Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/18/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., D. E. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 15/25, IČO 34 054 081 proti žalovaným 1) Slovenskej republike v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, IČO 17 335 345, 2) F. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H. 111, 3) I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H. XXX, 4) J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., K. XXX, zastúpenému F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., K. XXX, 5) A. B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F. XXX, 6a) L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H. XXX, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaných 2) a 3) proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. -128 zo dňa 4. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zriadil v prospech žalobcu, vlastníka stavby zapísanej ako rekreačná chata súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. H., vecné bremeno, spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, parcely registra „E“ č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2.181 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. H., a to v rozsahu a na mieste vyznačenom na geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX-XX, vyhotovenom F. B. A. dňa 15.06.2021, úradne overenom Okresným úradom C. katastrálnym odborom dňa 12.07.2021 pod číslom XXX/XX, ako diel „1“ vo výmere 161 m2 s tým, že uvedený geometrický plán je súčasťou rozsudku, pričom obsahom vecného bremena práva cesty cez priľahlý pozemok je právo oprávneného z vecného bremena na prechod peši a prejazd všetkými druhmi motorových a nemotorových vozidiel (výrok I.), žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1) sumu 1,20 eur, žalovaným 2) a 3) sumu 21 eur, žalovanému 4) sumu 0,60 eur, žalovanej 5) sumu 0,60 eur, žalovanej 6a) sumu 0,60 eur, všetkým do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.) a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). Súd rozhodol podľa článku 20 odsek 1, 3, 4 SR, až 3, až 3 .

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka stavby zapísanej u Okresného úradu C., katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres C., obec H., k.ú. H. na LV č. XXXX ako stavby - rekreačná chata, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X (ďalej ako stavba žalobcu) spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok zapísaný u Okresného úradu C., katastrálny odbor v katastri nehnuteľností pre okres C., obec H., k.ú. H. na LV č. XXXX ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu

- parc. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 2.181 m2 (ďalej ako pozemok žalovaných), a to v rozsahu a mieste vyznačenom na geometrickom pláne č. plánu XXXXXXXX-XXX-XX úradne overenom Okresným úradom C., katastrálny odbor dňa 12.07.2021 pod č. XXX/XX ako Diel „1“ vo výmere 161 m2 vytvorený z tohto pozemku. Obsahom vecného bremena práva cesty cez priľahlý pozemok je

právo oprávneného na prechod peši a prejazd všetkými druhmi motorových a nemotorových vozidiel a povinnosť povinného výkon tohto práva strpieť. Žalobca zároveň žiadal, aby mu bola uložená povinnosť za zriadenie vecného bremena práva cesty cez priľahlý pozemok zaplatiť peňažnú náhradu žalovanému 1) vo výške 1,20 eur, žalovaným 2) a 3) spoločne a nerozdielne vo výške 21 eur, žalovanému 4) vo výške 0,60 eur, žalovanej 5) vo výške 0,60 eur a žalovanej 6) vo výške 0,60 eur.

3. Žalobca tvrdil, že ako vlastník stavby realizuje svoj prístup k nej z verejnej komunikácie cez pozemky vo výlučnom vlastníctve štátu a obce H., pričom prístup po týchto pozemkoch nadväzuje na predmetný pozemok žalovaných, po ktorom fakticky realizuje prístup až na hranicu svojho pozemku parc. č. XXXX/ X, k.ú. H., ktorý nadväzuje na jeho ďalší pozemok parc. č. XXXX/X, k.ú. H., na ktorom je postavená predmetná stavba žalobcu. Žalobca fakticky realizuje prístup k svojej stavbe cez pozemok žalovaných, no má záujem, aby jeho prístup k stavbe bol riadne zabezpečený aj zriadením vecného bremena práva cesty cez priľahlý pozemok v súlade s . Žalobca tvrdil, že iný možný prístup k jeho stavbe nie je a za účelom riadneho sprístupnenia jeho stavby je možné zriadiť vecné bremeno práva cesty cez priľahlý pozemok žalovaných v mieste, v ktorom žalobca prechod fakticky vykonáva. Za účelom špecifikácie miesta, v ktorom sa domáhal zriadenia vecného bremena práva cesty cez priľahlý pozemok a v rozsahu, v ktorom sa jeho zriadenia domáhal, zabezpečil geometrický plán a za účelom stanovenia výšky primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena práva cesty cez priľahlý pozemok zabezpečil znalecký posudok, ktorým bola určená všeobecná hodnota vecného bremena.

