Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Cpr/6/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zast.: LEGAL CARTEL, s. r. o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému Unique – plus, s. r. o., so sídlom Jánošíkova 340/23, 082 71 Lipany, IČO: 47 051 736, zast.: Advokátska kancelária Fabian a Novosad, s. r. o., so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 51 913 984, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne na základe výpovede žalovaného podľa zo dňa X.X.XXXX je neplatné a pracovný pomer aj naďalej trvá.

II. Nárok žalobkyne na náhradu mzdy vylučuje na samostatné konanie.

III. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa X.X.XXXX domáhala voči žalovanému (-) určenia, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne na základe výpovede žalovaného je neplatné a pracovný pomer žalobkyne k žalovanému trvá aj naďalej; (-) zaplatenia nároku na náhradu mzdy spolu s príslušenstvom a (-) nahradenia trov konania.

1.1. Žalobu odôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalovaným v právnej pozícii zamestnávateľa a žalobkyňou v právnej pozícii zamestnanca (ďalej aj ako „Pracovná zmluva“) vznikol žalobkyni pracovný pomer k žalovanému s dohodnutým druhom práce: administratívny pracovník.

1.2. Písomnosťou zo dňa X.X.XXXX označenou ako „VÝPOVEĎ ZAMESTNÁVATEĽA" (ďalej aj ako „Výpoveď“) skončil žalovaný pracovný pomer so žalobkyňou z dôvodu podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“). Výpoveď bola žalobkyni doručená dňa XX.X.XXXX.

1.3. Žalobkyňa považuje skončenie pracovného pomeru Výpoveďou za neplatné, pričom dôvody špecifikovala v žalobe.

1.4. Žalobkyňa zároveň podanou žalobou v súlade s oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

1.5. Vzhľadom k skutočnosti, že žalobkyňa považuje skončenie pracovného pomeru Výpoveďou za neplatné, v prípade, ak by o neplatnosti skončenia pracovného pomeru rozhodol súd, žalobkyňa podľa navrhla, aby jej súd priznal nárok na náhradu mzdy v sume priemerného zárobku, a to za čas odo dňa, kedy žalobkyňa žalovanému oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď jej žalovaný ako zamestnávateľ umožní pokračovať v práci.

1.6. Podľa údajov uvedených na výplatných páskach za obdobie E. až C. XXXX dosiahla žalobkyňa mzdu vo výške 936,31 EUR za mesiac E., vo výške 932 EUR za mesiac A. a mzdu vo výške 928,71 EUR za mesiac C., teda priemerná mesačná mzda žalobkyne bola 932,34 EUR. Mzda vo výške 1873,17 EUR na výplatnej páske za mesiac C. XXXX zahŕňa aj sumu odstupného. Žalobkyňa si vo vzťahu k nároku na náhradu mzdy uplatnila aj príslušenstvo pohľadávky, t. j. úroku z omeškania vo výške 7,15 % p. a. odo dňa splatnosti náhrady mzdy za daný kalendárny mesiac v rámci rozhodného obdobia.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným dňa XX.X.XXXX (vyjadrenie k žalobe), pričom uviedol, že uznáva v celom rozsahu nárok žalobkyne uplatnený žalobou.

2.1. Zároveň požiadal, aby žalobkyňa vo veci po doručení jeho vyjadrenia navrhla súdu v súlade s a nasl. v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) rozhodnúť túto vec rozsudkom pre uznanie nároku. V prípade návrhu žalobkyne vo veci žalovaný navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie bez nariadenia pojednávania v súlade s .

2.2. Záverom nad rámec merita sporu uviedol, že materiálne dôvody pre skončenie pracovného pomeru u žalobkyne boli dané, avšak žalovaný nepostupoval v jej prípade formálne procesne správnym spôsobom.

