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny spôsob života. K dosiahnutiu tohto cieľa má dopomôcť aj skúšobná doba uložená v primeranej dĺžke za súčasného nariadenia probačného dohľadu spojeného s primeranými obmedzeniami a povinnosťami, ktoré podľa názoru krajského súdu budú efektívne spolupôsobiť v záujme vedenia riadneho života odsúdeným po podmienečnom prepustení.

Tieto okresným súdom „určené podmienky“ podmienečného prepustenia sú spôsobilé dovŕšiť nápravu odsúdeného i na slobode, a podľa názoru krajského súdu sú schopné dostatočne eliminovať možnosti opakovania protiprávneho konania odsúdeného pod hrozbou vykonania si zvyšku trestu odňatia slobody. Krajský súd pre úplnosť dodáva, že okrem iných uložených povinností, práve uloženie povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej (matke) na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia bez jej výslovného súhlasu, obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosti spočívajúcej v povinnosti zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie, v podstate rovnako majú „za prvoradý cieľ“ odstrániť príčinu páchania trestnej činnosti odsúdeného, ktorou bolo požívanie alkoholických nápojov.

Keďže s poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora proti napadnutému uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná, podľa rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.