Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/4/2026

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu BALINGTON s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 161 710, zastúpeného MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 36 715 662, proti žalovanej A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpenej Advokátska kancelária, NEXUS SEMPER s.r.o., so sídlom Begóniová 19, 821 07 Bratislava, IČO: 53 407 997, o vydanie veci a zaplatenie 13.543,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -178 zo dňa 21. októbra 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -178 zo dňa 21. októbra 2025, p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením výrokom I. návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 24.04.2025, doručený súdu dňa 27.05.2025 zamietol. Výrokom II. súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že vydal dňa 24. 04. 2025 v konaní pod sp. zn. rozsudok pre zmeškanie žalovanej, a to z dôvodu, že boli naplnené podmienky pre jeho vydanie v súlade s ustanovením .

3. Rozsudok pre zmeškanie žalovanej bol žalovanej doručený dňa 12. 05. 2025 a žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v lehote podľa podala návrh na jeho zrušenie. Poukázala v ňom, že vo veci vypracovala vyjadrenie k veci, odoslané dňa 28. 03. 2025 z pobočky Bratislava 28 a dňa 26. 05. 2025 bola podaná reklamácia na Slovenskej pošte, a.s. s tým, že každá jedna zásielka má svoje jedinečné číslo a je možné ju dosledovať. Číslo zásielky, ktoré eviduje žalovaná na podacom lístku zo dňa 28. 03. 2025 bolo v systéme Slovenskej pošty uvádzané ako číslo neexistujúce. Z tohto dôvodu pošta danú skutočnosť preveruje. Zároveň potvrdila súdu, že podanie právneho zástupcu žalovanej nebolo urobené advokátom elektronicky, pričom súdu oznámila i dôvody. Žalovaná požiadala súd, aby preveril podanie, či skutočne súdu nebolo doručené alebo priložené k inému spisu a mala za to, že lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe nezmeškala, ale sú tu objektívne ospravedlniteľné dôvody. Žiadala rozsudok zrušiť a nariadiť vo veci pojednávanie. Na svoje tvrdenia žalovaná predložila príslušné vyjadrenie k veci zo dňa 28. 03. 2025, podací lístok vo fotokópii ohľadne odoslania predmetného vyjadrenia k veci podľa uznesenia súdu doručeného žalovanej dňa 19. 03. 2025, ako aj dôkazy k vyjadreniu k veci ňou citované v podaní zo dňa 28. 03. 2025.

4. Súd predmetné vyjadrenie žalovanej doručoval žalobcovi na prípadné vyjadrenie. Žalobca sa k nemu vyjadril podaním zo dňa 03. 06. 2025, ku ktorému uviedol, že doručené podanie k návrhu na zrušenie rozsudku zo dňa 28. 03. 2025 nepreukazuje ešte jeho včasné podanie a k obsahu sa žalobca vyjadrí až v prípade zrušenia rozsudku pre zmeškanie žalovanej. K dôkazom predloženým žalovanou ohľadne preukázania dôvodov na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovanej žalobca poukázal na to, že predložila len neoverenú kópiu podacieho lístka, pričom poprel tvrdenia žalovanej o tom, že by registračný systém Slovenskej pošty uvádzal číslo zásielky ako neexistujúce. Na zadnej strane predloženého podacieho lístka je uvedené podacie číslo F., ktoré po zadaní do registračného systému Slovenskej pošty na adrese tandt.posta.sk zobrazí detaily zásielky. Túto zásielku Slovenská pošta evidovala ako doručenú a rovnako ako na zadnej strane podacieho lístka, ide o zásielku o hmotnosti 0,100 kg, s doplnkovou službou: doručenka, podanú na pošte Bratislava 28 o 12:26 hodine. Týmito údajmi podobnosť končí. Rozdielnymi sú údaje, a to dátum podania v registračnom systéme Slovenskej pošty, kde je uvedený dátum 12. 03. 2025, čo nekorešponduje so zadnou stranou podacieho lístka, kde je uvedené 28. 03. 2025. Diskrepancia je aj v mieste doručenia – nejde totiž o Okresný súd v Banskej Bystrici, prípadne o ktorúkoľvek poštu v Banskej Bystrici alebo okolí, ale ide o poštový priečinok na D. G. XXX, na ulici Seberíniho v Ružinove. Z tohto žalobca usúdil, že žalovaná predložila súdu zadnú stranu podacieho lístka, na ktorom nedovolene upravila dátum podania z 12. 03. 2025 na 28. 03. 2025 a súčasne predložila súdu úplne inú prednú stranu podacieho lístka s adresou súdu. Žalovaná nepredložila relevantný podací lístok v originálnom alebo notárom osvedčenom vyhotovení a neuniesla tak dôkazné bremeno svojich tvrdení. Aj v prípade pochybenia pošty, by žalovanej sa vrátila doručenka, avšak túto žalovaná nepredložila. Rozdiely medzi údajmi žalovaná nevysvetlila, ale zámerne uviedla, že číslo je neexistujúce, čo sa ukázalo ako nepravdivé tvrdenie. Rozpor by mohlo náležite vysvetliť oficiálne vyjadrenie Slovenskej pošty o pochybení. Žalovaná však takéto vyjadrenie súdu nepredložila. Súdu nepredložila ani reklamáciu podanú na Slovenskej pošte. Podľa tvrdenia žalobcu, jediným použiteľným dôkazným prostriedkom je výstup z registračného systému Slovenskej pošty, ktorý však preukazuje odoslanie zásielky v iný dátum a inému adresátovi, než tvrdí žalovaná. Žalovaná tak neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Žalobca sa rovnako vyjadril i k dôvodom argumentácie žalovanej, prečo bol nútený použiť listinnú formu komunikácie napriek tomu, že bol tak povinný učiniť elektronicky, keďže jedná sa o advokáta. K zmene obchodného mena právneho zástupcu žalovanej došlo dňa 09. 04. 2022, to je viac ako pred tromi rokmi, potom tvrdenie, že uvedená zmena obchodného mena advokátskej kancelárie, ktorá sa udiala v apríli 2022, sa prejavila náhlou chybou vo februári 2025 v každoročne aktualizovanom systéme, ktorý denne používajú tisíce advokátov v Slovenskej republike a ďalšie desiatky tisíc iných osôb v mnohých krajinách Európy, je krajne absurdná. Rovnako právny zástupca žalovanej ohľadne týchto tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Ak by uvedený problém predsa len existoval a žalovaná by mala snahu situáciu vyriešiť, resp. jej právny zástupca, mohla predložiť desiatky e-mailov, ktoré uvedenú skutočnosť potvrdzujú. Žalovaná preto neuniesla dôkazné bremeno ani pri tvrdení ohľadom neschopnosti komunikovať so súdom elektronicky. Z tohto mal za to, že dôvody uvádzané žalovanou stranou ohľadne zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia nie sú ospravedlniteľné, žalovaná zmeškala lehotu, a až následne upravila podací lístok inej zásielky, ktorú predložila súdu ako pravý. Návrh žalovanej preto žiadal zamietnuť. Na svoje tvrdenia predložil dôkaz o sledovaní predmetnej zásielky tvrdenej žalovanou stranou v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Z neho súd zistil, že jednalo sa o doporučený list, ktorý bol doručený 14. 03. 2025 s podacím číslom zhodným, ktoré uvádzala žalovaná v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, pričom zásielka bola podaná na pošte Bratislava 28 , 12. 03. 2025 o 12:26 hodine, v preprave bola o 18:20 hodine, uložená na pošte Bratislava 212 – Terno – poštový priečinok 14. 03. 2025 o 06:39 hodine a vydaná na pošte Bratislava 212 – Terno 14. 03. 2025 o 10:44 hodine, ďalej predložil výpis z obchodného registra právneho zástupcu žalovanej o tom, kedy došlo k zmene obchodného mena právneho zástupcu a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. -19.