3. Žalobkyňa v replike ( ) uviedla, že berie na vedomie skutočnosť, že žalovaný uznáva žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu. Žalobkyni však z obsahu vyjadrenia žalovaného nevyplýva, či žalovaný ako zamestnávateľ, v zmysle ustanovenia umožňuje žalobkyni pokračovať v práci. Rovnako tak žalobkyňa neeviduje v tejto súvislosti inú mimosúdnu korešpondenciu alebo akékoľvek ústne/písomné oznámenie o tomto zámere.

3.1. Žalobkyňa má za to, že v prípade Výpovede neboli splnené žiadne a teda ani materiálne dôvody pre skončenie pracovného pomeru. Žalobkyňa zotrvala na svojich tvrdeniach ergo že k žalovaným uvádzanej organizačnej zmene nedošlo, že rozhodnutie žalovaného, na základe ktorého malo byť pracovné miesto žalobkyne zrušené, v skutočnosti prijaté nebolo, neexistuje organizačná zmena a preto sa žalobkyňa nadbytočnou nestala. Medzi údajným (neexistujúcim) rozhodnutím zamestnávateľa a nadbytočnosťou zamestnanca absentuje príčinná súvislosť.

3.2. S poukazom na takto uvedené je tak žalobkyňa vystavená neistote, či má resp. nemá nastúpiť do práce, pričom ďalej podotkla, že do času, kým žalovaný nepomenuje ním tvrdenú existenciu materiálnych dôvodov pre uplatnenie výpovedného dôvodu podľa , o ktorých by súd mohol autoritatívne rozhodnúť (a o relevancii ktorých by si mohla vytvoriť záver aj žalobkyňa), nie je na strane žalobkyne dôvod, aby súdu predložila návrh na vydanie rozhodnutia pre uznanie nároku, ako to navrhuje žalovaný.

4. Žalovaný v duplike ( ) uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala (I.) určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru Výpoveďou a jeho ďalšieho trvania; (II.) nároku na náhradu mzdy spolu s príslušenstvom; (III.) náhrady trov konania. Vo vzťahu k týmto žalobným nárokom žalobkyne žalovaný nepochybne uznal ich opodstatnenosť a dôvodnosť, preto sa tieto po podaní vyjadrenia zo dňa XX.X.XXXX stali nesporné.

4.1. Námietka žalobkyne, že z uznania nároku nevyplýva, či žalovaný ako zamestnávateľ umožňuje žalobkyni pokračovať v práci nie je otázkou, ktorú je potrebné v merite tohto sporu potrebné riešiť, keďže žalobkyni do času, kedy jej bude umožnené riadne pokračovať v práci prináleží žalobou uplatňovaná náhrada mzdy. Rovnako tak požiadavka žalobkyne na „pomenovanie materiálnych dôvodov pre uplatnenie výpovede“ nie je na mieste, keďže medzi stranami už neexituje spornosť ohľadom žalobkyňou uplatňovaných nárokov a spornosť v otázke, že výpoveď ako taká bola neplatne daná.

4.2. Vyjadrenie žalobkyne, ktorá napriek nespornosti ňou uplatnených nárokov požaduje riešiť v ďalšom konaní otázky, ktoré z hľadiska ďalšieho konania potrebné riešiť nie je a z tohto dôvodu trvá aj na vytýčení pojednávania, vyznieva rozporne so základným princípmi civilného sporového konania a to princípom I. zákazu zjavného zneužitia práva a zákazu nedôvodným prieťahom v konaní (Čl. 5 ); II. rýchlosti a hospodárnosti civilného sporového konania (Čl. 17 ). Vyjadrenie žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX považuje žalovaný za neúčelný právny úkon, ktorým táto sleduje navýšiť trovy konania, ktorých náhrada jej bude vzhľadom na uznanie žalobných nárokov súdom priznaná. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania, žalobkyni nepriznal nárok na náhradu za úkony právnej služby: (I.) Písomne podanie vo veci zo dňa XX.XX.XXXX a (II.) Účasť na súdnom pojednávaní.

5. Podľa súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak s tým strany súhlasia a neodporuje to účelu tohto zákona.

