Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Sa/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci žalobkyne: H. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/X, V., prechodne bytom P. O. Q. XXXX, M., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 05. 01. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03. 11. 2020, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobkyňa bola poberateľkou invalidného dôchodku, ktorý jej bol priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. 03. 2012 podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 22. 08. 2011 v sume 97,70 eura mesačne a ďalej zvyšovaný v zmysle príslušných právnych predpisov. Prílohou k uvedenému rozhodnutiu bol osobný list dôchodkového poistenia, z ktorého vyplývalo začatie obdobia dôchodkového poistenia v roku 1972 a ukončenie v roku 1999.

Okrem toho rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 11. 05. 2012 po započítaní obdobia od 1. apríla 1999 do 31. decembra 1999, od 1. januára 2000 do 31.decembra 2000, bol žalobkyni zo strany Sociálnej poisťovne, ústredie podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 22. 08. 2011 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 101,60 eura mesačne a ďalej zvyšovaný v zmysle príslušných právnych predpisov. Prílohou k uvedenému rozhodnutiu bol osobný list dôchodkového poistenia, z ktorého vyplývalo začatie obdobia dôchodkového poistenia v roku 1978 a ukončenie v roku 2000.

2. Dňa 09. 09. 2016 bola spísaná žalobkyňou prvá žiadosť o dôchodok, v dôsledku čoho sa žalobkyňa stala poberateľkou starobného dôchodku, ktorý jej bol priznaný od 09. 09. 2016 podľa a v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 27. 10. 2016 v sume 257,20 eur mesačne. Prílohou k uvedenému rozhodnutiu bol osobný list dôchodkového poistenia, z ktorého vyplývalo začatie obdobia dôchodkového poistenia v roku 1972 a ukončenie v roku 2016 s tým, že v rokoch 2001 - 2010 absentovalo obdobie dôchodkového poistenia.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17. 10. 2016 bol žalobkyni podľa o sociálnom poistení v znení od 09. 09. 2016 zvýšený starobný dôchodok na sumu 311,10 eura mesačne (t.j. na sumu minimálneho dôchodku). Prílohou k uvedenému rozhodnutiu bol osobný list dôchodkového poistenia na určenie minimálneho dôchodku, z ktorého vyplývalo začatie obdobia dôchodkového poistenia v roku 1972 a ukončenie v roku 2011 s tým, že v rokoch 2001, 2002 a 2003 absentovalo obdobie dôchodkového poistenia.

Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 07. 04. 2017 o odvolaniach žalobkyne proti vyššie uvedeným rozhodnutiam zo dňa 17. 10. 2016 a zo dňa 27. 10. 2016 rozhodol tak, že ich zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

Uvedené rozhodnutia napadla žalobkyňa aj správnou žalobou, o ktorej bolo rozhodnuté Krajským súdom v Nitre č. k. -94 zo dňa 09. 10. 2017 tak, že žaloba žalobkyne bola zamietnutá.

Okrem toho v rovnaký deň Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. 545 909 3552 0 rozhodol aj o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 01. 12. 2016 vo veci zvýšenia starobného dôchodku od 01. 01. 2017.

3. Dňa 04. 05. 2017 Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 podľa o sociálnom poistení v znení rozhodla, že žalobkyni od 09. 01. 2017 zanikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Od tohto dátumu patrí žalobkyni starobný dôchodok v sume 265,40 eura mesačne. Prílohou k uvedenému rozhodnutiu bol osobný list dôchodkového poistenia na určenie minimálneho dôchodku, z ktorého vyplývalo začatie obdobia dôchodkového poistenia v roku 1972 a ukončenie v roku 2011 s tým, že v rokoch 2001, 2002 a 2003 absentovalo obdobie dôchodkového poistenia.

Uvedenému predchádzalo rozhodnutie Českej správy sociálního zabezpečení č. XXX XXX XXXX-XXX. zo dňa 31. 01. 2017, v zmysle ktorého podľa ust. § 29 ods. 1 písm. i) zákona č. 155/1995 Sb., o důchodovém pojištění, v znení neskorších predpisov a s prihliadnutím k článkom 6 a 52 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 bol žalobkyni priznaný od 09. 01. 2017 starobný dôchodok vo výške 2.063 Kč mesačne.

Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03. 07. 2017 zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 04. 05. 2017 a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Uvedené rozhodnutia napadla žalobkyňa aj správnou žalobou, o ktorej bolo rozhodnuté Krajským súdom v Nitre č. k. -54 zo dňa 20. 08. 2018 tak, že žaloba žalobkyne bola zamietnutá a o kasačnej sťažnosti žalobkyne rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 31. 07. 2019 tak, že kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietol.

4. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 08. 2020 Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla tak, že žalobkyni zvýšila od 01. 01. 2020 podľa , a v znení neskorších predpisov sumu starobného dôchodku na 294,40 eura mesačne za obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na starobný dôchodok počas jeho poberania.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný a to napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.

5. Pozornosti správneho súdu neušlo, že v administratívnom spise sa nachádza žiadosť žalobkyne o prepočet starobného dôchodku, doručená žalovanému dňa 16. 09. 2020, ako aj dňa 10. 11. 2020 doručená sťažnosť, predmetom ktorej je nevykonanie prepočtu starobného dôchodku.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

6. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03. 11. 2020 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaný“) podľa o sociálnom poistení (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“), odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 z 21. augusta 2020, vo veci zvýšenia starobného dôchodku, zamietol v celom rozsahu a uvedené rozhodnutie potvrdil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 21. 08. 2020, ktorým žalobkyni zvýšila od 01. 01. 2020 podľa , a v znení neskorších predpisov sumu starobného dôchodku na 294,40 eura mesačne za obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na starobný dôchodok počas jeho poberania.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím, vychádzajúc pritom z administratívneho spisu, v rámci ktorého mal žalovaný za preukázané, že počas poberania dôchodku alebo jeho časti pokračovala žalobkyňa v účasti na dôchodkovom poistení ako zamestnanec. Zvýšenie starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku sa podľa prvej vety v znení neskorších predpisov určuje k 1. januáru 2020 ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu zvýšenia.

V období počas poberania starobného dôchodku žalobkyňa od 12. marca 2019 do 31. decembra 2019 získala osobný vymeriavací základ 4.720,46 eura, všeobecný vymeriavací základ bol 11.448,00 eura a osobný mzdový bod žalobkyne za dané obdobie bol 0,4124.

Aktuálna dôchodková hodnota platná k 1. januáru 2020 je 13,6361 eura.

Zvýšenie starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku je o 2,81176382 (0,4124/2 x 13,6361) eura mesačne a je určené ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov 0,2062 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 13,6361 eura.

K 31. decembru 2019 patril žalobkyni starobný dôchodok v sume 282,50 eura mesačne.

Suma starobného dôchodku od 1. januára 2020 spolu so sumou zvýšenia za obdobie dôchodkového poistenia získané počas jeho poberania je 285,40 eura mesačne, po zaokrúhlení, a je určená súčtom súm 282,50 eura a 2,81176385 eura.

V období, za ktoré sa zvyšuje suma starobného dôchodku žalobkyňa získala 219 dní obdobia dôchodkového poistenia.

Podľa a v znení neskorších predpisov sa starobný dôchodok žalobkyne zvýšil (valorizoval) o 2,9% mesačnej sumy dôchodku, čo je o 9 eur mesačne, na 294,40 eura mesačne a od 1. januára 2020 tak Sociálna poisťovňa vypláca starobný dôchodok žalobkyni v správnej výške, ktorá bola určená zákonom.

Z uvedeného vyplývalo, že Sociálna poisťovňa, ústredie posúdila nárok žalobkyne a starobný dôchodok a určila sumu zvýšenia starobného dôchodku správne a v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení.

Žalobkyňa v odvolacom konaní nepreukázala žiadne nové skutočnosti ovplyvňujúce sumu starobného dôchodku, ako ani nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť rozhodnutia o zvýšení sumy jej starobného dôchodku.

