Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Sf-4-2024.pdf
PDF · 176.63 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sf/4/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej veci žalobcu: CARMEL Auto, s. r. o, so sídlom Na stanicu 22, 010 09 Žilina, IČO: 36 762 059, právne zastúpený: Vojčík & Partners, s. r. o., so sídlom Rázusova 13, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 36 866 563, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonitosti rozhodnutia žalovaného č. 102902070/2023 zo dňa 15.11.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102902070/2023 zo dňa 15.11.2023 ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa Daňového úradu Žilina č. 101861210/2023 zo dňa 24.07.2023 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Daňový úrad Žilina vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2022, ktorá sa začala dňa 17.05.2022 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 101237476/2022 zo dňa 05.05.2022 v zmysle § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. 2. Daňová kontrola bola ukončená dňa 14.11.2022 doručením Protokolu č. 103018264/2022 zo dňa 07.11.2022. 3. Rozhodnutím č. 101861210/2023 zo dňa 24.07.2023 Daňový úrad Žilina (ďalej aj ,,správca dane“) na základe zákona č. 35/2019 Z.z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že určil daňovému subjektu (ďalej aj ,,žalobcovi“): CARMEL Auto, s. r. o., Na stanicu 22, 010 09 Žilina, IČO: 36762059, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: A., rozdiel v sume nadmerného odpočtu 14.263,78 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2022. Daňový úrad Žilina znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie február 2022 zo sumy 93.887,08 EUR na sumu 79.623,30 EUR. 4. Proti predmetnému rozhodnutia žalobca podal včas odvolanie.
5. O odvolaní rozhodol žalovaný – Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 102902070/2023 zo dňa 15.11.2023 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správcu dane v celom rozsahu potvrdil. 6. Žalovaný v zhode so správcom dane uzavreli, že na základe všetkých zistených a vyhodnotených skutočností daňový subjekt CARMEL Auto, s.r.o.: porušil ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nepreukázal, že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na preverovanej faktúre, a že tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. dňom poskytnutia služby. Dodávateľom mala byť spoločnosť VEXER, s. r. o., odpočítanie dane bolo uplatnené z dodávateľskej faktúry: číslo 2022001, interné číslo DF302200170 zo dňa 10.03.2022, dátum dodania: 28.02.2022, na sumu celkom 85.582,66 EUR, z toho základ DPH 71.318,88 EUR a 20% DPH 14.263,78 EUR, s predmetom fakturácie
- outsourcingové služby operátor výroby 7 507,25 ks x 9,50 eur bez DPH, suma 71.318,88 EUR .
Správna žaloba a žalobné body 7. Žalobca na Správnom súde v Banskej Bystrici rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane správnou žalobou z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), pričom navrhol zrušiť tak rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 8. Namietal, že žalovaný sa v rámci dokazovania dopustil excesu pri zisťovaní skutkového stavu, nakoľko správca dane je oprávnený kontrolovať iba skutočnosti, ktoré musí daňový subjekt uviesť v daňových priznaniach a evidenciách podľa § 21 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobca tiež namietal, že žalovaný opiera svoje závery o voľnú úvahu bez zákonného odôvodnenia v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/29/2013. V preskúmavaných rozhodnutiach nie sú uvedené dôkazy, ktoré by usvedčovali žalobcu z porušenia daňových predpisov. Správca dane a žalovaný prekročili svoje právomoci a zahrali si rolu iného správneho orgánu, keď za hlavný dôvod nepriznania nadmerného odpočtu označili pochybnosti pri dodávateľovi VEXER, s.r.o. z porušenia predpisov o nelegálnom zamestnávaní (neprihlásenie zamestnancov do Sociálnej poisťovne), z čoho vyvodili, že tento dodávateľ nemal zamestnancov a nemohol vykonať služby pre žalobcu, prípadne, že dodávateľ nespolupracuje so správcom dane, nepodal daňové priznanie, pričom žiadna z týchto skutočností nepopiera dodanie služieb. 9. Správca dane a žalovaný vinia žalobcu, že nevynaložil náležitú starostlivosť pri preverovaní obchodných partnerov. Žalobca však uviedol, že pri nadviazaní obchodného vzťahu s dodávateľmi postupoval v súlade s bežnou obchodnou praxou a zachoval primeranú opatrnosť, keď si každého dodávateľa verifikoval z hľadiska predmetu jeho činnosti a preveril aj ďalšie rozhodné skutočnosti z verejne dostupných zdrojov a správal sa zodpovedne. Žalobca preveroval svojich obchodných partnerov v obchodnom registri, na zozname registrovaných osôb pre DPH, na zozname rizikových firiem zverejnenom žalovaným a či u nich nenastali dôvody na zrušenie registrácie DPH a tiež iných verejne dostupných zdrojov (obchodný vestník, stránky o dlžníkoch a pod.) za účelom preverenia existencie podmienok naznačujúcich úpadok, likvidáciu, začatie konkurzného alebo reštrukturalizačného konania, zánik, podozrivé zlúčenie a rozdelenie, čo u dodávateľa VEXER, s.r.o. nenastalo. Tento dodávateľ sa správal ako spoľahlivý a disciplinovaný obchodný partner. 10. Žalobca správcovi dane predložil ako dôkaz o plneniach poskytnutých deklarovaným dodávateľom VEXER, s. r. o. písomné a vecné dôkazy – faktúru, Obchodnú dohodu o outsourcingu, objednávku, doklad o úhrade, zoznam pracovníkov (obdržaný od spol. VEXER, s. r. o.) obsahujúci mená osôb pracujúcich pre spoločnosť VEXER, s. r. o., ktorí vykonávali služby demontáže pre žalobcu formou outsourcingu, počet odpracovaných hodín, výpovede viacerých svedkov ako sú p. B. C. D. a p. E. F., ktorí potvrdili vykonávanie a dodanie služieb dodávateľom VEXER, s. r. o., pričom iných svedkov správca dane už nepovažoval za potrebné predvolávať, napr. p. G., splnomocnenú osobu spoločnosťou NeoTax s.r.o. na podávanie daňových priznaní k DPH a kontrolných výkazov za spoločnosť VEXER, s.r.o., konateľa p. A. B., nakoľko z odpovedí z medzinárodného dožiadania zo Slovinska nevyplýva, že osoba menom B. A. neexistuje v evidencii obyvateľov Slovinska, zamestnancov spoločnosti VEXER, s.r.o.. 11. Správcovi dane boli rovnako predložené kontrolné listy, ktoré sa podrobne vypisovali na každý automobil demontovaný spoločnosťou VEXER, s. r. o., tzn. 1 kontrolný list je na 1 VIN číslo automobilu, v ktorom sú konkrétne rozpísané jednotlivé diely z automobilu, ktoré sa demontovali, pričom tento kontrolný list vypisoval koordinátor spoločnosti VEXER, s. r. o. a na záver tento kontrolný list skontroloval s p. F., kde sa zároveň uviedlo, či je konkrétny diel z automobilu demontovaný správne alebo nie, a
