Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-1-2026.pdf
PDF · 90.23 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/1/2026
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Petra Hunáka, PhD. a Mgr. Jána Bednára na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. februára 2026 v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, konajúc o odvolaní obžalovaného, okresného prokurátora a poškodeného voči rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6T/96/2024 zo dňa 24.06.2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 6T/96/2024 zo dňa 24.06.2025 a
podľa § 280 ods. 2 Tr. por. trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, v C., trvale bytom C., D. E. XXX/XX, stíhaného pre prečiny ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., za skutok, že
dňa 12.09.2023 v čase okolo 19.30 hod. na poli v katastrálnom území Obce E. F., okres Zvolen, fyzicky napadol a slovne sa vyhrážal A. G., nar. XX.XX.XXXX a to takým spôsobom, že utekal po lúke za A. G., ktorý sa nachádzal v nákladnom motorovom vozidle zn. H. I. bez tabuliek s evidenčným číslom a keď prišiel k nákladnému motorovému vozidlu, tak sa začal A. G. vyhrážať slovami „že ho zabije, že má ísť vonku, že ho ide biť“, pričom sa ho snažil vytiahnuť z auta a ťahal ho von za ruku a za nohu, následne sa chytil rámu vodičových dverí a začali sa medzi sebou navzájom udierať rukami a naťahovať sa o palicu, ktorou udieral A. G. do ľavého lakťa, do ľavej časti tváre a ktorú následne vyhodil z vozidla von, pričom naďalej stál na schodíku pri kabíne vozidla a päsťou pravej ruky A. G. opakovane udieral do ľavej strany tváre a následne zoskočil z vozidla preč, čím takto svojím konaním vyvolal u A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. J. XX, dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a spôsobil mu podľa znaleckého posudku č. 124/2023 Znaleckej lekárskej organizácie s.r.o., Tehelná 189, Zvolen, zranenia a to pomliaždenie ľavého lakťa a hornej časti ľavého predlaktia ťažšieho stupňa, pomliaždenie hlavy vľavo s poúrazovou bolesťou hlavy a tinitom, malú tržnú ranu hornej pery, zlomeninu zuba č. 25 a malú tržnú ranu na druhom prste ľavej ruky s predpokladanou dobou liečenia a PN v trvaní 14 dní,
uvedený v obžalobe okresného prokurátora Zvolen, sp.zn. 2Pv 514/2023 zo 16.12.2024,
p o s t u p u j e
Okresnému úradu Krupina, Odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorý by ju mohol prejednať ako priestupok.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6T/96/2024 zo dňa 24.06.2025 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. za skutok, tak, že
dňa 12.09.2023 v čase okolo 19.30 hod. na poli v katastrálnom území Obce E. F., okres Zvolen, fyzicky napadol a slovne sa vyhrážal A. G., nar. XX.XX.XXXX a to takým spôsobom, že utekal po lúke za A. G., ktorý sa nachádzal v nákladnom motorovom vozidle zn. H. I. bez tabuliek s evidenčným číslom a keď prišiel k nákladnému motorovému vozidlu, tak sa začal A. G. vyhrážať slovami „že ho zabije, že má ísť vonku, že ho ide biť“, pričom sa ho snažil vytiahnuť z auta a ťahal ho von za ruku a za nohu, následne sa chytil rámu vodičových dverí a začali sa medzi sebou navzájom udierať rukami a naťahovať sa o palicu, ktorou udieral A. G. do ľavého lakťa, do ľavej časti tváre a ktorú následne vyhodil z vozidla von, pričom naďalej stál na schodíku pri kabíne vozidla a päsťou pravej ruky A. G. opakovane udieral do ľavej strany tváre a následne zoskočil z vozidla preč, čím takto svojím konaním vyvolal u A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. J. XX, dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a spôsobil mu podľa znaleckého posudku č. 124/2023 Znaleckej lekárskej organizácie s.r.o., Tehelná 189, Zvolen, zranenia a to pomliaždenie ľavého lakťa a hornej časti ľavého predlaktia ťažšieho stupňa, pomliaždenie hlavy vľavo s poúrazovou bolesťou hlavy a tinitom, malú tržnú ranu hornej pery, zlomeninu zuba č. 25 a malú tržnú ranu na druhom prste ľavej ruky s predpokladanou dobou liečenia a PN v trvaní 14 dní.
Za toto konanie ho Okresný súd Zvolen odsúdil podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výške 1.500,- (jedentisícpäťsto) eur.
Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 83 ods. 1 písm. d) Tr. zák. obžalovanému uložil zhabanie veci – zaistenej drevenej palice o dĺžke 0,75 m a hrúbke 3 cm.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 185,23 eur z titulu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. J. XX s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho svojím odvolaním napadli jednak okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen, a to do výroku o uloženom treste, poškodený cestou splnomocnenkyne voči výroku o náhrade škody a aj obžalovaný cestou svojho obhajcu, a to vo výroku o vine a tiež aj o treste.
V písomnom odvolaní okresný prokurátor uviedol, že nesúhlasí s výrokom o uložení peňažného trestu. Obžalovaný podľa prokurátora bol v tejto veci trestne stíhaný na tri trestné činy, čo jednoznačne zvyšuje závažnosť jeho konania. Podľa prokurátora obžalovaný od počiatku popieral svoju vinu, pripúšťal len nejakú potýčku medzi ním a poškodeným, avšak popieral napadnutie, aj samotné ublíženie na zdraví. Preto mu nie je možné pričítať poľahčujúcu okolnosť, že by sa priznal a svoje konanie oľutoval. Keďže mu nemožno pričítať ani ďalšiu žiadnu inú poľahčujúcu okolnosť a pred skutkom sa dopustil piatich priestupkov na úseku dopravy a v minulosti bol súdne trestaný za obdobný trestný čin, aj keď sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený, treba tieto okolnosti vziať do úvahy, pričom ani na hlavnom pojednávaní v konaní pred samosudcom nedokázal ovládať svoje emócie a častokrát vystupoval neprimerane.
Prokurátor uviedol, že má za to, že uloženie peňažného trestu je nedostatočné a neopodstatnené, pričom súd vôbec neprihliadol na skutočnosť, že sa obžalovaný dopustil až troch násilných trestných činov.
Z uvedeného dôvodu je potom prokurátor presvedčený, že trest je neprimerane mierny a nezodpovedajúci závažnosti skutku a preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a rozhodnúť tak, že obžalovanému sa uloží trest odňatia slobody na 1 rok s podmienečným odkladom na 2 roky.
Poškodený, ktorý si zvolil splnomocnenkyňu, taktiež podal práve prostredníctvom tejto svojej splnomocnenkyne odvolanie, kde uviedol, že nesúhlasí, že bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Má za to, že súd nesprávne rozhodol, nakoľko boli splnené všetky podmienky podľa § 287 ods. 1 Tr. por. a mal súd rozhodnúť minimálne o povinnosti nahradiť mu škodu titulom bolestného vo výške tak, ako to uviedol znalec v znaleckom posudku, to znamená 1.044,- Eur.
V tomto smere preto navrhol, aby odvolací súd zrušil tento výrok o náhrade škody okresného súdu a rozhodol tak, že zaviaže obžalovaného k náhrade škody v prospech poškodeného titulom bolestného vo výške 1.044,- Eur.
Aj obžalovaný cestou svojho obhajcu podal odvolanie voči rozsudku, a to tak čo do výroku o vine, ako aj do výroku o treste.
V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol, že sa poškodenému žiadnym spôsobom nevyhrážal, nenapadol ho, ani mu úmyselne neublížil na zdraví, čo potvrdila nielen svedkyňa K., ale aj nebohý svedok L.. Zo zabezpečených dôkazov je toho názoru, že to bol práve poškodený, ktorý v daný podvečer prechádzal neosvetleným nákladným autom V3S bez evidenčných čísiel a technickej spôsobilosti plne naloženým palivovým drevom cez jeho pozemky a obžalovaný ho len zastavil a vyzval, aby ďalej v jazde nepokračoval, lebo mu ničí pozemok a ničí mu úradu a hrozí mu krátenie dotácie od poľnohospodárskej agentúry. Podľa obžalovaného v obave o svoj majetok, sa potom obžalovaný snažil zastaviť poškodeného a len chcel ochrániť svoj majetok. Podľa obhajoby konal obžalovaný v nutnej obrane, pričom ak niekto vzhľadom na okolnosti prípadu sa mylne domnieva, že mu hrozí útok, nevylučuje to trestnú zodpovednosť za čin spáchaný nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.
Za tejto situácie sa obžalovaný domáha toho, že ak nemožno celkom bezpečne zistiť vykonanými dôkazmi skutočnosť, či útok zo strany poškodeného skončil alebo pokračoval ďalej, je nevyhnutné vychádzať zo zásady „in dubio pro reo“ a z hľadiska skončenia či neskončenia útoku urobiť záver, že útok v čase činu obžalovaného stále trval.