5. K podaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 16. 06. 2025, ku ktorému pripojila overenú kópiu podacieho lístka, ktorý by mal byť podľa žalobcu zmanipulovaný. Poukázala následne, že k zásielke bola priplatená služba doručenky a táto písomná doručenka momentálne nie je nikde v systéme nájdená. Zotrvala na tom, že podala vyjadrenie včas, to nevie iným spôsobom dokázať. Ďalej poukázala na to, že k zmene obchodného mena pre SAK 5477 v matrike Slovenskej advokátskej komory došlo až v apríli 2025, pričom obchodný register nemá nič s certifikačnou autoritou.

6. K podaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 01. 07. 2025, v ktorom poukázal na to, že žalovaná opätovne nesplnila lehotu súdu, ktorou ju vyzval na predloženie vyjadrenia Slovenskej pošty

k zásielke, o ktorej tvrdí, že bolo vyjadrením k veci samej zo dňa 28. 03. 2025. Výzva súdu pritom bola doručená žalovanej 05. 06. 2025 a lehota na splnenie povinnosti uplynula dňom 15. 06. 2025. Žalovaná až po márnom uplynutí lehoty dňa 17. 06. 2025 doručila súdu podanie datované zo dňa 16. 06. 2025, ktoré bolo spísané oneskorene. Preto žiadal súd, aby na uvedené podanie neprihliadal. Rovnako poukázal na to, že žalovaná nepredložila vyjadrenie Slovenskej pošty, takže nesplnila povinnosť danú súdom. K podaniu nepriložila ani reklamáciu, ktorú údajne adresovala Slovenskej pošte. Osvedčenie od dvoch notárov, že fotokópia podacieho lístka súhlasí s vyhotovením podacieho lístku, ktorý má k dispozícii uviedol, že osvedčenie sa nezaoberá pravosťou podacieho lístka, prípadne manipuláciou s ním. Notári len formálne potvrdili, že žalovanou predložený podací lístok, či už pozmenený alebo nie, zodpovedá jeho fotokópiám. I tento listinný dôkaz nemá potenciál potvrdiť slová žalovanej a poprieť pochybnosti, ktoré žalobca v konaní vzniesol. Opätovne žiadal návrhu na zrušenie rozsudku nevyhovieť, keďže žalovaná nepreukázala údajný ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia v konaní.

7. Žalovaná predložila dňa 04. 07. 2025 do súdneho spisu nové podanie o reklamačnom konaní v rámci SP, a.s., keďže dotknutá zásielka sa objavila v systéme SP, a.s. ako doručená na cudzie meno pani H. I., prebratá na pošte 801283, ktorej osobe žalovaná nikdy nezasielala žiadne zásielky a ide o osobu neznámu. Dňa 04. 08. 2025 opätovne súdu predložila dôkaz o tom, že Slovenská pošta, a.s., Banská Bystrica dňa 14. 07. 2025 oznámila právnemu zástupcovi žalovanej predĺženie reklamačného konania o ďalších 30 dní. Zároveň požiadala žalovanú o predloženie originálu podacieho lístka a podacej potvrdenky, ktorú mal zaslať Slovenskej pošte, a.s. na tam uvedenú adresu (č. l. 157 súdneho spisu).