až následne na základe týchto podkladov z jednotlivých kontrolných listov spoločnosť VEXER, s. r. o. vystavila faktúru na počet demontovaných dielov z automobilov. Okrem kontrolných listov rovnako Colná správa v Žiline potvrdila vyclenie predmetných kusov na základe VIN čísel cez nákladné listy, že tovar bol predaný, čiže došlo k výstupom, ktoré následne účtovné a daňové doklady boli riadne zaúčtované v účtovnej jednotke. Ďalej boli predložené menovité zoznamy ľudí, ktorí prešli v daný mesiac interným školením na podmienky správania sa v areály spoločnosti, ktoré vykonávala p. B. D., p. F. a koordinátor spoločnosti VEXER, s.r.o., p. G.. Na danom zozname boli mená tých pracovníkov, ktorí počas daného mesiaca február 2022 nastúpili a daný zoznam s jednotlivými menami bol danými zamestnancami aj vlastnoručne podpísaný. Všetci zamestnanci boli skontrolovaní dokladom totožnosti, ktoré predložili. Pracovné zmluvy zamestnanci VEXER, s.r.o. podpisovali pri nástupe do práce v priestoroch u žalobcu, konkrétne v priestoroch dochádzkových terminálov, tak uviedla p. B. D., ktorá danú skutočnosť viackrát videla, pričom žalobca nemôže disponovať týmito pracovnými zmluvami (pozn. a ani inými zmluvami medzi nimi) a ani o to viac žiadnymi osobnými údajmi zamestnancov (resp. pracovníkov) iných spoločností, ani uchovávať ich kópie, kvôli zákonu o GDPR. Správcom dane realizované dokazovanie sa týkalo najmä nepreukázaní zabezpečenia plnení prostredníctvom subdodávateľských subjektov deklarovaného dodávateľa VEXER, s. r. o., čo však v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ samo o sebe neobstojí. 12. Žalobca tiež uviedol, že Daňový úrad Prešov dňa 18.10.2022 vydal rozhodnutie v zmysle § 90 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, kde začal daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 21.053,33 Eur od daňového dlžníka VEXER, s.r.o., Tatranské námestie 3, Poprad. Správca dane zakázal týmto spoločnosti CARMEL Auto, s.r.o., nakladať s majetkom daňového dlžníka, ktorý podlieha daňovej exekúcii, a podľa § 97 ods. 7 daňového poriadku, vzťahuje sa aj na osoby, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať s majetkom daňového dlžníka. Tento zákaz sa vzťahuje aj na záväzok poddlžníka voči daňovému dlžníkovi, ktorý vznikne v budúcnosti. Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva a Daňový úrad Prešov týmto aj potvrdzuje, že obchodná spoločnosť VEXER, s.r.o. bola objektívne ako podnikateľský subjekt činná a vykonala predmetné zdaniteľné plnenie. 13. Spoločnosť VEXER, s.r.o. bola registrovaná na DPH od 18.10.2021 do 31.5.2022 a daňové priznanie riadne podávala. Za zdaňovacie obdobie február 2022 až máj 2022 podal daňový subjekt daňové priznanie oneskorene, v ktorom deklaroval uskutočnené zdaniteľné plnenia vo výške rovnajúcej sa faktúre č. 2022001, vystavenej pre spoločnosť CARMEL Auto, s.r.o. kde základ DPH 71.318,88 Eur a 20% DPH 14.263,78 Eur. V mesiaci jún 2022 taktiež podal daňové priznanie, v ktorom deklaroval len uskutočnené zdaniteľné plnenia. 14. Správca dane na základe výzvy zaslanej do Sociálnej poisťovne pobočka Poprad, dostal dňa 03.08.2023 odpoveď, v ktorej bolo uvedené, že spoločnosť VEXER, s.r.o., nie je registrovaná ako zamestnávateľ, na základe čoho správca dane urobil záver, že spoločnosť VEXER, s.r.o. nemala personálne vybavenie na vykonanie služieb outsourcingu fakturovaných faktúrou číslo 2022001. Správca dane nebral do úvahy, že daňový subjekt VEXER, s.r.o. tieto výkony môže zabezpečovať prostredníctvom subdodávateľa alebo formou samostatne zárobkových osôb. Na základe týchto informácií uvádzame, že spoločnosť VEXER, s.r.o. nebola povinná registrovať pracovníkov v Sociálnej poisťovni a podávať predmetné výkazy, nakoľko zdaniteľné plnenie vykonávala prostredníctvom subdodávateľa. 15. So spoločnosťou VEXER, s.r.o. žalobca uzavrel spoluprácu práve z dôvodu, že spoločnosť, s ktorou spolupracoval - HM Plus Slovakia, s.r.o. ukončil spoluprácu a potreboval novú firmu, ktorá dokáže zabezpečiť splnenie objednávok. Spoločnosť VEXER, s.r.o. po vzájomnej dohode so žalobcom oslovila vhodných kandidátov spoločnosti HM Plus Slovakia, s.r.o. a ponúkla im prestup k nim, niektorí súhlasili, niektorí skončili. 16. Žalobca následne namieta, že zistenie skutkového stavu, uvedené v oboch rozhodnutiach, bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci. Hlavným argumentom ktorý poslúžil žalovanému na prijatie svojich záverov, je nekontaktnosť dodávateľa VEXER, s. r. o. Žalobca namieta nesprávny výklad práva a nesprávny postup žalovaného, ktorý má skúmať a dokazovať reálnosť dodania tovarov a služieb na základe získaných a vykonaných dôkazov. Pokiaľ ide o vytýkanú nekontaktnosť dodávateľa VEXER, s. r. o., žalovaný sa nemal uspokojiť napr. s tým, že sa mu nepodarilo vypočuť súčasného konateľa, ale mal sa aj iným spôsobom pokúsiť o zabezpečenie dôkazu. Žalobca podotýka, že nikdy sa mu nestalo, že by jeho dodávatelia alebo odberatelia boli v takom rozsahu nespolupracujúcimi, nekontaktnými a pod. Ak sa nejaký dodávateľ dopustil nejakej nekalej činnosti alebo podvodného konania, s takýmto konaním nemá žalobca skúsenosti a dokonca ani dnes nie je jasné, ako mohol predísť skutočnostiam zvádzaným zo strany žalovaného, ak by aj boli pravdivé. Všetky okolnosti boli navonok v poriadku, čo potvrdili všetci zúčastnení. V rozsudku NSS ČR ze dne 6. 10. 2010, č. j. 9 Afs 18/2010 – 227 sa okrem
