Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/31/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX C. D., proti žalovanej: E. F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, XXX XX I., práv. zast.: Advokátska kancelária Fabian a Novosad s.r.o., IČO: 51 913 984, so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, o porušenie predkupného práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -86 zo dňa 03.02.2025, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol, vo výroku II. žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. , (ďalej len „“).

3. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala nahradenia prejavu vôle žalovanej na uzavretie kúpnej zmluvy s konkrétnym textom, a to z dôvodu porušenia jej predkupného práva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim J. B. a kupujúcou žalovanou v predmete prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu pod B7 3/8 k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX kat. úz. I., konkrétne k parcele reg. E č. 18 - záhrada o výmere 973 m2.

4. Súd zistil, že dňa 30.01.2023 bola medzi žalovanou ako kupujúcou a predávajúcim J. B. uzatvorená kúpna zmluva formou notárskej zápisnice K. XX/XXXX o prevode jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX kat. úz. I., konkrétne podielu 3/8 na parcele registra E č. 18 - záhrada o výmere 973 m2. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy podielovými spoluvlastníčkami predmetnej parcely boli aj žalovaná pod B1 v podiele 1 a žalobkyňa pod B3 v podiele 3/8. Podľa žalobkyne podielový spoluvlastník J. B. nerešpektoval jej zákonné predkupné právo, ktoré znemožnil realizovať tým, že počas lehoty, ktorá jej plynula na realizáciu predkupného práva, jej neumožnil s ním uzatvoriť kúpnu zmluvu a vyplatiť kúpnu cenu napriek tomu, že s jeho ponukou na výkon zákonného predkupného práva súhlasila v telefonickom rozhovore zo dňa 20.01.2023. Žalovaná uviedla, že podaním zo dňa 02.08.2022 (č.l. 36) oslovila žalobkyňu, ako aj tretieho spoluvlastníka J. B. so svojím návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. J. B. svojím podaním odoslaným 30.08.2022 (č.l. 39) žalovanej oznámil, že nie je naklonený rozdeleniu parcely, avšak ponúka jej odkúpenie jeho podielu

za kúpnu cenu 4.900 Eur. Na toto podanie reagovala žalovaná podaním zo dňa 12.09.2022 (č.l.37), v ktorom uviedla, že nesúhlasí s navrhovanou kúpnou cenou, ktorú považuje za primeranú vo výške 2.450 Eur. Podaním odoslaným žalovanej 18.01.2023 (č.l. 38) tejto oznámil, že akceptuje ponuku na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu a súhlasí s navrhovanou cenou 2.450 Eur s tým, že medzičasom oslovil aj žalobkyňu, ktorej poslal ponuku na využitie predkupného práva. Súdu bola predložená ponuka na využitie predkupného práva adresovaná žalobkyni podaním J. B. zo dňa 06.11.2022 (č.l. 30), ktorým tejto predložil písomnú ponuku na využitie predkupného práva za kúpnu cenu 2.450 Eur v lehote dvoch mesiacov od doručenia tejto ponuky s tým, aby ho písomne informovala a uzavrela s ním kúpnu zmluvu s vyplatením predmetnej nehnuteľnosti pri podpise kúpnej zmluvy. Uvedená ponuka bola žalobkyni doručená 23.11.2022 (č.l. 31 ). Žalobkyňa preukázateľne na uvedenú ponuku reagovala podaním zo dňa 23.01.2023 s tým, že má záujem o odkúpenie ponúkaného podielu za ním uvedených podmienok, ktoré odovzdala na poštovú prepravu dňa 23.01.2023 o 15:42 hod. a príslušný poštový podnik prevzal uvedené podanie na doručenie J. B. dňa 24.01.2023. Súhlas žalobkyne na využitie predkupného práva bol J. B. doručený až 25.01.2023 (č.l.33). Súd ďalej konštatoval, že Svedok J. B. uviedol, že žalobkyňa ho telefonicky kontaktovala, časové obdobie si presne nepamätal, avšak uvedený telefonický hovor nepovažoval za jej akceptáciu ním doručenej písomnej ponuky na využitie predkupného práva. So žalobkyňou sa o cene ponúkaného spoluvlastníckeho podielu v telefonickej komunikácii nerozprával a táto sa k cene nevyjadrovala. Akceptácia jeho ponuky z jej strany mu prišla až po lehote, a preto sa rozhodol uvedený spoluvlastnícky podiel predať žalovanej, ktorá s jeho ponukou súhlasila. Svedok H. A. uviedol, že počul, že manželka (žalobkyňa) súhlasila s kúpou tohto spoluvlastníckeho podielu, avšak presne si nepamätal, kedy to bolo.

5. Podstatou zákonného predkupného práva je povinnosť podielového spoluvlastníka, ktorý sa rozhodne previesť svoj podiel ponúknuť ho najprv ostatným podielovým spoluvlastníkom okrem prípadu, ak ide o prevod blízkej osobe. Zákonné predkupné právo má vecnoprávny charakter, vyplýva priamo zo zákona ( ) a vzniká so vznikom podielového spoluvlastníctva, a to bez ohľadu na to, či spoluvlastníctvo vzniklo na základe zmluvy, na základe rozhodnutia alebo zo zákona.

6. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že spoluvlastník J. B. adresoval žalobkyni podaním zo dňa 06.11.2022 písomnú ponuku na realizáciu jej predkupného práva v súvislosti so zamýšľaným prevodom jeho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX kat. úz. I. s oznámením, že je povinná ho v lehote dvoch mesiacov písomne informovať, či ponuku prijíma za daných podmienok, uzatvoriť s ním kúpnu zmluvu a kúpnu cenu vyplatiť pri uzatvorení zmluvy. Uvedenú písomnú ponuku žalobkyňa prevzala 23.11.2022, a teda lehota na využitie predkupného práva jej uplynula 23.01.2023. Preukázateľne žalobkyňa oznámila J. B. akceptáciu jeho ponuky písomným podaním zo dňa 23.01.2023, teda posledný deň lehoty, kedy túto odovzdala na poštovú prepravu, avšak do dispozičnej sféry uvedeného spoluvlastníka sa mohla dostať až dňa 24.01.2023, kedy poštový podnik v mieste trvalého bydliska uvedeného spoluvlastníka túto zásielku prevzal na doručenie. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že žalobkyňa túto hmotnoprávnu lehotu nedodržala, a teda jej zákonné predkupné právo zaniklo. Neobstojí argumentácia žalobkyne, že rovnaká ponuka nebola realizovaná aj vo vzťahu k žalovanej, keďže porušenie jej predkupného práva nie je predmetom súdneho konania vrátane ich mimosúdnych rokovaní týkajúcich sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti. Vo vzťahu k žalovanej J. B. už ponuku na realizáciu jej predkupného práva realizovať nemusel, keďže už v rámci mimosúdnych rokovaní o jej návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalovaná oznámila, že súhlasí s odpredajom jeho spoluvlastníckeho podielu za kúpnu cenu vo výške 2.450 Eur, teda za rovnakých podmienok, aké boli predložené žalobkyni v písomnej ponuke na realizáciu jej zákonného predkupného práva. Zároveň žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že J. B. v telefonickej komunikácií zo dňa 20.01.2023 oznámila, že súhlasí s jeho písomnou ponukou na realizáciu jej zákonného predkupného práva za podmienok uvedených v písomnej ponuke. Svedok J. B. nepopieral telefonickú komunikáciu so žalobkyňou krátko pred uplynutím lehoty na základe písomnej ponuky, avšak nepotvrdil, že by žalobkyňa v uvedenej komunikácii vyslovila súhlas s odkúpením jeho spoluvlastníckeho podielu a s navrhovanou kúpnou cenou. Uvedené tvrdenie žalobkyne nebolo preukázané ani svedeckou výpoveďou jej manžela, ktorý iba potvrdil, že jeho manželka - žalobkyňa mala súhlasiť s odkúpením spoluvlastníckeho podielu, ale kedy k tomu malo dôjsť, si už nepamätal.

7. Súd dodal, že žalobkyňa bola povinná v zákonnej dvojmesačnej lehote nielen oznámiť akceptáciu písomnej ponuky na prevod spoluvlastníckeho podielu, ale aj vyplatiť jeho kúpnu cenu. Pokiaľ žalobkyňa

kúpnu cenu za ponúkaný spoluvlastnícky podiel nezaplatila, potom jej zákonné predkupné právo zaniklo a dotknutý podielový spoluvlastník J. B. bol oprávnený svoj spoluvlastnícky podiel v celom rozsahu previesť na ďalšieho spoluvlastníka, teda žalovanú kúpnou zmluvou zo dňa 30.01.2023 za rovnakých podmienok, aké boli uvedené v písomnej ponuke žalobkyni. Preto súd žalobu zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len „“) a úspešnej žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že od roku 2018 dochádzalo k systematickému porušovaniu jej predkupného práva zo strany spriaznených osôb. Tieto osoby sa opakovane snažili obísť zákonné predkupné právo prostredníctvom rôznych právnych úkonov, ako vrátenie spoluvlastníckeho podielu pôvodnému vlastníkovi, uzatvorením zmluvy s neprimerane vysokou cenou a naposledy opakovaným odmietnutím uzavretia kúpnej zmluvy predávajúcim spoluvlastníkom J. B., ktorý sa opakovane vyhováral na nedostatok času, pracovnú zaneprázdnenosť a starostlivosť o deti.

