Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/2/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Odnogu a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Tomáša Brinčíka, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. X.X.XXXX v Bratislave, trvale bytom C., D. XXXX/XX, prechodne bytom B., E. XX, trestne stíhanému pre pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 19. februára 2026 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 2. októbra 2025, sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Podľa sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 2. októbra 2025, sp. zn. , bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

„- na základe telefonickej dohody uzatvorenej s poškodeným E. D. mladším v mesiaci august 2024 v Pruskom, sa zaviazal sprostredkovať kúpu osobného motorového vozidla značky Škoda Superb kombi L&K, vrátane dovozu zo zahraničia, prihlásenia a vybavenia ostatných náležitostí na území Slovenskej republiky, pričom za týmto účelom poškodený E. D. mladší zaslal dňa 28.08.2024 zo svojho osobného účtu vedeného vo F. G. H., I., IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na bankový účet obvineného A. B. vedený v Revolut, IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX, finančné prostriedky v sume 16 000,- eur, k následnému dodaniu osobného motorového vozidla v dohodnutej lehote 3 až 4 týždňov, ani po uplynutí tejto lehote, však nedošlo, obvinený predmetné finančné prostriedky poškodenému nevrátil a použil ich pre svoje vlastné potreby, čím poškodenému E. D. mladšiemu vznikla škoda v sume 16 000,- eur,

- na základe telefonickej dohody uzatvorenej s poškodeným E. D. starším v mesiaci september 2024 v Ladcoch, sa zaviazal sprostredkovať kúpu osobného motorového vozidla značky Volkswagen Multivan, vrátane dovozu zo zahraničia, prihlásenia a vybavenia ostatných náležitostí na území Slovenskej republiky, pričom za týmto účelom poškodený E. D. starší zaslal dňa 10.09.2024 z účtu vedeného vo F. G. H., I., IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na bankový účet obvineného A. B. vedený v Revolut, IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX, finančné prostriedky v sume 15 000,- eur, k následnému dodaniu osobného motorového vozidla v dohodnutej lehote 3 až 4 týždňov, ani po uplynutí tejto lehote, však nedošlo, obvinený predmetné finančné prostriedky poškodenému nevrátil a použil ich pre svoje vlastné potreby, čím poškodenému E. D. staršiemu vznikla škoda v sume 15 000,- eur,

čím uvedeným konaním obvinený A. B. spôsobil celkovú škodu v sume 31 000,- eur.“

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa Tr. zák., Tr. zák., , Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený podľa Tr. zák. do na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia. Podľa bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému E. D. mladšiemu škodu vo výške 16.000 Eur a poškodenému E. D. staršiemu škodu vo výške 15.000 Eur.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti nemu ihneď po jeho vyhlásení odvolanie čo do výroku o treste.

Dodatočne podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu nasledovne:

„Rozsudkom zo dňa 2.10.2025 som bol uznaný vinným zo spáchania pokračujúceho prečinu sprenevery podľa /1, 2 pís. a) Trest, zákona, za čo ma súd odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom mi tiež súd uložil povinnosť náhrady škody obom poškodeným.

Svojím odvolaním napádam len výrok o treste a žiadam odvolaním napadnutý výrok o treste v zmysle § 321/1 pís. b) a ej Trest, poriadku zrušiť a následne mi uložiť miernejší trest odňatia slobody.

Ja som sa k spáchaným skutkom priznal, ich spáchanie som oľutoval, pričom som tiež napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní mojej trestnej činnosti. Na hlavnom pojednávaní som urobil vyhlásenie, že som vinný zo spáchania skutkov kladených mi za vinu podanou obžalobou.

V súčasnej dobe som už zamestnaný, pričom som schopný splácania mnou spôsobenej škody poškodeným z mojej mzdy. V prípade výkonu trestu odňatia slobody v na výkon trestu nebudem schopný splácať mnou spôsobenú škodu tak, ako je to možné v súčasnej dobe, keď pracujem na slobode. Splácanie škody z mojej mzdy mi umožní vzniknutú škodu dať na poriadok.

Tiež sa starám spolu s družkou o naše dve maloleté deti, ktoré sú odkázané na výživu a opateru z mojej strany. To, čo som spáchal, bolo mojím osobným skratom v ťažkej životnej situácii. Chcel by som preto požiadať o možnosť dostať ešte jednu šancu. Preto žiadam môjmu odvolaniu vyhovieť.“

Odvolací súd do dňa konania verejného zasadnutia neobdržal písomné vyjadrenie prokurátora k odvolaniu obžalovaného.

Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že napriek žiadosti obžalovaného o odročenie verejného zasadnutia o odvolaní, nariadeného na deň 19.2.2026, nevyhovel žiadosti obžalovaného a dňa 19.2.2026 vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného podľa za prítomnosti jeho obhajcu a prokurátora. Obžalovaný v žiadosti o odročenie vereného zasadnutia doručenej krajskému súdu dňa 17.2.2026 elektronickými prostriedkami - e-mailom (bez kvalifikovaného elektronického podpisu) uviedol, že je oddnes na PN, ospravedlňuje svoju neúčasť na verejnom zasadnutí, tohto sa chce zúčastniť a tak žiada o určenie nového termínu. Súčasťou e-mailu bol elektronický odpis potvrdenia sociálnej poisťovne o dočasnej pracovnej neschopnosti obžalovaného pre chorobu, s určenou neschopnosťou práce od 17.2.2026 do 25.2.2026. Súčasťou ospravedlnenia obžalovaného a žiadosti o odročenie verejného zasadnutia zo zdravotných dôvodov nebolo vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na verejnom zasadnutí bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.

Termín verejného zasadnutia dňa 19.2.2026 bol predsedom senátu nariadený dňa 20.1.2026 s pokynom upovedomiť o tomto termíne aj obžalovaného. Obžalovaný si prevzal upovedomenie o termíne verejného zasadnutia dňa 3.2.2026, pričom zásielka bola predtým uložená na pošte už dňa 27.1.2026. U obžalovaného tak bola zachovaná zákonná lehota päť pracovných dní na prípravu verejného zasadnutia. V písomnom upovedomení o termíne verejného zasadnutia, ktoré obžalovaný riadne prevzal, bol obžalovaný výslovne poučený aj podľa o možnosti a podmienkach vykonania verejného zasadnutia dňa 19.2.2026 aj v jeho neprítomnosti. Súčasne bol v tomto upovedomení výslovne poučený aj o tom, že v prípade ospravedlnenej neúčasti na verejnom zasadnutí zo zdravotných dôvodov, je povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na verejnom zasadnutí bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.

Podľa verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v .

Podľa ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a súčasne písomne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti, súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia.

Z vyššie uvedených skutočností jasne vyplýva, že v súlade s ustanovením bolo obžalovanému riadne a včas doručené upovedomenie o termíne verejného zasadnutia odvolacieho súdu v jeho veci nariadeného na deň 19.2.2026 a že obžalovaný bol poučený o možnosti vykonať nariadené verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti. Preto odvolací súd dospel k záveru, že vykonaniu verejného zasadnutia dňa 19.2.2026 nebránila fyzická neprítomnosť obžalovaného na tomto verejnom zasadnutí.

Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia na prejednávaný prípad, odvolací súd konštatuje, že obžalovaný hodnoverným spôsobom neospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí dňa 19.2.2026 zo zdravotných dôvodov, hoci bol v upovedomení o termíne verejného zasadnutia riadne výslovne poučený, že v prípade neúčasti na verejnom zasadnutí zo zdravotných dôvodov, je povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na verejnom zasadnutí bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Keďže obžalovaný vyjadrenie ošetrujúceho lekára nepredložil, pričom preukázateľne mal dostatok časového priestoru urobiť tak, keďže jeho práceneschopnosť vznikla ešte dňa 17.2.2026, ktorú aj v ten istý deň, odvolaciemu súdu oznámil, odvolací súd vykonal verejné zasadnutie, predmetom ktorého bolo prejednať odvolanie obžalovaného čo do výroku o treste, bez prítomnosti obžalovaného, pretože podľa boli splnené zákonné podmienky na takýto postup.

Na verejnom zasadnutí prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť a obhajca obžalovaného navrhol odvolaniu obžalovaného vyhovieť a uložiť mu miernejší trest.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa , na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Pokiaľ ide o identifikáciu dôvodov odvolania obžalovaného z hľadiska zákonných podmienok pre zrušenie rozsudku, uvedených v ustanovení , z dôvodov odvolania obžalovaného vyplýva, že sa domáha zrušenia rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch o uloženom treste podľa , teda z dôvodov neprimeranosti uloženého trestu. Pokiaľ obžalovaný navrhoval odvolaním napadnutý výrok o treste zrušiť aj podľa , odvolací súd z obsahu písomných dôvodov odvolania nezistil žiadne konkrétne dôvody odvolania obžalovaného pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa

Pokiaľ ide o odvolaním obžalovaného namietanú neprimeranú prísnosť uloženého mu nepodmienečného trestu odňatia slobody, z odôvodnenia podaného odvolania nevyplývajú žiadne námietky vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré viedli okresný súd k uloženiu predmetného trestu.

