Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/69/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Holecovej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v spore žalobcu ESCO Servis, s.r.o., so sídlom Volgogradská 88, 080 01 Prešov, IČO: 31 706 053, v konaní zast. BADUCCI Legal, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 872 900, proti žalovanému VULKAN PARTIZÁNSKE a.s., so sídlom Nitrianska 503/60, 958 01 Partizánske, IČO: 34 152 024, v konaní zast. ALMOND LEGAL s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 47 248 653, o zaplatenie 24.642,45 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. -110 zo dňa 22. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. -110 zo dňa 22. januára 2025 v napadnutom výroku I. a v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného proti napadnutému výroku III. rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. -110 zo dňa 22. januára 2025 o d m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 24.642,45 Eur s 0,04 % denným úrokom z omeškania zo sumy 12.412,82 Eur od 29.02.2024 do zaplatenia, zo sumy 3.923,39 Eur od 29.02.2024 do zaplatenia, zo sumy 8.306,24 Eur od 29.02.2024 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu 100 % trov konania. Vo výroku III. súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 78 702,53 Eur s 0,04% denným úrokom z omeškania zo sumy 22 817,52 Eur od 21.01.2024 do zaplatenia, zo sumy 3 519,38 Eur od 21.01.2024 do zaplatenia, zo sumy 4 462,73 Eur od 21.01.2024 do zaplatenia, zo sumy 8 190,61 Eur od 21.01.2024 do zaplatenia, zo sumy 20 974,70 Eur od 29.02.2024 do zaplatenia, zo sumy 5 817,55 Eur od 29.02.2024 do zaplatenia, zo sumy 4 408,57 Eur od 29.02.2024 do zaplatenia, zo sumy 8 511,47 Eur od 29.02.2024 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur a náhrady trov konania.

3. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 29.04.2019 uzatvorili strany sporu tri zmluvy o dodávke a odbere tepla (č. 1010, č. 1012 a č. 1013). Predmetom jednotlivých zmlúv je dodávka a odber tepla

na vykurovanie a dodávka a odber tepla pre technologické účely. Listom zo dňa 29.09.2023 žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe predmetných zmlúv si na rok 2024 neobjednal žiadne teplo pre technologické účely, a to z dôvodu ukončenia jedného z výrobných programov. Žalovaný zároveň oznámil žalobcovi, že nepredpokladá obnovenie odberu tepla pre technologické účely ani v budúcnosti a z tohto dôvodu žalobca vypovedal všetky uvedené zmluvy o dodávke a odbere tepla v časti týkajúcej sa dodávky a odberu tepla pre technologické účely, a to k 31.12.2023. Listom zo dňa 19.10.2023 oznámil žalovaný žalobcovi, že z dôvodu ukončenia jedného z výrobných programov nebude v jednom z odberných miest odoberať žiadne teplo na vykurovanie a z toho dôvodu čiastočne, pre toto odberné miesto, vypovedá Zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 1010, a to k 31.12.2023.

4. Ďalej žalobca uviedol, že zmluva o dodávke a odbere tepla je osobitným typom zmluvy, ktorou sa zabezpečuje dodávka tepla. Náležitosti, ako i samotná právna úprava zmluvy o dodávke a odbere tepla, sú obsiahnuté v ustanovení o tepelnej energetike (ďalej ako „“). S účinnosťou novely č. od 1.12.2022 sa podmienky skončenia odberu tepla (ako výpovedný dôvod pre zmluvy o dodávke a odbere tepla) aplikujú priamo na základe zákona v každom zmluvnom vzťahu zo zmluvy o dodávke a odbere tepla. Platí to aj pre zmluvy uzavreté pred účinnosťou novely. Uvedená skutočnosť ale nie je pre posudzovaný prípad právne významná, nakoľko možnosť skončenia uzavretých zmlúv bola v ich ustanoveniach 5.2, 5.3, 5.4, 5.5 upravená rovnako, ako v . Z podaní žalovaného vyplýva, že zmluvy chcel vypovedať čiastočne (v časti odberu tepla pre technologické účely a pre jedno odberné miesto aj v časti odberu tepla na vykurovanie) z dôvodu ukončenia jedného z výrobných programov. Išlo teda o vnútorné rozhodnutie žalovaného, týkajúce sa výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Takýto dôvod však nie je možné podradiť pod žiaden zákonný (ani zmluvný) dôvod výpovede (prípadne odstúpenia) od zmluvy o dodávke a odbere tepla. Z uvedených dôvodov žalobca považoval výpovede žalovaného za neplatné právne úkony pre rozpor so zákonom. Navyše nebola dodržaná ani zákonná a zmluvne dohodnutá lehota oznámenia výpovede najmenej 6 mesiacov pred požadovaným skončením dodávky tepla.

5. Nakoľko nedošlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, žalobca vystavil a doručil žalovanému faktúry za dodávku tepelnej energie za obdobie 1/2024, a to faktúru č. 101001241 vystavenú za dodávku tepla do budovy na Nitrianskej č. 503/71 na sumu vo výške 20 974,70 Eur, splatnú dňa 28.02.2024; faktúru č. 101101241 vystavenú za dodávku tepla do budovy na Nitrianskej č. 503/73 na sumu vo výške 5 817,55 Eur, splatnú dňa 28.02.2024; faktúru č. 101201241 vystavenú za dodávku tepla do budovy na Nitrianskej č. 503/81 na sumu vo výške 4 408,57 Eur, splatnú dňa 28.02.2024 a faktúru č. 101301241 vystavenú za dodávku tepla do budovy na Nitrianskej č. 503/82 na sumu vo výške 8 511,47 Eur, splatnú dňa 28.02.2024.

6. Okrem predmetných faktúr, žalovaný neuhradil žalobcovi ani faktúry, ktoré žalobca vystavil a doručil žalobcovi v súlade so zmluvnými dojednaniami, a to faktúru č. 101012231 vystavenú za dodávku tepla do budovy na Nitrianskej č. 503/71 za obdobie 12/2023 vo výške 22 817,52 Eur, splatnú dňa 20.01.2024; faktúru č. 101112231 vystavenú za dodávku tepla do budovy na Nitrianskej č. 503/73 za obdobie 12/2023 vo výške 3 519,38 Eur, splatnú dňa 20.01.2024; faktúru č. 101212231 vystavenú za dodávku tepla do budovy na Nitrianskej č. 503/81 za obdobie 12/2023 vo výške 4 462,73 Eur, splatnú dňa 20.01.2024 a faktúru č. 101312231 vystavenú za dodávku tepla do budovy na Nitrianskej č. 503/82 za obdobie 12/2023 vo výške 8 190,61 Eur, splatnú dňa 20.01.2024.

7. Záväzok žalovaného voči žalobcovi predstavuje sumu vo výške 78 702,53 Eur s príslušenstvom.

8. Písomným podaním zo dňa 21.05.2024 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie 54 060,08 Eur s prísl. a naďalej sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 24 642,45 Eur s 0,04% denným úrokom z omeškania zo sumy 12 412,82 Eur od 29.02.2024 do zaplatenia, zo sumy 3 923,39 Eur od 29.02.2024 do zaplatenia, zo sumy 8 306,24 Eur od 29.02.2024 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur.

9. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že neuhradená časť nároku uplatneného žalobcom predstavuje súčet nasledovných súm - sumy 12 412,82 Eur, ktorá predstavuje neuhradenú časť faktúry č. 101001241 zo dňa 13.02.2024, splatnej dňa 28.02.2024, pôvodne vystavenej na sumu 20 974,70 Eur vrátane DPH, a ktorá zodpovedá fixnej zložke ceny tepla na technologické účely pre budovu č. 71; - sumy 3 923,39 Eur, ktorá predstavuje neuhradenú časť faktúry č. 101201241 zo dňa 13.02.20024, splatnej dňa

28.02.2024, pôvodne vystavenej na sumu 4 408,57 Eur vrátane DPH, a ktorá zodpovedá fixnej zložke ceny tepla na technologické účely pre budovu č. 81; - sumy 8 306,24 Eur, ktorá predstavuje neuhradenú časť faktúry č. 101301241 zo dňa 13.02.20024, splatnej dňa 28.02.2024, pôvodne vystavenej na sumu 8 511,47 Eur vrátane DPH, a ktorá zodpovedá fixnej zložke ceny tepla na technologické účely pre budovu č. 82.