iného uvádza: „Povinností správních orgánů z hlediska posouzení nároku na odpočet daně je posouzení všech objektivních okolností vykázané transakce a i v případě, že k neodvedení daně na určitém článku řetězce dojde, neodmítnout nárok na odpočet tomu, kdo v dobré víře získá nějaké zboží, přičemž o podvodu neví a ani vědět nemohl. Při tomto posuzování mají být vzaty v úvahu vždy právní, obchodní a osobní vazby mezi zúčastněnými subjekty.“ 17. Žalobca navrhoval podstatne viac svedeckých výpovedí než správca dane resp. žalovaný skutočne vykonal. Žalobca navrhol vypočuť kľúčových svedkov – p. G., splnomocnenú osobu spoločnosťou NeoTax s.r.o. na podávanie daňových priznaní k DPH a kontrolných výkazov za spoločnosť VEXER, s.r.o., konateľa p. A. B., nakoľko z odpovedí z medzinárodného dožiadania zo Slovinska nevyplýva, že osoba menom B. A. neexistuje v evidencii obyvateľov Slovinska, zamestnancov spoločnosti VEXER, s.r.o. za účelom objasnenia, akým spôsobom a kto vykonával nábor, kto im zabezpečil školenia bezpečnosti ochrany zdravia pri práci, kde boli ubytovaní, prípadne iné skutočnosti, ktoré by žalovanému dopomohli zodpovedať jeho nejasnasnoti. Žalovaný ako aj správca dane odmietli vykonať tieto dôkazy, ani sa nimi nezaoberali, nepredvolali ani jedného zamestnanca, čo znamená, že žalovaný ani správca dane nemali záujem úplne zistiť skutkový stav a zmohli sa len na konštatovanie, že žalobca porušil zákon, lebo je jeho dodávateľ nekontaktný. Žalobca poukazuje na arbitrárnosť rozhodnutia žalovaného aj v tomto prípade, nakoľko v rámci predmetného daňového konania nebol zachovaný postup v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku. V prípade že preverovaný dodávateľ VEXER, s.r.o. bol nekontaktný, správca dane a žalovaný ani nevykonával ďalšie dokazovanie, neváhal a okamžite ich vyhodnotil ako dôkaz na ťarchu žalobcu a hneď vydal Protokol, prvostupňové rozhodnutie ktorým neuznal nárok žalobcu na oslobodenie od DPH a rozhodnutie žalovaného ktorým to potvrdil. Ak sú dôkazy v prospech žalobcu, žalovaný je k nim hluchý a slepý. 18. V časti správnej žaloby s názvom „IV. Judikatúra“ žalobca uviedol, že preukázal, že v čase uzavretia obchodov boli jeho obchodní partneri bezproblémoví. Žalobca nezodpovedá za porušenie predpisov (a k tomu iných ako daňových) dodávateľom. Žalobca citoval rozsudky Súdneho dvora EÚ C-324/11 a C-409/04, Najvyššieho správneho súdu ČR č. k. 2 Afs 1/2005-57, 5Afs 131/2004-45 a 5Afs 58/2006. Tiež citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, podľa ktoréhoje rozsah dôkazného bremena daňového subjektu daný v § 29 ods. 8 Daňového poriadku, kam nepatria vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a subdodávateľa. Podľa rozsudkov Súdneho dvora EÚ (C-354/03, C-355/03 a C-484/03) nárok na odpočet DPH nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Podľa Najvyššieho súdu SR, ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, ako je faktúra s prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u jeho dodávateľov, znáša dôkazné bremeno správca dane. Podľa rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (C-354/03, C-355/03, C-80/11 a C-142/11) uplatnenie nároku na odpočet DPH nemôže byť platiteľovi odopreté preto, že osoba, ktorá vystavila faktúru, sa dopustila nezákonnosti bez preukázania, že zdaniteľná osoba o tom vedela alebo mala vedieť. K obdobným záverom o nutnosti vedomosti daňového subjektu o daňovom podvode pre odopretie práva na odpočet DPH dospel Súdny dvor EÚ aj v rozhodnutiach C-285/11, C-354/03, C-355/03 a C-484/03. Žalobca ďalej poukázal na zásady daňového konania, a to zákonnosti, súčinnosti a voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 1, 2 a 3 Daňového poriadku). Povinnosť žalobcu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje žalovaného a správcu dane povinnosti zistiť skutočný stav veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Sžf/7/2011). Žalovaný tiež porušil § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Ak je nesporná materiálna existencia plnenia a daňový subjekt predložil vopred známe štandardné dôkazy, uniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré nie je absolútne (rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf/10/2011). Dôkaznú povinnosť daňového subjektu nemožno vykladať extenzívne (rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Sžf/10/2012). Výklad daňového dokazovania podľa § 24 Daňového poriadku je modifikovaný právnymi názormi Súdneho dvora EÚ, ktorý vo veci Bonik (C-285/11) vyslovil názor, že ak sa plnenia uskutočnili a boli použité na zdaniteľné plnenia na výstupe, nemožno v zásade zamietnuť právo na odpočet DPH. Právo na odpočítanie DPH možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba ak sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že vedela alebo mala vedieť, že sa nadobudnutím tovaru alebo služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod zo strany dodávateľa alebo iného subjektu reťazca. Postup žalovaného, ktorý spochybňuje právo žalobcu na odpočítanie DPH, napriek tomu, že spĺňa zákonné predpoklady, je v rozpore s ústavným princípom proporcionality. Správca dane musí pri dokazovaní vziať do úvahy nielen dôkazy svedčiace v neprospech daňového subjektu, ale aj v jeho prospech (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015). V otázke prenosu dôkazného bremena v daňovom konaní žalobca odkázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018-53. Žalobca si splnil povinnosti tvrdiť aj dôkaznú povinnosť.
Vyjadrenie žalovaného
19. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žiada správnu žalobu žalobcu zamietnuť, pričom uviedol, že žalobca uvádza námietky, ktoré sú identické s odvolacími námietkami, a ku ktorým sa žalovaný vyjadril v žalobou napadnutom rozhodnutí. Správca dane vykonal preverovanie zamerané na deklarovaného dodávateľa VEXER, s.r.o., ktorý je pre správcu dane nekontaktný; nepredložil účtovné doklady; bola mu zrušená registrácia platiteľa dane z úradnej moci; konateľ dodávateľa VEXER, s.r.o. B. A. je neexistujúcou osobou; deklarovaný dodávateľ VEXER, s.r.o. nie je registrovaný v informačnom systéme sociálnej poisťovne ako zamestnávateľ a nie je registrovaný ani na dani zo závislej činnosti. Na základe všetkých zistených skutočností vznikli dôvodné pochybnosti správcu dane o dodaní služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa VEXER, s.r.o. Žalobca bol informovaný o zistených skutočnostiach a spôsobe ich zistenia a bol vyzvaný na odstránenie pochybností. Za účelom odstránenia pochybností žalobca navrhol vypočuť svedkov pána F. a B. D., zamestnancov žalobcu, ktorí boli v priamom kontakte so zamestnancami spoločnosti VEXER, s.r.o. a pani G., splnomocneného zástupcu na podávanie daňových priznaní a kontrolných výkazov spoločnosti VEXER, s.r.o. Správca dane vypočul E. F. zamestnanca žalobcu a B. C. D., zamestnankyňu žalobcu. Výpovede pána F. a B. C. D. však neodstránili dôvodné pochybnosti správcu dane o dodaní služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa VEXER, s.r.o. 20. Žalobca navrhol vykonať vypočutie svedka pána G., ktorý pracoval ako koordinátor deklarovaného dodávateľa VEXER, s.r.o. avšak správcovi dane neposkytol žiadne identifikačné údaje ani adresu trvalého alebo prechodného pobytu pána G.. Žalobca poskytol správcovi dane len emailovú adresu, prostredníctvom ktorej pán G. nekomunikoval. Dôkaz, ktorý žalobca navrhol vykonať, avšak bez identifikačných údajov osoby, ktorú požadoval vypočuť, považoval žalovaný za irelevantný. Žalobca neposkytol správcovi dane žiadne doklady (pracovnú zmluvu, plnomocenstvo, identifikačné údaje) súvisiace s osobou, ktorú označil za konajúcu v mene deklarovaného dodávateľa VEXER, s.r.o. 21. Žalobca tiež navrhol vypočuť svedka pána B. A., konateľa deklarovaného dodávateľa. V rámci medzinárodného dožiadania zaslaného do Slovinskej republiky bolo zistené, že osoba menom B. A., nar. XX.XX.XXXX, adresa H. XX.XXXX XX, I., A. v registri platiteľov dane neexistuje a z evidencie vydaných osobných identifikačných kariet je zrejmé, že číslo občianskeho preukazu 001623220 bolo vydané inej osobe a jeho platnosť skončila dňa 30.03.2003. Ani ďalší dôkaz, ktorý žalobca navrhol, nebolo možné vykonať. 22. Žalobca navrhol vypočuť svedka pani G., zamestnanca českej spoločnosti NeoTax s.r.o., ktorá bola splnomocnená spoločnosťou VEXER, s.r.o. na elektronické podávanie daňových priznaní k DPH a kontrolných výkazov. Správca dane zaslal spoločnosti NeoTax s.r.o. výzvu na poskytnutie informácii. Z odpovede vyplýva, že spoločnosť VEXER, s.r.o. komunikovala elektronicky, pričom boli zaslané podklady k DPH elektronicky vo formáte xml; s účtovníčkou spoločnosti VEXER, s.r.o. neboli v kontakte; nemajú vedomosť, kde sa účtovníctvo a doklady nachádzajú; o podnikateľských aktivitách spoločnosti VEXER, s.r.o. nemajú žiadnu vedomosť. Z uvedených skutočností požiadavku žalobcu o vypočutie svedka pani G. považoval žalovaný za nedôvodnú. 23. Zamestnanci žalobcu, ktorých navrhol vypočuť B. C. D., E. F. a tiež J. K., splnomocnená zástupkyňa žalobcu, potvrdili obchodnú spoluprácu medzi spoločnosťou VEXER, s.r.o. a žalobcom v zmysle obchodnej dohody o outsourcingu. Svedkovia však žiadnymi relevantnými dôkazmi nepotvrdili, že osoby pracujúce v priestoroch a na výrobnej linke žalobcu, používajúci dochádzkový systém, dochádzkové karty, pracovné oblečenie a pomôcky poskytnuté žalobcom, boli zamestnancami spoločnosti VEXER, s.r.o. Označeného koordinátora pána G. nedokázali bližšie identifikovať i napriek skutočnosti, že mal koordinovať niekoľko ľudí, odovzdávali mu faktúry, podpisoval kontrolné listy. Svedkovia B. D. a pán F. uviedli, že dokumenty, ktoré by potvrdzovali, že osoby pracujúce v priestoroch žalobcu, nikdy nevideli a ani ich nemôžu predložiť; nemajú vedomosť, ako a kým boli vyplávané mzdy; komunikovali len s koordinátorom, ktorého nevedeli bližšie identifikovať; konateľa spoločnosti VEXER, s.r.o. nepoznajú a nikdy ho ani nevideli. 24. Tvrdenie žalobcu, že jediným dôvodom zamietnutia nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty bola nekontaktnosť dodávateľa a jeho porušenie právnych predpisov v oblasti nelegálneho zamestnávania, je neopodstatnené. Žalovaný uvádza, že nekontaktnosť dodávateľa bol iba jedným zdrojom pochybností správcu dane o uskutočnení deklarovaného plnenia prostredníctvom deklarovaného dodávateľa. 25. Žalovaný v tejto veci poukazuje na skutočnosť, že u žalobcu prebehli viaceré daňové kontroly, u ktorých správca dane spochybnil tiež predchádzajúceho deklarovaného dodávateľa HM Plus Slovakia, s.r.o., dodávateľa prenájmu pracovnej sily v predchádzajúcich obdobiach, ktorý je nekontaktný. Žalovaný
poukazuje na vyjadrenie žalobcu, podľa ktorého žalobca so spoločnosťou VEXER, s.r.o. uzavrel spoluprácu práve z dôvodu, že so spoločnosťou HM Plus Slovakia, s.r.o. ukončil spoluprácu a potreboval zabezpečiť splnenie objednávok. Spoločnosť VEXER, s.r.o. po vzájomnej dohode so žalobcom oslovila vhodných kandidátov spoločnosti HM Plus Slovakia, s.r.o. a ponúkla im prestup k nim, niektorí súhlasili, niektorí skončili. 26. Pochybnosti správcu dane boli dôvodné a dostatočne intenzívne a mali za následok prenos dôkazného bremena späť na žalobcu. Žalobca za účelom odstránenia pochybností správcu dane nepredložil žiadne relevantné dôkazy a neodstránil dôvodné pochybnosti správcu dane o dodaní služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa, resp. nepredložil dôkaz o ich dodaní inou zdaniteľnou osobou v zmysle Rozsudku Súdneho dvora vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie s.r.o. zo dňa 09.12.2021.