4. Žalovaní 2) a 3) so zriadením vecného bremena nesúhlasili a tvrdili, že do roku 1992 predmetnú parcelu žalovaných obhospodarovalo JRD H. a od toho roku na uvedenej parcele hospodária oni a toho času je na pozemku zasiata ďatelinotrávna miešanka. V prípade, ak na pozemku žalovaných bude zriadené vecné bremeno, nebudú môcť plochu poorať a uvedená časť pozemku bude trvalo znehodnotená. Mali za to, že žalobca mohol žiadať zriadenie práva cesty na susednom pozemku, ktorý vlastnia jeho tety. V podanej duplike poukázali na to, že obec H. predáva kúsky pozemkov po 70 eur za 1 m2, a ak by žalobca chcel pozemok pod cestou odkúpiť, určite by uspel, ale on by chcel cestu zadarmo.

5. Na pojednávaní dňa 04.07.2024 žalovaný 2) uviedol, že žalobca si môže zriadiť cestu cez priľahlý pozemok, ktorý vlastnia jeho tety. Mal za to, že pokiaľ sa zriadi vecné bremeno, prakticky o pozemok príde, pričom kúpna cena pozemkov je 70 eur za 1 m2. Žalovaný 2) ponúkol žalobcovi na predaj svoj podiel na pozemku žalovaných v časti prístupovej cesty za 35 eur za 1 m2, no žalobca s uvedenou sumou na pojednávaní nesúhlasil. Následne uviedol, že by podiel na pozemkoch žalobcovi predal za 20 eur za 1 m2, k uvedenej ponuke sa žalovaný už nevyjadril.

6. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval splnenie podmienok podľa pre zriadenie vecného bremeno práva prechodu a prejazdu súdom. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca je vlastníkom stavby a pozemkov, ku ktorým nemá prístup cez priľahlý pozemok, ktorý by bol v jeho vlastníctve a dlhodobo používal na prechod k jeho nehnuteľnostiam predmetný pozemok žalovaných, pričom časť na prechod je doteraz oddelená plotom od časti, ktorá je obhospodarovaná žalovanými 2) a 3). Žalobca, ani žalovaní 2) a 3) dlhodobo nemali vedomosť o tom, že spomínaný plot nie je na hranici pozemku, ale prakticky oddeľuje časť, slúžiacu k prechodu. Prechod bol geodetom zakreslený v najmenšej možnej miere tak, aby bol možný aj prejazd motorovými vozidlami, čo je podľa súdu prvej inštancie, vzhľadom na existenciu rekreačnej chaty a nutnosť jej údržby, potrebné. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nie je vlastníkom žiadneho z priľahlých pozemkov, teda nemá inú možnosť, ako prejsť k svojim nehnuteľnostiam. Z uvedených dôvodov podanej žalobe vyhovel a zároveň rozhodol aj o náhrade za zriadenie vecného bremena pre žalovaných v hodnote podľa znaleckého posudku podľa podielov, ktoré žalovaní na predmetnej parcele č. XXXX/X vlastnia. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a v konaní úspešnému žalobcovi, ktorému by náhrada trov konania patrila, túto náhradu nepriznal, nakoľko si ju neuplatňoval.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní 2) a 3). Rozsudok súdu prvej inštancie považovali za nespravodlivý, nakoľko prišli o možnosť užívať a obrábať pozemok žalovaných v diely „1“ o výmere 161 m2, ktorý bol odčlenený z ich pozemku, a z ktorého sa vytvorila cesta v prospech žalobcu. Navrhli, aby si žalobca od nich spoluvlastnícky podiel 35/40 z uvedenej cesty

odkúpil, tento mu ponúkli na predaj za kúpnu cenu 10 eur za 1 m2, t. j. celkom za sumu 1.408,75 eur. Navrhli, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi odporučil odkúpiť si podiely spoluvlastníkov.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že podané odvolanie neobsahuje relevantné dôvody a je potrebného ho podľa v spojení s odmietnuť. Podľa žalobcu neobstojí odvolacia námietka, že žalovaní 2) a 3) prišli o možnosť užívať a obrábať príslušnú časť pozemku, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že túto časť pozemku žalovaní 2) a 3) neobrábali, neužívali a táto dlhodobo slúžila ako prístupová cesta k stavbe žalobcu. Argumentáciu žalovaných 2) a 3) o nespravodlivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie považoval za neopodstatnenú. Podľa žalobcu návrh žalovaných 2) a 3) na odkúpenie ich spoluvlastníckeho podielu nemožno považovať za odvolaciu námietku proti rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným 2) a 3) spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.