10. Poukázal na to, že predmetné faktúry eviduje vo svojom účtovníctve, a zároveň ich uviedol vo svojom kontrolnom výkaze podľa ust. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale výlučne z dôvodu, že predmetom fakturácie boli aj položky týkajúce sa dodávky a odberu tepla na vykurovanie, ktoré žalovaný uznáva a ktoré aj riadne uhradil. Zostávajúce časti fakturovaných súm žalovaný neuznal, pretože žalobca napriek podanej výpovedi v týchto faktúrach za mesiac január 2024 fakturoval žalovanému aj fixné zložky ceny tepla na technologické účely. Žalovaný listom zo dňa 22.02.2024 všetky uvedené faktúry vrátil žalobcovi a oznámil mu, že nesúhlasí s výškou fakturovaných súm, keďže neuznával položky na uvedených faktúrach týkajúce sa dodávky tepla pre technologické účely a zároveň žalobca požiadal žalovaného o storno faktúr a vystavenie nových faktúr na sumy krátené o náklady súvisiace s technologickým teplom. Žalobca uvedenej žiadosti žalovaného nevyhovel.

11. Žalovaný argumentoval tým, že podľa ust. , ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka. Predmetom zmlúv o dodávke a odbere tepla boli dve samostatné služby, a to dodávka a odber tepla pre vykurovanie a dodávka a odber tepla na technologické účely. Žalovaný naďalej na základe zmlúv odoberá teplo na vykurovanie a hradí žalovanému dohodnutú cenu takto dodaného tepla. Všetky zmluvy sú v zmysle .2 uzavreté na dobu neurčitú. Z ust. .3 zmlúv o dodávke a odbere tepla síce vyplýva, že odberateľ je oprávnený písomne vypovedať príslušnú zmluvu najmenej šesť mesiacov pred požadovaným skončením odberu tepla, ale táto výpovedná doba je dohodnutá pre prípad splnenia niektorej z podmienok skončenia odberu tepla vyplývajúcich z článkov 5.4 alebo 5.5 zmlúv o dodávke a odbere tepla. Ustanovenia článkov 5.4 a 5.5 zmlúv o dodávke a odbere tepla však upravujú podmienky skončenia odberu tepla len v prípade neplnenia povinností dodávateľa (.4) alebo v prípade uzavretia dohody medzi dodávateľom a odberateľom, pokiaľ odberateľ uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa (.5). V zmysle ust. .5 zmlúv o dodávke a odbere tepla je teda pre ukončenie zmluvy potrebné nielen podanie výpovede so šesťmesačnou výpovednou dobou, ale aj uzavretie dohody s odberateľom a súčasná úhrada ekonomicky oprávnených nákladov spojených s odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa. Žalovaný však nevypovedal uvedené zmluvy o dodávke a odbere tepla podľa ust. .4 z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného, ani podľa ust. .5 na základe dohody so žalobcom. Žalovaný ani neodpojil svoje odberné miesta od sústavy tepelných zariadení žalobcu, keďže naďalej odoberá od žalobcu teplo na vykurovanie. Je teda zrejmé, že námietka žalobcu, podľa ktorej nebola pri výpovedi žalovaného dodržaná lehota oznámenia výpovede najmenej 6 mesiacov pred požadovaným skončením dodávky, nie je dôvodná, keďže uvedená výpovedná doba je v zmluve dohodnutá len pri splnení konkrétnych podmienok skončenia odberu tepla, ktoré v tomto prípade nenastali.

12. Dodávku tepla na technologické účely je potrebné posudzovať odlišne od dodávky tepla na vykurovanie. Teplo určené na technologické účely je dodávané v rámci štandardného obchodného vzťahu a potreba jeho dodávky závisí výlučne od podnikateľských aktivít odberateľa. Na druhej strane teplo na vykurovanie potrebuje odberateľ vždy počas vykurovacej sezóny a ukončenie zmluvy s dodávateľom tohto tepla je spravidla motivované buď zmenou dodávateľa alebo vybudovaním/ inštaláciou vlastného vykurovacieho zariadenia. Z uvedeného dôvodu zákonná úprava spája vo vymedzených prípadoch s ukončením odberu tepla povinnosť odberateľa uhradiť dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa. Žalovaný svoj zámer neodoberať teplo na technologické účely oznámil žalobcovi včas v období, kedy žalobca mal možnosť ukončenie tohto odberu zohľadniť vo výške svojej ceny tepla pre nasledujúci rok. Svoj postup konzultoval aj so zástupcom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý potvrdil, že odberateľa v tomto prípade nemožno nútiť zotrvať v zmluvnom vzťahu a odoberať teplo na technologické účely, ktoré nepotrebuje pri svojej podnikateľskej činnosti.

13. S prihliadnutím na skutočnosť, že zmluvy o dodávke a odbere tepla sú uzavreté na dobu neurčitú, žalovaný ich v súlade s ust. (ktoré predstavuje všeobecnú úpravu výpovede zmlúv uzavretých na dobu neurčitú) vypovedal v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka. Žalovaný svoj zmluvný záväzok týkajúci sa odberu technologického tepla riadne vypovedal a nárok žalobcu na úhradu sumy 26 642,45 Eur, ktorá predstavuje fixnú zložku ceny tepla na technologické účely za mesiac január 2024, nie je dôvodný.

14. Súd prvej inštancie v konaní považoval za zistené, že dňa 29.04.2019 uzatvoril žalobca ako dodávateľ so žalovaným ako odberateľom Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 1010, č. 1012 a č. 1013 v zmysle o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, predmetom ktorých bola dodávka a odber tepla na vykurovanie a technologické účely. Čiastočnou výpoveďou Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 1010, Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 1012 a Zmluvy o dodávke a odbere tepla zo dňa 29.09.2023, žalovaný čiastočne vypovedal Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 1010, č. 1012 a č. 1013 v časti týkajúcej sa dodávky a odberu tepla pre technologické účely, a to k 31.12.2023. Čiastočnou výpoveďou Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 1010 - čiastočné ukončenie odberu tepla zo dňa 19.10.2023 žalovaný čiastočne vypovedal Zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 1010 v časti týkajúcej sa dodávky a odberu tepla pre vykurovanie.

15. Faktúrou č. 101001241 zo dňa 13.02.2024, splatnou 28.02.2024, vyfakturoval žalobca žalovanému dodávku tepla za 01/2024 v sume 20 974,70 Eur. Jednostranným zápočtom pohľadávok a záväzkov zo dňa 18.04.2024 žalovaný započítal uvedenú faktúru v sume 8 561,88 €, neuhradená časť faktúry predstavuje sumu 12 412,82 Eur. Faktúrou č. 101201241 zo dňa 13.02.2024, splatnou 28.02.2024, vyfakturoval žalobca žalovanému dodávku tepla za 01/2024 v sume 4 408,57 Eur. Jednostranným zápočtom pohľadávok a záväzkov zo dňa 18.04.2024 žalovaný započítal uvedenú faktúru v sume 485,18 Eur, neuhradená časť faktúry predstavuje sumu 3 923,39 Eur. Faktúrou č. 101301241 zo dňa 13.02.2024, splatnou 28.02.2024, vyfakturoval žalobca žalovanému dodávku tepla v sume 8 511,47 Eur. Jednostranným zápočtom pohľadávok a záväzkov zo dňa 18.04.2024 žalovaný započítal uvedenú faktúru v sume 205,23 Eur, neuhradená časť faktúry predstavuje sumu 8 306,24 Eur.