Námietka žalobkyne, týkajúca sa nezhodnoteného obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu štyroch rokov nebola dôvodná, nakoľko obdobie od 1. januára 2001 do 31. augusta 2001 a od 1. septembra 2001 do 30. apríla 2004, počas ktorého sa osobne starala o prevažne bezvládnu matku, nemožno na dôchodkové účely hodnotiť a to z dôvodu obsiahnutého v v znení , v zmysle čoho sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie

a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, avšak ustanovenie tohto zákona, podľa ktorého sa na dôchodkové účely z celkovej doby osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení hodnotí len obdobie od 1. januára 1976 do 31. decembra 2000. Uvedená úprava bola účinná od 1. januára 2001, bola prijatá , ktorým sa mení a dopĺňa

Rovnako nebolo možné žalobkyni hodnotiť na dôchodkové účely obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie od 23. apríla 2004 do 16. augusta 2004 a od 18. novembra 2011 do 10. decembra 2012, nakoľko uvedené obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa v znení neskorších predpisov, pretože nebolo za toto obdobie zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.

Na základe uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zhodnotil každý dôkaz v administratívnom spise žalobkyne osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto napadnuté rozhodnutie potvrdil.

III. Argumenty žalobkyne v podanej žalobe

7. Proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. 11. 2020 a zo dňa 21. 08. 2020 o starobnom dôchodku podala žalobkyňa žalobu zo dňa 05. 01. 2021, ktorá bola súdu doručená dňa 07. 01. 2021.

Dôvodila tým, že od 09. 09. 2016 poberá starobný dôchodok, ktorý jej bol nesprávne určený, pričom od začiatku s ním nesúhlasí a svoj nesúhlas aj od začiatku uvádzala. Mala za to, že výpočet je zmätočný a nepravdivý a to tak v započítaných rokoch, ako aj odpracovaných rokoch. Zdôraznila pritom, že Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 31. 07. 2019 č. v odôvodnení uviedol, že má odpracovaných 44 rokov a má si požiadať o prepočet dôchodku, čo aj urobila dňa 14. 09. 2020, žiaľ bezúspešne. Okrem toho podala aj trestné oznámenie, v rámci ktorého pri výpovedi pracovníčka tiež povedala, že si má požiadať o prepočet.

Záverom žiadala o zrušenie obidvoch rozhodnutí a prehodnotenie dôchodku.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

8. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16. 02. 2021 a uviedol, že ústredie žalovaného na základe žiadosti žalobkyne o starobný dôchodok z 10. októbra 2016 rozhodlo rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 z 27. októbra 2017, ktorým priznalo žalobkyni podľa a a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 od 9. septembra 2016 starobný dôchodok v sume 257,20 eura mesačne.

Mal pritom za to, že dňa 9. septembra 2016 žalobkyňa dovŕšila 62 rokov veku, preto dosiahla dôchodkový vek. K 9. septembru 2016 žalobkyňa splnila podmienky nároku na starobný dôchodok podľa v znení a preto jej bol priznaný rozhodnutím z 27. októbra 2016 v súlade s platnými právnymi predpismi v sume 257,20 eura mesačne.

Obdobia dôchodkového poistenia, vrátane dôb považovaných za obdobie dôchodkového poistenia podľa , sú podrobne uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je neoddeliteľnou prílohou rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku z 27. októbra 2016.

Nárok na dôchodok a určenie jeho sumy boli žalobkyni započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté žalobkyňou v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v

informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané.

Následne bol posúdený nárok žalobkyne na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku a to rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 17. októbra 2016.

Z administratívneho spisu žalobkyne bolo tiež zrejmé, že rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia Praha z 31. januára 2017, doručeným Sociálnej poisťovni, ústredie 17. februára 2017, bol žalobkyni priznaný starobný dôchodok od 9. januára 2017 v sume 2.063 Kč mesačne, po prepočítaní referenčným výmenným kurzom v sume 76,23 eura mesačne. Nárok na dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky jej vznikol za obdobie zamestnania, resp. obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa je súčasne poberateľkou starobného dôchodku z cudziny a úhrn súm starobného dôchodku a dôchodku vyplácaného z cudziny je 341,63 eura mesačne a je vyšší ako suma dôchodku zvýšeného na sumu minimálneho dôchodku 311,10 eura mesačne, žalobkyni v súlade s piaty bod v znení nárok na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku od 9. januára 2017 zanikol a patrí jej od tohto dňa naďalej starobný dôchodok v sume 265,40 eura mesačne.