9. Žalovaný 1) vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaných 2) a 3) uviedol, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje, považuje ho za zákonné a vecne správne.

10. Žalovaní 2) a 3) vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v podanej replike) uviedli, že od pozemkov rodiny B. bol postavený plot z pražcov a pletiva. Žalovaní nepredpokladali, že rodina B. si svojvoľne prihradí cca 5 metrov po celej dĺžke z parcely žalovaných. Ponúkli žalobcovi na predaj potrebnú časť na zriadenie si cesty za sumu 1.408,75 eur, na ktorú ponuku žalobca nereagoval. Poukázali na to, že uplatnením práva vecného bremena na ornej pôde bude táto pôda mŕtva a oni budú trvale zbavení ich majetku, čo považovali za vyvlastnenie.

11. Ďalšie písomné vyjadrenia v spore podané neboli.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

13. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania žalovaní 2) a 3) namietali nespravodlivosť súdneho rozhodnutia s tvrdením, že zriadením vecného bremena prišli o možnosť užívať a obrábať pozemok žalovaných a opätovne navrhli, aby si žalobca od nich spoluvlastnícky podiel 35/40 na časti pozemku žalovaných, predstavujúcej cestu k jeho stavbe, odkúpil, pričom tento mu ponúkli na predaj za kúpnu cenu 10 eur za 1 m2, t. j. celkom za sumu 1.408,75 eur. Uvedené tvrdenia bolo možné podľa ich obsahu posúdiť ako námietku nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej inštancie, čím uplatnili vo svojom odvolaní odvolací dôvod uvedený v .

14. Podstata odvolacieho dôvodu, vyplývajúceho z (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

15. V ustanovení je zakotvené oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby. Právo cesty patrí medzi tzv. poľné služobnosti. Medzi základné predpoklady pre zriadenie práva cesty súdom podľa uvedeného zákonného ustanovenia patrí: a) právo cesty sa týka pozemku, ktorý je priľahlý k stavbe oprávneného z vecného bremena, b) právo cesty možno zabezpečiť iba v prospech vlastníka stavby, c) vlastník stavby nemôže zabezpečiť prístup k stavbe inak, d) vecné bremeno zodpovedajúce právu cesty možno zriadiť iba na tento konkrétny účel.

16. Za priľahlý pozemok potrebný na zriadenie nevyhnutnej cesty sa považuje nielen pozemok bezprostredne priľahlý k stavbe, ale všetky pozemky, ktoré sú potrebné na zriadenie nevyhnutnej cesty, cez ktoré má byť prístup realizovaný tak, aby mal vlastník stavby prístup k verejnej komunikácii/ceste.