16. Súd prvej inštancie prijatie napadnutého rozhodnutia odôvodnil tým, že čiastočnou výpoveďou zo dňa 29.09.2023, doručenou žalobcovi 02.10.2023, žalovaný Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 1010, č. 1012 a č. 1013 čiastočne vypovedal v časti dodávky tepla na technologické účely. Ustanovenie o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov ustanovuje pre výpoveď zmluvy o dodávke a odbere tepla šesťmesačnú výpovednú dobu. Vzhľadom k tomu, že uvedená výpoveď bola žalobcovi doručená 02.10.2023, ku dňu 31.12.2023, a ani ku dňu 31.01.2024, neuplynula 6-mesačná výpovedná doba podľa o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.

17. Ďalej doplnil, že k vypovedaniu zmluvy podľa § 582 ods. 1 Obč. zák. môže v zásade dôjsť vždy iba ku koncu kalendárneho štvrťroka. Uvedeným zákonným ustanovením sú teda vymedzené štyri dni (31. 3., 30. 6., 30. 9. a 31. 12), kedy môže dôjsť k zániku zmluvy všeobecnou výpoveďou pri absencii dohody zmluvných strán o výpovednej dobe. Keďže zákonnou požiadavkou je trvanie výpovednej doby v rozsahu (aspoň) troch mesiacov, dochádza k zániku zmluvy vždy ku koncu ďalšieho kalendárneho štvrťroka, nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane. Čiastočná výpoveď zo dňa 29.09.2023 bola žalobcovi doručená 02.10.2023, z čoho vyplýva, že podľa § 582 ods. 1 Obč. zák. mala pri tejto čiastočnej výpovedi uplynúť dňa 31.03.2024, a teda v tomto prípade ku dňu 31.12.2023 neuplynula ani trojmesačná výpovedná lehota v zmysle § 582 ods. 1 Obč. zák..

18. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že čiastočnou výpoveďou zo dňa 19.10.2023 žalovaný čiastočne vypovedal Zmluvu o dodávke a odbere tepla č. 1010 v časti dodávky tepla pre vykurovanie. Už zo samotného dátumu vyhotovenia čiastočnej výpovede zo dňa 19.10.2023 je zrejmé, že ku dňu 31.12.2023, a ani ku dňu 31.01.2024, pri tejto čiastočnej výpovedi neuplynula 6-mesačná výpovedná doba podľa o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, a ani 3-mesačná výpovedná doba ustanovená Obč. zák..

19. Pretože výpovedná doba pre čiastočné výpovede zo dňa 29.09.2023 a zo dňa 19.10.2023 ku dňu 31.01.2024 neuplynula, mal súd prvej inštancie zato, že zmluvné vzťahy strán v januári 2024 trvali (neboli skončené predmetnými výpoveďami), a teda trvala aj zmluvná povinnosť žalovaného uhradiť zmluvne dohodnutú cenu tepla za 01/2024, ktorú si žalovaný riadne nesplnil vo výške 24 642,45 Eur.

20. Súd prvej inštancie sa potom vznesenou námietku žalobcu o neplatnosti čiastočných výpovedí zo dňa 29.09.2023 a zo dňa 19.10.2023 s ohľadom na preukázané neuplynutie výpovednej doby ku dňu 31.01.2024, a teda trvanie žalovaných zmluvných vzťahov v 01/2024, z dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal s odôvodnením, že nie je spôsobilá privodiť iný výsledok sporu, keďže jej následkom v prípade preukázania jej dôvodnosti by mohol byť tiež iba záver o trvaní predmetných zmluvných vzťahov v 01/2024.

21. Súd prvej inštancie na základe uvedených zistení v zmysle v znení neskorších predpisov a bodu 3.1 Zmlúv o dodávke a odbere tepla č. 1010, č. 1012 a č. 1013 zo dňa 29.04.2019 zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny tepla, dodaného v 01/2024, spolu v sume 24 642,45 Eur, ktoré bolo vyfakturované faktúrami č. 101001241, č. 101201241 a č. 101301241. Nakoľko sa žalovaný so zaplatením žalovanej ceny tepla v sume 24 642,45 Eur dostal do omeškania, súd prvej inštancie v zmysle Obch. zák. zaviazal žalovaného i na zaplatenie zmluvne dohodnutých úrokov z omeškania 0,04% denne zo sumy 12 412,82 Eur od 29.02.2024 do zaplatenia, zo sumy 3 923,39 Eur od 29.02.2024 do zaplatenia a zo sumy 8 306,24 Eur od 29.02.2024 do zaplatenia. V zmysle Obch. zák. zaviazal žalovaného tiež na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur (I. výroková veta napadnutého rozhodnutia).

22. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd prvej inštancie v zmysle priznal proti žalovanému náhradu 100% trov konania (II. výroková veta napadnutého rozhodnutia).

23. Pokiaľ na pojednávaní dňa 22.01.2025 žalovaný navrhol, aby súd podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) konanie prerušil z dôvodu, že sú splnené podmienky pre konanie o súlade právnych predpisov, a podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania podľa SR v spojení s , vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto spore vychádzalo z toho, že ku dňu 31.01.2024 neuplynula výpovedná lehota stanovená o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, alebo Obč. zák., a preto prípustnosť výpovede zmluvy podľa o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov posudzovaná nebola, súd prvej inštancie v zmysle návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný, keďže nemal preukázané podmienky na konanie o súlade právnych predpisov podľa návrhu žalovaného (III. výroková veta napadnutého rozhodnutia).

24. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa odu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

25. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia podľa žalovaného spočíva v tom, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom v rozpore s ustanovením a ustanovením vykonal dokazovanie vo vzťahu k otázke doručenia výpovede zmlúv o dodávke a odbere tepla napriek tomu, že táto otázka nebola medzi stranami sporná a strany zhodne uvádzali, že predmetné zmluvy boli vypovedané dňa 29.09.2023. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že čiastočná výpoveď žalovaného zo dňa 29.09.2023 bola žalobcovi údajne doručená dňa 02.10.2023, z čoho podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že výpovedná doba mala uplynúť dňa 31.03.2024, a teda ku dňu 31.12.2023 trojmesačná výpovedná lehota v zmysle ustanovenia Občianskeho

zákonníka neuplynula. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysvetlil, čím má za preukázané doručenie predmetnej výpovede práve v tento deň. Žalovaný sa domnieva, že súd prvej inštancie pri určení tohto dátumu doručenia vychádzal z doručenia predmetnej výpovede poštou, keďže výpovede sú datované dňa 29.09.2023 (piatok) a najbližší nasledujúci pracovný deň bol pondelok 02.10.2023. Predmetná výpoveď bola ale žalobcovi doručovaná aj elektronicky a to emailom na emailovú adresu poverenej osoby žalobcu (p. A. A.) určenú v Prílohe č. 6 zmlúv o dodávke a odbere tepla ako adresa pre elektronickú komunikáciu súvisiacu so zmluvou. Toto doručovanie osobitne súdu prvej inštancie nepreukazoval, keďže okamih doručenia výpovede nebol medzi stranami sporu sporný a žalobca nikdy v priebehu súdneho konania nenamietal, že výpoveď mu bola doručená až dňa 02.10.2023. Žalobca opakovane označoval výpoveď žalovaného ako list zo dňa 29.09.2023, pričom nikdy nepopieral, že sa o podanej výpovedi dozvedel v rovnaký deň, keďže mu bola doručená elektronicky na ním určenú adresu. Túto skutočnosť preto bolo potrebné považovať za nespornú v zmysle ustanovenia a preto žalovaný nenavrhoval preukazovanie dátumu výpovede v konaní, pretože bol presvedčený, že vykonanie tohto dôkazu je prípustné aj v odvolacom konaní. Postup súdu, ktorý založil odôvodnenie napadnutého rozsudku na termíne doručenia výpovede dňa 02.10.2023 napriek tomu, že tento dátum nebol uvádzaný žiadnou zo zmluvných strán, pričom medzi stranami zároveň nebolo sporné, že žalobca sa o výpovedi dozvedel ešte dňa 29.09.2023, je porušením ustanovenia , z ktorého vyplýva, že súd vychádza zo zhodných tvrdení strán sporu, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Vychádzajúc z tohto nesprávneho skutkového zistenia súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že ku dňu 31.12.2023 ani ku dňu 31.01.2024 nedošlo k výpovedi zmluvy ku koncu kalendárneho štvrťroka v zmysle ustanovenia a mal za to, že zmluvné vzťahy strán sporu založené zmluvami o dodávke a odbere tepla v januári 2024 ešte trvali.