8. Na základe uvádzaných nezrovnalostí spojených s doručovaním predmetnej zásielky právneho zástupcu žalovanej zo dňa 28. 03. 2025 v spojitosti s preukazovaním tejto skutočnosti, a to podacím lístkom predloženým zo strany žalovanej, súd následne k odstráneniu týchto rozporov vyzval, aby sa k veci vyjadrila i Slovenská pošta, a.s., Banská Bystrica. Jej vyjadrenie zo dňa 14. 10. 2025, doručené 16.10.2025 obsahovalo nasledujúce vyjadrenie: V informačnom systéme Slovenskej pošty, a.s., evidujeme podanú reklamáciu na pošte Bratislava 35 dňa 03. 07. 2025 pod číslom R-801354-25-00015, predmetom ktorej bolo nedodanie doručenky k zásielke s podacím číslom RG372802150SK. Reklamujúcim bol právny zástupca žalovanej, ktorý bol informovaný o predĺžení lehoty na vybavenie uvedenej reklamácie o ďalších 30 dní. Oznámenie bolo reklamujúcemu zaslané 14. 07. 2025 pod podacím číslom RG806995188SK. Nakoľko do dnešného dňa, t. j. ku dňu 14. 10. 2025 nebol reklamujúcim predložený požadovaný originál podací lístok k reklamovanej poštovej zásielke RG372802150SK, reklamačné konanie bolo ukončené dňa 14. 08. 2025 a reklamácia bola vyhodnotená ako neopodstatnená. Výsledok reklamačného konania bol zaslaný reklamujúcemu dňa 14. 08. 2025 pod podacím číslom RG820813337SK. Rovnako v uvedenom liste poukázal, že v informačnom systéme Slovenskej pošty k predmetnej zásielke evidovali i žiadosť k spisovej značke , pričom boli poskytnuté informácie k zásielke dňa 05. 09. 2025. K uvedenému stanovisku boli predložené i prílohy, a to Oznámenie o predĺžení reklamačného konania zo dňa 14. 07. 2025, ako aj Výsledok (rozhodnutie) reklamačného konania zo dňa 14. 08. 2025. Práve v danom podaní v odôvodnení Slovenská pošta, a.s., Banská Bystrica reklamujúcemu uviedla, že v rámci reklamačného konania bolo zistené: Z dôvodu nesúladu podacích znakov na fotokópii podacej potvrdenky, ktorá bola predložená pri podaní reklamácie a z dôvodu nepredloženia originálu podacieho lístka a podacej potvrdenky, Vašu reklamáciu nie je možné prešetriť.

9. Súd prvej inštancie po vyššie uvedenom dokazovaní konštatoval, že jediným dôvodom zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia k veci žalovanou, a teda i dôvodom pre zrušenie súdom vydaného rozsudku pre zmeškanie žalovanej, bol dôvod nedoručenia zásielky - podania žalovanej súdu, vypracovaného dňa 28. 03. 2025 a zaslaného právnym zástupcom žalovanej na jeho doručenie súdu dňa 28. 03. 2025, o čom predložila súdu dôkaz, a to fotokópiu podacieho lístka ohľadne danej zásielky. Daným listinným dôkazom mienil žalovaný preukázať, že k uzneseniu tunajšieho súdu vydaného pod sp. zn. -75 zo dňa 12. 03. 2025 a doručeným dňa 19. 03. 2025 sa žalovaná vyjadrila včas a z tohto dôvodu neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovanej dňa 24. 04. 2025. Žalobca uviedol, k žalovanou tvrdeným skutočnostiam námietky, ktoré súd následne preveril i u Slovenskej pošty, a.s., Banská Bystrica. Slovenská pošta, a.s. evidovala poštovú zásielku s podacím číslom F., podanú však dňa 12. 03. 2025, na pošte Bratislava 28, pričom súdu uviedla, že táto zásielka bola doručená dňa 14. 03. 2025 poštou Bratislava 212, pričom adresné údaje adresáta ani odosielateľa v informačnom systéme Slovenskej pošty, a.s. neevidujú. Zároveň Slovenská pošta,

a.s., Banská Bystrica v reklamačnom konaní žiadala reklamujúceho o predloženie originálu podacieho lístka k reklamovanej poštovej zásielke RG372802150SK, ktorú povinnosť reklamujúci nesplnil, a preto bola reklamácia Slovenskou poštou, a.s., Banská Bystrica dňa 14. 08. 2025 ukončená a vyhodnotená ako neopodstatnená. Výsledok bol reklamujúcemu rovnako oznámený. Súd uviedol, že tiež žiadal právneho zástupcu žalovanej o predloženie dôkazu, a to vyjadrenia pošty k jeho tvrdeným dôvodom o opodstatnenosti podaného návrhu v zmysle výzvy súdu zo dňa 04. 06. 2025, doručenej právnemu zástupcovi žalovanej dňa 05. 06. 2025, pričom v danej lehote žalovaná strana sa nevyjadrila, ale urobila tak až podaním zo dňa 16. 06. 2025 a pripojila overené kópie podacieho lístka a následne oznamovala súdu nové skutočnosti, ktoré vyšli v reklamačnom konaní. Súdu však už výsledok reklamačného konania neoznámila a túto odpoveď sa súd dozvedel na základe jeho vlastného dotazu. Súd mal za to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenia o včasnosti podania vyjadrenia k veci samej v zmysle podaného uznesenia, ktorým súd vyzval žalovanú stranu na vyjadrenie sa k žalobe, vyjadrenie podala až k svojmu návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovanej, t. j. oneskorene, čím žalovaná nepreukázala dôvody pre ktoré žiadala vyhovieť návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovanej. Súd preto jej návrh zamietol.

10. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením tak, že žalobcovi, ako strane úspešnej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 % za konanie o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovanej, iniciovaného žalovanou.

11. Proti uzneseniu v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podala odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vyhovel návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

12. Žalovaná uviedla, že súd rozsiahlo popísal reklamačné konanie, avšak dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu návrhu popísal až v časti na strane 5, kde uviedol, že žalovaná neuniesla dôkazná bremeno, pretože súdu neoznámila výsledok reklamačného konania a súd sa výsledok dozvedel až na základe vlastného dotazu.

13. K uvedenému žalovaná uviedla, že telefonicky právneho zástupcu žalovanej kontaktoval zamestnanec Slovenskej pošty, a.s. s tým, že vyzval právneho zástupcu o doručenie originálu podacieho lístku, nakoľko ani overené kópie od dvoch notárskych úradov nepostačujú. Právny zástupca mu vysvetlil, že originál mu samozrejme z opatrnosti nepošle, ale je ochotný ho poskytnúť k nahliadnutiu s tým, že bude pritom osobne prítomný. Žalovaná má za to, že v danej situácii je tento postup naozaj zodpovedný a ničím nie je konfliktný. Zamestnanec Slovenskej pošty následne urazene a zvýšeným hlasom oznámil, že celú vec postupuje Inšpekcii Slovenskej pošty, a.s., ktorá žalovanú bude kontaktovať.

14. Následne zamestnanec volal druhýkrát s tým, že súhlasí, že nemusíme originál podacieho lístku doručiť, ale môžeme ho len doniesť a byť prítomní pritom skúmaní a nahliadnutí, čo bolo riešením, ale právny zástupca mu oznámil, že je momentálne mimo územia Slovenskej republiky a vracia sa späť až 28.08.2025, na čo zamestnanec podráždene reagoval, že 28.08. je posledný deň pre jeho dovolenku a nestíha lehotu na ukončenie reklamácie a musí reklamáciu odmietnuť, a teda že žalovanú následne bude kontaktovať predsa len Inšpekcia alebo Inšpektorát Slovenskej pošty, a.s., s ktorým bude dohodnutý ďalší postup.

15. Podľa žalovanej je prirodzené, že neodovzdali poštou podací lístok v origináli, ale tento boli ochotní poskytnúť k nahliadnutiu inšpektorom Slovenskej pošty, a.s. za daných okolností, keď v systéme stále svietilo pri danom R čísle „Potvrdenie zrušenie zásobníka“ a meno „Marta H“, čo má žalovaná fotografiu tzv. screenshot obrazovky zamestnanca Slovenskej pošty, a.s. danej pobočky, kde bola pošta podaná.

16. Podľa žalovanej je prirodzené, že zamestnanec kontroly takto zamietol reklamáciu, pretože žalovaná odmietla odoslať originál poštou, len do dnešného dňa inšpektor nikoho nekontaktoval, nevyzval na nahliadnutie, lebo pre Slovenskú poštu a.s. je to pohodlnejšie a jednoduchšie sa takto brániť. Medzičasom žalovaná oslovila s dopytom na možné riešenie Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, avšak zatiaľ bez odpovede. Teda Slovenská pošta, a.s. ako poskytovateľ poštových služieb reklamáciu odmietla z dôvodu nedoručenia originálu, neuviedla tam však skutočnosť, že odosielateľ neodmietol doručiť originál, ale žiadal o to byť prítomný a dať originál k nahliadnutiu, čo je podstatný rozdiel, nakoľko žalovaná by prišla s originálom a dvomi overenými

kópiami podacieho lístku a poskytla by ho k nahliadnutiu, to však zamestnanec Slovenskej pošty a.s. zabudol do výsledku reklamačného konania účelovo uviesť.

17. V tejto súvislosti poukázala žalovaná na Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. -33, ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu sp.zn. , a tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 31. októbra 2023.

18. Žalovaná tvrdí, že zjednodušený výklad naráža na ústavné limity práva na spravodlivý proces.

19. Žalovaná tiež poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. a sp.zn. a tvrdí, že podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie musia byť posudzované uvážlivo. Splnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle je potrebné posudzovať so zreteľom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, zohľadňujúc predchádzajúcu procesnú aktivitu žalovaného (napr. vyjadrenie k veci samej), ako aj nevyhnutnosť jeho osobnej účasti na pojednávaní.

20. Ďalej žalovaná uviedla, že okolnosti posudzovania formálnych podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie sú predmetom konania o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku pre zmeškanie, preto argumentácia sťažovateľa jeho procesnou aktivitou v predmetnom konaní nie je relevantná pre posúdenie ospravedlniteľného dôvodu, na ktorom sťažovateľ založil svoj návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Pod slovné spojenie „ospravedlniteľný dôvod“ neúčasti na pojednávaní nie je možné podriaďovať aj zhovievavosť, resp. benevolenciu konajúcich súdov v prospech jednej zo sporových strán. Pre všeobecné súdu je rozhodujúci iba aspekt reálnych možností, ktoré má sporová strana k dispozícií v danej situácii zakladajúcej ospravedlniteľný dôvod, t.j. napr. či má možnosť telefonicky, prípadne elektronicky kontaktovať súd v deň zmeškania pojednávania, resp. dostatočný časový priestor na realizáciu takéhoto kontaktu (uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. z 05. októbra 2021.