10. Žalobkyňa ďalej namietala, že súd v bode 24. odôvodnenia nesprávne vyložil a zaznamenal výpoveď svedka. Svedok vo svojej výpovedi priznal, že pozemok od začiatku plánoval predať pani H.. V zápisnici je však zaznamenaná jeho neúplná výpoveď len v rozsahu, že sa rozhodol spoluvlastnícky podiel predať. Z výpovede svedka jasne vyplynulo, že z dôvodu osobných nesympatií voči nej sa rozhodol predať svoj podiel žalovanej. V rámci výpovede na pojednávaní sa na ňu obrátil s tým, že ak chcela ponúkaný podiel kúpiť, mala ho o to poprosiť. Išlo jednoznačne o zneužitie právomoci predávajúceho. V prípade výpovede svedka, jej manžela H. A., týkajúcej sa telefonického rozhovoru s predávajúcim, v ktorom žalobkyňa potvrdila záujem o ponúkaný podiel, si svedok na časové obdobie nespomenul a súd jej neumožnil položiť svedkovi pomocnú otázku, čo podľa žalobkyne viedlo k neúplnému vyhodnoteniu dôkazov.

11. Žalobkyňa tiež uviedla, že v roku 2012, keď jej pani L. predávala parcelu, 3/8 boli ešte neprededené po jej rodičoch. Dohodli sa, že keď prededí všetku pôdu, tieto podiely na ňu prevedie. Prvým porušiteľom jej predkupného práva bol A. M., ktorý pomohol pani L. podiely predediť a následne v roku 2018 ich v kúpnej zmluve priradil k ornej pôde a kúpil ich tak za 18 centov za m2. Keď to žalobkyňa zistila, oslovila pani L., ktorá rozhodla, že za koľko ich kúpil, za toľko jej ich má predať. To sa pánovi M. nepáčilo, tak vyhľadal advokáta JUDr. Juraja Špirka. Navštívili pani L. , ktorú presvedčili, že podiely jej nemohla predať, keď ich nevlastnila. Následne pani L. splnomocnila pána advokáta na všetky úkony od čiastočného odstúpenia od kúpnej zmluvy, vypracovania predkupnej ponuky a uzatvorenia budúcej kúpnej zmluvy. Ani jedna zo spoluvlastníčok o podiely za 13.500 Eur neprejavila záujem, a tak ich za uvedenú sumu mal kúpiť pán B. údajne na stavbu chatky. Keď jej svedok dňa 23.11.2022 doručil predkupnú ponuku na 2.450 Eur, zavolala J. D., ako je možné, že podiel pred rokom kúpený za 13.500 Eur je na predaj za 2.450 Eur. Nový vlastník pán B. si mal len trocha privyrobiť a zabrániť jej dostať sa k predmetným podielom.

12. Na základe toho žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá sa stotožnila s napadnutým rozsudkom. Uviedla, že žalobkyňa vo svojom odvolaní nielenže formálne neuviedla konkrétny odvolací dôvod, ale tento ani náležíte neidentifikovala, resp. nevymedzila v akom konkrétnom pochybení súdu prvej inštancie vidí dôvod jeho naplnenia. Preto navrhla, aby súd podanie žalobkyne odmietol.

14. Okrem toho žalovaná uviedla, že odôvodnenie rozhodnutia súdu neslúži na písomné zaznamenanie doslovných znení slovných vyjadrení vypočúvaných osôb, ale venuje sa hodnoteniu jednotlivých dôkazov ako celku. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobkyne, že súd prvej inštancie v bode 24. odvolaním napádaného rozsudku skreslil výpoveď p. B.. Na pojednávaní dňa 03.02.2025 p. B. na otázku právneho zástupcu žalovanej, kedy žalobkyňa akceptovala jeho ponuku na uplatnenie predkupného práva, uviedol, že k akceptácii došlo až po uplynutí lehoty, preto sa spoluvlastnícky podiel rozhodol predať žalovanej, čo súd premietol práve do bodu 24. druhej vety odvolaním napádaného rozhodnutia. Uvedené vyplýva aj z obsahu samotnej zápisnice z pojednávania zo dňa 03.02.2025. K námietke žalobkyne o tom, že v zápisnici absentuje, že p. B. sa pri svojej výpovedi na súde vyjadril, že pozemok od

začiatku plánoval odpredať žalovanej, uviedla, že ju považuje za absolútne bezvýznamnú, nakoľko už zo samotných podaní žalovanej je zrejmé, že táto od samého začiatku prejavila záujem o spoluvlastnícky podiel p. B. a p. B. prejavil záujem svoj spoluvlastnícky podiel odpredať práve žalovanej.

15. Žalovaná tiež uviedla, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k svojmu tvrdeniu, že predkupné právo si uplatnila včas, resp. k tvrdeniu, že p. B. jej ako pôvodný spoluvlastník akýmkoľvek spôsobom bránil uzavrieť kúpnu zmluvu a zaplatiť za spoluvlastnícky podiel požadovanú kúpnu cenu. Toto tvrdenie nepreukazuje ani výpoveď p. B., ani výpoveď p. A. - manžela žalobkyne, ktorého za týmto účelom navrhla vypočuť práve žalobkyňa. Taktiež toto tvrdenie nepreukazujú ani výpisy hovorov predložené žalobkyňou, nakoľko v tomto smere nemajú žiadnu výpovednú hodnotu.

16. Podľa žalovanej konajúci súd postupoval správne, ak žalobkyni neumožnil klásť svedkovi počas jeho monologickej časti výsluchu „pomocné otázky“, ktorými ho žalobkyňa chcela navádzať k odpovedi.