Keďže sa žalobkyni od 22. júna 2017 znížil starobný dôchodok na sumu 265,40 eura mesačne, žalobkyňa podala proti rozhodnutiu odvolanie. Po preskúmaní postupu prvostupňového správneho orgánu bol žalovaný toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a zákonné, preto ho potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu, o ktorej správny súd rozhodol tak, že ju zamietol a kasačný súd kasačnej sťažnosti nevyhovel.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiadal, aby krajský súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

9. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného podala vyjadrenie zo dňa 08. 04. 2021, v rámci ktorého poukázala na celú chronológiu rozhodovania o jej žiadosti o starobný dôchodok, podanej dňa 09. 09. 2016. Namietala pritom, že tá skutočnosť, že nepreukázala určenie jej vyššieho starobného dôchodku, je podvod a trvala na tom, čo bolo uvedené v kasačnej sťažnosti.

Okrem toho podaním zo dňa 17. 05. 2021 žalobkyňa doplnila, že dňa 20. 04. 2021 obdržala rozhodnutie sociálnej poisťovne a to priložila k podaniu.

10. Na pojednávaní konanom dňa 20. 07. 2021 žalobkyňa nesúhlasila s výpočtom svojich dôchodkových rokov, a to už od samého začiatku. Namietala, že každé rozhodnutie vydané žalovaným je chaotické, celý spisový materiál je vedený chaoticky, čo jej potvrdil aj prokurátor, avšak podnet nepodala. Namietala osobné listy, v ktorých sú rozdielne započítané roky a zotrvala na tom, že odrobila 44 rokov. Predmetnú žalobu podala preto, lebo jej to nariadil Najvyšší súd SR a to v tom, že mala požiadať o prepočet a žalovaný rozhodol predmetným rozhodnutím. Žiadala, aby súd vykonal prepočet odrobených rokov.

Žalovaný uviedol, že napadnutým rozhodnutím bol žalobkyni zvýšený starobný dôchodok počas získania ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku a to v súlade s platnými právnymi predpismi, preto žiadal súd, aby žalobu zamietol.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

11. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa ust. a (ďalej len „“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 03. 11. 2020, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol podľa .

Správny súd v prejednávanej veci v súlade s návrhom žalobkyne, že žiada nariadiť pojednávania, prejednal vec na pojednávaní dňa 20. 07. 2021 za prítomnosti žalobkyne i žalovaného, ktorých zhrnutie prednesov je uvedené v bode 10 tohto rozsudku.

12. Správna žaloba žalobkyne je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti . Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v . Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , ak je žalobcom fyzická osoba.

Aj v zmysle pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.

V tejto súvislosti však správny súd dodáva, že aj napriek neformálnosti posudzovania žaloby žalobkyne, nie je však možné, aby správny súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli vydané pred vydaním predmetného rozhodnutia, a to najmä za stavu, že tieto rozhodnutia mohli byť predmetom súdneho prieskumu.

Je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v rámci dávkového spisu, resp. poukazovať na ich prípadné pochybenia alebo nedostatky.

13. Vychádzajúc z uvedeného správny súd bol toho názoru, že predmetom súdneho prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného o zvýšení starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na starobný dôchodok počas jeho poberania.

14. Správny súd vec posudzoval podľa nasledovných ustanovení:

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. 12. 2020, t.j. aj v čase rozhodovania žalovaného (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

Podľa § 64 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa dôchodková hodnota upravuje. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka.

Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

Podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového

poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti, suma starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy starobného dôchodku poistenca podľa prvej vety určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Podľa § 66 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod. Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

Podľa § 82 ods. 1, 2, 3 zákona o sociálnom poistení, dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.

Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.

Podľa § 293dx ods. 1, 3, 4 zákona o sociálnom poistení, od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa § 82, najmenej o pevnú sumu určenú 2% z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušnou dôchodkovou dávkou podľa prvej vety pre a) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, b) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70% je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%.

Na určenie priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70% sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.