26. Žalovaný namietal tiež to, že súd prvej inštancie svoj záver, podľa ktorého ku dňu 31.01.2024 zmluvné vzťahy medzi stranami sporu neboli vypovedané, založil aj na nesprávnom použití ustanovenia , podľa ktorého je však zmluvu o dodávke a odbere tepla možné ukončiť len za splnenia podmienok uvedených v , ktoré v tomto prípade splnené neboli. Všetky dotknuté zmluvy sú v zmysle článku 6 ods. 6.2 uzavreté na dobu neurčitú. Z ustanovenia článku 5 ods. 5.3 zmlúv o dodávke a odbere tepla síce vyplýva, že odberateľ je oprávnený písomne vypovedať príslušnú zmluvu najmenej 6 mesiacov pred požadovaným skončením odberu tepla, ale táto výpovedná doba je dohodnutá pre prípad splnenia niektorej z podmienok skončenia odberu tepla vyplývajúcich z článkov 5.4 alebo 5.5 zmlúv o dodávke a odbere tepla. Obdobne ustanovenie umožňuje odberateľovi vypovedať zmluvu o dodávke a odbere tepla, ak výpoveď písomne oznámi dodávateľovi najmenej 6 mesiacov pred požadovaným skončením dodávky tepla a spĺňa niektorú z podmienok skončenia odberu tepla podľa tohto zákona. Ustanovenia článkov 5.4 a 5.5 zmlúv o dodávke a odbere tepla upravujú podmienky skončenia odberu tepla len v prípade neplnenia povinností dodávateľa (.4) alebo v prípade uzavretia dohody medzi dodávateľom a odberateľom, pokiaľ odberateľ uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa (.5). V zmysle ustanovenia článku 5.5 zmlúv o dodávke a odbere tepla je teda pre ukončenie zmluvy potrebné nielen podanie výpovede so 6 mesačnou výpovednou dobou, ale aj uzavretie dohody s odberateľom a súčasná úhrada ekonomicky oprávnených nákladov spojených s odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa. Obdobne ustanovenie , na ktoré odkazuje súdom prvej inštancie použité ustanovenie , umožňuje odberateľovi ukončiť odber tepla na základe zákona z dôvodov upravených v ustanovení , ktoré na strane žalovaného nenastali, alebo dohodou. Žalovaný však nevypovedal uvedené zmluvy o dodávke a odbere tepla podľa ustanovenia článku 5.4 z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného ani podľa ustanovenia článku 5.5 na základe dohody so žalobcom. Žalobca žiadny takýto návrh dohody žalovanému nepredložil. Žalovaný ani neodpojil svoje odberné miesta od sústavy tepelných zariadení žalobcu, keďže naďalej odoberá od žalobcu teplo na vykurovanie. Rovnako na strane žalovaného nenastali podmienky uvedené v ustanovení , keďže podmienky uvedené v ustanovení odberateľ nie je schopný ovplyvniť vôbec a podmienky uvedené v písmene c) a d) nie je schopný splniť odberateľ, ktorý nemá záujem na ďalšom odbere tepla. O takéhoto odberateľa ide aj v prípade odberateľa technologického tepla, ktorý už nemá ďalší záujem na odbere kvôli ukončeniu svojej výrobnej činnosti. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je teda založené aj na nesprávnom právnom posúdení, ktoré vychádza zo skutočnosti, že zmluvy o dodávke a odbere tepla bolo možné vypovedať so

6 mesačnou výpovednou dobou vyplývajúcou z ustanovenia , nakoľko táto výpovedná doba sa môže uplatniť len v prípade splnenia podmienok uvedených v , ktoré v danom prípade nenastali. Nakoľko zmluvy o dodávke a odbere tepla sú uzavreté na dobu neurčitú, žalovaný ich v súlade s ustanovením vypovedal v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka, a to ku dňu 31.12.2023, preto nárok žalobcu na úhradu sumy 26.642,45 Eur, ktorá predstavuje fixnú zložku ceny tepla na technologické účely za mesiac január 2024, nie je dôvodný.

27. Z dôvodu týchto nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci súd prvej inštancie tiež zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania ako nedôvodný. Žalovaný navrhol prerušenie konania podľa ustanovenia , keďže sa domnieval, že úprava ukončenia zmluvy o dodávke tepla obsiahnutá v ustanovení a v ustanovení až 4 , resp. jej doslovný výklad použitý žalobcom, je v rozpore s princípom zmluvnej slobody ako jedného zo základných princípov súkromných práv, princípom rovnosti zmluvných strán, garantovaným právom na podnikanie a garantovaným právom vlastniť majetok.

28. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

29. Uviedol, že na pojednávaní, ktoré sa konalo v predmetnej veci dňa 22.01.2025, sám žalovaný uviedol, že podľa doručenky bola výpoveď žalobcovi doručená dňa 02.10.2023, čo žalobca žiadnym spôsobom nenamieta.

30. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poznamenal, že výpoveď bola žalobcovi doručená aj elektronicky na emailovú adresu poverenej osoby žalobcu určenú v Prílohe č. 6 zmlúv o dodávke a odbere tepla, ktoré k odvolaniu i priložil, a zároveň priložil elektronickú správu členky predstavenstva žalovaného Ing. Sone Vrankovej zo dňa 29.09.2020 spolu s prílohou, ktorá preukazuje zaslanie výpovede na adresu poverenej osoby žalobcu, bolo povinnosťou žalobcu prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr. Žalovaný tak mohol urobiť najneskôr na pojednávaní dňa 22.01.2025, keď sa ho súd dopytoval, kedy bola výpoveď žalobcovi doručená, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Nie sú tak splnené podmienky na uplatnenie prostriedkov procesného útoku, resp. obrany podľa a odvolací súd je preto viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

31. Skutočnosť, že žalobca vo svojich podaniach označoval výpoveď ako list zo dňa 29.09.2023 nepotvrdzuje doručenie listu žalobcovi v tento deň. Toto označenie vypovedá len o tom, že daný list je datovaný týmto dátumom. Žalobca považoval výpovede žalovaného za neplatný právny úkon, a preto neuvádzal konkrétne dátumy, kedy bolo ktoré podanie strane sporu doručené. Túto otázku riešil súd počas pojednávania, ktoré sa v predmetnej veci konalo dňa 22.01.2025, kedy žalovaný na otázku súdu odpovedal, že výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 02.10.2023, čo žalobca nenamietal. Žalovaný naviac preukázal elektronické zaslanie výpovede na adresu poverenej osoby žalobcu, ale nepreukázal jej doručenie v súlade s bodom 5.1 zmluvy.