17. Na základe toho žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18. V odvolacej replike žalobkyňa uviedla, že v odvolaní výslovne poukázala na procesnú chybu, ktorá spočíva v tom, že súd nezaznamenal výpoveď svedka, resp. súdnu komunikáciu medzi ňou a svedkom, ktorá mohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci. Táto skutočnosť predstavuje relevantný odvolací dôvod, keďže ide o závažné procesné pochybenie, ktoré mohlo viesť k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Svedok vo svojej výpovedi výslovne neuviedol, že by žalobkyňa neprejavila záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu, ale len to, že sa nedohadovali o cene.

19. Podľa žalobkyne svedok na sugestívnu otázku zástupkyne protistrany, či k akceptácii predkupného práva došlo listom odoslaným dňa 23.11.2022, ktorý si on prevzal na pošte dňa 26.01.2023, čiže po ukončení právoplatnosti predkupnej ponuky, svedok odpovedal kladne a doplnil, že preto sa rozhodol predať svoj podiel pani H.. Takto položená otázka porušuje zásady riadneho dokazovania, lebo môže mať vplyv na výsledok konania, preto žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu neakceptovať túto výpoveď svedka.

20. Uviedla, že predávajúci spoluvlastník mal právo rozhodnúť sa, komu predá pozemok. Ako spoluvlastník mal aj povinnosť podľa ponúknuť podiel všetkým spoluvlastníkom a v rovnakom čase. Spoluvlastník B. si však túto povinnosť nesplnil. Žalovaná si dňa 17.01.2023 prevzala list od žalobkyne, v ktorom jej navrhla spôsob rozdelenia pozemku a následné vyrovnanie. Žalovaná na ponuku reagovala až listom zo dňa 15.02.2023, keď už bola v katastri zapísaná ako vlastníčka podielov. Listom prevzatým žalovanou 23.01.2023 pán B. akceptoval ňou navrhnutú cenu za pozemok. Tento čas od 20.01.2023, kedy mu žalobkyňa oznámila, že má o pozemok záujem, lebo žalovaná na jej návrh na rozdelenie pozemku nereagovala, využil na odmietanie jej ponuky na uzavretie kúpnej zmluvy. Vyčítal jej, že záujem prejavila len pár dní pred skončením lehoty a on nie je opička na gumičke. Dňom 26.01.2023, keď si pán B. prevzal list od žalovanej s tým, že má o pozemok stále záujem, problém s nedostatkom času, neskutočná zaneprázdnenosť a starostlivosť o rodinu, ktoré mu podľa vlastných slov bránili uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalobkyňou, sa hneď kdesi stratili.

21. Výpoveď svedka B., ktorý na priamu otázku súdu uviedol, že so žalobkyňou sa o cene pozemku nedohadoval, nepotvrdila tvrdenie protistrany a vyvolala potrebu ďalšieho objasnenia. Súd nijako nezisťoval, čo bol skutočný obsah telefonických hovorov. Svedok tiež vypovedal, že žalobkyňa mala prísť za ním s prosíkom. Podľa žalobkyne však predkupné právo nie ja žiadosť o priazeň, ani priestor na osobné vydieranie - je to zákonom chránený nárok, ktorý ma zabezpečiť spravodlivosť a poriadok medzi spoluvlastníkmi. Z výpovede svedka vyplýva, že predávajúci vedome a bez zákonného dôvodu neumožnil realizáciu predkupného práva žalobkyne. Súd v odôvodnení rozsudku vôbec neuviedol ani nevyhodnotil túto výpoveď, hoci išlo o zásadný dôkaz. Takýto postup je v rozpore s .

22. Žalobkyňa opäť namietala, že súd jej neumožnil položiť svedkovi – jej manželovi pomocnú otázku ohľadom času, kedy sa realizoval telefonický hovor medzi žalobkyňou a pánom B. ohľadom záujmu o kúpu spoluvlastníckeho podielu.

23. Z dokazovania a predložených listín z prerušeného konania o žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je preukázané, že p. B. získal svoj podiel na nehnuteľnosti účelovým spôsobom, keď v roku 2021 mal podiel podľa ceny uvedenej v predkupnej ponuke kúpiť za neprimerane vysokú cenu 13.500 eur. Táto predkupná ponuka odradila ostatných spoluvlastníkov od jej uplatnenia. Tento podiel nadobudol, hoci predmetný pozemok nikdy nevidel. O to zjavnejší je jeho zámer, keďže už v roku 2023 predmetný podiel predal spoluvlastníčke p. H. - za sumu 2.450 eur.

24. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že žalovaná podiel na pozemku nadobudla v roku 2021, no údržbu celého pozemku ponechala na žalobkyňu, čo pretrváva dodnes. Žalovaná podiel získala prostredníctvom svojho otca, ktorý na jej podnet, bez existencie držby, bez svedkov a bez akéhokoľvek dokladu, len pomocou nepravdivého vyhlásenia spísal s notárom p. M. zápisnicu o vydržaní.