21. Žalovaná ďalej uviedla, že efektivitu súdneho konania nemôže zabezpečiť vydanie takého rozsudku pre zmeškanie, voči ktorému dotknutá strana využije aj tak všetky opravné prostriedky, resp. prostriedky procesnej obrany. Naopak je potrebné, aby sudca už prvom rozhodnutí mal možnosť posúdiť komplexnú genézu z hľadiska formálneho aj materiálneho a až na základe toho mohol dospieť k presvedčeniu, že vydanie rozsudku pre zmeškanie je skutočne oprávnené a spravodlivé a zároveň ním bude dodržané aj ústavné právo na spravodlivé súdne konanie.

22. Aj samotnou podstatou civilného konania je predsa podľa názoru autorov odstránenie prílišného formalizmu s cieľom zamerania sa na skutočný obsah. Prioritou v súdnom konaní musí zostať ochrana práv účastníkov súdneho konania, ktorí na súdom konaní chcú aktívne participovať, čo je v prípade žalovanej nesporné. Hlavným poslaním súdneho konania je zaisťovať spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov. Podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku musia byť posudzované uvážlivo a zdržanlivo, v sporných a hraničných prípadoch nie je jeho vydanie namieste. Súd by sa preto pri vydávaní rozsudku pre zmeškanie mal odkloniť od prílišného formalizmu a mal by sa zamerať na skutočnú podstatu práva na spravodlivý proces a iba v prípade, ak sa vydanie rozsudku pre zmeškanie bude javiť ako spravodlivé aj z hľadiska materiálneho, by mal byť tento rozsudok vydaný. V opačnom prípade sa budú súdne konania zbytočne predlžovať a zároveň tým môže byť porušené právo strany konania na spravodlivý proces.

23. Vzhľadom k uvedenému žalovaná žiada, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, vyhovel návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a dovolil aktívnej žalovanej, aby chránila svoje práva v klasickom súdnom konaní v ústnom konaní, tak ako jej to zákon umožňuje a SR garantuje.

24. Zároveň žalovaná tvrdí, že súd uprednostnil lacné vyjadrenie zamestnanca pošty pred čestným vyhlásením žalovanej, že vyjadrenie podala v lehote, o čom svedčí aj množstvo príloh, ktoré súdu doložila, ktoré nemohla len tak zo dňa na deň zhromaždiť. Súčasne samotné rozhodnutie súdu uloženia povinnosti vydať listiny tak ako je uložené v samotnom rozsudku ako také je neurčité, nakoľko samotná žalovaná nevie ako bude rozsudok vykonávať v prípade zamietnutia návrhu.

25. Žalovaná má za to, že nie sú splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

26. K odvolaniu žalovanej sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca podaním zo dňa 19.01.2026, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a aby zaviazal žalovanú na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia žalobcu v rozsahu 100 %.

27. Žalobca zhrnul chronologický skutkový prehľad a poukázal na to, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je obchodnoprávnej povahy a nie je možné vnímať žalovanú ako spotrebiteľku, teda ako slabšiu stranu konania, čo je nespornou skutočnosťou.

28. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že by súd nevyhovel návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie len z dôvodu, že žalovaná neuniesla bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Podľa žalobcu dôvodom nebolo len neoznámenie výsledku reklamačného konania, ale absencia bazálnych dôkazov, ktoré by potvrdili tvrdenia žalovanej a preukázali údajné včasné podanie vyjadrenia k žalobe.

29. Žalobca poukazuje na to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno pri tvrdení ohľadom neschopnosti komunikovať so súdom elektronicky. Tieto tvrdenia sa javia účelové, aby žalovaná mohla argumentovať nedoručenou/stratenou zásielkou, čo by v prípade elektronického doručovania nebolo možné vzhľadom na pokročilejšiu a detailnú evidenciu.

30. Pokiaľ žalovaná do konania predložila len kópiu podacieho lístku, ktorý až následne takmer po dvoch mesiacoch predložila vo forme notárom osvedčenej kópie, žalobca poukazuje na to, že žalovaná v konaní nepredložila originál podacieho lístka. Preto sú namieste pochybnosti o tom, či kópia prednej strany podacieho lístka skutočne patrí zadnej strane podacieho lístka, ktorý žalovaná predložila. Žalovaná síce napokon predložila osvedčenie od dvoch notárov, že fotokópia podacieho lístku súhlasí s vyhotovením podacieho lístku, ktorý má k dispozícií, avšak uvedené osvedčenie sa nezaoberá pravosťou podacieho lístku (prípadne manipuláciou s ním). Notári len formálne potvrdili, že žalovanou predložený podací lístok (či už pozmenený alebo nie) zodpovedá jeho fotokópiám. Pochybnosti teda uvedeným dôkazom neboli rozptýlené.

31. Zároveň žalobca poukázal na to, že žalovaná mala opätovne problém predložiť podací lístok aj samotnému pracovníkovi Slovenskej pošty, čo podľa žalobcu umožňuje podozrenie, že s podacím lístkom bolo manipulované. Žalovaná teda neuniesla dôkazné bremeno pri tvrdení ohľadom odoslania vyjadrenia k žalobe Slovenkou poštou dňa 28.03.2025.