Nesúhlasí ani s tým, že by súd musel zohľadniť pri ukladaní trestu, že skutok a celý konflikt v podstate vyvolal poškodený tým, že neoprávnene prechádzal cez pozemok obžalovaného, hoci vedel, že obžalovaný s tým nesúhlasí.
Obžalovaný patrí medzi poľnohospodárskych prvovýrobcov, pri ktorých sa neustále verbálne prezentuje ich podpora, ale keď príde čas na ich konkrétnu a účinnú ochranu, tak si zrazu nesmie chrániť ani pozemok, ani úrodu a súd prvého stupňa by sa mal poškodenému ešte poďakovať za to, že takúto vec robí. Za tejto situácie je úplne pochopiteľné a adekvátne, že obžalovaného postoj orgánov činných v trestnom konaní rozčuľuje a hnevá a svojimi slovami sa snaží vyjadriť frustráciu z takéhoto prístupu a sklamanie z toho, že on, ktorý si len chránil majetok, je obvinený zo všetkých možných trestných činov, pričom ten, kto na jeho pozemky neoprávnene vstúpil na vozidle V3S bez svetiel autom preťaženým palivovým drevom, nie je potrestaný.
V konečnom dôsledku v odvolaní poukázal aj na to, že je toho presvedčenia, že napadnutý rozsudok je nesprávny, a preto navrhol, aby odvolací súd tento rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Okrem tohto odvolania obžalovaný cestou svojho obhajcu zaslal súdu aj vyjadrenie k odvolaniu poškodeného. V tomto písomnom vyjadrení uviedol, že odkázanie poškodeného na civilný proces je správne, zranenia, ktoré utrpel poškodený vo vzťahu ku skutku, sa nepodarilo preukázať, resp. boli vyvrátené znaleckým posudkom. Technickým experimentom nebolo preukázané, že by vzniku poškodenia strechy kabíny vodiča nad stĺpikom bolo možné urobiť rukou počas jazdy. Skôr to nasvedčuje tomu, že poškodený nielen škodu na vozidle V3S, ale aj na svojom zdraví zveličil, a preto je o nej bez riadne vykonaného dokazovania nemožné rozhodnúť.
Preto je toho názoru, že z výsledku dokazovania nie je možné prijať jednoznačný predpoklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody, bolo by potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, a preto okresný súd správne rozhodol, ak poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Na podklade podaných odvolaní potom Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci určil termín verejného zasadnutia, na ktoré sa riadne a včas dostavil obžalovaný A. B., jeho obhajca, splnomocnenkyňa poškodeného. Sám poškodený A. G., ako aj zástupkyňa VšZP Bratislava, ktorí mali doručenie riadne a včas vykázané, sa nedostavili, ale dostavil sa aj krajský prokurátor.
V konečných návrhoch potom na verejnom zasadnutí krajský prokurátor uviedol, že trvá na podanom odvolaní, je toho názoru, že peňažný trest u obžalovaného nesplní svoj účel a v tomto smere preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovanému uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom tak, ako je to uvedené v odvolaní. Odvolanie obžalovaného ako nedôvodné navrhol zamietnuť a pokiaľ ide o odvolanie poškodeného, tam nechal rozhodnutie na zvážení súdu.
Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava písomného odvolania, trvá na ňom a navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Pokiaľ ide o odvolanie okresného prokurátora a poškodeného, toto navrhol zamietnuť.
Splnomocnenkyňa poškodeného A. G. v konečnom návrhu uviedla, že v celom rozsahu trvá na odvolaní za poškodeného a navrhla, aby krajský súd v tomto smere zmenil výrok o náhrade škody, zrušil ho a zaviazal obžalovaného, aby poškodenému uhradil trovy bolestného vyčíslené v znaleckom posudku na výšku 1.044,- Eur. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, toto navrhol zamietnuť a ohľadne odvolania prokurátora do výroku o uloženom treste, tam ponecháva rozhodnutie na zvážení krajského súdu.
Sám obžalovaný A. B. uviedol, že sa stotožňuje s návrhom obhajcu, chce len povedať, že poškodený prechádzal cez pozemok, povedali mu to už aj ľudia pred tým, on s ním aj pred tým telefonicky rozprával a žiadal ho, aby tadiaľ nechodil. V rukách nemal žiadnu políciu, aj tí svedkovia, ktorí boli vypočutí, sú takí, že jeden je jednoduchší človek a ten druhý už zomrel, pričom samotný poškodený je v súčasnosti neprávoplatne odsúdený za ublíženie na zdraví v inom konaní.
