Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-40-2024.pdf
PDF · 136.6 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/40/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudcom Mgr. Ľubošom Marcinkom vo veci starostlivosti súdu o maloletého: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, maloleté zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, so sídlom Matičné námestie 1617, Čadca, dieťa matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/ X, E., a otca: B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, G. H. I., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté, takto
r o z h o d o l :
I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 70 eur mesačne na sumu 120 eur mesačne, s účinnosťou od 23.11.2023, ktoré je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 50 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2025, ktoré je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky.
III. Nedoplatok na výživnom na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 23.11.2023 do 28.02.2026 v sume 1.363,33 eur je otec povinný zaplatiť v splátkach po 45 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky ma za následok zročnosť celého plnenia.
IV. Nedoplatok na výživnom na maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.09.2025 do 28.02.2026 v sume 360 eur je otec povinný zaplatiť v splátkach po 15 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky ma za následok zročnosť celého plnenia.
V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 27.09.2019, č. k. 5P/35/2019-92, v časti výšky výživného na maloleté deti A. a C..
VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka (matka) sa návrhom z 23.11.2023 domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj len „maloletý A.“), zo sumy 70 eur na sumu 170 eur mesačne, a C. B., nar. XX.XX.XXXX, zu sumy 50 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec jej boli maloleté deti zverené do jej
osobnej starostlivosti. V decembri 2022 sa s deťmi vrátila do Čadce. Má tam pomoc jej rodičov a môže chodiť do práce. Otec sa o deti nezaujíma, nenavštevuje ich. Maloletý A. v septembri nastúpil do prvého ročníka ZŠ Rázusová v Čadci. Agáta chodí do MŠ Hurbanova v Čadci. V E. majú deti zabezpečenú lekársku a zubnú starostlivosť. Je práceneschopná s príjmom cca 460 eur, poberá prídavky na deti v sume 120 eur. 2. Otec sa k návrhu podaním zo dňa 28.03.2024. S návrhom nesúhlasil. Jeho príjem pozostáva len z dávky v hmotnej núdzi, ktorá mu nestačí ani na zabezpečenie základných životných potrieb. Z dávky v hmotnej núdzi platí výživné v sume 120 eur mesačne a ostatné výdavky. Jeho finančná situácia mu nedovoľuje, aby sa zúčastnil súdneho pojednávania, lebo cesta je finančne náročná, nemá spoje ani motorové vozidlo. K vyjadreniu pripojil vypísané tlačivo o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch. 3. Súd vo veci nariadil na pojednávanie na deň 19.02.2026. Na pojednávanie sa neustanovil otec, ktorý bolo termíne pojednávania riadne a včas upovedomený v zmysle § 33 ods. 2 CMP. Svoju neúčasť neospravedlnil, pojednávanie odročiť nežiadal. Súd pojednával podľa § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a s ohľadom na princíp hospodárnosti konania (Čl. 12 CMP) v neprítomnosti otca. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchmi otca, ako i oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a rozsudku v sp. zn. CA-4P/65/2014. Súd tieto dôkazy vyhodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 4. Súd na pojednávaní dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a pripojenom súdnom spise Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5P/19/2024. 5. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 27.09.2019, č. k. 5P/35/2019-92, boli maloleté deti A. a C. zverené do osobnej starostlivosti matky. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 70 eur mesačne, a na výživu maloletej Agáty výživným v sume 50 eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku, styk otca s maloletými deťmi sa neupravil. Z obsahu odôvodnenia súd zistil, že v čase rozhodovania bola navrhovateľka slobodná, inú vyživovaciu povinnosť nemala, bola na rodičovskej dovolenke. Poberala rodičovský príspevok v sume cca 215 mesačne, poberala prídavky na každé z detí v sume 23,52 eur. Navrhovateľka bývala v dvojizbovom rodinnom dome, ktorý nebol v jej vlastníctve, ale vo vlastníctve Alojza Pastoreka., spolu s maloletými deťmi. Deti predškolské zariadenie nenavštevovali boli v doma s matkou. Otec bol nezamestnaný, bol evidovaný na UPSVaR v Poltári, vykonával aktivačnú činnosť na MOS pri OÚ v Kokave nad Rimavicou. Otec býval v jednoizbovom rodinnom dome so svojou matkou. Otec sa na výchove ani výžive detí nepodieľal, s maloletými deťmi sa nestretával. Inú vyživovaciu povinnosť nemal. 6. Z potvrdení o príjme matky zamestnávateľa matky B. J., K. za roky 2024 a 2025, že čistá priemerná mesačná mzda matky v ruku 2024 bola 749,3 eur a v roku 2025 bola 890,55 eur. 7. Zo správy UPSVaR Lučenec, Referátu hmotnej núdze a štátnych sociálnych dávok, zo dňa 20.01.2026 súd zistil, že otec je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi. Pomoc poberá od 01.12.2024, aktuálne v sume 190 eur mesačne. Predtým poberal pomoc v hmotnej núdzi od 01.06.2012 do 31.05.2024. Štátne sociálne dávky nepoberá. Podľa potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi v ruku 2024 mu boli vyplatená dávky spolu v sume 1.428,00 eur, v roku 2025 spolu v sume 2.736 eur, naposledy za mesiac december v sume 272 eur. 8. Podľa správy sociálnej poisťovne otec nie je poberateľom podpory v nezamestnanosti, nemocenských, úrazových ani dôchodkových dávok. 9. Podľa správy UPSVaR Čadca, Oddelenia sprostredkovania práce z 21.01.2026 matka je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 120 eur mesačne, iné štátne sociálne dávky, náhradné výživné ani dávku v hmotnej núdzi nepoberá. 10. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni otca súd zistil, že v období od 02.05.2024 do 31.10.2024 bol príjem priemerný mesačný hrubý príjem (vymeriavací základ) otca 498,15 eur. 11. Z obsahu vyhlásenia o osobných, majetkových pomeroch otca súd zistil, že v ňom otec uviedol, že pokiaľ ide o jeho rodinný stav je slobodný, jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie je na strednom odbornom učilišti, jeho zdravotný stav je dobrý, vlastní 1 rodinného domu, pričom platí v súvislosti s užívaním rodinného domu inkaso v sume 50 eur (elektrina, plyn, voda). 12. Správou zo sociálneho šetrenia pomerov v rodine matky zo dňa 05.04.2024 bolo súdu podané, že maloletý A. navštevuje 1. ročník ZŠ v Čadci, krúžky nemá, tiež nemá zvýšené výdavky na svoj zdravotný
stav. Maloletá C. navštevuj MŠ v Čadci. Matka za ňu platí 85 eur mesačne, krúžky nanavštevuje, tiež nemá zvýšené výdavky na zdravotný stav. 13. Správou zo sociálneho šetrenia pomerov z 03.04.2024 bolo súdu podané, že otec býva v 1- izbovom rodinnom dome sám. V rodinnom dome je obývateľná kuchyňa a jedna izba. Dom je zariadený najnutnejším nábytkom. Rodinný dom je z časti v osobnom vlastníctve jeho sestry a je na ňom vedená exekúcia. Kúrenie v dome je kombinované na pevné palivo a plyn- Mesačné náklady na bývanie sú v sume 24 eur, z toho 7 za elektrinu, 17 eur za plyn, zálohové platby sa vyrátavajú podľa spotreby. Otec pri rozhovore uviedol, že s deťmi nie je v kontakte už jeden a pol roka. 14. Z lustrácie poverení na výkon exekúcie súd vo vzťahu k osobe otca súd zistil, že súd aktuálne 3 poverenia na výkon exekúcie vo vzťahu k oprávneným osobám maloletým deťom a matke. 15. Z výpisu z listu vlastníctve č. 1963 evidovaného Okresným úradom Poltár pre obec Kokava nad Rimavicou, k. ú. G. H. I. súd zistil, že otec je vlastníkom rodinného domu č. súp. 105 spolu so L. I., I. F., každý v 1 v pomere k celku. Vo vzťahu k osobe otca sú zapísané 2 ťarchy, a to na základe exekučných príkazov na zriadenie exekučného záložného práva . 