32. Žalobca ďalej poukázal na to, že na podporu svojich tvrdení žalovaná uviedla, že číslo zásielky F. „je v systéme lSovenskej pošty uvádzané ako číslo neexistujúce“. Žalobca tvrdí, že uvedené tvrdenie nie je pravdivé. Na zadnej strane predloženého podacieho lístka je uvedené podacie číslo F., ktoré po zadaní do registračného systému Slovenskej pošty na adrese tandt.posta.sk zobrazí detaily zásielky. Túto zásielku Slovenská pošta eviduje ako doručenú a rovnako ako na zadnej strane podacieho lístka ide o zásielku hmotnosti 0,1 kg, s doplnkovou službou: Doručenka, podanú na Pošte Bratislava 28 o 12.26 hod. Týmito údajmi podobnosť končí. Rozdielnymi sú dôležitejšie údaje. Dátum podania v registračnom systéme Slovenskej pošty je 12.03.2025, čo nekorešponduje s údajne zadnou stranou podacieho lístka, kde je uvedené 28.03.2025. Diskrepancia je aj v mieste doručenia – nejde totiž o Okresný súd v Banskej Bystrici, prípadne o ktorúkoľvek poštu v Banskej Bystrici alebo v okolí, ale ide o poštový priečinok na Pošte Bratislava 212 na ulici Seberíniho v Ružinove. Z uvedeného s najväčšou pravdepodobnosťou vyplýva, že žalovaná predložila súdu zadnú stranu podacieho lístka, na ktorom nedovolene upravila dátum podania z 12.03.2025 na 28.03.2025 (ostatné údaje sedia) a súčasne predložila súdu úplne inú prednú stranu podacieho lístka s adresou súdu. Navyše žalovaná nepredložila ani doručenku. Žalovaná teda neuniesla dôkazné bremeno pri tvrdení ohľadom odoslania vyjadrenia k žalobe Slovenskou poštou dňa 28.03.2025 a preukázateľne uviedla nepravdu ohľadom záznamov systému Slovenskej pošty.

33. Ďalej žalobca poukázal na to, že na podporu svojich tvrdení žalovaná v návrhu uviedla, že dňa 26.05.2025 podala reklamáciu na Slovenskej pošte ohľadom čísla zásielky a jej dohľadania. Žalovaná opätovne a preukázateľne uviedla súdu nepravdu, a to hneď dvakrát. V Oznámení o predĺženie reklamačného konania, predloženom žalovanou viac ako dva mesiace po doručení návrhu je uvedené:

1. Žalovaná podala reklamáciu dňa 03.07.2025 a nie 26.05.2025 – reklamácia bola zjavne podaná až po dvoch vyjadreniach žalobcu, v ktorých rozporoval ospravedlniteľnosť meškania lehoty a poukazoval na absenciu dokladu k reklamačnému konaniu;

2. Žalovaná reklamovala len nedodanie doručenky a nie údajne chybné označenie podacieho lístku, čo malo byť ťažiskom reklamačného konania.

34. Žalovaná teda neuniesla dôkazné bremeno pri tvrdení ohľadom odoslania vyjadrenia k žalobe Slovenskou poštou dňa 28.03.2025 a preukázateľne uviedla nepravdu ohľadom času podania reklamácie na Slovenskej pošte a jej obsahu.

35. Žalobca ďalej poukázal na , ako aj na . Poukázal na to, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy.

36. Žalobca je presvedčený, že žalovaná neuniesla bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom, keďže jej tvrdenia sú z hľadiska ich kvality nepravdivé, neúplné, nepodstatné a/alebo nie sú rozhodujúce pre toto konanie. Žalobca je súčasne presvedčený, že žalovaná v rozpore so základnými princípmi civilného procesu úmyselne opakovane tvrdila nepravdy a zamlčala skutkové tvrdenia, o ktorých vedela. Následkom uvedeného konania žalovanej bola nevyhnutne prehra sporu.

37. Žalobca tiež poukázal na nesubstancované tvrdenia žalovanej v odvolaní a na zmarenie reklamácie právnou zástupkyňou žalovanej. K tvrdeniam žalovanej v odvolaní žalobca uviedol, že „Existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania je žalovaný povinný preukázať. O zrušení kontumačného rozsudku rozhoduje súd bez nariadenia pojednávania. Je na zváženie súdu, či považuje za potrebné dať žalobcovi možnosť vyjadriť sa k dôvodom uvádzaným žalovaným“. Uvedené vyplýva z komentára k .

38. Žalobca ďalej uviedol, že tvrdenia žalovanej nie sú žiadnym spôsobom podložené a vzhľadom na výlučne telefonickú údajnú komunikáciu so zamestnancom/zamestnancami Slovenskej pošty sú všetky tvrdenia nepreukázateľné. Zároveň tvrdenia žalovanej sú irelevantné, keďže neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že existuje zvláštny a ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškala lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe. Ergo, nie je podstatné z akého dôvodu žalovaná nemá dôkaz, ktorým by dokázala preukázať svoje tvrdenie, pokiaľ taký dôkaz nepredložila súdu, nemôže byť procesne úspešné. Tiež z tvrdení žalovanej vyplýva, že v rámci dvojnásobne predĺženej lehoty na vybavenie reklamácie jej právna zástupkyňa odcestovala do zahraničia, nezabezpečila za seba substitučné zastúpenie na súčinnosť voči Slovenskej pošte a nebola schopná predložiť základný listinný podklad (originál podacieho lístka), čo i len k nahliadnutiu pracovníka Slovenskej pošty. Inými slovami, právna zástupkyňa žalovanej zmarila riadne ukončenie reklamačného konania, a to aj pre prípad ak by bolo konanie opodstatnené, čo však nie je pravdepodobné ani preukázané. Zároveň žalovaná sa snaží relativizovať a oslabiť písomné vyjadrenie Slovenskej pošty vychádzajúce z faktov a favorizovať svoje ničím nepodložené (čestné) vyhlásenie, pričom len v rámci tohto konania opakovane uvádza nepravdy a pravdu skresľujúce tvrdenia.