Na základe preskúmania veci ani odvolací súd nezistil, že by okolnosti, z ktorých okresný súd vychádzal pri ukladaní trestu obžalovanému nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

Podstata odôvodnenia odvolania obžalovaného podľa názoru odvolacieho súdu spočíva v tom, že žiadal uloženie miernejšieho trestu, ktoré zmiernenie trestu bližšie nekonkretizoval. Obžalovaný poukázal na svoje priznanie, vyhlásenie viny, skutočnosť, že je v súčasnosti zamestnaný a stará sa spolu s družkou o dve maloleté deti.

Na základe preskúmania správnosti odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie obžalovaného, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva jasné a riadne odôvodnené odpovede na to, čo v danom prípade viedlo okresný súd k rozhodnutiu o uloženom nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výmere a spôsobe jeho výkonu.

Okresný súd predovšetkým správne poukázal na tú významnú okolnosť pre ukladanie trestu, že obžalovaný spáchal obidva čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu kvalifikované v napadnutom rozsudku ako pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody uloženého obžalovanému pre spáchanie zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.

Odvolací súd sa preto po preskúmaní správnosti a zákonnosti odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov o treste stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu o potrebe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému. Z hľadiska možnosti naplnenia účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je podľa názoru odvolacieho súdu rozhodné, že obžalovaný sa stíhaného skutku dopustil po tom, čo už bol v nedávnej minulosti odsúdený pre spáchanie obdobnej trestnej činnosti tiež majetkového charakteru a naviac stíhané skutky spáchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Z uvedených zistení okresného súdu potom vyplýva, že obžalovaný už bol súdne trestaný, a je tak zrejmé, že výchovný účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. nebol u obžalovaného naplnený, keďže už počas skúšobnej doby, kedy mal viesť iba riadny život, sa opakovane dopustil spáchania konania napĺňajúceho znaky úmyselného pokračovacieho trestného činu. Teda ani predchádzajúce odsúdenie neodradilo obžalovaného od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti. Preto z hľadiska potreby ochrany spoločnosti a dosiahnutia nápravy u obžalovaného v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. uvedené skutočnosti aj podľa názoru odvolacieho súdu odôvodňovali uloženie len nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal, urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine a uložený nepodmienečný trest odňatia slobody bude mať negatívny dopad na jeho rodinu, odvolací súd uvádza, že okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, teda v dolnej polovici trestnej sadzby dostatočne zohľadňuje aj priznanie sa obžalovaného, vyhlásenie o vine a tiež zásadu personality trestu vyplývajúcu z ustanovenia § 34 ods. 3 Tr. zák. V inom prípade by totiž u obžalovaného vzhľadom k opätovnému spáchaniu majetkovej trestnej činnosti iba po roku od začatia plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia tiež pre spáchanie majetkovej trestnej činnosti, malo za následok ukladanie trestu v hornej polovici trestnej sadzby. Zároveň je potrebné dodať, že obžalovaný si bol v čase spáchania stíhaných skutkov plne vedomý nielen skutočnosti, že mu plynie skúšobná doba podmienečného odsúdenia, ale aj toho, že sa stará o dve maloleté deti. Preto ani odvolací súd nedospel k záveru, že by v prípade osoby obžalovaného a jeho predchádzajúcej trestnej minulosti bolo uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, aj za aplikácie § 49 ods. 3 Tr. zák., v dolnej polovici trestnej sadzby v rozpore s ustanovením § 34 Tr. zák. Odvolací súd naviac dodáva, že podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. sa pri určovaní druhu trestu aj jeho výmery prihliada aj na správanie obžalovaného po spáchaní trestného činu, najmä úsilie o náhradu škody, odstránenie škodlivého následku trestného činu a úsilie o dosiahnutie urovnania s poškodeným, pričom okresný súd nezistil, že by obžalovaný od spáchania stíhaných skutkov, augusta, resp. septembra 2024 uhradil do dňa vyhlásenia rozsudku okresného súdu (2.10.2025) poškodeným spôsobenú škodu čo len čiastočne a túto skutočnosť netvrdil obžalovaný ani v písomných dôvodoch odvolania. Jeho vyjadrenie o tom, že by chcel uhradiť spôsobenú škodu poškodeným tak vyznieva skôr čisto formálne.

Vzhľadom k týmto okolnostiam ani odvolací súd nemôže konštatovať, že by trest uložený okresným súdom obžalovanému v dolnej polovici trestnej sadzby, ktorého výkon nebol podmienečne odložený, vykazoval znaky neprimeranej prísnosti.

Odvolací súd nezistil ani pochybenie okresného súdu pri zaradení obžalovaného do na výkon trestu odňatia slobody podľa Tr. zák., keď obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s dôvodnosťou podaného odvolania obžalovaného z dôvodu podľa písmeno e)

Na základe preskúmania správnosti odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu odvolací súd nezistil ani chyby odvolaním obžalovaného nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zisti, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.