Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_46Ek-307-2021.pdf
PDF · 95.78 KB
Case nature
Subarea
46Ek/307/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 44/a, 825 11 Bratislava - Ružinov, IČO: 35 815 256, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 255 706, proti povinnému: TATRYWOOD, s. r. o., so sídlom Alžbetina 421/18, 058 01 Poprad, IČO: 36 473 910, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 1.634,61 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Bulkom, so sídlom exekútorského úradu Námestie sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 37 790 412, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a . II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 55,87 eura, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. III. Súd povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, doručeným súdu dňa 19. 1. 2021, domáhal od povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 1.634,61 eura s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu O. A.. J.. XXCb/XXX/XXXX-XX zo dňa XX. X. XXXX, O. Q. Z. V. X. X. XXXX (ďalej len „exekučný titul“). 2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 15. 2. 2021 poverenie na vykonanie exekúcie č. N.: N.:A.:U.:XXXX:XXXXXXXXXX.X súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi, so sídlom exekútorského úradu Námestie sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX. 3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 16. 2. 2021 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 10. 3. 2021. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený exekútorskému úradu dňa 26. 3. 2021, avšak na poštovú prepravu bol podaný dňa 24. 3. 2021. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v zákonnom stanovenej lehote. 4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 22. 3. 2021 odôvodnil tým, že exekučný titul, na základe ktorého je vedené predmetné exekučné konanie, nie je právoplatný ani vykonateľný, z dôvodu porušenia ústavných práv povinného, teda je sporný. Povinný navrhol zastaviť exekúciu: „pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom, pretože mi boli odňaté ústavné práva v súlade s článkom 46 a následne Ústavy Slovenskej republiky ako účastníkom konania a pretože súd nepodrobil zmluvu, z ktorej má pochádzať vymáhaný nárok oprávneného súdnej kontrole v mojej prítomnosti a tak, aby som sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.“ Ďalej uviedol: „Pretože mi bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, aby sa moja vec prerokovala bez zbytočných prieťahov v mojej prítomnosti, verejne a aby som sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom žiadam exekútora a súd, aby v
mojej veci konal a prihliadol na skutočnosť, že exekučný titul na základe ktorého je vykonávaná exekúcia č. XXXEX XXX/XX je nespôsobilým exekučným titulom, je neúčinný a žiadam, aby súd preto rozhodol o zastavení exekúcie. Nie mojou vinou tieto dôkazy neboli vykonané v konaní pred súdom.“ Tiež poukázal na to, že ak je zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. V ďalšom poukázal na znenie ustanovenia § 61k ods. 2, 5 Exekučného poriadku, článok 46 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky a súčasne na rozhodnutie Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 17Er/582/2005, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoE/64/2012. V danom bode namietal formálnu nevykonateľnosť exekučného titulu z dôvodu nedostatku riadneho doručenia exekučného titulu. Záverom povinný zhrnul: „Podávam návrh na zastavenie exekúcie podľa zákona Exekučný poriadok § 61k písm. a), c), d) pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a ďalej sú tu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a ďalej sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Dávam do pozornosti, že nedostatky v právnom poriadku Slovenskej republiky, na ktoré sa súdy odvolávajú, ktoré som si prečítal vo verejných rozhodnutiach súdov a na nevymožiteľnosť práva, na ktoré poukázali verejní činitelia Slovenskej republiky nie som povinný strpieť procesné chyby súdov a súdnych exekútorov, preto zdôrazňujem, že mám právo na spravodlivé prejednanie veci na príslušnom súde Slovenskej republiky a na spravodlivé rozhodnutie vo veci v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom.“ 5. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, prostredníctvom právneho zástupcu doručil exekútorskému úradu svoje nesúhlasné stanovisko. Oprávnený má za to, že skutočnosť, že sa povinný subjektívne nestotožňuje s právoplatným a vykonateľným exekučným titulom neznamená, že jeho tvrdenia bude preskúmavať exekučný súd. Exekučný súd nie je odvolacou inštanciou a nie je príslušný skúmať správnosť súdneho rozhodnutia vydaného v inom súdnom konaní z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v tomto rozhodnutí, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Súčasne podotkol, že z podania povinného nijakým spôsobom nevyplýva, ktorý z dôvodov uvedených v § 61k ods. Exekučného poriadku má byť dôvodom na zastavenie predmetnej exekúcie. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie tvrdenia, že exekučný titul nie je právoplatný a vykonateľný žiadnym spôsobom nepreukázal. Oprávnený v závere konštatoval: „Návrh povinného na zastavenie exekúcie vo vzťahu k uplatnenému nároku považujem za bezpredmetný, účelový a ničím nepodložený.“ Vzhľadom na vyššie uvedené, oprávnený žiada predmetný návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť v celom rozsahu a oprávnenému priznať náhradu trov konania. 6. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného, ako i doručenku preukazujúcu doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. K samotnému návrhu na zastavenie exekúcie sa súdny exekútor žiadnym spôsobom nevyjadril. 7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 11. Podľa § 61l odsek 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). 13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. 14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti v ňom obsiahnutého prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného ak povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods.1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. 15. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 16. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa. 17. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosti uvedené vo výroku exekučného titulu splnil len čiastočne. Platobným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. XXCb/XXX/XXXX-XX J. V. XX. X. XXXX, právoplatným a vykonateľným dňa X. X. XXXX, bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému peňažnú pohľadávku vo výške 1.846,41 eura, spolu s úrokom z omeškania 9,00% zo sumy 5,- eur od 11.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 4,26 eura od 10.5.2018 do zaplatenia, zo sumy 5,- eur od 11.7.2018 do zaplatenia, zo sumy 5,- eur od 9.6.2018 do zaplatenia, zo sumy 5,- eur od 10.8.2018 do zaplatenia, zo sumy 5,- eur od 11.6.2019 do zaplatenia, zo sumy 5,- eur od 8.9.2018 do zaplatenia, zo sumy 10,- eur od 1.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 72,09 eura od 29.8.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.338,26 eura od 10.9.2019 do zaplatenia, zo sumy 391,80 eura od 30.1.2019 do zaplatenia, a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 383,07 eura. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku, v ktorom boli zohľadnené aj čiastočné úhrady povinného, konkrétne úhrada zo dňa 17. 12. 2020 vo výške 40,- eur, úhrada zo dňa 26. 11. 2020 vo výške 30,- eur, úhrada zo dňa 2. 10. 2020 vo výške 50,- eur a úhrada zo dňa 10. 9. 2020 vo výške 91,80 eura. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Súd v tomto bode tiež konštatuje, že exekučný titul je vo svojom výroku jasný, zrozumiteľný a v súlade s platnými právnymi predpismi.
18. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol v exekučnom titule poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 19. Dôvody povinného, uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie (nesúhlas so samotným exekučným titulom) sa týkajú postupu a úkonov súdu v základnom konaní, t. j. v konaní, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu, výsledkom ktorého bolo vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe predmetného exekučného titulu. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza žiadne nové skutočnosti okrem svojho negatívneho postoja a nesúhlasu k právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Avšak, v danom prípade je nesporné, že predmetný platobný rozkaz je riadny exekučný titul v zmysle § 45 Exekučného poriadku, na podklade ktorého možno viesť exekúciu a súd nemá za preukázané, že by bol zrušený, resp. neplatný. Povinný v exekučnom konaní spochybňuje exekučný titul, resp. podmienky za ktorých bol vydaný, pričom tieto skutočnosti mal možnosť uviesť už v základnom konaní, t. z. že povinný mohol v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu uplatniť osobitný prostriedok procesnej nápravy voči meritórnemu výroku platobného rozkazu vo forme odporu v zmysle § 267 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), kde by mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu. Ak toto právo nevyužil, resp. využil ale nebolo rozhodnuté v jeho prospech, potom je exekučný titul spôsobilým podkladom na vykonanie exekúcie. Z tohto dôvodu súd nemôže prihliadnuť na námietky povinného týkajúce sa či už vecnej správnosti rozhodnutia, nakoľko exekučný súd nemá oprávnenie posudzovať či vydané rozhodnutie zodpovedá, resp. nezodpovedá skutočnému hmotnoprávnemu vzťahu. Exekučný súd je súdnym rozhodnutím viazaný, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, čo vyplýva z cieľa exekučného konania, ktorým nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon práva (plnenia) priznaného exekučným titulom, resp. exekučné konanie nie je miestom na preskúmavanie platnosti právnych úkonov, ak tu existuje právoplatný exekučný titul. Exekučný súd teda nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva, ani preskúmavať právne posúdenie veci všeobecným súdom Slovenskej republiky a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. V súčasnosti teda neexistujú žiadne pochybnosti o vykonateľnosti posudzovaného exekučného titulu, a teda súd je toho názoru, že exekučné konanie prebieha v súlade so zákonom. 20. Taktiež k vyhláseniu povinného o podaní návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k písm. a), c), d), ako aj k tvrdeniu o rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom, súd uvádza, že z ustanovenia § 61k odsek 2 Exekučného poriadku jasne vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré vymáhateľnosti bránia. Napriek tomu, že povinný podal obsiahly návrh na zastavenie exekúcie, avšak tento neobsahoval dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností, inak povedané, povinný neuviedol, ani nepreukázal ani jeden z taxatívne uvedených dôvodov na zastavenie exekúcie. 21. Súd v tomto bode považuje za dôležité uviesť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba na tie, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu na zastavenie exekúcie. 22. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vychádzajúc z dôkazných prostriedkov uvedených v odôvodnení, dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol. (I. výrok) 23. Oprávnený si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 55,87 eura. Navrhol, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, ktoré sú k dnešnému dňu v celkovej výške 55,87 eura vrátane DPH (1 úkon - podanie vyjadrenia zo sumy 1.634,61 eura vo výške 42,83 eura vrátane DPH /35,69 eura + 20 % DPH/ + 1x paušálna náhrada nákladov vo výške á 13,04 eura vrátane DPH /10,87 eura + 20% DPH/).
24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 25. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. 26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 27. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 28. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. O odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. 29. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 30. Súd oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 55,87 eura (odmena za jeden úkon - písomné podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 35,69 eura + 1x režijný paušál vo výške 10,87 eura + 20 % DPH). Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 1.634,61 eura. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, ktorým bude povinný zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia oprávnenému. (II. výrok) 31. Nakoľko si povinný náhradu trov konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. (III. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.