Replika žalobcu
27. Žalobca opätovne vyjadril nesúhlas s opakovane predkladanou argumentáciou žalovaného vo vzťahu k spochybňovaniu dodania služby spoločnosťou VEXER, s.r.o. Žalovaný vo svojom vyjadrení a rovnako aj vo svojom predmetnom rozhodnutí uvádza, že „vznikli dôvodné pochybnosti správcu dane o dodaní služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa VEXER, s.r.o.“, no reálne dodanie služby nespochybňuje a ani neuvádza, aký iný subjekt ak nie spol. VEXER, s.r.o. by mal dodať služby. Svoje dôvodné pochybnosti, na základe ktorých žalovaný dospel k predmetnému záveru odôvodňuje viacerými argumentami, ktoré buď nemajú súvis s dodávanými službami žalobcovi alebo argumentami, o ktorých žalobca sa v čase podávania služieb nemohol žiadnym spôsobom dozvedieť. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že uvedené pochybnosti vznikli na základe toho, že 1. spol. VEXER, s.r.o. je pre správcu dane nekontaktná, 2. nepredložila účtovné doklady, 3. bola jej zrušená registrácia platiteľa dane z úradnej moci, 4. konateľ dodávateľa VEXER, s.r.o. B. A. je neexistujúcou osobou, 5. deklarovaný dodávateľ VEXER, s.r.o. nie je registrovaný v informačnom systéme sociálnej poisťovne ako zamestnávateľ a 6. nie je registrovaný ani na dani zo závislej činnosti, pričom žalobca znova zdôrazňuje, že uvedené skutočnosti nemajú jednak súvis s dodávanými službami žalobcovi alternatívne žalobca o uvedených skutočnostiach v čase dodávania služieb nevedel a nemal ani možnosť sa o uvedených skutočnostiach dozvedieť. Na druhú stranu žalovaný uvádza, že žalobca bol vyzvaný na odstránenie uvedených pochybností, pričom tieto podľa názoru žalovaného žalobca neodstránil. K uvedenému žalobca zdôrazňuje, že žalovanému resp. správcovi dane predložil všetky dôkazy, ktoré predložiť vedel a mal, a ktorými jednoznačne preukázal, že spol. VEXER, s.r.o. fakturované služby dodala, t. j. žalobca uvedené preukázal dôkazmi ako faktúra, zmluvy, objednávku, doklad o úhrade, výpisy z účtu, reálne vykonaná nespochybniteľná činnosť, zoznam pracovníkov spol. VEXER, s. r. o., počet odpracovaných hodín, výpovede viacerých svedkov, účtovníctvo, kontrolné listy, ktoré podrobne vypisovali na každý automobil demontovaný spoločnosťou VEXER, s. r. o. Následne žalovaný resp. správca dane na základe vykonaného dokazovania už nespochybňuje realizáciu výkonu fakturovaných služieb, nespochybňuje relevantnosť podkladov poskytnutých žalobcom, nespochybňuje rovnako ani žalobcom dodržanie daňových právnych predpisov, jediným dôvodom nepriznania nadmerného odpočtu je nekontaktnosť dodávateľa spol. VEXER, s.r.o. alternatívne pochybenie tohto dodávateľa resp. podozrenia žalovaného z porušenia právnych predpisov (nie však porušenia daňových právnych predpisov), z čoho nepochopiteľne vinní žalovaný žalobcu a ohrádza sa tým, že žalobca nevynaložil náležitú starostlivosť či opatrnosť pri preverovaní obchodným partnerov. Žalovaný však týmto argumentom vytvára nebezpečný precedens, keď prekračuje svoju právomoc správcu dane a supluje iné štátne orgány a opiera sa o zistenia, ktoré nesúvisia s priznaním nadmerného odpočtu DPH. Podľa názoru žalobcu na základe vyššie uvedených skutočností odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ani rozhodnutia správcu dane nie je možné považovať za odôvodnenie v zmysle Daňového poriadku, najmä z dôvodu nevysporiadania sa s námietkami a dôkazmi, ktoré preukazovali zdaniteľné planenie, a preto ich žalobca považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné. Žalovaný rovnako uvádza, že žalobca správcovi dane nedoložil „relevantné dôkazy“, no z rozhodnutia správcu dane a ani z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, aké doklady, ktorými Žalobca disponovať mal alebo mohol správcovi dane nepredložil. Žalovaný mal povinnosť konkrétne uviesť, ktoré doklady neboli predložené a zdôvodniť na základe akej úvahy dospel k tomu, že nepredloženie dokladov viedlo k preukázateľnému právnemu záveru, že plnenie sa neuskutočnilo, resp. neuskutočnilo sa osobou uvedenou na faktúre. Žalobca týmto poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf /1/2011 z 15. 03. 2011, z ktorého vyplýva, že ak pri každej faktúre sa nachádza podrobný súpis dodaného tovaru, teda nejde o situáciu, že by Žalobca disponoval iba faktúrou so všeobecným opisom zdaniteľného plnenia, ktoré by bolo nepreskúmateľné vzniká otázka, v akom rozsahu by podľa žalovaného žalobca mal zabezpečovať ešte dôkazy o existencii
plnenia. Žalobca predložil správcovi dane všetky doklady a dôkazy, ktorými disponovať mal a mohol a tým si splnil svoju dôkaznú povinnosť preukázať existenciu dodania služieb od dodávateľa VEXER, s.r.o.
Duplika žalovaného
28. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že zotrváva na argumentácii, ktorú uviedol vo svojom rozhodnutí a vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 21.03.2024. Podľa názoru žalovaného, rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení, t. j. procesných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňového poriadku) v znení neskorších predpisov, hmotnoprávneho predpisu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené skutočnosti, teda že splnil podmienky na odpočítanie dane a nárok na odpočet dane mu skutočne vznikol. Žalobca v predmetnom prípade neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu hmotnoprávnej podmienky uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporného obchodu, a to podmienky postavenia skutočného dodávateľa služieb ako zdaniteľnej osoby, resp. platiteľa dane. Dôkazné bremeno, ktorým bol žalobca zaťažený, nepovažoval žalovaný za neprimerané, vznesené dôvodné pochybnosti sa týkali len vzťahov a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom. Od žalobcu možno požadovať, aby vedel vysvetliť, preukázať, či už predložením alebo označením dôkazov, okolnosti preverovaného plnenia.
Vyjadrenie žalobcu k duplike 29. Žalobca opätovne poukázal na rozsiahlu judikatúru a rozhodnutia iných súdov (IV. ÚS 206/08, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/5/2020, sp. zn. 3Sžf/1/2011, sp. zn. 5Sžf/108/2009, sp. zn. 6Sžfk/10/2012, sp. zn. 5Sžf/22/2016, Krajský súd v Bratislave sp. zn. 2S/80/2019), pričom zdôraznil, že preskúmavané rozhodnutia sú arbitrárne a nepreskúmateľné.
Posúdenie podstatných skutkových dôvodov a právnych argumentov 30. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 19.02.2026 postupom podľa § 137 ods. 3 SSP vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, keďže účastníci výslovne nežiadali nariadenie pojednávania ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. 31. Podľa § 2 zákona o DPH predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska. 32. Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. 33. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. 34. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 35. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 36. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 37. Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH ak vznikne právo na odpočítanie dane, platiteľ vykoná odpočítanie dane tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Odpočítanie dane vykoná platiteľ v tom zdaňovacom období, v ktorom môže uplatniť právo na odpočítanie dane podľa odseku 1. 