25. Na základe toho žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná jej voči protistrane náhradu trov konania.

26. V odvolacej duplike žalovaná uviedla, že v konaní na súde prvej inštancie bolo náležite preukázané, že p. B., ako pôvodný spoluvlastník spornej nehnuteľnosti, si splnil svoju ponukovú povinnosť voči žalobkyni, no táto si svoje predkupné právo v zákonom stanovenej lehote a zákonom stanoveným spôsobom neuplatnila. Žiaden z vykonaných dôkazov nepreukázal, aby si žalobkyňa svoje predkupné právo vyplývajúce jej z postavenia podielového spoluvlastníka uplatnila riadne a včas, prípadne aby jej pôvodný spoluvlastník uplatnenie tohto predkupného práva znemožnil. Táto argumentácia žalobkyne tak ostala iba v rovine hypotéz. Pokiaľ mala žalobkyňa záujem skutočne a bez výhrad uplatniť si svoje predkupné právo, k dispozícií mala rôzne právne nástroje, ktorými by zrealizovala akceptáciu tejto ponuky za súčasného splnenia zákonom stanovených podmienok pre riadne a včasné využitie svojho predkupného práva.

27. Nosným pilierom civilného sporového konania je princíp formálnej pravdy, v zmysle ktorého nie je a ani nemôže byť úlohou konajúceho súdu vyšetrovať a zisťovať skutočný stav prejednávanej veci, nakoľko táto povinnosť je zverená výlučne sporovým stranám. Súd nie je oprávnený v tomto smere nahrádzať aktivitu procesných strán sporu, ktoré sú priamo zodpovedné za výsledok súdneho konania.

28. Žalovaná poukázala podporne na obsah listu zo dňa 14.02.2025, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa sa vzdala svojho predkupného práva v prospech žalovanej, pričom v tomto smere sa ďalej zaoberala už iba otázkou týkajúcou sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a následného finančného vyrovnania.

29. Podľa žalovanej žalobkyňa vo vyjadrení v rámci odvolacieho konania uvádzala neprípustné novoty.

30. V ďalšom vyjadrení žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s tvrdením protistrany, že si neuplatnila svoje predkupné právo riadne v zákonom stanovenej lehote. Predložila dôkazy, že o výkon predkupného práva mala vážny záujem a to spôsobom, ktorý bol v daných okolnostiach objektívne možný.

31. Žalobkyňa tiež uviedla, že p. B. sa k pozemku dostal nie bežným majetkovoprávnym prevodom, ale navýšením ceny v predkupnej ponuke, čím bol porušený zákonný režim predkupného práva podľa . Ako vlastník sa o pozemok reálne nezaujímal, nevidel ho pred kúpou ani po nej, nevykonával žiadne vlastnícke práva, ani nevyužíval pozemok nijakým spôsobom. Celý jeho postoj a konanie boli vedené výlučne snahou previesť pozemok na žalovanú, čím sa naplnila jeho „vlastnícka misia“.

32. Podľa názoru žalobkyne súd zisťuje skutkový stav veci, ktorý je potrebný na rozhodnutie, a to aj bez návrhu, ak to vyžaduje ochrana práv účastníkov konania. V tomto prípade však nebol odstránený kľúčový rozpor medzi výpoveďami, nebol objasnený obsah telefonickej komunikácie a neboli vykonané ďalšie dôkazy.

33. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením protistrany o tom, že v odvolacom konaní predostrela neprípustné novoty.

34. V ďalšom podaní žalobkyňa uviedla, že vo vyjadrení zo dňa 16.09.2024 súdu navrhla vykonať dôkaz výsluchom svojho zaťa, ktorý bol v pracovnom kontakte s pánom M. a disponuje priamymi informáciami o jeho postoji voči nej, ktoré mali naznačovať pretrvávajúci konflikt a úmysel škodiť jej v súvislosti so sporom o vlastnícke podiely na parcele E 18. Keďže tento návrh na vykonanie dôkazu nebol súdom zohľadnený, navrhla doplnenie dokazovania výsluchom svedka J. J., bytom I. XX, XXX XX. Žalobkyňa dodala, že v roku 2022 jej zať sprostredkoval, že pán M. sa vyhrážal, že dotiahne na pozemok maringotku s cigánmi. Pán M. sa netajil tým, že stále môže nakladať s týmto pozemkom ako sa mu zapáči, kým pán B. tvrdil, že toho pána nepozná.

35. K podaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá zdôraznila, že doplnenie odvolania zo dňa 15.11.2025 doručila žalobkyňa súdu prvej inštancie po viac ako siedmich mesiacoch od uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ustanovenie neumožňuje po uplynutí lehoty na podanie odvolania dopĺňať odvolacie dôvody, či dôkazy na ich preukázanie. Navyše skutočnosti uvedené v podaní žalobkyne sú právne irelevantné pre posúdenie merita prejednávanej veci, a teda či došlo alebo nedošlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobkyne v zmysle ustanovenia .