16. Z rozsudku Okresného súdu Čadca zo dňa 21.11.2019, č. k. 5Pc/9/2019-47, súd zistil, že otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľke (matke) mesačne sumou 100 eur (vo veci určenia príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke. 17. Matka pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom rozhodované 27.09.2019 a v tom čase bola s maloletou Agátou na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok v sume 220,70 eur, prídavky na dve deti v sume 48,68 eur a vykonávala osobnú asistenciu, z toho mala príjem v sume približne 269,38 eur. V tom čase bývala v Kokave nad Rimavicou v rodinnom dome u C. M., ktorému v tom čase poskytovala osobnú asistenciu. V tom čase mali obidve maloleté deti boli v jej celodennej osobnej starostlivosti, ani jedno z maloletých detí nenavštevovalo materskú škôlku, maloletá C. mala v tom čase 1 roka. V čase začatia konania pracovala na pošte v Rakovej ako poštová doručovateľka, od februára 2024 pracuje v spoločnosti FREEDOM Juniors, s.r.o. na pozícií maliarka vianočných ozdôb. K oznámeniu potvrdeniu o príjme matky uviedla, že čistá mzda zahŕňa už i daňový bonus, ktorý si uplatňuje na maloleté deti do konca roka 2025 v sume 200 eur mesačne. Poberá prídavok na deti v sume 120 eur mesačne na obidve maloleté deti, iný príjem nemá. Býva v 2izbovom byte v meste Čadca, v byte býva ona s maloletými deťmi. Byt je vo vlastníctve jej kamarátky, mesačne platí za nájom bytu a poplatky s užívaním bytu od februára 2026 sumu 305 eur mesačne, od novembra, kedy tam býva, platila sumu 250 eur mesačne. V minulosti v priebehu roku 2025 do novembra 2025 bývala v zdieľanom prenajatom byte, platila za nájom sumu 250 eur mesačne, chcela sa osamostatniť. V tom čase nešlo o byt, ktorý by zdieľala so svojím partnerom, partnera v súčasnosti ani nemá. Výška nájmu prakticky pokrýva výdavky spojené s užívaním bytu. Jej mesačné výdavky sú: strava 200 eur, oblečenie, obuv 30 eur, drogéria 10 eur. Mesačne platí elektrinu v sume 5 eur a plyn v sume 9,80 eur, tieto výdavky jej vznikajú v súvislosti s tým, že jej zomrel poručiteľ C. M., ktorý jej v závete nechal vlastníctvo k rodinnému domu v Kokave nad Rimavicou, o platnosť závetu sa vedie spor, aktuálne podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline bol závet spísaný poručiteľom platný a ona by mala nadobudnúť vlastníctvo podľa tohto závetu k uvedenému rodinnému domu. Protistrane však stále plynie lehota na podanie dovolania. Poručiteľ zomrel dňa XX.XX.XXXX. Ročne platí poplatky za smeti mestu Čadca v sume 142,35 eur. Jej zdravotný stav je dobrý, má problémy s kolenom, pichá si injekcie kolagénové, nemá pracovné obmedzenia. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Pokiaľ ide o maloletého A., ten má v súčasnosti 8,5 roka, je žiakom 3. ročníka ZŠ, v čase podania návrhu bol žiakom 1. ročníka ZŠ, navštevuje Základnú školu na ulici Rázusová v Čadci. Výdavky maloletého A. sú: strava v domácnosti 220 eur mesačne, desiata 30 eur mesačne, réžia na obedy v škole 7 eur, školský klub 20 eur mesačne, plavecký krúžok 4,80 eur mesačne, hygiena 12 eur mesačne, oblečenie 40 eur mesačne, obuv 20 eur mesačne, školské potreby a školské výdavky 12 eur mesačne, strihanie vlasov 7 eur mesačne. Nakoľko v čase letných prázdnin si nemôže čerpať dovolenku, respektíve môže si ju čerpať len v obdobní dvoch týždňov, maloletého A. musí dávať na letné tábory. Maloletý absolvoval teda v lete 2025 letné tábory, dvojtýždňový za 289 eur, dvojtýždňový za 140 eur, jednotýždňový za 125 eur a dvojtýždňový za 268 eur, spolu v sume 822 eur, okrem toho mu musela pripravovať desiaty na tábory v sume 40 eur a vreckové počas táborov 60 eur, spolu tieto tábory pre maloletého A. vyšli na sumu 922 eur. A. tento tábor musel absolvovať aj v lete 2024. Maloletá ešte počas uplynulých letných prázdnin navštevovala materskú škôlku, ktorá jej umožňovala ju ponechať počas leta v škôlke. V súvislosti so školou platí maloletému A. raz ročne ZRPŠ v sume 15 eur. Maloletá mala 7. marca 7 rokov, od septembra 2025 navštevuje prvý ročník ZŠ na ulici Rázusovej v Čadci. Výdavky maloletej sú nasledovné: strava 220 eur, desiaty 30 eur mesačne, obedy, réžia, škola 7 eur mesačne, školský klub 20 eur mesačne. Maloletá navštevuje krúžok gymnastiky, ktorá sa ročne platí 160 eur, hygiena 12 eur mesačne, oblečenie 40 eur mesačne, obuv 20 eur mesačne,