32. Žalobca vystavil a doručil žalovanému faktúry za dodávku tepelnej energie za obdobie január 2024, ktoré predstavujú predmet sporu. Pre rozhodnutie v danej veci bolo dôležité posúdiť, či právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným trval v období, za ktoré žalobca vystavil žalovanému faktúry. Posúdenie platnosti výpovede prípadné prerušenie konania pre začatie konania o súlade právnych predpisov by bolo právne irelevantné a v rozpore s princípom hospodárnosti. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, aj za predpokladu, že by boli výpovede platné, čo žalobca namietal, ani podľa o tepelnej energetike a ani podľa by neuplynula výpovedná doba, teda zmluvný vzťah v predmetnom období trval.

33. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že výpoveď žalovaného v listinnej podobe skutočne bola žalobcovi doručená až dňa 02.10.2023, čo vyplýva z doručenky, doručenka však preukazuje doručenie iba listinného vyhotovenia výpovede. Uvedené nie je v rozpore s tvrdením žalovaného, že zmluvu vypovedal najskôr prostredníctvom elektronickej pošty a následne aj v listinnej podobe prostredníctvom pošty. Žalobca ani vo svojom vyjadrení zo dňa 18.03.2025 nepoprel, že obdržal výpoveď žalovaného prostredníctvom elektronickej pošty dňa 29.09.2023 a obmedzil sa iba na konštatovanie, že žalovaný

síce preukázal elektronické zaslanie výpovede, ale nepreukázal jej doručenie v súlade s bodom 5.1 zmluvy o dodávke a odbere tepla. V súlade s bodom 5.1 zmluvy musí byť akákoľvek komunikácia prebiehajúca elektronickou poštou potvrdená prostredníctvom písomnosti doručenej inou formou doručovania, a to v lehote nasledujúcich troch dní. Žalovaný doručil predmetnú výpoveď emailom zo dňa 29.09.2023, pričom následne doručil žalobcovi v lehote troch dní výpoveď aj v listinnej podobe v súlade s ustanovením článku 5 ods. 5.1 zmluvy. Práve doručenie listinnej podoby výpovede zmluvy právny zástupca žalovaného spomenul na pojednávaní dňa 02.10.2023. Žalovaný tak vykonal všetky kroky k vypovedaniu zmlúv tak, aby bol zachovaný správny spôsob aj lehota pre riadne ukončenie zmlúv ku dňu 31.12.2023. Zopakoval, že žalobca opakovane označoval výpoveď žalovaného ako list zo dňa 29.09.2023, pričom nikdy nepopieral, že sa o podanej výpovedi dozvedel v rovnaký deň, keďže mu bola doručená elektronicky na ním určenú adresu. Túto skutočnosť bolo preto potrebné považovať za nespornú, a preto žalovaný nevyužil prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku, nakoľko s poukazom na absenciu spornosti v tejto otázke nebolo potrebné vykonať žiadne dokazovanie. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu o uplatnení princípu koncentrácie konania.

34. Súd prvej inštancie dňa 06.05.2025 žalobcovi doručoval odvolaciu repliku žalovaného a umožnil mu, aby sa k nej najneskôr v lehote 10 dní od doručenia písomne vyjadril. Písomnosti boli do elektronickej schránky zástupcu žalobcu, ktorým je advokát vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným [ o advokácii], doručené do jeho elektronickej schránky dňa 20.05.2025 [ v spojení s a , bod 1. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente)], čo vyplýva z údajov el. doručenky (č.l. 138 + 2 listinnej podoby spisu). Žalobca v súdom určenej lehote a ani neskôr k odvolacej replike žalovaného písomné vyjadrenie nepodal.

35. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), viazaný rozsahom odvolania ( ), odvolacími dôvodmi ( ) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výrokoch I. a II. vecne správne, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu podľa potvrdil, a pretože odvolanie žalovaného v rozsahu výroku III. smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné ( ), odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku III. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odmietol podľa . Na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil ( a contrario) a rozsudok verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a ).

36. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

37. Odvolanie je právny inštitút, ktorý pri súčasnom splnení všetkých zákonom požadovaných podmienok, t.j. zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania, procesná legitimácia odvolateľa, spôsobilý predmet odvolania a dodržanie zákonných náležitostí odvolania umožňuje odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o právach a povinnostiach strán. Pred posúdením vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia je tak odvolací súd povinný vyhodnotiť i to, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

38. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie normuje podľa formy rozhodnutia, keď podľa platí, že proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje a podľa platí, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Napadnuté rozhodnutie má formu rozsudku a súd prvej inštancie ním vo výroku III. zamietol návrh žalovaného na prerušenie tohto súdneho konania podaného žalovaným z dôvodu, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a podanie návrhu Ústavnému súdu na začatie konania podľa ustanovenia v spojení s . Keďže súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím rozhodoval tiež vo veci samej (výrok I. napadnutého rozhodnutia), v zmysle správne rozhodoval rozsudkom a v zmysle spolu s rozhodnutím vo veci samej

správne rozhodoval aj o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania. Hoci proti rozsudku súdu prvej inštancie je odvolanie v zásade prípustné, procesná situácia, kedy súd prvej inštancie v súlade s spolu s rozhodnutím vo veci samej rozhodne aj o zamietnutí návrhu strany na prerušenie konania, nezakladá prípustnosť odvolania aj proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu strany na prerušenie konania (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.09.2023). Bez ohľadu na formu napadnutého rozhodnutia rozhodnutie o zamietnutí návrhu strany na prerušenie konania má vždy povahu uznesenia. Na rozdiel od uznesenia súdu prvej inštancie o prerušení konania [ ], uznesenie o zamietnutí návrhu strany na prerušenie konania, a to tak návrhu podaného podľa , ako aj návrhu podaného podľa , nie je v ustanovení zaradené medzi uznesenia, proti ktorým odvolanie je prípustné. V súdenej veci to znamená, že odvolanie žalovaného proti výroku III. napadnutého rozhodnutia smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné ( ), a preto podľa odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku III. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odmietol.

39. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že hoci súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poučil strany sporu tak, že proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné (teda vrátane jeho výroku III.), v rozsahu výroku III. išlo o nesprávne poučenie o opravnom prostriedku. Ani nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o prípustnosti odvolania však nemôže mať za následok pripustenie odvolania proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (porov. obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 07.12.2010). Súd totiž nie je oprávnený priznať stranám sporu viac procesných práv, ako im priznáva samotný zákon.

40. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej v rozsahu výroku I. z dôvodov uvedených a obsahovo vymedzených žalovaným v podanom odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav na ich podklade obstojí, nie sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza i zo správneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd v konaní nezistil, že by súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, a na zdôraznenie jeho správnosti s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalovaného dopĺňa ďalšie dôvody, keď odvolací súd vyhodnocoval iba tie námietky a argumenty uplatnené žalovaným v odvolaní, ktoré mali význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.03.2005).

41. Podľa o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), dodávka tepla sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy o dodávke a odbere tepla medzi dodávateľom a odberateľom.

42. Podľa , odberateľ môže vypovedať zmluvu o dodávke a odbere tepla, ak výpoveď písomne oznámi dodávateľovi najmenej šesť mesiacov pred požadovaným skončením dodávky tepla a spĺňa niektorú z podmienok skončenia odberu tepla podľa tohto zákona. Odberateľ môže vypovedať zmluvu o dodávke a odbere tepla, ak výpoveď písomne oznámi dodávateľovi najmenej šesť mesiacov pred požadovaným skončením dodávky tepla a spĺňa niektorú z podmienok skončenia odberu tepla podľa tohto zákona.

43. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

44. Z obsahu podaného odvolania žalovaného je možné vyvodiť, že odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie nesprávnosť jeho skutkového záveru, že výpoveď zmlúv o dodávke a odbere tepla bola žalobcovi doručená dňa 02.10.2023. Doručenie výpovede dňa 29.09.2023 považoval žalovaný za nespornú skutočnosť v zmysle , z ktorej mal súd prvej inštancie vychádzať ( ). Podľa odvolacích tvrdení žalovaného výpoveď bola žalobcovi doručená už dňa 29.09.2023 elektronicky

elektronickou správou členky predstavenstva žalovaného Ing. S. Vrankovej na adresu poverenej osoby žalobcu B. A. A. určenú v prílohe č. 6 zmlúv o dodávke a odbere tepla.

45. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

46. Podľa , súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

47. K tejto odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žiadne konkrétne skutkové tvrdenia ohľadom okolností a dátumu doručenia výpovede zo dňa 29.09.2023 žalobcovi strany tohto konania vo svojich písomných podaniach v konaní pred súdom prvej inštancie nepredniesli. Pokiaľ aj žalobca označoval právny úkon výpovede ako „list zo dňa 29.09.2023“, z takéhoto označenia dôkazného prostriedku nie je možné vyvodiť skutkové tvrdenie o dátume jeho doručenia žalobcovi, pretože žiadna informácia o doručení z takéhoto označenia dôkazného prostriedku ani nevyplýva. Ako na to správne poukazoval v odvolacom konaní tiež žalobca, skutočnosť, že žalobca vo svojich podaniach označoval výpoveď ako list zo dňa 29.09.2023 totiž žiadnym spôsobom nepodáva informáciu o tom, že tento list mal byť žalobcovi v tento deň, teda 29.09.2023, i doručený. Takéto vyjadrenie žalobcu vypovedá len o tom, že písomnosť je datovaná týmto dátumom. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že z obsahu podaní žalobcu v priebehu konania je možné vyvodiť, že žalobca považoval výpoveď žalovaného za neplatný právny úkon, a preto sa otázkou doručovania tohto listinného dôkazného prostriedku vo svojich podaniach ani nezaoberal. Ani na podklade celkového kontextu prednesených skutkových tvrdení žalobcu potom nie je možné ustáliť, že by žalobca označovaním výpovede ako listu zo dňa 29.09.2023 mienil uviesť, že týmto dňom mu bola táto výpoveď tiež doručená.

48. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva tiež to, že dňa 22.01.2025 bolo vo veci nariadené pojednávanie. Zo zápisnice o pojednávaní ( ) a zo zvukového záznamu o pojednávaní ( ) vyplýva, že na výslovnú otázku zo strany súdu prvej inštancie smerujúcej na žalovaného, kedy bola žalobcovi doručená čiastočná výpoveď zo dňa 29.09.2023, právny zástupca žalovaného výslovne uviedol dátum 02.10.2023. Súd prvej inštancie po doplnení skutkových tvrdení o doručení výpovede dňa 02.10.2023 zo strany (zástupcu) žalovaného pri predbežnom právnom posúdení konštatoval, že čiastočná výpoveď zo dňa 29.09.2023 bola žalobcovi doručená 02.10.2023 a vyslovil predbežné právne posúdenie veci, podľa ktorého ku dňu 31.12.2023 vo vzťahu k tejto výpovedi výpovedná doba podľa neuplynula. V reakcii na predbežné právne posúdenie sporu zo strany súdu prvej inštancie, ktoré vyslovene vychádzalo z dátumu doručenia výpovede uvedeného žalovaným, strany sporu (a teda ani žalovaný) nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a nedoplnili ani žiadne skutkové tvrdenia vo vzťahu ku skutočnosti, kedy a akým spôsobom bola výpoveď zo dňa 29.09.2023 žalobcovi doručená. Súd prvej inštancie následne vyhlásil uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené.

49. Z priebehu konania pred súdom prvej inštancie tak nepochybne vyplýva, že žalobca žalovaným uvedený dátum doručenia výpovede zo dňa 29.09.2023 žalobcovi dňa 02.10.2023 žiadnym spôsobom nerozporoval a toto tvrdenie žalovaného sa tak stalo nesporným a spôsobilým tvoriť skutkový základ prijatého rozhodnutia súdu prvej inštancie bez potreby jeho dokazovania (, ). I keď to potom z napadnutého rozhodnutia priamo nevyplýva, na podklade obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie vychádzal z nesporného (žalobcom nepopretého) tvrdenia žalovaného o doručení spornej výpovede žalobcovi dňa 02.10.2023, ktoré bolo priamou reakciou (zástupcu) žalovaného na otázku súdu na nariadenom pojednávaní a preto správne súd prvej inštancie pri rozhodovaní tohto sporu vychádzal z tohto dátumu doručenia výpovede.

50. Pokiaľ žalovaný v odvolaní argumentoval tým, že žalobcovi bola doručená výpoveď elektronicky na emailovú adresu poverenej osoby žalobcu určenú v prílohe č. 6 zmlúv o dodávke a odbere tepla, keď k odvolaniu priložil prílohy č. 6 k zmluvám o dodávke a odbere tepla s rovnakým znením a elektronickú správu členky predstavenstva žalovaného Ing. Sone Vrankovej zo dňa 29.09.2023 spolu s prílohou o zaslaní výpovede na adresu poverenej osoby žalobcu, z obsahu spisu súdu prvej inštancie je zrejmé, že žalovaný tieto prostriedky procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil, ale ich prvýkrát uplatnil až v odvolacom konaní. Jedná sa preto o tzv. novoty v odvolacom konaní.

51. Pre civilné sporové konanie je charakteristické, že úspech v spore závisí od správnej a včasnej procesnej aktivity strany sporu. Procesnú aktivitu strana realizuje uplatňovaním prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sú podľa najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. V ustanovení je upravená pre strany sporu povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom či procesnou obranou strany sporu a sú aj koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania v zmysle a následne i zákonnej koncentrácie civilného sporového konania v zmysle . Zákonná koncentrácia konania znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí tak, ako to upravuje . V súdenej veci súd prvej inštancie v súlade s in fine na pojednávaní konanom dňa 22.01.2025 uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, a preto v zmysle zákonnej koncentrácie konania strany mohli prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia predmetného uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania. Zákonná koncentrácia konania je pre súd a strany sporu obligatórna.

52. Koncepcia odvolacieho konania v sporovom konaní vychádza z takzvaného neúplného apelačného systému, a teda právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je prípustné len za splnenia zákonom stanovených podmienok definovaných v ustanovení . Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené zákonodarcom ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie (porov. dôvodová správa k ustanoveniu ). Keďže tieto prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany predstavujú tzv. novoty v odvolacom konaní, bolo povinnosťou odvolacieho súdu v zmysle vyhodnotiť, či sú splnené zákonné predpoklady na to, aby žalovaný predmetné prostriedky procesného útoku, resp. obrany mohol prvýkrát použiť až v odvolaní.

53. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

54. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnené, možno podľa v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, keď okolnosť, že na konanie neboli splnené procesné podmienky, predstavuje aj odvolací dôvod podľa . Žalovaný síce v odvolaní ako dôvod, z akého rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. ako odvolací dôvod neuviedol nesplnenie procesných podmienok, avšak podľa platí, že na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, a preto odvolací súd k skúmaniu procesných podmienok pristúpil z úradnej povinnosti. Dospel pritom k záveru, že v súdenej veci boli splnené procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane strán sporu, i vecné procesné podmienky, pričom zároveň nezistil existenciu negatívnych procesných podmienok, prekážky res iudicata a litispendencie, a preto odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú prítomné vady procesných podmienok.

55. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť vtedy, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, keď okolnosť, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd predstavuje odvolací dôvod podľa . Žalovaný však v odvolaní ako dôvod, z akého rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ani neuvádzal.

56. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno podľa v odvolaní použiť tiež vtedy, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď okolnosť, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje odvolací dôvod podľa . Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa odvolanie pre existenciu tzv. inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, teda z dôvodu podľa .