38. Predmetom prejedávanej veci bol súdny prieskum rozhodnutia žalovaného, ktorý v zhode so správcom dane nepriznali žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období február 2022, v zmysle dodávateľskej faktúry, na ktorej bol v pozícii dodávateľa deklarovaný daňový subjekt VEXER, s.r.o.. Predmetom dodania boli outsourcingové služby - operátor výroby. Žalovaný v zhode so správcom dane uzavreli, že na základe všetkých zistených a vyhodnotených skutočností žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nepreukázal, že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na preverovanej faktúre, a že tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. dňom poskytnutia služby. 39. Správny súd sa v prvom rade zaoberal namietanou nepreskúmateľnosťou napadnutých rozhodnutí, ktorú žalobca videl v tom, že sa daňové orgány nevysporiadali s niektorými námietkami. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že žalobcom namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutí by musela vyplývať z absencie dôvodov podstatných pre rozhodnutie. Zákonným limitom doktríny nepreskúmateľnosti rozhodnutia sú také vady odôvodnenia rozhodnutia, kedy rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie, alebo existencia takých zásadných procesných vád, pre ktoré je preskúmanie napadnutého rozhodnutia nevyhnutné (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Abdullayev proti Rusku). V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva rozhodnutie nemusí dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija v. Španielsko). Daňové orgány v intenciách citovaných záverov postupovali. V tomto kontexte preto podľa názoru správneho súdu neobstojí tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí, keďže z ich obsahu je zjavné, že nimi bolo reflektované na všetky podstatné skutočnosti. Preskúmavané rozhodnutia, preto vadou nepreskúmateľnosti netrpia. 40. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca predložil spornú dodávateľskú faktúru, na ktorej je v postavení dodávateľa deklarovaná spoločnosť VEXER s.r.o.; súvisiacu obchodnú dohodu o outsourcingu uzatvorenú s deklarovaným dodávateľom VEXER, s.r.o., ktorej predmetom je zabezpečenie kompletnej a komplexnej činnosti procesu demontáže automobilov a s tým súvisiace činnosti vykonávané v priestoroch žalobcu; objednávku; zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorou žalobca prenajíma deklarovanému dodávateľovi VEXER, s.r.o. výrobné priestory a ďalšie priestory slúžiace na účel prezliekania, stravovania, osobnej hygieny a iných činností personálu; zmluvu o nájme hnuteľných vecí na podnikateľské účely, ktorou žalobca prenecháva za odplatu deklarovanému dodávateľovi VEXER, s.r.o. autozdvihák, priestor s kladkostrojom, uťahovačku, páskovačku; dokument o oboznámení zamestnancov s bezpečnostnou smernicou, ktorý obsahuje cca 30 položiek – mien osôb, avšak bez konkrétnej identifikácie, pričom zo zoznamu vyplýva, že sa jedná o osoby z iných štátov. Žalobca sa vyjadril, že obchodná dohoda, jednotlivé zmluvy aj dodatok boli podpísané konateľom deklarovaného dodávateľa VEXER, s.r.o. B. A. a za žalobcu dokumenty podpísal Byongsok Kwon; náležitosti týkajúce sa výroby boli riešené s pánom G.. 41. Správny súd sa stotožnil s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie DPH môže byť v súlade so zákonom DPH, ktorý je transpozíciou Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, a súvisiacou judikatúrou Súdneho dvora EÚ obmedzené len vtedy, ak 1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, 2) došlo k daňovému podvodu alebo 3) došlo k zneužitiu práva. Tieto situácie nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Pokiaľ ide o prvú z uvedených situácií, splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, tieto sú v zmysle § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ako aj čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ ES a judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ (napr. rozhodnutia Súdneho dvora EÚ Senatex GmbH, C-518/14 z 15.9. 2016, bod 28; Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 3. 9.2020, bod 43; Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 z 9. 12. 2021, bod 24) nasledovné: a) tovar alebo služba, na ktorých sa
zakladá právo na odpočítanie dane, musí byť dodané inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa), b) plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia) a c) zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne. 42. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že žalovaný založil nepriznanie odpočtu DPH na prvej hmotnoprávnej podmienke – spochybnenie postavenia dodávateľa ako zdaniteľnej osoby. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí je ďalej zrejmé, že žalovaný považoval druhú hmotnoprávnu podmienku za splnenú, nakoľko na viacerých miestach uviedol, že nespochybňuje vykonanie prác pracovníkmi pre žalobcu, ktoré boli predmetnom dodávateľskej faktúry, žalovaný tiež uviedol že z predložených dokladov vyplynulo, že práce v zmysle spornej faktúry vykonávali fyzické osoby, občania iných štátov, v priestoroch žalobcu, ktorým žalobca poskytol materiálne a sociálne zázemie, vrátane školení BOZP, dochádzkového systému a pracovného oblečenia, teda nespochybňuje materiálnu existenciu plnenia. Tiež nebola správcom dane ani žalovaným spochybnená tretia hmotnoprávna podmienka – že žalobca dodané služby použil na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. 43. Žalobca v správnej žalobe s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ dôvodne namieta nesprávne právne posúdenie veci ohľadom nesplnenia prvej hmotnoprávnej podmienky. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-610/19 vo veci Vikingo, ktorý prevzal aj Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 2Sfk/27/2022 zo dňa 28.4.2023, pri existencii materiálneho plnenia nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ nemohol dodať tovar alebo službu pre nedostatok materiálnych a ľudských zdrojov na jeho strane. V takomto prípade je zamietnutie odpočtu DPH možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode, alebo vedela alebo mala vedieť, že uvedené transakcie sú súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca. Správny súd tiež poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-154/20 vo veci Kemwater ProChemie, podľa ktorého uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, tou je status tejto osoby ako platcu DPH. 44. Správca dane aj žalovaný nepostupovali v súlade s uvedenými rozhodnutiami, keď nepriznanie odpočtu DPH pre nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky pri nespornej existencii materiálneho plnenia opierali o spochybnenie toho, že služby nedodal dodávateľ uvedený na faktúre, keďže táto skutočnosť nepredstavuje jednu z hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH. Svoj záver správca dane a žalovaný v zásade učinili len na základe spochybnení materiálnych a ľudských zdrojov na strane dodávateľa žalobcu, resp. jeho subdodávateľa, ktoré bolo založené najmä na tom, že dodávateľ žalobcu VEREX, s.r.o. so správcom dane nespolupracuje; nedisponuje zamestnancami, ktorí by mohli fakturované práce vykonávať, resp. nevykonáva ekonomickú činnosť. Správny súd však dodáva, že samotné postavenie dodávateľa VEREX, s.r.o. ako platcu DPH nebolo sporné (Spoločnosť VEXER, s.r.o. bola registrovaná na DPH od 18.10.2021 do 31.5.2022 a registrácia pre DPH mu bola zrušená až následne). Odoprieť právo na odpočítanie DPH z týchto dôvodov by bolo možné jedine v prípade existencie daňového podvodu a účasti žalobcu na ňom alebo jeho vedomosti o tomto podvode. Takéto skutočnosti však správca dane ani žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach neskonštatovali. 