škola a školské potreby 10 eur mesačne, raz ročne sa platí v súvislosti so školou ZRPŠ 15 eur, výbava do 1. ročníka stála 200 eur. V čase, keď maloletá navštevovala materskú škôlku, boli výdavky maloletej ako ich uviedla na informatívnom stretnutí rodičov, teda 35 eur poplatok materská škôlka, 47 eur obedy materská škôlka, 32 eur oblečenie, 17 eur obuv, 10 eur hygiena, 13 eur hračky, 180 eur strava, 10 eur lieky a vitamíny. Zdravotný stav maloletých detí je dobrý, výdavky majú v súvislosti s bežnými chorobami. Už nie. Otec sa s deťmi vôbec nestretáva. V auguste 2025, keď bola nútená vycestovať do Kokavy nad Rimavicou, maloleté deti sa s otcom stretli po 2,5 roku, no stretnutie trvalo 5 minút. Otec nevytvára žiadnu iniciatívu, aby sa mohol s maloletými stretnúť. Za maloletými deťmi nechodí, maloleté deti nekontaktuje ani nepriamo, napríklad telefonicky, ani pri príležitosti sviatkov ako napríklad narodeniny alebo Vianoce. Otec má určenú vyživovaciu povinnosť, ktorú si pravidelne mesačne plní. Okrem toho od podania návrhu nič navyše neprispieva. To, čo mohla vidieť, otec žil v zanedbaných podmienkach, utekali odtiaľ. Otca navštívili v jeho domácnosti, na sme šli už inde. Otec počas celej doby trvania konania prispieva na výživu maloletých detí dobrovoľne, návrh na výkon exekúcie bola nútená podávať z dôvodu, že pred podaním návrhu otec po odsťahovaní z Kokavy nad Rimavicou v priebehu troch mesiacov neplnil si vyživovaciu povinnosť. Výdavky maloletých detí sú aké sú, aktuálne výživné je ale malé. Jej matka býva v blízkosti, má už pokročilý vek a zhoršený zdravotný stav a preto jej vie pomôcť len obmedzene, napríklad postrážiť deti, občas poobede, keď sa vrátia zo školy alebo z krúžkov, alebo keď maloleté deti nemajú závažnú chorobu, no kratšie trvajúce ochorenie napríklad počas troch až štyroch dní, tak ich stará matka zabezpečí, môže ich u nej nechať, aby mohla pracovať. Nie, tieto jej nie sú známe. Vie o tom, že sestra otca žije na západnom Slovensku v okolí Dunajskej Stredy, navrhovala mu, aby sa presťahoval a našiel si prácu, pomohla by mu prípadne s ubytovaním, nemusel by platiť ani nájom, no otec to odmietol. 18. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákon č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 19. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 20. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 21. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 22. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 23. Podľa § 78 ods. 1 ods. 1 a 3 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 24. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného otca k maloletému D., nar. XX.XX.XXXX. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého návrhu v súlade s návrhom navrhovateľky.
25. V zmysle citovaného ustanovenia § 78 za´kona o rodine v spojeni´ s ustanoveni´m § 231 CSP dohody i su´dne rozhodnutia o vy´zˇivnom mozˇno zmenitˇ, ak sa zmenia pomery resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktore´ su´ rozhoduju´ce pre dane´ konanie, pricˇom zmena rozsudku je pri´pustna ´ od cˇasu, kedˇ dosˇlo k takejto zmene, cˇi uzˇ v podobe pomerov alebo v podobe okolnosti´. Hmotnopra´vnou podmienkou pre zmenu predcha´dzaju´ceho su´dneho rozhodnutia o vy´zˇivnom je teda zmena pomerov, ktora´ musi´ bytˇ podstatna´ a musi´ sa ty´katˇ okolnosti´, ktore´ odo^vodnˇuju ´ zmenu rozhodnutia. Zmena pomerov pritom musi´ bytˇ odo^vodnena´ budˇ subjekti´vne – zmenou okolnosti´ na strane povinne´ho resp. na strane opra´vnene´ho, alebo objekti´vne – vy´vojom zˇivotny ´ch na´kladov. 26. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (či už schválením novej dohody, alebo autoritatívnym rozhodnutím), je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania (súd je povinný skúmať príčiny), dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb – u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák – prvý stupeň – druhý stupeň – stredná škola – vysoká škola), zmena majetkových pomerov a pod. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. 27. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Konkrétna výška vy´zˇivne´ho je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa a jednak na strane povinného rodiča. Súdy pri určovaní výšky výživného vychádzajú z metódy otvorenej právnej normy a s ohľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov súdom, kedy výšku vyživovacej povinnosti určí súd výlučne s ohľadom na zákonné kritéria pre jej určenie. Vo vzťahu k určovaniu výživného platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované
i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote – prospešné. Tieto všetky skutočnosti súd vzhľadom na návrh matky zisťoval. 28. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za približne za cca 4 roky a 1 mesiac od poslednej úpravy výživného k momentu podania návrhu a následne prípadne tiež v priebehu konania, a to na strane maloletých detí ako i rodičov, kedy boli naposledy zisťované pomery rodičov ako i odôvodnené potreby maloletých. Súd skúmal, či došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti, či od posledného rozhodnutia súdu došlo k takej zmene pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného otca k deťom. Pri rozhodovaní ´ o zmene vy´zˇivne´ho na účely zisťovania pomerov je potrebne´ porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia. Z obsahu odôvodnenia posledného rozsudku dňa 27.09.2019 súd zistil, že v čase rozhodovania bola navrhovateľka slobodná, inú vyživovaciu povinnosť nemala, bola na rodičovskej dovolenke. Poberala rodičovská príspevok v sume cca 215 mesačne, poberala prídavky na každé z detí v sume 23,52 eur. Navrhovateľka bývala v dvojizbovom rodinnom dome, ktorý nebol v jej vlastníctve, ale vo vlastníctve C. M., spolu s maloletými deťmi. Deti predškolské zariadenie nenavštevovali boli v doma s matkou. Otec bol nezamestnaný, bol evidovaný na UPSVaR v Poltári, vykonával aktivačnú činnosť na MOS pri OÚ v Kokave nad Rimavicou. Otec býval v jednoizbovom rodinnom dome so svojou matkou. Otec sa na výchove ani výžive detí nepodieľal, s maloletými deťmi sa nestretával. Inú vyživovaciu povinnosť nemal. 29. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že matka s maloletými deťmi zmenila bydlisko a v súčasnosti býva v E.. Má príjem zo zamestnania. V roku 2024 bol jej príjem cca 749,3 eur mesačne v čistom a v roku 2025 bola 890,55 eur v čistom, v ktorej sume je zahnutý daňový bonus, ktorý si poberá na maloleté deti. Poberá prídavky na deti v sume 120 eur mesačne. Je slobodná. Inú vyživovaciu povinnosť. Jej zdravotný stav je dobrý. V súčasnosti býva s maloletými deťmi v 2-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej kamarátky. Za nájom spolu s poplatkami za užívanie bytu platí od februára 2026 sumu 305 eur mesačne, predtým platila 250 eur mesačne. V minulosti počas priebehu konania bývala v zdieľanom byte, kde platila za prenájom sumu 250 eur mesačne. Vlastní rodinný dom v Kokave nad Rimavicou. Svoje mesačné výdavky vyčíslila nasledovne: strava 200 eur, oblečenie obuv 30 eur, drogéria 10 eur. Platí ešte i elektrinu a plyn v súvislosti s vlastníctvom rodinného domu v Kokave nad Rimavicou spolu v sume cca 15 eur mesačne. 30. Pokiaľ ide o otca súd zistil, je otec je naďalej nezamestnaný, v sledovanom období dosahoval príjem zo zamestnania len v období od mája 2024 do októbra 2024, keď bol zamestnancom obce Kokava nad Rimavicou s príjmom cca 500 eur v hrubom, čo zodpovedá sume cca 430 eur mesačne v čistom. Jeho príjem predstavujú dávky pomoci v hmotnej núdzi, ktoré poberal v celom období s výnimkou obdobia, ktoré zodpovedá časovému obdobiu, keď bol zamestnaný. V súčasnosti sú mu vyplácané od druhého polroka 2025 v sume 272 eur mesačne. Priemerný mesačný príjem zo zamestnania aj štátnych sociálnych dávok otca v rokoch 2024 a 2025 bol cca 282 eur mesačne. Otec je vlastníkom rodinného 1 rodinného domu v Kokave nad Rimavicou, vo vzťahu k uvedenému spoluvlastníckemu podielu otca sú zriadené exekučné príkazy na zriadenie exekučného záložného práva vo prospech matky a maloletých detí. Otec v rodinnom dome už nežije so svojou matkou, ale sám. Rodinný dom pozostáva z obývateľnej kuchyne a jednej izby, pričom je zariadený najnutnejším nábytkom, kúri sa v ňom na pevné palivo a plyn. V súvislosti s užívaním domu má výdavky asi 650 eur (elektrina, plyn, voda). Otec je slobodný. Zdravotný stav otca je dobrý. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie má stredné odborné učilište. Otec sa s deťmi nestretáva, o maloleté deti sa nezaujíma. Na výživu maloletých detí iným spôsobom ako jemu určeným výživným v sume 70 a 50 eur mesačne neprispieva. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. 31. Pokiaľ ide o maloleté deti dokazovaním súd zistil, že maloletý A. má v súčasnosti 8,5 roka. V školskom roku 2025/2026 je žiakom 3. ročníka Základnej školy Rázusová v Čadci. Jeho zdravotný stav je dobrý. Matka vo svojej výpovedi špecifikovala a vyčíslila priemerné mesačné výdavky na maloletého nasledovne: v domácnosti 220 eur mesačne, desiata 30 eur mesačne, réžia na obedy v škole 7 eur mesačne, školský klub 20 eur mesačne, plavecký krúžok 4,80 eur mesačne, hygiena 12 eur mesačne, oblečenie 40 eur mesačne, obuv 20 eur mesačne, školské potreby a školské výdavky 12 eur mesačne, strihanie vlasov 7 eur mesačne. V čase letných prázdnin si nemôže čerpať dovolenku, respektíve môže si ju čerpať len v obdobní dvoch týždňov, maloletého A. musí dávať na letné tábory. Maloletý absolvoval teda v lete 2025 letné tábory, dvojtýždňový za 289 eur, dvojtýždňový za 140 eur, jednotýždňový za 125
eur a dvojtýždňový za 268 eur, spolu v sume 822 eur, okrem toho mu musela pripravovať desiaty na tábory v sume 40 eur a vreckové počas táborov 60 eur, spolu tieto tábory pre maloletého A. vyšli na sumu 922 eur. Maloletý A. tábor absolvoval aj v lete 2024. 32. Maloletá Agáta má 7 rokov, v školskom roku 2025/2026 je žiačkou I. ročník Základnej školy Rázusová v Čadci. Zdravotný stav maloletej je dobrý. Matka vo svojej výpovedi špecifikovala a vyčíslila priemerné mesačné výdavky na maloletého nasledovne: Výdavky maloletej sú nasledovné: strava 220 eur, desiaty 30 eur mesačne, obedy, réžia, škola 7 eur mesačne, školský klub 20 eur mesačne. Maloletá navštevuje krúžok gymnastiky, ktorá sa ročne platí 160 eur, hygiena 12 eur mesačne, oblečenie 40 eur mesačne, obuv 20 eur mesačne, škola a školské potreby 10 eur mesačne, raz ročne sa platí v súvislosti so školou ZRPŠ 15 eur, výbava do 1. ročníka stála 200 eur. V čase, keď maloletá navštevovala materskú škôlku, boli výdavky maloletej ako ich uviedla na informatívnom stretnutí rodičov, teda 35 eur poplatok materská škôlka, 47 eur obedy materská škôlka, 32 eur oblečenie, 17 eur obuv, 10 eur hygiena, 13 eur hračky, 180 eur strava, 10 eur lieky a vitamíny. 33. Súd podrobne vyhodnotil objektívnosť a dôvodnosť matkou uvádzaných výdavkov na maloleté deti. Súd prihliadol na vek a životnú etapu detí. Pri tom potrebuje za potrebné uviesť, že nie všetky náklady dieťaťa sa preukazujú – ide o všeobecne známe náklady na výživu, služby, školskú činnosť a pod. Kazˇdy´ vie, kolˇko sta´lo a stoji´ by´vanie, stravovanie, obliekanie. Súd v prípade maloletého A. akceptoval a v plnej výške uznal nasledovné výdavky: strava s desiatami aj s réžiou obedov v škole: 210 eur mesačne, školský klub 20 eur mesačne, plavecký krúžok 4,80 eur mesačne, hygiena 12 eur mesačne, oblečenie a obuv 45 eur mesačne, školské potreby a školské výdavky 12 eur mesačne, 10 eur lieky a vitamíny, a strihanie vlasov 7 eur mesačne. Súd tak v posudzovanom prípade považoval za odôvodnené, priemerné bežné i mimoriadne výdavky maloletého I. v sume cca v sume cca 321 eur mesačne bez výdavkov na tábory. Súd v prípade maloletej Agáty akceptoval a v plnej výške uznal nasledovné výdavky vo výške: strava: 200 eur, školský klub: 20 eur, gymnastika 13 eur mesačne, hygiena 12 eur mesačne, oblečenie a obuv 45 eur mesačne, škola a školské potreby 10 eur mesačne (bez výbavy do 1. ročníka). Lieky a vitamíny 10 eur mesačne. Mimoriadny výdavok na výbavu do 1. ročníka asi 200 eur. Súd tak v posudzovanom prípade považoval za odôvodnené, priemerné bežné i mimoriadne výdavky maloletého Agátu v sume cca v sume cca 310 eur mesačne bez mimoriadneho výdavku na školskú výbavu. Pokiaľ ide o výdavky počas návštevy škôlky súd považoval tieto za odôvodnené a také ako deti majú v predškolskom veku, i keď treba prihliadnuť tiež na to, že vo všeobecnosti už maloleté deti poplatok za MŠ ani obed v MŠ neplatia v čase predškolského ročníka. Zároveň súd považoval za oblečenie a obuv primeraný výdavok v sume 40 eur mesačne. 34. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd podľa s ohľadom na zákonných východísk pre určovanie vyživovacej povinnosti v zmysle § 62 a § 75 zákona o rodine súd považoval za primerané rozhodnúť o zvýšení výživného na maloletého A. v sume 120 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu a na maloletú Agátu v sume 110 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2025. Súd dospel k záveru, že od doby posledného rozhodovania o výživnom zjavne došlo k podstatnej zmene pomerov (vyššie popísanej), ktorá podľa zásad pre určovanie výživného plne odôvodňuje zvýšenie výživného na maloleté dieťa na maloleté deti, no nie v rozsahu ako to navrhuje matka. Plynutím času už len z logiky veci je zrejmé, že došlo k prirodzenému nárastu bežných výdavkov maloletých detí. Obidve maloleté deti v súčasnosti navštevujú I. stupeň základnej školy. Kým maloletý A. už v čase začatia konania bol študentom základnej, maloletá C. sa stala školáčkou až od septembra 2025, predtým počas trvania konania navštevovala škôlku. Štruktúra výdavkov a výška ako ich súd ustálil korešponduje s výdavkami, ktoré maloleté deti v tejto životnej etape majú, teda možno ich považovať za bežné, nemajú v žiadnom smere zvýšené výdavky v súvislosti napríklad s ich zdravotným stavom alebo špecifickými potrebami. K týmto je tiež potrebné prirátať sumu cca 100 eur ako pomernú časť výdavkov na bývanie na každé z maloletých detí. Pokiaľ ide o otca otec je naďalej prevažne nezamestnaný a poberá štátne sociálne dávky s reálnym príjmom cca 282 eur mesačne v priebehu konania. Otcove životné ani majetkové pomery sa podstatným spôsobom nezmenili, azda len v tom smere, že v súčasnosti nezdieľa spoločnú domácnosť so svojou matkou. Otec nie je v živote maloletých detí nijakým spôsobom prítomný, ich výživu prispieva len sumou jemu určeného výživného. Súd v nadväznosti na uvedené v prípade otca uplatnil princíp potencionality jeho príjmov. Súd ustálil, že priemerný potencionálny mesačný príjem otca na účely rozhodovania o výživnom predstavuje sumu aspoň 700 eur mesačne v čistom. Súd k uvedenej sume dospel s ohľadom na výšku minimálnej mzdy v rokoch 2024 (v sume cca 616 eur v čistom) 2025 (v sume cca 664 eur v čistom) a v roku 2026 (v sume cca 729 eur mesačne v čistom). Súd pritom tiež zohľadnil, že otec má dosiahnuté len učňovské vzdelanie, s minimom pracovných skúseností v poslednom období, a s ohľadom na región s vysokou mierou nezamestnanosti, v ktorom žije. Súd zároveň nezistil, žiaden objektívny dôvod v dôsledku ktorých by bola jeho pracovná schopnosť
znížená, a pre ktorý by nebolo v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať príjem zo zamestnania v sume zodpovedajúcej minimálnej mzde, keď i sám otec charakterizoval svoj zdravotný stav ako dobrý. Dosahovanie primeraných príjmov u rodičov maloletých deti´ pritom nemôže bytˇ ponechane´ na lˇubovo^lˇu toho-ktore´ho rodiča, naopak, je to ich povinnosťou, ktorá súvisí s povinnosťou živiť svoje deti dokiaľ nebudú schopne´ živiť sa samé. Preto je nutne´ vyžadovaťˇ od každého rodiča (za predpokladu, zˇe nemá príjmy z iných zdrojov), aby obstarával príjmy pracou, zodpovedajúcou jeho veku, zdravotnému stavu, kvalifikácii, odbornosti, nadaniu, zručnostiam, skúsenostiam i situácii na trhu práce. Súd tiež prihliadol, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť i bytové potreby maloletých a zabezpečuje prakticky všetky odôvodnené potreby maloletých detí. No súd tiež prihliadol na to, že časť odôvodnených potrieb maloletých je pokrytá prídavkom na dieťa v sume 60 eur mesačne na každé z maloletých detí, ktoré matka poberá, a ktorý bol v 9/2025 i zvýšený o sumu 110 eur pri nástupe maloletej do 1. ročníka ZŠ, ktorý primerane pokryl časť výdavkov pri nástupe do školy. Súd vo vzťahu k maloletej Agáte súd nerozhodol o zvýšení výživného s účinnosťou od podania návrhu, ale až s účinnosťou od nástupu do I. ročníka školy, ktorý moment sa v súdnej praxi vo všeobecnosti považuje za prechod do vyššej životnej etapy maloletého dieťaťa, s ktorou sú spojené tomu zodpovedajúce zvýšené výdavky v súvislosti s nástupom do školy, s mimoškolskou činnosťou a s prirodzeným rastom maloletého dieťa a znamená tak podstatnú zmenu pomerov na strane dieťaťa. Pokiaľ v predchádzajúcom období dochádzalo