39. Aj v prípade, ak existuje ospravedlniteľný dôvod zmeškania doručenia vyjadrenia žalovanej k žalobe (čomu nič nenasvedčuje), žalovaná bola povinná v konaní takýto dôvod aj preukázať, a to dokonca už v návrhu. V rámci tvrdení žalovanej v rámci celého konania mali údajne celkovo nastať viac ako štyri rôzne náhodné situácie, ktorých reťazením malo údajne dôjsť k zmeškaniu lehoty na vyjadrenie k žalobe. Žiadnu z týchto tvrdených situácií sa však žalovanej nepodarilo ani do konca konania preukázať, pričom bola povinná riadne a nad všetky pochybnosť preukázať každú z nich, aby bol návrh úspešný. Vonkoncom nestačí pre úspech žalovanej vo veci len pochybnosť ohľadom existencie ospravedlniteľného dôvodu zmeškania lehoty.

40. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaná v odvolaní odkazuje na nepoužiteľné rozhodnutia súdov. Považoval za potrebné uviesť, že súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovenia – dôsledok pasivity žalovanej v úvode konania, ak nepredloží vyjadrenie k žalobe. Žalobca tvrdí, že žalovaná vníma svoju aktivitu v konaní v rozpore s realitou. Skutočnosť, že je aktívna až od momentu doručenia rozsudku pre zmeškanie neznamená, že by mal súd posudzovať zmeškanie jej

prvého úkonu vo veci zmierlivejšie. Pri posudzovaní jej aktivity do vydania rozsudku pre zmeškanie je preukázateľné, že bola absolútne neaktívna. Okrem toho, že nepodala vyjadrenie k žalobe včas, nekontaktovala akýmkoľvek spôsobom súd a ani žalobcu. Tvrdenie, že žalovaná bola aktívna, je preukázateľne nepravdivé.

41. Na záver žalobca uviedol, že žalovaná a/alebo jej právna zástupkyňa v súdenej veci opakovane predkladala neúplné, pravdu skresľujúce a najmä vyslovene nepravdivé tvrdenia. Podklady na preukázanie svojich tvrdení buď nepredložila v zákonom stanovenej lehote alebo v lehote stanovenej súdom alebo vôbec. V odvolaní žalovaná účinne nespochybnila žiadny argument ani záver uvedený v uznesení a svoju argumentáciu postavila na nepoužiteľných rozhodnutiach súdov a na citovanom ustanovení , ktoré sa týka nedostavenia sa na pojednávanie a nie zmeškania lehoty na doručenie vyjadrenia k žalobe. Zároveň žalovaná nepredložila v celom konaní žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že akékoľvek podanie v súdenej veci adresované súdu bolo podané na poštovú prepravu. Žalovaná predložila kópiu pravdepodobne sfalšovaného podacieho lístka. Žalovaná nepredložila doručenku, pričom službu doručenky si objednala. Jediným použiteľným dôkazným prostriedkom je výstup z registračného systému Slovenskej pošty a vyjadrenie Slovenskej pošty, ktoré však preukazujú odoslanie zásielky v iný dátum a inému adresátovi, ako tvrdí žalovaná. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ktoréhokoľvek svojho tvrdenia v súdenej veci. Nie je vylúčené, že právna zástupkyňa žalovanej uvedeným konaním porušila predpisy Slovenskej advokátskej komory, prípadne aj .

42. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa , po zistení, že odvolanie podala strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté ( ), včas ( prvá veta ), proti uzneseniu, proti ktorému zákon tento opravný prostriedok pripúšťa ( ), preskúmal vec podľa bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa rdil.

43. Podľa , súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak:

a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení ak žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

44. Podľa , ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa , môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.

45. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

46. Podľa , odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

47. Z citovaného ustanovenia vyplýva možnosť pre konajúci súd zrušiť vydaný rozsudok pre zmeškanie, a to v prípade, že žalovaný zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe z ospravedlniteľných dôvodov. Za takýto ospravedlniteľný dôvod možno podľa názoru odvolacieho súdu považovať závažné prekážky, ktoré žalovanému bránili v možnosti podať vyjadrenie v súdom prvej inštancie určenej lehote k doručenej žalobe a k jej prílohám (napr. dlhodobý pracovný pobyt v zahraničí, pobyt v nemocnici, závažné ochorenie a pod.). Existenciu takéhoto vážneho ospravedlniteľného dôvodu je pritom povinný tvrdiť a preukázať žalovaný. Žalovaná ako ospravedlniteľný dôvod na podanie vyjadrenia k žalobe v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a tiež v podanom odvolaní proti

uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie tento návrh zamietol, uviedla, že vyjadrenie k žalobe odoslala okresnému súdu dňa 28.03.2025 z pobočky Bratislava 28, o čom ako dôkaz predložila podací lístok (čl. 99 a 100), ktorým chcela preukázať odoslanie vyjadreni3a k žalobe okresnému súdu včas. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie však bolo zistené a preukázané, že podacie číslo uvedené na žalovanou predloženom podacom lístku patrí inej zásielke, ktorá bola odoslaná dňa 12.03.2025, nie ako tvrdí 28.03.2025 a adresátom je iná osoba ako okresný súd. Žalovaná napriek uplatnenej reklamácie doručenia tejto zásielky v konaní nepreukázala odoslanie vyjadrenia k žalobe tak, ako tvrdila, keďže reklamácia zo strany Slovenskej pošty a.s. nebola uznaná ako dôvodná a zároveň žalovaná ani v rámci reklamačného konania a ani Okresnému súdu Banská Bystrica originál predmetného podacieho lístka napriek žiadosti o doručenie nepredložila. Jej tvrdenia uvádzané v podanom odvolaní, že originál nemohla zaslať poštou a zároveň, že bola ochotná osobne doniesť podací lístok k reklamačnému konaniu neobstojí, nakoľko ide iba o ničím nepreukázané tvrdenia. Odvolací súd súhlasí s námietkami žalobcu, že tvrdenia uvádzané právnou zástupkyňou žalovanej vzbudzujú vzhľadom na vykonané dokazovanie pochybnosti o pravdivosti právnou zástupkyňou žalovanej uvádzaných skutočnostiach, následkom čoho nezvládla dôkazné bremeno preukázania ňou tvrdených skutočností.