45. V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ C-154/20 vo veci Kemwater ProChemie je možné nepriznať zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie DPH bez toho, aby bolo preukázané, že sa dopustila daňového podvodu alebo o ňom vedela, či mala vedieť, ak skutočný dodávateľ tovaru alebo služieb nebol identifikovaný a zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby. Súdny dvor EÚ v zmysle bodu 39. rozsudku vo veci Kemwater ProChemie nepožaduje preukázanie postavenia dodávateľa ako zdaniteľnej osoby subjektom uplatňujúcim si odpočítanie DPH, ak možno zo skutkových okolností, akými sú objem a cena nadobudnutých tovarov alebo služieb, s istotou vyvodiť, že ročný obrat dodávateľa prekračuje sumu, do ktorej členský štát v súlade s čl. 287 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty priznal oslobodenie od DPH zdaniteľným osobám. Slovenská republika uvedený článok využila a v § 4 ods. 1 zákona o DPH stanovila, že povinnosť registrovať sa pre DPH má, a teda platcom DPH je (okrem iných) osoba, ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur. V predmetnej veci však finančné orgány ani nespochybňovali, že by v tomto smere dodávateľ žalobcu (nech by to bol ktokoľvek) nemal byť platcom DPH. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd zastáva názor, že finančné orgány sa v odôvodnení svojich rozhodnutí bližšie nezaoberali, resp. nevysvetlili a neuviedli, kto fakturované služby pre žalobcu vykonal, keďže v nich viackrát uviedli, že nespochybňujú vykonanie služieb, resp. realizáciu prác a využitie zamestnancov pri finalizácii výroby v spoločnosti žalobcu. Tu treba poukázať na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a tiež
judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR, v zmysle ktorej pre nepriznanie práva na odpočet DPH nestačí nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa, hoci treba dodať, že nekontaktnosť nebola jediným dôvodom pre nepriznanie práva na odpočet DPH. Samotná skutočnosť, že plnenie nebolo skutočne dodané deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúre nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet DPH, ak by z okolností veci vyplynulo, že službu dodal niekto iný, ako deklarovaný dodávateľ. 46. Správny súd ďalej dodáva, že skutkové závery finančných orgánov, že fakturované služby nedodal dodávateľ VEXER, s.r.o. neobstoja, keďže správny súd vyhodnotil ako dôvodnú aj žalobnú námietku viažucu sa k nedostatočne zistenému skutkového stavu, pretože finančné orgány nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy z nasledovných dôvodov. 47. Správca dane vykonal preverovanie zamerané na deklarovaného dodávateľa VEXER, s.r.o., ktorý je pre správcu dane nekontaktný; nepredložil účtovné doklady; bola mu následne zrušená registrácia platiteľa dane z úradnej moci; konateľ dodávateľa VEXER, s.r.o. B. A. je neexistujúcou osobou; deklarovaný dodávateľ VEXER, s.r.o. nie je registrovaný v informačnom systéme sociálnej poisťovne ako zamestnávateľ a nie je registrovaný ani na dani zo závislej činnosti 48. Žalobca taktiež v správnej žalobe poukázal na výpovede svedkov - zamestnanci žalobcu, ktorí potvrdili, že zdaniteľné plnenie pre žalobcu vykonal dodávateľ VEXER, s.r.o., opísali proces tejto spolupráce medzi žalobcom a dodávateľom VEXER, s.r.o. a ich úlohy v rámci tejto spolupráce. Tieto výsluchy žalovaný vyhodnotil tak, že títo svedkovia nepotvrdili žiadnymi relevantnými dôkazmi, že osoby pracujúce v priestoroch žalobcu boli zamestnancami dodávateľa VEXER, s.r.o. a že tieto informácie mali len z ústneho podania týchto osôb. Správny súd uvádza, že je nesprávna konštrukcia žalovaného, keď uvádza, že vyššie uvedení svedkovia obsah svojej výpovede nepotvrdili žiadnymi relevantnými dôkazmi. Svedok je sám dôkazným prostriedkom a obsah jeho výpovede je dôkazom. Preto svedok nemá povinnosť preukazovať svoje tvrdenia. Žalovaný mal vyhodnocovať svedecké výpovede ako dôkazy a konfrontovať ich s inými dôkazmi, čo neurobil, ale požadoval, aby svedkovia obsah svojich výpovedí preukazovali. 49. Okrem uvedeného žalobca v správnej žalobe uviedol, že preveroval svojich obchodných partnerov v registroch, zoznamoch a iných verejne dostupných zdrojoch, z ktorých zistil, že dodávateľ VEXER, s.r.o. je spoľahlivý obchodný partner. Preverovanie obchodných partnerov je súčasťou tzv. due diligence vedomostného testu, ktorý sa vykonáva pri posúdení veci ako daňového podvodu. Tieto okolnosti nie sú relevantné na účely posúdenia preskúmavanej veci, pretože napadnuté rozhodnutia boli založené na nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, kde overovanie obchodných partnerov nie je jednou z podmienok na odpočet DPH. 50. Žalobca tiež rozporoval jednotlivé pochybnosti správcu dane. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že existencia pochybností je dôležitá pre prenos dôkazného bremena, ktoré je v daňovom konaní rozdelené medzi daňový subjekt a správcu dane. Podľa rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (III. ÚS 401/09; prevzaté do I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. 11. 2018, ods. 21.) má daňový subjekt dve základné povinnosti: tvrdiť a preukázať svoje tvrdenia, ktoré sa formálne realizujú podaním riadne vyplneného daňového priznania s predložením písomných dokladov, ktoré je povinný podľa právnych predpisov viesť. Ak správca dane pri preverovaní preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť predložených dôkazov, splní svoju dôkaznú povinnosť a je opäť na daňovom subjekte, či predložením ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk/1/2019 zo dňa 21. 4. 2020 (prijaté ako R 26/2021) je primárne nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania DPH, a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 zo dňa 24.2.2022 (prijaté v zbierke pod č. 18/2022), dôkazné bremeno prechádza zo správcu dane späť na daňový subjekt prostredníctvom výzvy na odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktorá môže byť daňovému subjektu zaslaná v písomnej forme, alebo oznámená počas ústneho pojednávania a ktorá musí byť urobená do konca daňovej kontroly. 51. Medzi hlavné pochybnosti správcu dane, ktoré boli žalobcovi komunikované patrilo, že správca dane z informačného systému zistil, že spoločnosť VEXER, s. r. o. splnomocnila spoločnosť NeoTax s.r.o., Pod Dekankou 1694/4, 140 00 Praha 4, Nusle, Česká republika, IČO 48201235, DIČ XXXXXXXXXX, IČ DPH A. na elektronické podávanie dokumentov prostredníctvom portálu Finančnej správy SR. Spoločnosť
NeoTax s.r.o. poverila svoju zamestnankyňu p. G. zastupovaním daňového subjektu VEXER, s.r.o.. Plná moc udelená 14.06.2022 spoločnosti NeoTax s.r.o. od splnomocniteľa VEXER, s. r. o. bola udelená na dobu neurčitú; spoločnosť VEXER, s. r. o. od 24.06.2022 so spoločnosťou nekomunikuje; za spoločnosť komunikoval konateľ p. A., napísal e-mail 29.04.2022 v anglickom jazyku so žiadosťou o podávanie daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty a prípadných ďalších dokumentov na Finančnú správu SR; predmetom obchodnej spolupráce bolo elektronické podávanie dokumentov na Finančnú správu SR (daňových priznaní a kontrolných výkazov); službu si objednal 14.06.2022 a zaplatil na 12 mesiacov; písomnou zmluvou nedisponujú, nakoľko poskytujú služby online na základe objednávok na webovej stránke L. ; spoločnosť NeoTax s.r.o. mala a má oprávnenie iba na podávanie daňových priznaní k DPH a kontrolných výkazov za spoločnosť VEXER, s. r. o. Podklady k DPH za zdaňovacie obdobie február 2022 boli doručené od p. A. 16.06.2022 vo formáte XML; s účtovníčkou spoločnosti neboli v kontakte; nemá vedomosť o tom, kde sa nachádza účtovníctvo a doklady spoločnosti VEXER, s. r. o., nemala k ním prístup; o podnikateľských aktivitách nemá žiadne vedomosti; predmetom spolupráce bolo podanie