k zvyšovaniu životných nákladov maloletej, súd považoval za podstatné, že toto zvyšovanie nákladov bolo do istej miery v roku 2023 kompenzované zvýšeným rodinným prídavkom na sumu 60 eur mesačne a zmenou vo vyplácaní daňového bonusu, ktorý matke od roku 2023 zvyšoval jej čistý príjem. Preto podľa názoru súdu zvýšenie vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletej Agáte pred týmto obdobím by bolo neprípustným preskúmavaním posledného rozsudku vo veci výživného na maloletú. Napokon súd považoval sumy zvýšeného výživného za primerane´ ako k možnostiam a schopnostiam otca aj jeho celkovej životnej úrovne, ktorú možno považovať za skromnú resp. len za základnú, a ktorá otca limituje v schopnostiach podieľať sa na výdavkoch maloletých detí vo vyššej miere. 35. K samotnej výške vyživovacej povinnosti možno záverom uviesť, že podľa usmerňujúcej Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné (dostupné online na https:// www.justice.gov.sk/agenda-ministerstva/rodinnopravna-agenda/) by pre určovanie výživného pre dieťa vo veku 6-9 rokov (zvyčajne navštevujúce I. stupeň základnej školy) v prípade dvoch vyživovacích povinností malo byť výživné vo výške 14 % príjmu povinného rodiča v prípade jednej vyživovacej povinnosti rodiča, čomu v prípade (potencionálneho) príjmu otca vo výške cca 700 eur v čistom zodpovedá suma cca 98 eur a v prípade dieťaťa vo veku 6-9 rokov (zvyčajne študent I. stupňa základnej školy). Táto tabuľka nie je pre súd nijako záväzná, je len inštruktívna, či skôr do istej miery verifikačná z pohľadu posudzovania či kontroly výpočtu, resp. stanovenia výživného súdom, pretože bola tvorená s ohľadom na priemerne zistené potreby detí podľa daných životných etáp a daných vekových hraniciach vo väzbe na príjmy osôb povinných výživou. Podstatným parametrom pre určovanie tzv. tabuľkového výživného je i miera starostlivosti a styku s dieťaťom. Sumy a percentá uvedené vyššie vychádzajú z predpokladu, že povinná osoba z vyživovacej povinnosti sa s maloletým dieťaťom stretáva aspoň v bežnom rozsahu. V posudzovanom prípade otec v živote maloletých detí úplne absentuje, stretávanie s maloletou nerealizuje v bežnom, no ani v minimálnom rozsahu. Uvedená absencia stretávania sa otca s maloletou je podstatným parametrom, kedy je odôvodnené určenie výživného i vo primerane vyšších sumách, čomu zodpovedá i výška súdom určeného výživného na maloleté. 36. Pretože súd zároveň rozhodol o nedoplatku otca na už zročnom nedoplatku na maloleté deti. Pri určení nedoplatku na výživnom na maloletého súd vychádzal z dokazovaním preukázanej skutočnosti, že otec si vyživovaciu povinnosť plnil v určenej výške na základe posledného rozsudku v sumách 70 eur mesačne na maloletého A. a 50 eur mesačne na maloletú C.. Nedoplatok na maloletého A. 23.11.2023 do 28.02.2026 súd určil v sume v sume 1.363,33 ako rozdiel medzi otcom plneným výživným a zvýšeným výživným [8/30x(120-70)+(27x(120-70)] a nedoplatok na maloletú C. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 01.09.2025 do 28.02.2026 súd určil v sume v sume 360 [(6x(110-60)] ako rozdiely medzi otcom plneným výživným a zvýšeným výživným. Vzhľadom na výšku nedoplatku súd v su´lade s ustanoveni´m § 217 ods. 2 CSP povolil otcovi spla´catˇ zrocˇne´ vy´zˇivne´ za obdobie v pravidelny´ch mesacˇny´ch spla´tkach po 45 eur na maloletého A. a 15 eur na maloletú Agátu popri bezˇnom vy´zˇivnom vzˇdy do 15. dnˇa v mesiaci pocˇnu´c pra´voplatnostˇou rozsudku k ruka´m navrhovatelˇky, pod na´sledkom straty vy´hody spla´tok. Vy´sˇku urcˇeny´ch spla´tok su´d povazˇuje za primeranu´ k vy´sˇke priznane´ho vy ´zˇivne´ho a pomerov otca. Podľa názoru súdu povoleni´m spla´cania zrocˇne´ho vy´zˇivne´ho nebudu ´ ohrozene´ pra´va navrhovatelˇky ani maloletých detí.
37. Keďže vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola pôvodne upravená rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 27.09.2019, č. k. 5P/35/2019-92, súd tento rozsudok primerane zmenil v časti úpravy výživného na maloleté deti C. a A.. 38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Žilina do 15 dní od doručenia tohto rozsudku. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).