Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-15-2026.pdf
PDF · 79.02 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/15/2026
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Andreja Matušovica v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona o sťažnosti prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, sp. zn.: 5T/7/2025 zo dňa 16. 10. 2025, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. februára 2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením Okresného súdu Zvolen, sp. zn.: 5T/7/2025 zo dňa 16. 10. 2025 bola trestná vec obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
na mieste verejnosti prístupnom dňa 14.10.2023 v čase okolo 20.00 hodine v meste D. na ulici E. F. pred rodinným domom s popisným číslom XXX/XX po tom, ako odchádzal z domu jeho brata G. B., ktorý sa s obvineným lúčil pozdravom, čo mal počuť B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XX, D., po čom mal zmeniť smer svojej chôdze, ísť po ulici smerom k svojmu domu oproti obvinenému a provokačne vykrikovať „banda B.“, na čo mu oproti idúci obvinený A. B. povedal, že čo má za problém, poškodený mu odpovedal, že on nemá žiadne problémy a nemá si s ním čo povedať, a že sa vysporiada s každým, kto bol kamarát alebo pil s jeho otcom, následne obvinený A. B. poškodeného B. H. udrel dvakrát pravou rukou do oblasti tváre, pričom mu poškodil dioptrické zatemňujúce okuliare a z miesta odišiel, čím týmto konaním spôsobil poškodenému B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XX, D. podľa znaleckého posudku č. 33/2024 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia A. I. J. zranenia - pomliaždenie tváre v oblasti pravého líca a tržnozmliaždenú ranu pravého líca s dobou liečenia zranení 5 dní, ktoré ho neobmedzovali na obvyklom spôsobe života, bez stanovenia práceneschopnosti a zároveň poškodenému spôsobil škodu poškodením dioptrických zatemňujúcich okuliarov na základe odborného vyjadrenia JIS, s. r. o., so sídlom Sládkovičova 10, Martin vo výške 271 € a zdravotnej poisťovni DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436 vznikli náklady s lekárskym ošetrením zranení poškodeného v minimálnej výške, z ktorého dôvodu poškodená spoločnosť DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. v trestnom konaní neuplatnila nárok na náhradu škody, postúpená Okresnému úradu Zvolen, odbor všeobecnej vnútornej správy, ktorý by mal žalovaný skutok prejednať ako priestupok.
Proti tomuto uzneseniu podala ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní sťažnosť prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen, ktorú odôvodnila písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 30. 01. 2026. Poukázala na to, že sa s postupom okresného súdu nestotožňuje. Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že mal preukázané konanie obžalovaného jedným úderom dlaňou pravej ruky na ľavú stranu tváre poškodeného. Preukázanie konania obžalovaného,
tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania bolo vhodné modifikovať v skutkovej vete. Ďalej uviedla, že súd po vykonanom dokazovaní vzhliadol pochybnosť aj k celkovému charakteru a vzniku zranení poškodeného. Aj v tomto smere sa súd mohol vysporiadať so zistenými skutočnosťami modifikáciou skutkových okolností. Jedná sa o fyzické napadnutie osoby na verejnosti, ktorú právnu kvalifikáciu uplatnila prokurátorka v obžalobe v danej veci a ktorá ostáva, podľa názoru prokurátorky, naplnená aj po vykonanom dokazovaní. Poukázala na konanie obžalovaného, ktorý fyzicky napadol poškodeného do oblasti tváre. Poškodený mal v tom čase nasadené dioptrické okuliare, ktoré mu obžalovaný svojim konaní poškodil. Následne z miesta odišiel. Svojim konaním spôsobil poškodenému zranenia v oblasti tváre, ktoré boli znalecky skúmané a popísané. Tiež mu spôsobil škodu na majetku z titulu poškodenia dioptrických okuliarov. Pri skúmaním zavinenia a pohnútky páchateľa bolo preukázané, že obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil pod vplyvom alkoholu. Ďalej poukázala na to, že vo výpovedi poškodeného nevzhliadla také podstatné rozpory, ktoré by odôvodňovali zníženie vierohodnosti jeho výpovede. Výpoveď vyznieva vierohodne, keď samotný skutok je zachytený na kamerovom zázname. Výpovede poškodeného vyznievali neurčito, čo však nie v každom jednotlivom prípade naznačuje nevierohodnosť výpovede, ale môže byť spôsobené aj samotnou osobnosťou vypočúvanej osoby. Konanie obžalovaného nehodnotí ako skutok nižšej závažnosti a z uvedeného dôvodu navrhla, aby krajský súd vrátil vec na opätovné konanie a prejednanie okresnému súdu.
K sťažnosti prokurátorky sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 10. 02. 2026, v ktorom poukázal na to, že považuje sťažnosť za nedôvodnú a neopodstatnenú. Na udalosť zo dňa 14.10.2023 nebolo a nie je možné nahliadať jednostranne, selektívne a izolovane, naopak je potrebné priebeh udalosti hodnotiť jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, vrátane dôkazov k týmto udalostiam. V prospech obrany a argumentácie obžalovaného vyznievali všetky objektívne dôkazy. Poukázal na výpoveď poškodeného, ktorý sa snažil skutkový stav opisovať tendenčne a manipulovať ho zveličujúcim spôsobom a spôsobom priťažujúcim obžalovanému. V ďalšej časti podrobne rozobral výpoveď poškodeného a ďalšie vykonané dôkazy, vrátane výpovede matky poškodeného, kamerového záznamu, jedinej lekárskej správy, ktorú predložil poškodený a záverov vypracovaného znaleckého posudku. Poukázal aj na poškodeným tvrdenú pracovnú neschopnosť, ktorá bola spochybnená Sociálnou poisťovňou. V ďalšej časti poukázal na osobu obžalovaného, ktorý v mieste bydliska požíva dobru povesť, hľadí sa na neho ako na netrestanú osobu, od skutku sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Poukázal aj na ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona. Pri posúdení kritérií závažnosti činu postupoval okresný súd zákonným a dôvodným spôsobom. Záverom navrhol podanú sťažnosť prokurátorky zamietnuť.
Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 12. 02. 2026.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátorky nebola podaná dôvodne.
V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného poriadku, najmä však zásady zákonného procesu § 2 ods. 7 Trestného poriadku, práva na obhajobu § 2 ods. 9 Trestného poriadku, voľného hodnotenia dôkazov § 2 ods. 12 Trestného poriadku i rovnosti strán (kontradiktórnosti) § 2 ods. 14 Trestného poriadku a rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá základným hľadiskám obsiahnutým v ustanovení § 176 ods. 2 Trestného poriadku. Prejednávanému prípadu venoval patričnú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zároveň zistiteľné akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že dňa 13. 01. 2025 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen pod sp.zn.: 2Pv/28/24/6611 obžalobu na obvineného A. B. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka - poškodeného B. H., svedkyne H. B. K., svedka A. A. C., svedka G. B., svedkyne A. H., oboznámením záverov znaleckého posudku, prehratím zvukového záznamu, prehratím obrazového záznamu, prečítaním listinných dôkazov a správ k osobe obžalovaného.
Okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy v prospech obžalovaného čo bolo v danom prípade za danej dôkaznej situácie v súlade so zákonom. Naopak prokurátorka okresnej prokuratúry vyhodnotila v podanej sťažnosti vykonané dôkazy výlučne v neprospech obžalovaného, čo nebolo namieste, vzhľadom na celkovú dôkaznú situáciu. Pokiaľ ide o jednotlivé vykonané dôkazy, krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresným súdom predovšetkým na stranách 3 - 8 bez potreby ho mechanicky opakovať.
Je pravdou, že obžalovaný svojím konaním spôsobil poškodenému zranenia v oblasti tváre, ktoré boli znalecky skúmané, pričom zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že poškodený utrpel ľahké zranenia s predpokladanou dobou liečenia päť dní. Zranenia si nevyžadovali žiadne špeciálne liečebné postupy a s najväčšou pravdepodobnosťou vznikli jedným úderom. Privolanie posádky rýchlej zdravotnej pomoci bolo zo strany poškodeného neprimerané, až účelové. Nebola preukázaná ani práceneschopnosť poškodeného, ktorý nepreukázal existenciu pracovného pomeru a z potvrdenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že táto neevidovala vyplácanie nemocenských dávok poškodenému.
Je zrejmé, že útoku zo strany obžalovaného predchádzali provokácie zo strany poškodeného. Je potrebné poukázať aj na výpovede poškodeného, ktorý zveličoval konanie obžalovaného tvrdením o viacerých úderoch päsťou, následným privolaním posádky RZP, ktoré bolo vyhodnotené ako neprimerané, ako aj tvrdením o práceneschopnosti. Na druhej strane je výpoveď obžalovaného, ktorý sa od začiatku trestného konania obhajoval tým, že poškodenému dal iba jednu facku. Táto skutočnosť bola potvrdená aj obrazovým záznamom, z ktorého bol preukázaný len jeden úder na ľavú stranu tváre poškodeného. Nie je možné stotožniť sa s prokurátorkou, že postoje a odpovede poškodeného vyznievali v časti „neurčito“. Podľa názoru krajského súdu poškodený účelovo zveličoval, preháňal konanie obžalovaného v snahe mu priťažiť, pričom jeho tvrdenia boli vyvrátené vykonanými dôkazmi, medzi ktorými bola aj výpoveď samotného obžalovaného. Z uvedených dôvodov bolo nevyhnutné výpoveď poškodeného vyhodnotiť ako nevierohodnú.
Krajský súd súhlasí s okresným súdom, že konanie obžalovaného bolo protiprávne, avšak nešlo o také násilné konanie, ktoré by bolo hrubé, vzbudzovalo by obavy o bezpečnosť a zdravie poškodeného, prípadne by výrazne znížilo vážnosť poškodeného a zároveň pohoršilo väčší počet osôb prítomných na mieste činu. Po komplexnom vyhodnotení všetkých relevantných skutočností a okolností daného prípadu, berúc do úvahy aj tzv. materiálny korektív, sťažnostný súd dospel k záveru, že obžalovaný sa nedopustil voči poškodenému takého konania, ktoré by naplnilo skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona alebo iného prečinu, keďže závažnosť jeho konania nebola ani celkovo vyššia ako nepatrná, teda skutok, pre ktorý bol trestne stíhaný, nemohol byť z tohto dôvodu právne kvalifikovaný ako žiadny z trestných činov. Na druhej strane jeho konanie bolo protiprávne a neakceptovateľné, pričom iný orgán by ho eventuálne mohol posúdiť ako priestupok.
V konečnom dôsledku o tom, či niekto svojím konaním naplnil znaky priestupku nerozhoduje súd, ale príslušný správny orgán, ak je však tomuto trestná vec súdom postúpená podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku, je povinný takýto správny orgán postúpenú vec ako priestupok aspoň prejednať a v prípade preukázania skutočností odlišných od skutkovej vety, túto aj primerane modifikovať.
S poukazom na vyššie uvedené krajský súd nezistiac dôvod na zmenu ani zrušenie uznesenia okresného súdu, sťažnosť prokurátorky okresnej prokuratúry podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú.
Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.