36. Žalovaná tiež namietala tvrdenie žalobkyne, že súdu prvej inštancie mala navrhnúť vypočuť v konaní svedka - svojho zaťa, čo ale konajúci súd nezohľadnil. Avizované podanie žalobkyne zo dňa 16.09.2024 v tejto súvislosti obsahuje iba nasledujúce vyjadrenie: „Jeho vyhrážky mi sprostredkoval môj zať, ktorý s ním bol v kontakte, že mi na parcelu dotiahne maringotku s cigánmi. V prípade potreby zabezpečím jeho vypočutie“. Uvedené nemožno považovať za návrh na výsluch svedka z dôvodu absencie zákonom požadovaných náležitostí uvedených v .

37. Hoci predmetné podanie bolo žalobkyni doručené na vedomie, podala voči nemu ďalšie vyjadrenie, v ktorom nesúhlasila s tým, že jej doplnenie je neplatné. Súd jej včasné upozornenia v rozsudku odignoroval. Doplnenie odvolania nie je „nový výmysel“, ale len podrobnejšie vysvetlenie chýb, ktoré súd urobil tým, že si nevšímal jej skoršie podania. K námietke protistrany, že jej návrh na výsluch svedka (zaťa) nespĺňal zákonné náležitosti uviedla, že ako osoba bez právnického vzdelania súdu už 16.09.2024 uviedla, že ide o jej zaťa J. J. a k čomu má vypovedať (vyhrážky pána M. a kontakt so svedkom). Ak mal súd pochybnosť o identite svedka, mal ju v rámci svojej poučovacej povinnosti vyzvať k doplneniu údajov, nie tento dôležitý dôkaz úplne ignorovať.

38. Po verejnom vyhlásení rozsudku boli odvolaciemu súdu doručené ešte dve podania žalobkyne, a to dňa 19.02.2026 a 10.03.2026.

39. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (355 ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a násl. bez nariadenia pojednávania ( a contrario).

40. Odvolací súd považuje za potrebné prioritne reagovať na procesnú námietku žalovanej, ktorá navrhla odvolanie žalobkyne odmietnuť. S touto námietkou sa odvolací súd nestotožnil a odvolanie žalobkyne riadne prejednal, nakoľko z neho bolo zjavné kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Žalobkyňa totiž vo včas podanom odvolaní vyčítala súdu prvej inštancie procesné pochybenia, a teda nesprávne zaznamenanie výpovede svedka B. a procesné pochybenie súdu pri výsluchu svedka – jej manžela H. A..

41. Predmetom odvolacieho prieskumu bol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala nahradenia prejavu vôle z dôvodu porušenia jej predkupného práva.

42. Žalobkyňa v odvolacom konaní namietala, že súd prvej inštancie nesprávne zaznamenal výpoveď svedka B. a túto nesprávne vyhodnotil, čo malo za následok nesprávne skutkové zistenia. Ďalej namietala, že súd jej na pojednávaní neumožnil položiť svedkovi – jej manželovi pomocnú otázku ohľadom času, kedy sa uskutočnil telefonický hovor medzi ňou a p. B. a v rámci ktorého mala uplatniť svoje predkupné právo. Tiež namietala, že tomuto svedkovi bola protistranou položená otázka

navádzajúca na odpoveď o tom, že žalobkyňa si uplatnila predkupné právo až po uplynutí lehoty. Žalobkyňa tiež namietala, že nadobudnutie podielu pánom B. za kúpnu cenu 13.500 Eur a jeho predaj o krátky čas žalovanej za cenu 2.450 Eur vzbudzujú pochybnosti a umocňujú presvedčenie, že sa tak udialo za účelom, aby podiel získala žalovaná. Žalobkyňa tiež namietala nevykonanie navrhovaného výsluchu svedka – svojho zaťa J. J. k okolnostiam o nevraživosti predchádzajúceho spoluvlastníka nehnuteľnosti p. M. voči nej.

43. V kontexte odvolacích námietok žalobkyne odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (, , ), pretože prvoinštančné konanie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a len na doplnenie jeho správnosti dodáva:

44. Civilný sporový proces sa okrem iného riadi dispozičným a prejednacím princípom, princípom kontradiktórnosti konania, princípom koncentrácie a princípom formálnej pravdy, ktorý vyplýva z ust. . Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

45. V danom prípade bola zásadnou otázka, či predávajúci pri prevode spoluvlastníckeho podielu postupoval v súlade so zákonom a keďže nebolo preukázané, aby šlo o prevod na blízku osobu, ponúkol svoj podiel na predaj žalobkyni. Rovnako tak bola zásadnou otázka, či žalobkyňa využila svoje predkupné právo riadne a včas.

46. Podľa , ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

47. Podľa , Kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo. Také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci než predajom.