57. Napokon prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno podľa v odvolaní použiť aj vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nemá osobitnú úpravu termínu „bez svojej viny nemohol“, avšak totožnú terminológiu používa aj pri vymedzení dôvodov prípustnosti žaloby na obnovu konania [ ]. Odvolací súd preto pri obsahovom vymedzení pojmu bez svojej viny nemohol použitého v ustanovení primerane odkazuje na ustálenú judikatúru týkajúcu sa výkladu tohto pojmu. V zásade nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny účastníka občianskeho súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, t.j. situáciu, keď účastník konania nemohol bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie svojej procesnej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia Procesným uplatnením treba pritom rozumieť podanie účastníka, ktorým skutočnosť alebo dôkaz označil na účely jeho zaobstarania, vykonania a vyhodnotenia (rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 20.03.2008.)

58. Odvolací súd je toho právneho názoru, že v prípade ustanovenia sa otázka viny posudzuje zo striktne procesného hľadiska. O nemožnosti použitia a uplatnenia prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany bez viny odvolateľa tak pôjde v situácii, keď strana konania bez svojej viny nemohla prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany uplatniť, pretože o nich nevedela a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie si svojej procesnej povinnosti. Ak však strana o prostriedkoch procesného útoku alebo prostriedkoch procesnej obrany objektívne vedela, ale v konaní na súde prvej inštancie ich nepoužila, nemožno hovoriť o nemožnosti ich uplatnenia. Preto ak určitá skutočnosť alebo dôkaz existovali a boli uplatniteľné už v konaní pred súdom prvej inštancie, a odvolateľ o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov na ich označenie a na splnenie svojej povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, avšak pred súdom prvej inštancie túto skutočnosť netvrdil alebo takýmto dôkazom doplnenie dokazovania nenavrhol, nejedná sa na účely tohto odvolacieho konania o prípustnú novotu v zmysle .

59. Žalovaný v podanom odvolaní ani len neargumentoval tým, že na jeho strane existovala taká objektívna prekážka, ktorá by mu počas konania na súde prvej inštancie bez jeho viny bránila v uplatnení a použití tých prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré prvýkrát uplatnil až v odvolaní, a to predtým, ako súd prvej inštancie uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Z obsahu spisu naopak vyplýva, že skutkové tvrdenia o doručení výpovede tiež elektronickou formou žalovaný mohol predniesť už na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, ktoré bolo vo veci uskutočnené dňa 22.01.2025, keďže z povahy týchto skutočností a dôkazov vyplýva, že žalovaný mal o nich vedomosť a mal ich aj vo svojej dispozícii už ku dňu 29.09.2023. Žalovanému pritom musel byť zrejmý predbežný právny názor súdu prvej inštancie o trvaní zmluvných vzťahov strán aj v mesiaci január 2024 opierajúci sa o žalovaným uvedený dátum doručenia výpovede žalobcovi dňa 2.10.2023, a teda aj to, že súd prvej inštancie žiadal doplniť skutkovú okolnosť zo strany žalovaného v podobe uvedenia konkrétneho dátumu doručenia čiastočnej výpovede zo dňa 29.09.2023, pretože tento dátum súd prvej inštancie považoval na účely vysporiadania sa obranou žalovaného za podstatný pre posúdenie (ne)uplynutia lehoty podľa resp. trvania zmluvných záväzkov strán aj v časti dodania a odberu tepla na technologické účely za obdobie vystavenia sporných faktúr, ktorým obdobím bol január 2024.

60. Žalovaný v tomto súdnom konaní pritom založil svoju obranu proti uplatnenému nároku na tom, že nárok žalobcu na úhradu sumy 26 642,45 Eur, ktorá predstavuje fixnú zložku ceny tepla na technologické účely za mesiac január 2024, nie je dôvodný, pretože svoj zmluvný záväzok týkajúci sa odberu technologického tepla riadne vypovedal podľa ust. (ktoré

obsahuje všeobecnú úpravu výpovede zmlúv uzavretých na dobu neurčitú) ku dňu 31.12.2023. Zo šiesteho oddielu vyplýva, že k zániku záväzkov dochádza tiež výpoveďou. Z komentárovej literatúry [napr. porov. Fekete, I. : 3. zväzok (Dedenie, Záväzkové právo - všeobecná časť). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015] vyplýva, že výpoveď je jednostranným právnym úkonom, a preto je nevyhnutné, pokiaľ majú nastať predpokladané účinky výpovede, aby bol tento úkon doručený druhej zmluvnej strane. Okamihom dôjdenia sa tento právny úkon stáva perfektným, pokiaľ sú splnené ostatné podmienky, pričom od tohto momentu začína plynúť výpovedná lehota. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že dokazovanie je proces, v ktorom sa v súdnom konaní preukazujú sporné a pre spor významné skutočnosti. V procese dokazovania je nevyhnutné určiť, ktoré skutočnosti má preukazovať ktorá strana. Inak povedané, súd musí mať jasno v tom, ktorú stranu zaťažuje preukázanie ktorej spornej a pre spor významnej skutočnosti. Túto záťaž nazývame dôkazným bremenom. To, že niekto znáša dôkazné bremeno, znamená, že v prípade, ak ho ohľadom určitej skutočnosti neunesie a túto nepreukáže v požadovanej miere, súd ju bude považovať za nepreukázanú, čo môže rezultovať do jeho neúspechu v spore. Tiež je nevyhnutné doplniť, že dôkazné bremeno nezaťažuje len žalobcu, ale sa delí medzi obidve sporové strany. V otázke delenia dôkazného bremena platí všeobecné pravidlo, že každú procesnú stranu zaťažuje dôkazné bremeno ohľadom skutkových predpokladov pre ňu priaznivej právnej normy a skutočností svedčiacich v jej prospech.

61. Premietnutím týchto teoretických východísk na pomery prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že bolo procesnou povinnosťou žalovaného tvrdiť a preukázať právne významnú skutočnosť v prospech ním presadzovanej procesnej obrany o zániku záväzkového vzťahu so žalobcom výpoveďou ku dňu 31.12.2023, a teda bolo jeho procesnou povinnosť tvrdiť a preukázať, kedy nastali účinky výpovede, ktorý záver sa odvíjal od uvedenia a preukázania dátumu jej doručenia druhej zmluvnej strane. Žalovaný tieto údaje v priebehu konania neuviedol a až na výzvu súdu sám ako moment doručenia spornej výpovede uviedol dátum 2.10.2023. Iné tvrdenia a dôkazy o skoršom dátume jej doručenia do vyhlásenia dokazovania za skončené pred súdom prvej inštancie nepredniesol.

62. Z uvedeného je potom možné vyvodiť pomerne pasívny prístup žalovaného k preukazovaniu skutočnosti o dátume doručenia výpovede žalobcovi pred súdom prvej inštancie, ktorá mala svedčiť v jeho prospech a na uvedenie ktorej bol súdom prvej inštancie tiež vyzvaný. V kontexte odvolacej argumentácie žalovaného potom odvolací súd považuje za potrebné poukázať predovšetkým na to, že odvolateľ sám neuviedol skutočnosti a nepredložil dôkazy o doručení výpovede žalobcovi dňa 29.09.2023, o ktorých si aj na základe vysloveného predbežného právneho názoru súdu prvej inštancie musel byť vedomý, že majú celkom zásadný význam pre posúdenie otázky, či zmluvný vzťah medzi stranami sporu, a teda i povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi faktúry vystavené za mesiac január 2024, počas mesiaca januára naďalej trval, alebo zanikol ku dňu 31.12.2023, ako sa toho domáhal žalovaný na základe listu (výpovede) zo dňa 29.09.2023, ktorým vypovedal zmluvy o dodávke a odbere tepla (č. 1010, č. 1012 a č. 1013) v časti dodávky a odberu tepla na technologické účely. Odvolací súd nenachádza žiadne pochybenie súdu prvej inštancie v jeho procesnom postupe, keď požiadal (pri správnom posúdení dôkazného bremena) práve žalovaného o doplnenie skutkových tvrdení o dátume doručenia výpovede tak, ako to vyplýva z , podľa ktorého na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže bez tohto údaja sa nemohol riadne vysporiadať ani s otázkou (ne)dôvodnosti procesnej obrany žalovaného.