V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je možné zriadiť vecné bremeno iba v prospech vlastníka stavby, ktorá stojí na zaťaženom pozemku. Pod pojmom „prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak“ má zákon na mysli situáciu, keď vlastník nemá zabezpečený prístup k svojej stavbe na základe iného, spravidla obligačného titulu. Vlastník stavby, domáhajúci sa zriadenia práva nevyhnutnej cesty, nemá zabezpečený prístup k stavbe cez cudzí pozemok, ak vlastník pozemku prechádzanie len trpí alebo mu udelí súhlas, ktorý môže byť kedykoľvek odvolaný. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. zo dňa 20.7.2004 a rozsudku, sp. zn. zo dňa 28.04.2011 podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúka jeho odpredaj vlastníkovi stavby alebo zriadenie vecného bremena cesty za všeobecnú (trhovú) cenu. Pokiaľ vlastník pozemku ponúka vlastníkovi stavby odpredaj pozemku za trhovú cenu, nemožno nevyhnutnú cestu zriadiť (Rc 32/2006). Ak je možný prístup z viacerých pozemkov, musí súd zvážiť všetky okolnosti prípadu a rozhodnúť, či je možné po vlastníkovi pozemku, ktorý má byť zaťažený, spravodlivo žiadať, aby zaťaženie znášal práve on. Právo cesty nemôže slúžiť na iný účel, než na ktorý je určený zákonom, t. j. na nevyhnutný prístup k stavbe. Zriadenie nevyhnutnej cesty tak predstavuje ultima ratio, keď prístup k stavbe si stavebník nemôže zabezpečiť inak, pričom na výšku nákladov alebo hľadisko tzv. pohodlnejšieho prístupu k stavbe sa neprihliada. Nevyhnutnú cestu je potrebné trasovať takým spôsobom, aby vlastníka pozemku čo najmenej obťažovala. V prípade, ak sa vlastník stavby vlastným zavinením zbavil prístupu k svojej stavbe, nemožno mu právo nevyhnutnej cesty priznať, nakoľko platí zásada, že nikto nesmie mať výhodu zo svojej nepoctivosti. Súd pri rozhodovaní o práve cesty musí vziať do úvahy skutočnosť, že v prípade zriadenia nevyhnutnej cesty ide o vážny zásah do práv vlastníka pozemku. Musí preto vždy prihliadať na spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú cesta poskytuje vlastníkovi stavby, a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Ak pripadá do úvahy viac možností, ako zriadiť nevyhnutnú cestu, je potrebné vybrať tú, ktorá bude pre vlastníka zaťaženého pozemku najmenej obťažná; je potrebné tiež zvážiť, či by z hľadiska požiadavky minimalizácie zásahov do vlastníckeho práva vlastníka zaťažovaného pozemku nebolo vhodnejšie zriadiť cestu cez pozemok iného vlastníka, čo by bolo menej zaťažujúce a primeranejšie.

17. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zriadení vecného bremena v prospech žalobcu ako vlastníka stavby, ku ktorej nie je zabezpečený prístup z verejnej komunikácie cez pozemok žalovaných, založil na konštatovaní, že žalobca nemá inú možnosť prístupu k svojím nehnuteľnostiam ako cez pozemok žalovaných. Odvolatelia v konaní pred súdom prvej inštancie uvádzali, že žalobca má možnosť zriadenia prístupu k ceste cez susedný pozemok, ktorý je vlastníctve príbuzných žalobcov, no s uvedeným argumentom žalovaných 2) a 3) sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí bližšie nezaoberal. Z vykonaného dokazovania (výpovede žalobcu a žalovaného 2/) vyplynulo, že k vybudovaniu plotu medzi pozemkom žalovaných a susediacim pozemkom vo vlastníctve príbuzných žalobcu došlo v minulosti týmito príbuznými, ktorí plot osadili približne 5 metrov od hranice pozemkov na pozemku žalovaných a pozemok žalovaných medzi osadeným plotom a hranicou pozemku žalobca užíval na prístup k svojej nehnuteľnosti a mal za to, že pozemok jeho príbuzných siaha po takto nesprávne osadený plot. Žalovaní 2) a 3) vyznačili v predkladaných mapách iné možné prístupy žalobcu z verejnej komunikácie k jeho stavbe. Je zrejmé, že tieto navrhované prístupy mohli predstavovať iné možnosti, kadiaľ by mohla cesta k stavbe žalobcu viesť cez iné priľahlé pozemky. V prípade, ak stavbu bez prístupu k verejnej komunikácii obklopuje niekoľko susedných pozemkov, je potrebné právo cesty zriadiť cez ten pozemok, ktorý vyhovuje potrebám vlastníka stavby riadne ju užívať s čo najmenšími nákladmi, pričom sa musí dbať o to, aby bol vlastník susediaceho pozemku čo najmenej obťažovaný zriadením alebo užívaním nevyhnutnej cesty, a aby bol jeho pozemok čo najmenej zasiahnutý. Preto, ak by sa ukázalo, že podstatne primeranejšie je vedenie cesty cez pozemky vlastníkov iných susediacich pozemkov než žalovaných, nebolo by možné žalobe vyhovieť. Súd prvej inštancie neskúmal inú možnosť prístupu žalobcu k jeho stavbe cez iné susediace pozemky a uspokojil sa len s konštatovaním, že žalobca dlhodobo používal na prechod k jeho stavbe pozemok žalovaných, ktorý bol nesprávne umiestneným plotom oddelený vo zvyšku pozemku žalovaných. Záver súdu prvej inštancie o tom, že prístup žalobcu ako vlastníka stavby k verejnej komunikácii nemožno zabezpečiť inak, bol podľa odvolacieho súdu preto bez zisťovania možnosti cesty cez iné susediace pozemky predčasný.