48. Podľa , ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

49. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy a zo skutkového stavu, ktorý zistil súd prvej inštancie a za ktorého vykreslenie boli zodpovedné strany sporu, súd prvej inštancie správne v bode 35. odôvodnenia konštatoval, že žalobkyňa preukázateľne oznámila p. B. akceptáciu ponuky podaním, ktoré odovzdala na poštovú prepravu dňa 23.01.2023. Pritom išlo o posledný deň lehoty na využitie predkupného práva, keďže žalobkyni bola písomná ponuka predávajúceho doručená dňa 23.11.2022. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z listinného dôkazu „Ponuka na využitie predkupného práva“ zo dňa 06.11.2022. S poukazom na obsah listinného dôkazu bola žalobkyňa, ak bolo v jej záujme získať spoluvlastnícky podiel predávajúceho, reagovať v rámci dvojmesačnej hmotnoprávnej lehoty, čo znamená, že akceptácia ponuky musela byť v rámci lehoty doručená predávajúcemu v písomnej forme a počas tejto lehoty bola žalobkyňa povinná uzavrieť kúpnu zmluvu a pri jej podpise zaplatiť kúpnu cenu. Žalobkyňa uvedené nepreukázala.

50. Súd prvej inštancie sa v bodoch 38. až 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku zaoberal aj argumentom žalobkyne, ktorá tvrdila, že prijatie ponuky na kúpu spoluvlastníckeho podielu oznámila p. B. dňa 20.01.2023 počas telefonického rozhovoru. Pridržiavajúc sa skutkového stavu, ktorý zistil

súd prvej inštancie, vyplýva, že danú skutočnosť žalobkyňa nepreukázala. Nepreukázala to výpoveďou žiadneho zo svedkov. Keďže civilné sporové konanie, na rozdiel od civilného mimosporového konania, nie je ovládané vyšetrovacou zásadou, súd nebol povinný z vlastnej iniciatívy zisťovať skutočný stav veci. Žalobkyňa v tejto súvislosti navrhla vykonať dôkazy, ktorých vykonanie neprinieslo pre ňu očakávané výsledky. Ako už odvolací súd uviedol, v rámci civilného sporového konania je súd viazaný skutkovým stavom v takom rozsahu a v takej kvalite, ako mu ho predstavia strany sporu. Žalobkyňa teda hodnoverne nepreukázala, že dňa 20.01.2023 predávajúcemu oznámila prijatie ponuky. Ak žalobkyňa mala snahu nabodnúť spoluvlastnícky podiel, mala byť bdelá pri ochrane svojich práv a nemala si oznámenie prijatia ponuky ponechať na posledné dni prekluzívnej lehoty. Otázkou však je, ak by aj predávajúcemu dňa 20.01.2023 oznámila, že prijíma ponuku, či by vôbec dodržala v ponuke stanovené podmienky, keďže prijatie ponuky mala oznámiť písomne, a nie ústne. Preukázateľne tak učinila až po uplynutí lehoty, čo znamená, že svoje predkupné právo stratila. Z tohto pohľadu sa potom aj výpoveď jej manžela nejaví ako zásadná.

51. Žalobkyňa tiež namietala, že výpoveď svedka B. nebola súdom správne zaznamenaná a v tejto súvislosti žiadala vypočuť zvukový záznam. Tu je opäť potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa mala konať starostlivo a prijatie ponuky mu mala oznámiť písomne v stanovenej lehote spolu so splnením ďalších podmienok (uzavretie kúpnej zmluvy a zaplatenie kúpnej ceny). Ak žalobkyňa namietala, že protistrana položila svedkovi B. otázku ohľadom oznámenia prijatia ponuky zo strany žalobkyne spôsobom, že mu naznačovala, ako na ňu odpovedať, je potrebné uviesť, že oznámenie ponuky predávajúcemu preukázateľne došlo až po uplynutí lehoty. Na tomto zistení nemôže zmeniť nič ani prípadné ústne prijatie ponuky počas telefonického hovoru dňa 20.01.2023, čo napokon ani nebolo preukázané. Rovnako s týmto súvisí aj ďalšia námietka žalobkyne, že svojmu manželovi – svedkovi nemohla položiť pomocnú otázku, aby sa rozpamätal na to, kedy bol svedkom telefonického hovoru žalobkyne s predávajúcim. Totiž ani pomocná otázka by zjavne nepriniesla viac svetla do prejednávanej veci, keďže žalobkyňa preukázateľne zaslala prijatie ponuky predávajúcemu za stanovených podmienok až po uplynutí lehoty.

52. Ďalšou námietkou žalobkyne bolo, že súd nevykonal navrhovaný dôkaz výsluchom svedka – jej zaťa J. J.. Túto odvolaciu námietku predostrela až v doplnení odvolania, ktoré súdu doručila dňa 18.11.2025, t. j. dávno po uplynutí lehoty na podanie odvolania, ktorá uplynula 25.03.2025 vrátane. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalobkyňa odvolaciu námietku ohľadom nevykonania výsluchu jej zaťa predostrela po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že tento svedok mal podľa žalobkyne vypovedať ohľadom nevraživosti p. M. voči nej. Tieto okolnosti však nesúvisia s predmetom sporu. Žalobkyňa neuviedla, aby tento svedok vedel objasniť okolnosti ohľadom oznámenia prijatia ponuky žalobkyne predávajúcemu. Okrem toho sama v priebehu konania uviedla, že výsluch svedka p. J. zabezpečí. Nebolo preukázané, aby sa tak aj stalo. Pritom žalobkyňa bola zodpovedná za výsledok, ktorý v spore mienila dosiahnuť.