63. Odvolací súd preto dospel k záveru, že tvrdenia a dôkazy o doručení spornej výpovede žalobcovi tiež elektronickou cestou dňa 29.09.2023 žalovaný v odvolaní už použiť nemohol ( ), pretože sa jedná o tzv. neprípustné novoty. Odvolací súd tak bol viazaný skutkovým zistením zo strany súdu prvej inštancie o dátume doručenia spornej výpovede dňa 2.10.2023.

64. Za tejto procesnej a skutkovej situácie odvolací súd dospel k záveru, že obrana žalovaného o zániku zmlúv o dodávke a o odbere tepla ku dňu 31.12.2023 na základe listu datovaného dňa 29.09.2023 podľa nebola v konaní preukázaná, a preto žalovanému nebolo možné pripísať v tomto súdnom spore procesný úspech, čo sa odrazilo vo vecne správnom rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej, ktorým bolo žalobe žalobcu vyhovené, a teda rozhodnuté v neprospech žalovaného. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky rozhodné skutočnosti umožňujúce mu posúdiť žalovaný nárok a dospel k odôvodnenému právnemu záveru, že žalovaným tvrdené účinky čiastočného vypovedania zmlúv o dodávke a odbere tepla (i v prípade jeho

platnosti) v podobe ich zániku vo vzťahu k dodávke a odbere tepla pre technologické účely ku dňu 31.12.2023 podľa nenastali, a teda nebola preukázaná jeho procesná obrana, že žalobca v dôsledku tohto právneho úkonu spôsobujúceho zánik zmlúv už nemá nárok na zmluvné plnenie od žalovaného za mesiac január 2024 zodpovedajúce fixnej zložke ceny tepla na technologické účely, pretože v relevantnom období 1/2024 by stále plynula trojmesačná výpovedná doba v zmysle Obč. zák..

65. Pokiaľ aj výpoveďou zo dňa 29.09.2023, doručenou žalobcovi 02.10.2023, žalovaný Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 1010, č. 1012 a č. 1013 čiastočne vypovedal v časti dodávky tepla na technologické účely, k vypovedaniu každej zmluvy podľa § 582 ods. 1 Obč. zák. mohlo dôjsť vždy iba ku koncu kalendárneho štvrťroka (k 31. 3., 30. 6., 30. 9. a 31. 12), a keďže zákonnou požiadavkou je trvanie výpovednej doby v rozsahu (aspoň) troch mesiacov, dochádza k zániku zmluvy vždy ku koncu ďalšieho kalendárneho štvrťroka, nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane. Ak bola výpoveď doručená po začiatku príslušného kvartálu, nenastáva účinnosť výpovede na jeho konci, ale až na konci nasledujúceho kalendárneho štvrťroka [Fekete, I. : 3. zväzok (Dedenie, Záväzkové právo - všeobecná časť). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015]. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje tiež na to, že žiadny ďalší prieskum správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k právnemu posúdeniu (ne)uplynutia výpovednej doby podľa na základe takto zisteného skutkového stavu už odvolateľ odvolaciemu súdu neumožnil, pretože vo vzťahu k aplikácii tohto zákonného ustanovenia na konkrétne okolnosti súdenej veci žiadne ďalšie námietky nesprávneho právneho posúdenia nevzniesol.

66. Logickú a dostatočne skutkovo podloženú úvahu súdu prvej inštancie, na ktorej založil napadnuté rozhodnutie, že aj za predpokladu, že by boli výpovede platné (čo žalobca namietal), ani podľa o tepelnej energetike a ani podľa by ku dňu 31.1.2024 výpovedná doba neuplynula, sa tak žalovanému v podanom odvolaní spochybniť nepodarilo. Odvolateľovi sa potom v podanom odvolaní nepodarilo spochybniť ani ten záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého nakoľko výpovedná doba pre čiastočné výpovede zo dňa 29.09.2023 a zo dňa 19.10.2023 ku dňu 31.01.2024 neuplynula, zmluvné vzťahy strán v januári 2024 trvali (neboli skončené predmetnými výpoveďami), a teda trvala aj zmluvná povinnosť žalovaného uhradiť zmluvne dohodnutú cenu tepla za 01/2024, ktorú si žalovaný riadne nesplnil vo výške 24 642,45 Eur.

67. I keď je potom síce pravdou, že súd prvej inštancie nepodal jasnú odpoveď na všetky sporné otázky nastolené stranami tohto súdneho konania, keď sa nezaoberal otázkou platnosti výpovedí a jasne neuviedol ani to, či je možné uplatniť na daný spor, je nepochybné, že zodpovedal všetky otázky, ktoré boli nevyhnutné pre prijatie napadnutého rozhodnutia. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces je povinnosť súdu, aby svoje rozhodnutie (výrok vo veci samej) odôvodnil tak, aby z neho boli zrejmé dostatočné dôvody, ktoré viedli k jeho vysloveniu. Keďže v súdenej veci jadrom sporu medzi stranami bolo posúdenie otázky, či zmluvy v januári 2024 trvali alebo nie, zodpovedanie tejto otázky predstavovalo v okolnostiach súdenej veci dostatočný podklad pre prijatie napadnutého rozhodnutia.

68. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní argumentoval tiež tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na vec aplikoval tiež ust. , odvolací súd pripomína, že nakoľko odvolací súd skutočnosť doručenia výpovede žalobcovi dňa 29.09.2023 ako i dôkazy na jej preukázané posúdil ako neprípustné novoty, tejto odvolacej argumentácii už na účely odvolacieho konania odvolací súd nemohol pripísať žiadnu relevanciu, pretože už nebola spôsobilá zvrátiť výsledky tohto konania v prospech žalovaného resp. spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože jej význam pre konanie sa odvíjal od preukázania doručenia výpovede dňa 29.09.2023. Nad rámec odvolacieho prieskumu ale odvolací súd považuje za potrebné vo všeobecnosti uviesť, že zo znenia ust. priamo vyplýva, že úprava výpovede podľa , ktorý je uplatniteľný aj na obchodné záväzkové vzťahy, sa nemôže uplatniť, ak zákon v prípade určitej zmluvy má výslovnú úpravu výpovede zmluvy, alebo ak spôsob výpovede vyplýva priamo z uzavretej zmluvy, čo je aj prípad súdenej veci, keď ako , tak i zmluvy obsahovali (obsahovo totožnú) výslovnú úpravu výpovede uzavretých zmlúv, vrátane úpravy výpovednej doby 6 mesiacov. Iba pokiaľ by si zmluvné strany dojednali zmluvu bez výslovného dojednania výpovede, pričom ani osobitný zákon by nemal pre daný typ zmluvy úpravu výpovede, len vtedy je možné zvážiť

možnú aplikáciou všeobecnej zákonnej úpravy výpovede zakotvenej v .

69. Odvolací súd zároveň pripomína, že v súlade s procesnou hospodárnosťou konania ani odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

70. Vedený týmito úvahami odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie vec i správne právne posúdil, keď žalobe žalobcu vo výroku I. vyhovel a vo výroku II. priznal žalobcovi ako úspešnej strane proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v súlade s , keď v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil ex offo ani vady týkajúce sa procesných podmienok ( ). Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v I. výrokovej vete vo veci samej ako aj v závislom II. výroku o náhrade trov konania ako vecne správne podľa potvrdil.

71. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a dospel k záveru, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, patrí proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa , a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

72. Podľa o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

73. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).