48. Zároveň právnou zástupkyňou žalovanej tvrdená nemožnosť odoslania vyjadrenia na súd elektronickou poštou so zaručením elektronickým podpisom tiež podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí, nakoľko advokát môže podpísať elektronicky dokument aj občianskym preukazom, bez potreby elektronického advokátskeho preukazu. Avšak ani tvrdenie, že právna zástupkyňa žalovanej nemala k dispozícii nový elektronicky advokátsky preukaz žiadnym vierohodným dôkazom nepreukázala.

49. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na povinnosť advokátov komunikovať od 01. júla 2018 so súdmi elektronicky, teda pokiaľ právna zástupkyňa žalovanej podľa jej tvrdení zaslala súdu písomné vyjadrenie k žalobe poštou, porušila svoje zákonné povinnosti.

50. Odvolací súd uvádza, že zo strany žalovanej, ktorá žiada o zrušenie rozsudku pre zmeškanie, je potrebné dôvod, pre ktorý by malo byť zmeškanie jej lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe ospravedlnené, nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Zo spisu však nevyplývajú žiadne listinné dôkazy potvrdzujúce tvrdenia právnej zástupkyne žalovanej, teda neboli predložené listinné dôkazy preukazujúce odoslanie vyjadrenia k žalobcom uplatnenej žalobe v súdom stanovenej lehote tak, ako tvrdí právna zástupkyňa žalovanej. Z tohto dôvodu nie je možné tvrdenia právnej zástupkyne žalovanej považovať za ospravedlniteľné dôvody, ktoré by mohli viesť k zrušeniu rozsudku pre zmeškanie.

51. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaná zásielku obsahujúcu žalobu, jej prílohy a uznesenie, ktorým bola vyzvaná na vyjadrenie sa k žalobe a jej prílohám v stanovenej lehote, riadne prevzala, pričom na výzvu súdu prvej inštancie nereagovala nielen v lehote 15 dní, ktorá bola súdom prvej inštancie určená, ale ani dodatočne do rozhodnutia súdu prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaná neuskutočnila žiadny procesný úkon, ktorým by využila svoje oprávnenie sporovej strany reagovať na uplatnený nárok žalobcu, prípadne ktorým by požiadala o možnosť podania vyjadrenia v dlhšej ako určenej 15-dňovej lehote.

52. Odvolací súd tiež uvádza, že žalovaná v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uviedla, že vyjadrenie k žalobe vyhotovila prostredníctvom právnej zástupkyne a v stanovenej lehote ho odovzdala, čo však žiadnym relevantným dôkazom v konaní nepreukázala. Zo žalovanou tvrdených skutočností nevyplýva, že by existovala skutočnosť, ktorá by žalovanej bránila vyjadrenie k žalobe súdu prvej inštancie písomne doručiť.

53. Ustanovenie umožňuje súdu prvej inštancie rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia pojednávania za splnenia v tomto zákonnom ustanovení stanovených procesných podmienok. Odvolací súd konštatuje naplnenie týchto zákonom vyžadovaných podmienok, keď súd prvej inštancie uznesením () žalovanej uložil povinnosť v určenej lehote sa písomne k žalobe vyjadriť a žalovaná túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnila, resp. splnenie tejto povinnosti nepreukázala, pričom bola poučená o následkoch nesplnenia tejto povinnosti, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a toto uznesenie bolo žalovanej doručené do vlastných rúk dňa 19.03.2025 (). Súd prvej inštancie zároveň splnil povinnosti v zmysle ustanovenia , keď miesto

a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 11.04.2025 (čl. 83) a zároveň zabezpečil zverejnenie oznámenia o verejnom vyhlásení rozsudku na webovom sídle okresného súdu dňa 11.04.2025. Boli tak splnené všetky zákonom vyžadované podmienky, aby súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie bez nariadenia ústneho pojednávania, a preto postupom súdu prvej inštancie nedošlo k vade konania, ktorá by mala za následok porušenie práva žalovanej na spravodlivý súdny proces.

54. Odvolací súd tak dospel k záveru, že dôvod (nepreukázané odoslanie vyjadrenia k žalobe), pre ktorý žalovaná žiadala o zrušenie rozsudku pre zmeškanie vydaného súdom prvej inštancie, nie je ospravedlniteľným dôvodom. Aj keď žalovaná v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie tvrdila, že podala na poštu prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrenie k žalobe, zo žiadneho dôkazu tvrdeného a predloženého právnou zástupkyňou žalovanej, ako aj zo samotného dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nevyplýva, že by žalovaná uskutočnila akýkoľvek úkon smerujúci k uplatneniu jej procesných práv a k splneniu si jej procesných povinností v konaní pred súdom prvej inštancie do momentu vydania rozsudku pre zmeškanie. Zo strany žalovanej nebolo preukázané, že by vykonala akýkoľvek úkon smerujúci k vyjadreniu k uplatnenému nároku žalobcu, preto námietky žalovanej považuje odvolací súd za nedôvodné.

55. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia vecne správne.

56. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca mal voči žalovanej v odvolacom konaní úspech. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením .

57. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (/ až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).