Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-148-2025.pdf
PDF · 79.14 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/148/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúci z rodičov: matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, právne zast. JUDr. Monikou Kozákovou, advokátkou so sídlom Werferova č. 1, Košice a otca E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, D., v konaní o nahradenie súhlasu matky na zmenu priezviska takto
r o z h o d o l :
I. návrh z a m i e t a,
II. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Matka sa svojím návrhom zo dňa 09.09.2025 domáhala udelenia súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého. Svoj návrh odôvodňovala tým, že nežije s otcom mal. dieťaťa a maloletý sa identifikuje s menom „D.“.
2. Otec s návrhom nesúhlasil.
3. Kolízny opatrovník sa v podanej správe vyjadril vo vzťahu k zmene priezviska neutrálne. Uviedol, že rodičia sa dohodli spoločne na tom, aké bude mať priezvisko maloletý. Aj keď už nevedú spoločnú domácnosť, zostávajú naďalej rodičmi a majú rovnaké práva a povinnosti vo vzťahu k synovi. Otec si plní vyživovaciu povinnosť, s maloletým sa stretáva a javí o neho záujem. Zmena priezviska je závažným zásahom do práv mal. dieťaťa, nie je len formálnou úpravou, ale do značnej miery ide o skutočný zásah do identity dieťaťa. Kolízny opatrovník je toho názoru, aby rodičia svoj záver zmeniť mal. dieťaťu priezvisko si dobre premysleli, vzájomne sa dohodli a prihliadali hlavne na najlepší záujem svojho syna.
4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom konania, zistením názoru maloletého, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
5. Mal. A. B. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, rodičia viedli spoločnú domácnosť krátko, v decembri 2024 došlo definitívne k odlúčeniu medzi nimi. Matka uviedla, že ich spoločné bývanie bolo turbulentné, aj kvôli užívaniu marihuany zo strany otca. Od decembra 2024 nežijú v spoločnej domácnosti. Otec jej neprispieval na výživu pravidelne, raz posielal 100,-, raz 150,- Eur bez nejakého systému. Na tunajšom súde, na návrh otca sa vedie konanie o úpravu práv a povinností vo vzťahu k maloletému, pod sp. zn. 28P/197/2025, konanie sa začalo 13.11.2025. Matka potvrdila, že otec sa so synom stretáva, ale nie je to nejako intenzívne. Chodia spolu do interiérového ihriska a pod. Matka tvrdila, že A. sa stotožňuje s priezviskom „D.“, pretože býva s ňou a ona býva u svojich rodičov, ktorí majú toto meno. Takto sa aj predstavuje v škôlke. Myslí si, že je v najlepšom záujme dieťaťa, aby maloletý mal
aj formálne meno „D.“. Apelovala na súd, aby rozhodol v najlepšom záujme dieťaťa, aby malo ukotvenie a spolupatričnosť.
6. Otec od začiatku nesúhlasil s návrhom matky a trval na tom, že je nedôvodný a neodzrkadľuje najlepší záujem dieťaťa. Syn má tri roky, nedokáže sformulovať svoj názor, ktorý by bol skutočne jeho. Identifikuje sa s ľuďmi, s ktorými žije a ktoré sú pre neho kľúčové. Nedokáže si vytvoriť svoj vlastný názor, a to ani z psychologického, sociálneho, ani z právneho hľadiska. Kopíruje len to, čo mu hovoria najbližší. Nie je teda reálne očakávať, že by dieťa vedelo zvážiť to, aké priezvisko má mať. Táto zmena podľa neho nie je v najlepšom záujme dieťaťa a neobstojí. Otec uviedol, že keď odchádzal zo spoločnej domácnosti, nechal tam všetky veci s tým, že 2-3 mesiace nebude platiť výživné. Následne a potvrdzujú to aj výpisy z účtov, platil po XXX,-, potom po XXX,- a potom po XXX,- Eur. Potom podal návrh na súd, platil XXX,- Eur výživné, a to platí doposiaľ. Čo sa týka stretávania, stretáva sa s A. kedy môže a vždy je to na tom, ako to vyhovuje matke. Stretávanie sa prebieha vždy pod dozorom matky, pretože matka má voči nemu nedôveru, musí byť niekde blízko prítomná.
7. Kolízny opatrovník na prvom pojednávaní v decembri 2025 uviedol, že mal osobný pohovor s oboma rodičmi, matka tvrdí, že otec je drogovo závislý, čo otec poprel. Bolo preukázané aj to, že otec sa stretáva s maloletým za prítomnosti matky a že matke bolo vysvetlené, že je to do budúcnosti neudržateľné. Kolízny opatrovník mal aj pohovor s dieťaťom, ktorý sa predstavil ako „A. D.“. Kolízny opatrovník uviedol, že na jednej strane je ťažké určiť a posúdiť, čo je v záujme dieťaťa, keďže zákon hovorí jedno, ale maloletý sa takto predstavuje. 8. Súd v záujme participačných práv pred pojednávaním vo februári 2026, zistil názor mal. A. B. za prítomnosti psychológa krajského súdu. A. bol hravý, dokázal nadviazať kontakt aj so sudkyňou, aj so psychologičkou veľmi rýchlo a bolo viditeľné, ako komunikoval s oboma rodičmi, že má silný citový vzťah jednak k mame, ale aj k otcovi. Keď sa vzájomne po dlhšom čase v rámci rozhovoru predstavovali, sudkyňa, psychologička, aj mal. A., A. sa predstavil ako „D.“.
9. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
10. Rozhodovanie súdu podľa § 35 Zákona o rodine, vychádza zo základnej koncepcie Zákona o rodine a rodičovských práv tak, že zásadne patrí obom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach ich mal. dieťaťa. Tieto sa týkajú podstatných vecí, napr. majetku, alebo aj statusových práv, kde patrí práve aj určenie mena a priezviska dieťaťa. Súdna prax určila, že za podstatné náležitosti sa vždy považuje vysťahovanie dieťaťa, správa jeho majetku, štátne občianstvo, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti alebo príprava na budúce povolanie, ale taktiež aj zmena mena, či priezviska maloletého. Pri rozhodovaní o nezhode rodičov, je súd povinný zistiť aj názor dieťaťa a prihliadať naň, ak je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť samostatne ho vyjadriť. Pri rozhodovaní o takejto závažnej otázke, ako je udelenie súhlasu na zmenu priezviska, súd musí pristupovať k jednotlivým konaniam vysoko individuálne, čo aj v tomto prípade urobil.
11. Rodičia sa pri narodení dieťaťa dohodli na tom, aké dieťa bude mať meno aj priezvisko. Matka súhlasila, že priezvisko maloletého bude „B.“. Maloletý sa narodil XX.XX.XXXX a tak, ako uviedla matka vo svojej výpovedi na pojednávaní, s otcom dieťaťa nežijú od decembra 2024. Ku vyhláseniu rozsudku je teda jeden rok aj dva mesiace, čo je naozaj krátka doba. V tejto súvislosti, súd chce pripomenúť obom rodičom a najmä matke, že ich život sa do budúcnosti môže a aj bude meniť, a to aj v súvislosti s jej priezviskom.
12. Druhou skutočnosťou, ktorú by súd bral do úvahy, je zistenie názoru maloletého a jeho vek. Maloletý mal v januári tri roky a hoci sa vie naozaj veľmi pekne vyjadrovať, je to stále len úroveň trojročného dieťaťa, ktorý žije v svojom imaginárnom svete, ale najmä z psychologického hľadiska kopíruje správanie, túžby a názory preferenčného rodiča, čo je úplne prirodzené. Súd nemôže považovať názor trojročného dieťaťa za tak zásadný, aby to bolo jediné kritérium pri rozhodovaní o tomto návrhu. Trojročné dieťa z psychologického pohľadu nedokáže ani vnímať následky svojich názorov a už vôbec nie obsah, napr. aj z pohľadu, čo znamená meno a čo znamená priezvisko, odlíšenie od toho atď. Táto okolnosť, vek dieťaťa musí byť zrejmá obom rodičom, ako aj kolíznemu opatrovníkovi. V kontexte
vývinovej psychológie, sa až v tejto dobe začína dieťa vnímať ako samostatná bytosť, jeho emócie sa začínajú stabilizovať. Obdobie troch rokov sa spája nielen s rozvojom reči, ale aj s rozvojom fantázie. Je teda zrejmé aj z vývinovej psychológie trojročného dieťaťa, že rozhodne dieťa nie je vo veku, kedy by si uvedomovalo svoju identitu prostredníctvom mena, priezviska a už vôbec nie tak, aby dokázalo chápať dôsledky svojich vyjadrení.
13. Najzávažnejšou skutočnosťou pre zamietnutie návrhu je však to, že otec je otcom prítomným a aktívnym. Napriek tomu, že neexistuje ešte rozhodnutie o úprave práv a povinností vo vzťahu k mal. A., výživné platí, s maloletým sa stretáva. Tak, ako to súd zachytil v rámci zisťovania názoru maloletého, interakcia A. s otcom bola spontánna, vzťahoval sa k nemu, ako ku milujúcej osobe. Keď kreslil, chcel nakresliť pre mamku, ale aj pre ocka, atď. Dieťa sa identifikuje s oboma rodičmi, je oboch rodičov, nielen po genetickej stránke, ale aj po emočnej a pre zdravý vývin, je dôležité, aby obaja rodičia plne participovali na starostlivosti dieťaťa a na jeho výchove, bez ohľadu na to, či spolu žijú v spoločnej domácnosti alebo nie. Súd má za to, že by bolo v príkrom rozpore so záujmom mal. A. mu v súčasnej situácii zmeniť meno a obrať ho o jeden identifikačný znak s rodičom, ktorý nie je a ani v blízke budúcnosti nebude preferenčným rodičom.
14. Podľa rozhodnutia R11/1973: Jestliže se rodiče nedohodli o podání žádosti o změnu příjmení nezletilého dítěte příslušnému správnímu orgánu, dá soud ve smyslu ustanovení § 49 zák. o rod. souhlas k podání této žádosti jedním z rodičů jen tehdy, jsou-li pro to závažné důvody. Tak např. tehdy, jestliže rodič, který se změnou příjmení nezletilého dítěte nesouhlasí, neplní své povinnosti vůči dítěti, nejeví o ně zájem a ztratil k němu zřejmý citový vztah, nebo jestliže z jiného závažného důvodu není v zájmu další výchovy dítěte, aby u něho byl udržován a prohlubován pocit sounáležitosti s tímto rodičem.
15. V súhrne všetkých týchto argumentov, súd návrh navrhovateľky zamietol, pretože v tomto čase, nie je v záujme mal. A..
16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, v piatich vyhotoveniach. Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).