Krajský súd v Banskej Bystrici potom na podklade podaných odvolaní postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, prihliadol aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a dospel k záveru, že pokiaľ ide o odvolanie prokurátora do výroku o uloženom treste, ako aj odvolanie poškodeného do náhrady škody, tak tieto nie sú dôvodné a pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného voči výroku o uloženej vine a o uloženom treste, toto odvolanie je čiastočne dôvodné.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že Okresný súd Zvolen vykonal na hlavných pojednávaniach všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby mu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., avšak vyhodnotil ich nesprávne.
Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku sa pokúsil v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. uviesť všetky skutočnosti, ktoré vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Tieto dôkazy však nesprávne vyhodnotil a s takýmto rozsudkom sa krajský súd nemohol v žiadnom prípade stotožniť.
Z predloženého trestného spisu jednoznačne vyplýva, že poškodený A. G. bol minimálne dva týždne pred skutkom kontaktovaný obžalovaným, ktorý mu uviedol, že mu chodí po pozemku, že si to neželá a uviedol mu aj ktorý je ten pozemok. Tieto skutočnosti poškodený vedel a napriek tomu v kritický deň 12.09.2023 s plno naloženým nákladným autom V3S opätovne prešiel cez pozemok poškodeného. Ako vyplýva z predloženého trestného spisu, obžalovaný zbadal auto poškodeného a zastavil ho. Nedošlo medzi nimi k fyzickému násiliu, ani žiadnemu inému konaniu, ale len k slovnému upozorňovaniu a následne vzájomnej hádke. K fyzickej potýčke došlo až v čase, keď sa poškodený ignorujúc žiadosť
obžalovaného znovu pohol s vozidlom a chcel pokračovať ďalej v jazde. Je nepochybné, že správanie obžalovaného v tomto momente nie je možné bagatelizovať, avšak je nutné poukázať práve na to, že k celému incidentu došlo priamym úmyselným zavinením poškodeného.
Preto krajskému súdu nie je zrejmé, ako dospel okresný súd k záveru, že takéto konanie, ktoré možno kvalifikovať ako konanie v krajnej núdzi, ktorej miera však bola obžalovaným prekročená, a nie ako tri trestné činy, ako sa toho domáhal okresný prokurátor.
Skutočnosť, že obžalovaný začal vulgárne nadávať poškodenému, že začal búchať po aute, resp. palicou po poškodenom, a že sa mu vyhrážal, vyplýva práve z toho, že poškodený nerešpektujúc žiadosť obžalovaného pokračoval v jazde, resp. potom, čo zastavil, sa znovu pohol a chcel pokračovať v jazde, čím fakticky obžalovaného vyprovokoval k takémuto konaniu.
Okresný súd absolútne ignoroval skutočnosť, že či v danom prípade vôbec ide o trestnú činnosť a či sa nejedná o konanie v zmysle § 10 ods., 2 Tr. zák., teda že nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Je nepochybné, že to bol práve poškodený, ktorý vyprovokoval obžalovaného k takejto trestnej činnosti, aj krajský súd musí konštatovať, že takéto konanie obžalovaného je neakceptovateľné, avšak vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je krajský súd toho názoru, že nie je možné kvalifikovať konanie obžalovaného tak, ako to navrhovala prokuratúra, resp. ako to aj v odsudzujúcom rozsudku urobil okresný súd, ale takéto konanie obžalovaného môže byť maximálne ak priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu, prípadne iným, ako zváži správny orgán, ktorému krajský súd postupom podľa § 280 ods. 2 Tr. por. vec obžalovaného A. B. postúpil.
Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, ktorý sa domáhal prísnejšieho trestu, resp. odvolanie poškodeného pokiaľ ide o náhradu škody, vzhľadom k tomu, že krajský súd konštatoval, že sa nejedná o trestný čin, ale len priestupok, o týchto odvolaniach ani nerozhodoval, keďže celú danú trestnú vec postúpil správnemu orgánu, ktorý v ďalšom konaní zváži, aký druh trestu obžalovanému uloží a či ho aj zaviaže prípadne k nejakej náhrade škody, napriek tomu, že poškodený túto škodu riadne a včas do skončenia vyšetrovania neuplatnil, teda neuviedol konkrétne, akú sumu a za aké konanie žiada nahradiť.
Tieto dôvody viedli potom krajský súd k takému záveru, ako je zrejmý z výroku tohto uznesenia.
Toto uznesenie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.