18. Ďalším odvolacím argumentom žalovaných 2) a 3) bola opätovná a znížená ponuka na predaj ich podielu na časti pozemku žalovaných, ktorá mala predstavovať prístupovú cestu k stavbe žalobcu (v rozsahu dielu „1“ vo výmere 161 m2 zameraného na geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX-XX vyhotovenom F. B. A. dňa 15.06.2021, úradne overenom Okresným úradom C. katastrálnym odborom

dňa 12.07.2021 pod číslom XXX/XX), a to za sumu 1.408,75 eur, ktorá predstavuje cenu 10 eur za 1 m2. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu na uvedenú ponuku žalovaných 2) a 3) nereagoval. V konaní pred súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 04.07.2004 žalovaný 2) ponúkol žalobcovi podiel na uvedenej časti pozemku žalovaných na predaj za cenu predstavujúcu 35 eur za 1 m2, s ktorou žalobca nesúhlasil. Následne na pojednávaní žalovaný 2) uviedol, že by podiel na pozemkoch žalobcovi predal za 20 eur za 1 m2, no na túto ponuku žalobca na pojednávaní nereagoval. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaní 2) a 3) ponúkali žalobcovi v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní svoj spoluvlastnícky podiel na časti pozemku žalovaných, ktorá mala predstavovať prístupovú cestu k stavbe žalobcu, a to za kúpnu cenu 35 eur za 1 m2, následne 20 eur za 1 m2 a napokon v odvolacom konaní za 10 eur za 1 m2, resp. celkovo za sumu 1.408,75 eur. S uvedenou ponukou žalovaných na predaj ich podielu na časti ich pozemku, ktorá mala predstavovať prístupovú cestu k stavbe žalobcu, sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, neposúdil jej vplyv vo vzťahu k splneniu jedného z predpokladov pre zriadenie práva cesty súdom, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, a či táto ponuka na predaj predstavuje prekážku zriadenia nevyhnutnej cesty. Preto aj z tohto dôvodu je podľa odvolacieho súdu predčasný záver súdu prvej inštancie o tom, že prístup žalobcu ako vlastníka stavby k verejnej komunikácii nemožno zabezpečiť inak, bez posúdenia ponuky žalovaných na predaj ich podielov na časti pozemku žalovaných, ktorá mala predstavovať prístupovú cestu k stavbe žalobcu.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu tak súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď sa pri konštatovaní, že prístup žalobcu ako vlastníka stavby k verejnej komunikácii nemožno zabezpečiť inak, nevysporiadal s podstatnou argumentáciou žalovaných 2) a 3) o možnosti zriadenia cesty v prospech žalobcu cez iný susediaci pozemok a o možnosti odpredaja podielu žalovaných 2) a 3) na časti ich pozemkov, ktorá mala predstavovať prístupovú cestu k stavbe žalobcu žalobcovi za trhovú hodnotu.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie danú vec nesprávne právne posúdil, a preto zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa .

21. V ďalšom konaní súd prvej inštancie posúdi vec v naznačenom smere, zameria svoju pozornosť na zistenie, či v danom prípade je možné zabezpečiť prístup žalobcu z verejnej komunikácie k jeho stavbe cez iný susediaci pozemok a v prípade zistenia tejto možnosti vyhodnotiť rozsah nákladov potrebných na riadne užívanie práva cesty a rozsah zásahu do práv vlastníka tohto susediaceho pozemku a tieto posúdiť vo vzťahu k pozemku žalovaných. Zároveň je potrebné vyhodnotiť ponuku žalovaných 2) a 3) na predaj ich podielu na časti pozemku žalovaných, ktorá mala predstavovať prístupovú cestu k stavbe žalobcu za kúpnu cenu 1.408,75 eur, či táto ponuka predstavuje ponuku na predaj za trhovú cenu a aký je postoj žalobcu k tejto ponuke, ktoré skutočnosti môžu viesť nielen k zmierlivému usporiadaniu vzťahov sporových strán, ale môžu predstavovať aj dôvod pre meritórne rozhodnutie súdu (či už žalobe vyhovujúce alebo žalobu zamietajúce).

22. O trovách konania, vrátane tohto odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci ( ).

23. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).