53. Žalobkyňa v priebehu konania poukazovala na genézu nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu pánom B., pričom tvrdila, že sa tak stalo len za účelom, aby spoluvlastnícky podiel získala žalovaná. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že ak žalobkyňa nadobudla presvedčenie, že veci sa majú tak, ako ich opísala, mala o ochranu svojich práv dbať o to dôraznejšie. Mala splniť podmienky predávajúceho v stanovenej lehote. Len tak mohla dosiahnuť svoj cieľ. Žalobkyňa však nepreukázala, aby predávajúcemu oznámila prijatie ponuky spôsobom a v lehote, ako vyplýva z listinného dôkazu „Ponuka na využitie predkupného práva“ zo dňa 06.11.2022.

54. V okolnostiach prejednávanej veci stojí za zmienku aj poznatok, ktorý uviedol súd prvej inštancie v bode 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku, a teda, že žalobkyňa sa v liste zo dňa 14.02.2023 vzdala predkupného práva v prospech žalovanej s ponukou na rozdelenie parcely a následné vyrovnanie. Vo svetle uvedených skutočností sa potom aj zámer žalobkyne využiť svoje predkupné právo javí iluzórnym.

55. Žalobkyňa tiež namietala, že je zjavné, že predávajúci chcel previesť svoj spoluvlastnícky podiel práve na žalovanú. H. B. sa tým ani netajil, čo vyplynulo z jeho výpovede. Podstatným v prejednávanej veci však nebolo to, komu chcel predávajúci predať svoj podiel, ale to, či si voči žalobkyni splnil povinnosť spoluvlastníka vyplývajúcu z , a teda, či predmetný podiel ponúkol žalobkyni na predaj. Bolo preukázané, že predávajúci si svoju povinnosť splnil. Zároveň bolo preukázané, že žalobkyni predkupné právo zaniklo, keďže si ho neuplatnila včas. V súvislosti

s uvedeným tak nie je podstatné, či predávajúci učinil ponuku voči ostatným spoluvlastníkom paralelne spolu s ponukou žalobkyni, pretože táto okolnosť nebola predmetom tohto konania. Predmetom daného sporu bolo predkupné právo žalobkyne, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa nebola bdelá pri ochrane svojich práv, keďže predkupné právo si neuplatnila včas. Tým sa vytvoril priestor na prevod spoluvlastníckeho podielu žalovanej.

56. V priebehu odvolacieho konania žalobkyňa argumentovala aj tým, že nie je dostatočne znalá práva a že nie je zastúpená právnym zástupcom. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalobkyňa bola súdom prvej inštancie riadne poučená o svojich procesných právach a povinnostiach vrátane práva zvoliť si právneho zástupcu alebo so žiadosťou sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Procesné poučenie súdu jej bolo doručené dňa 06.08.2024 (č. l. 23 spisu). Skutočnosť, že si ho nezvolila, resp. o jeho ustanovenie nepožiadala cestou Centra právnej pomoci, nemôže odvolací súd vykladať v jej prospech v zmysle, že nebude prihliadať na procesné nedostatky jej úkonov, nakoľko takýmto spôsobom by došlo k porušeniu rovnosti strán v konaní. Okrem toho v danej veci ani nejde o spor s ochranou slabšej strany (napr. spotrebiteľský spor, individuálny pracovnoprávny spor), na čo by súd musel prihliadať.

57. Žalobkyňa podala do odvolacieho konania aj ďalšie podania, a to dňa 19.02.2026 a 10.03.2026, v ktorých v podstate zopakovala predchádzajúcu argumentáciu a návrhy.

58. Na tieto podania už odvolací súd neprihliadal z dôvodu, že boli podané po verejnom vyhlásení rozsudku. Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyni bolo umožnené reagovať na vyjadrenia protistrany. Žalobkyňa však do odvolacieho konania podala viacero vyjadrení aj bez toho, aby ju odvolací súd vyzval na vyjadrenie. Pritom zmyslom a účelom princípu kontradiktórnosti je, aby strana mala možnosť vyvrátiť, resp. spochybniť konkrétne vyjadrenie. Na druhej strane je však potrebné konštatovať, že úlohou súdu je posúdiť a odôvodniť rozumnú hranicu konfrontácie a ukončenie cirkulácie procesných podaní v určitom bode. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. mája 2019).

59. Na základe týchto skutočností vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalobkyne ako nedôvodné a nespôsobilé privodiť zrušenie alebo zmenu rozsudku. Preto odvolací súd v zmysle udok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

60. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. na základe ust. a . Aplikujúc zásadu úspechu v spore priznal v celom rozsahu úspešnej žalovanej voči neúspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd zároveň nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by dôvodili odklon od zásady zodpovednosti za výsledok v spore v zmysle aplikácie .

61. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - a ) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. nie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.