Dôchodková dávka, ktorej suma bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu4) alebo podľa medzinárodnej zmluvy, sa zvýši najmenej o pomernú časť pevnej sumy, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky.

Podľa (ďalej len ), ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa , , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

15. Úlohou súdu v zmysle vyššie uvedeného bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 03. 11. 2020 a posúdiť, či vo vzťahu k žalobkyni postupoval alebo nepostupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21. 08. 2020, ktorým prvostupňový správny orgán zvýšil žalobkyni starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.

16. Správny súd má za to, že v prejednávanom prípade bol zachovaný zákonom ustanovený postup pri posudzovaní zvýšenia sumy starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania dôchodku alebo jeho časti. Správne orgány správne postupovali podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ako aj zistili, že v období počas poberania starobného dôchodku žalobkyňa od 12. marca 2019 do 31. decembra 2019 získala osobný vymeriavací základ 4.720,46 eura, všeobecný vymeriavací základ bol 11.448 eur a osobný mzdový bod bol 0,4142. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 1. januáru 2020 bola 13,6361 eura, v dôsledku čoho zvýšenie starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku bolo o 2,81176382 (0,4124/2 x 13,6361) eura mesačne a bolo určené ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov 0,2062 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 13,6361 eura.

Nepochybné bolo tiež to, že žalobkyňa k 31. 12. 2019 poberala starobný dôchodok v sume 282,50 eura mesačne (právoplatné rozhodnutie, ktoré nemôže byť predmetom tohto súdneho prieskumu a správne orgány sú touto sumou viazané) a táto sa zvýšila o sumu 2,81176385 eura na sumu 285,40 eura.

Okrem toho bolo nesporné, že v období, za ktoré sa zvyšuje suma starobného dôchodku žalobkyňa získala 219 dní obdobia dôchodkového poistenia a tiež podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení sa jej starobný dôchodok zvýšil (valorizoval) o 2,9% mesačnej sumy dôchodku, t.j. o 9 eur mesačne na sumu 294,40 eura mesačne.

Žalobkyňa počas celého správneho, ako ani súdneho konania, žiadnu z uvedených skutočností nenamietala, ako ani súd nezistil nesprávnosť v rámci uvedených výpočtov.

17. Námietky žalobkyne sa týkali toho, že od začiatku nesúhlasila s výpočtom svojich dôchodkových rokov, majúc pritom za to, že odpracovala 44 rokov tak, ako to uviedol Najvyšší súd SR v rozhodnutí pod sp. zn. .

18. Vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31. 07. 2019, správny súd zistil, že:

19. „ Pokiaľ žalobkyňa namietala zmätočnosť postupu a rozhodnutí žalovanej spočívajúcu predovšetkým v tom, že v rozhodnutí zo 17. októbra 2016 sa uvádza, že žalobkyňa má odpracovaných 40 rokov a 142 dní, zárobky boli akceptované od roku 1993, na základe odvolania z 30. novembra 2016 obdržala nové rozhodnutie, v ktorom boli akceptované roky od roku 1979 a odpracovaných 33 rokov a 262 dní a zároveň dňa 26. mája 2017 obdržala ďalšie rozhodnutie, v ktorom sa uvádza, že má znovu odpracovaných 40 rokov a 232 dní (po zarátaní 90 dní v období od 24. mája 2011 do 21. augusta 2011), najvyšší súd uvádza, že v tomto prípade je nutné rozlišovať pojmy „obdobie dôchodkového poistenia“ upravené v a „kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia“ upravené v v znení Kým „obdobie dôchodkového poistenia“ upravené v je jedným z činiteľov potrebných na výpočet základnej výšky starobného dôchodku ( ), „kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia“ je jedným z činiteľov potrebných na vznik nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku

na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b menovaného zákona; je to celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal pred 1. januárom 1993 a od 1. januára 1993 iba tie roky dôchodkového poistenia, v ktorých poistenec dosiahol osobný mzdový bod v hodnote 0,241 a viac (§ 82b ods. 4). Kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia u žalobkyni bolo aj obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, t.j. obdobie od 22. augusta 2011 do 8. septembra 2016 a obdobie získané v kalendárnom roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok. Z uvedeného vyplýva, že pre nárok na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku sa nezapočítavajú všetky obdobia dôchodkového poistenia, ktoré boli hodnotené pri nároku na dôchodkovú dávku. V tejto súvislosti ďalej najvyšší súd uvádza, že žalobkyňa dňa 30. novembra 2016 obdržala rozhodnutie z 27. októbra 2016, ktorým jej bol od 9. septembra 2016 priznaný starobný dôchodok v sume 257,20 eur mesačne, pričom v tomto rozhodnutí bolo konštatované, že žalobkyňa získala 33 rokov a 262 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienku nároku na (základný) starobný dôchodok k určenému dňu a nie podmienku na jeho zvýšenie na sumu minimálneho dôchodku.

20. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že k (základnému) starobnému dôchodku, teda pred zvýšením na minimálny dôchodok žalovaná nezapočítala obdobie, počas ktorého žalobkyňa opatrovala svoju matku (1. január 1999 až 23. apríl 2004), opatrovala svoju sestru (2012 až 2015/2016) ako aj obdobie evidencie na príslušnom úrade práce žalobkyne ako nezamestnanej (18. november 2011 až 11. december 2012 a 23. apríl 2004 až 16. august 2004) najvyšší súd uvádza, že predmetom tohto konania je preskúmanie rozhodnutí žalovanej o zániku nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, pričom otázky týkajúce sa (ne)správnosti výpočtu základného starobného dôchodku v tomto konaní nie je oprávnený riešiť. Tieto námietky boli relevantné v konaní, v ktorom sa preskúmavala výška priznaného (základného) starobného dôchodku. V tejto súvislosti najvyšší súd zdôrazňuje, že žalovaná dňa 27. októbra 2016 vydala rozhodnutie, ktorým žalobkyni priznala podľa a a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 998/2009 od 9. septembra 2016 starobný dôchodok v sume 257,20 € mesačne. Okrem toho dňa 17. októbra 2016 rozhodla podľa v znení o zvýšení starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku 311,10 € mesačne, a to odo dňa priznania. Na odvolania žalobkyne podané voči obom uvedeným rozhodnutiam generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím zo 7. apríla 2017, odvolania v celom rozsahu zamietol a obe rozhodnutia potvrdil. Žalobkyňa predmetné rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej napadla správnou žalobou, ktorú následne Krajský súd v Nitre rozsudkom z 9. októbra 2017, sp. zn. ako nedôvodnú zamietol. Proti rozsudku žalobkyňa kasačnú sťažnosť nepodala. Na tomto mieste najvyšší súd zároveň zdôrazňuje, že žalobkyni nič nebráni požiadať žalovanú o prepočet starobného dôchodku.“

21. V posudzovanom prípade po oboznámení sa s napadnutými rozhodnutiami správny súd má za to, že predmetom tohto konania je preskúmanie rozhodnutí žalovaného o zvýšení starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na starobný dôchodok počas jeho poberania, teda s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR citovaný vyššie, otázky, týkajúce sa (ne)správnosti výpočtu základného starobného dôchodku správny súd nie je oprávnený riešiť.

Rovnako tak, správny súd nemá právomoc sám určiť obdobie dôchodkového poistenia, či vypočítať, resp. prepočítať dôchodok tak, ako to žalobkyňa na pojednávaní požadovala.

22. Pozornosti správneho súdu neušlo, že v administratívnom spise sa nachádza žiadosť žalobkyne o prepočet starobného dôchodku, doručená žalovanému dňa 16. 09. 2020, avšak o tejto žiadosti nebolo rozhodnuté. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa má možnosť obrátiť sa na správny súd so žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy, resp. obrátiť sa na prokurátora, za účelom ochrany zákonnosti. Až po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného o žiadosti žalobkyne na prepočet starobného dôchodku, bude možné predmetné rozhodnutie podrobiť súdnemu prieskumu a v rámci tohto základného konania sa zaoberať aj správnosťou výpočtu starobného dôchodku. Avšak ani v tomto prípade správny súd nebude môcť sám prepočítať výšku starobného dôchodku, ale preskúma zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.

23. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 03. 11. 2020 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. , ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

24. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.