daňového priznania a kontrolného výkazu za spomínané obdobie, ktoré prijali od p. A. vo formáte XML (Úradný záznam č. 102802126/2022 zo dňa 13.10.2022). Dňa 03.08.2022 bola správcovi dane doručená odpoveď Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad (ev. č. 6/11025603/2022), v ktorej oznámila, že spoločnosť VEXER, s.r.o. nie je registrovaná v informačnom systéme sociálnej poisťovne ako zamestnávateľ (Úradný záznam č. 102801600/2022 zo dňa 13.10.2022). Správca dane z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Prešov, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 43492/P a z údajov evidovaných v informačnom systéme FS SR zistil, že spoločnosť VEXER, s. r. o. bola zapísaná v OR SR dňa 18.09.2020; bola registrovaná na DPH od 18.10.2021 do 31.05.2022 (registrácia na DPH zrušená z úradnej moci); za zdaňovacie obdobia október a november 2021 podala daňové priznania DPH bez deklarovania prijatých a uskutočnených zdaniteľných plnení, za zdaňovacie obdobia december 2021 a január 2022 nepodala daňové priznania, za zdaňovacie obdobia február 2022 až máj 2022 podala daňové priznania v mesiaci jún 2022 a deklarovala v nich len uskutočnené zdaniteľné plnenia; za kontrolované zdaňovacie obdobie deklarovala uskutočnené zdaniteľné plnenia v sume rovnajúcej sa faktúre č. 2022001, vystavenej pre odvolávajúceho sa, t. j. základ dane 71 318,88 eura a 20 % DPH 14 263,78 eura. Tiež, že žalobca nie je registrovaný na dani zo závislej činnosti. 52. Žalobca ďalej žalovanému vytýkal, že arbitrárne odmietol vykonať žalobcom navrhnuté svedecké výpovede pracovníkov dodávateľa VEXER, s.r.o., ktorí vykonávali prácu u žalobcu a obmedzil sa len na konštatovanie, že dodávateľ je nekontaktný a porušil zákon o nelegálnom zamestnávaní. K predmetným námietkam správny súd uvádza, že nie je povinnosťou správnych orgánov v daňovom konaní vykonať všetky dôkazy navrhované účastníkom konania, nakoľko vykonávanie dôkazov je v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku na správcovi dane. Pokiaľ správca dane, resp. žalovaný odmietne vykonať navrhovaný dôkaz, musí však tento postup odôvodniť. S návrhmi žalobcu na výsluchy uvedených svedkov sa žalovaný riadne vysporiadal. K nevypočutiu navrhnutých svedkov, ktorí mali práce vykonať, žalovaný uviedol, že správca dane nespochybnil ich prácu, ale spochybnil dodanie služieb spoločnosťou uvedenou na faktúre. Z tohto záveru žalovaného vyplýva, že nepotreboval dokazovať vykonanie prác jednotlivými pracovníkmi, keďže túto skutočnosť považoval za preukázanú, a preto by bolo vykonanie tohto dôkazu nadbytočné. Žalovaný vysvetlil, prečo navrhované svedecké výpovede nevykonal a nemožno sa stotožniť so žalobcom formulovanou námietkou, že tieto dôkazné návrhy boli odmietnuté arbitrárne a žalovaný sa obmedzil len na konštatovanie, že dodávateľ je nekontaktný a porušil zákon o nelegálnom zamestnávaní. Správny súd dodáva, že je povinnosťou žalobcu podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP uviesť v správnej žalobe dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné (žalobné body). Správny súd je v predmetnej veci podľa § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, keďže nejde o žiaden z prípadov vymenovaných v § 134 ods. 2 SSP. Žalobca konkrétne úvahy žalovaného o nevypočutí navrhnutých svedkov nerozporoval, teda neuviedol v čom sú tieto úvahy nesprávne, neúplné, resp. nezákonné. Správny súd si nemôže žalobné body sám dopĺňať, prípadne vyvodzovať z obsahu napadnutého rozhodnutia, či administratívneho spisu. Takto žalobcom formulované žalobné body neumožňujú správnemu súdu prieskum zákonnosti dôvodov nevykonania navrhnutých výsluchov svedkov. 53. Časť správnej žaloby s názvom judikatúra považoval správny súd za nekonkrétnu, nespĺňajúcu podmienky podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP tak, aby umožnili vykonať súdny prieskum napadnutých rozhodnutí. Žalobca v tejto časti len citoval (parafrázoval) rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a českých a slovenských súdov týkajúce sa daňových konaní a DPH. Žalobca však neuvádza, ako sa tieto rozhodnutia týkajú preskúmavaných rozhodnutí, resp. v čom konkrétne bol postup správcu dane a žalovaného v rozpore s uvedenými rozhodnutiami. Tiež žalobca v tejto časti prezentoval
tvrdenia, že preukázal, že v čase uzavretia obchodov boli jeho obchodní partneri bezproblémoví a nezodpovedá za porušenie predpisov dodávateľom; že postup žalovaného, ktorý spochybňuje právo žalobcu na odpočítanie DPH, napriek tomu, že spĺňa zákonné predpoklady, je v rozpore s ústavným princípom proporcionality; že splnil povinnosti tvrdiť aj dôkaznú povinnosť. Rovnako však ide len o všeobecné tvrdenia bez uvedenia, ako boli tieto skutočnosti posúdené správcom dane a žalovaným v preskúmavaných rozhodnutiach a v čom sú ich závery nezákonné. Takto formulovaná časť správnej žaloby pri viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby neumožňuje správnemu súdu vykonať prieskum napadnutých rozhodnutí. 54. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Správny súd zrušil v súlade s § 191 ods. 3 písm. a) SSP. aj prvostupňové rozhodnutie, keďže aj toto trpelo rovnakými vadami, a podľa § 191 ods. 4 vrátil veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V nových konaniach správca dane (viazaný právnym názorom správneho súdu v súlade s § 191 ods. 6 SSP) posúdi, či sú alebo nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH s tým, že dodanie služieb dodávateľom uvedeným na faktúre nie je jednou z hmotnoprávnych podmienok a taktiež v predmetnej veci nie je možné odoprieť odpočítanie DPH pre nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky v súlade s už vyššie popísanými závermi správneho súdu. 55. Správny súd záverom dodáva, že pokiaľ správca dane dospeje k záveru, že hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie DPH sú splnené, v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou môže žalobcovi odoprieť právo na odpočet DPH len v prípade preukázania daňového podvodu a účasti, resp. vedomosti žalobcu o tomto podvode. V tomto prípade je celé dôkazné bremeno na správcovi dane, ktorý v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, prvýkrát vyslovenou v rozhodnutí vo veci Axel Kittel a Recolta Recycling č. C-439/04 a C 440/04, bude musieť vykonať tzv. Axel Kittel test. Tento test pozostáva z (1) preukázania existencie podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúca daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), (2) preukázania objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a (3) posúdenia, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu). K otázke due diligence vedomostného testu sa správny súd vyjadril v odseku 46. tohto rozsudku. 56. Závery Súdneho dvora o daňovom podvode prevzal aj Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. 4. 2023 (s odkazom na predošlé rozhodnutie sp. zn. 6Sžfk/52/2020), ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. 63/2023, kde sformuloval 4 otázky, na ktoré je potrebné odpovedať pri posudzovaní daňového podvodu: 1. vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? 4. ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? 57. Podľa § 167 ods. 1 SSP priznal správny súd žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, keďže súd zrušil všetky napadnuté aj prvostupňové rozhodnutia v celom rozsahu, právo na náhradu 100 % trov konania od žalovaného. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník správneho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v súlade s § 175 ods. 2 SSP. 58. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.