6. V nadväznosti na citované ustanovenie súd vyzval strany, či súhlasia s tým, aby bol tento spor prejednaný bez nariadenia pojednávania.

6.1. Žalobkyňa v podaním doručenom dňa XX.XX.XXXX uviedla, že žalovaný síce uznal nárok žalobkyne v celom rozsahu a súčasne požiadal, aby žalobkyňa navrhla súdu rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, avšak dodal, že „materiálne dôvody pre skončenie pracovného pomeru u žalovanej boli dané, avšak žalovaný nepostupoval v jej prípade formálne procesne správnym spôsobom." Žalobkyňa po nástupe na pracovisko (X.XX.XXXX) bola vystavená neprimeranému ponižujúcemu správaniu zo strany konateľa žalovaného, ktorý ju napriek utvrdeniam zo strany právneho zástupcu žalovaného v práci prakticky neočakával a fakticky jej pokračovať v práci neumožnil, a to do dnešného dňa. Aj s ohľadom na tieto udalosti nemôže ostať bez povšimnutia právna istota žalobkyne, ktorá čelí nejasnej situácii, či vôbec nastúpi do práce, resp. či jej vôbec budú vyplatené jej patriace nároky titulom pracovného pomeru (pričom žalovaný si vo vzťahu k žalobkyni nesplnil evidenčné povinnosti voči Sociálnej poisťovni). Do času, kým žalovaný nepomenuje ním tvrdenú existenciu materiálnych dôvodov pre uplatnenie výpovedného dôvodu podľa , o ktorých by súd mohol autoritatívne rozhodnúť (a o relevancii ktorých by si mohla vytvoriť záver aj žalobkyňa), nie je na strane žalobkyne dôvod, aby súdu predložila návrh na vydanie rozhodnutia pre uznanie nároku.

6.2. Žalobkyňa ďalej uviedla, že súhlasí s tým, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, no zároveň žalobkyňa požaduje, aby sa súd vysporiadal s vyššie uvedenou skutočnosťou, t. j. aby žalovaného vyzval k podaniu vysvetlenia k otázke ním tvrdenej existencie materiálnych dôvodov pre uplatnenie výpovedného dôvodu podľa . Vo vzťahu k úkonu

- písomné podanie žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že tento procesný úkon bol vykonaný na podklade výzvy súdu v zmysle , pričom okrem skutočnosti, že medzi stranami zostala aj po tomto úkone spornou otázka existencie materiálnych dôvodov pre uplatnenie výpovede, nebolo povinnosťou žalobkyne navrhnúť vydanie rozsudku pre uznanie nároku. Žalobkyňa má preto za predmetný úkon nárok na náhradu trov konania.

6.3. Žalovaný v podaním doručenom dňa XX.XX.XXXX uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci samej bez nariadenia pojednávania. Zároveň navrhol, aby súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni neprizná nárok na náhradu časti neúčelne vynaložených trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby vykonané po podaní žalovaného, ktorým žalovaný nepochybne a v celom rozsahu uznal žalobkyňou uplatňovaný nárok, resp. navrhol, aby súd posúdil možnosť aplikácie ustanovenia , nakoľko má za to, že konanie žalobkyne predstavuje umelé predlžovanie sporu, ktoré je v priamom rozpore so základnými princípmi civilného sporového konania.

7. Keďže strany vyjadrili súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, a zároveň to neodporuje účelu , tak súd procesným postupom v zmysle rozhodol, že v tomto spore nie je potrebné nariadiť pojednávanie.

8. Z písomných vyjadrení strán a vykonaného dokazovania listinnými dôkazným prostriedkami (bez nariadenia pojednávania), ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.

8.1. Súd v zmysle (Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.) považoval za nesporné aj tieto skutočností:

- Titulom Pracovnej zmluvy vznikol žalobkyni pracovný pomer k žalovanému s dohodnutým druhom práce: administratívny pracovník.

- Výpoveďou doručená žalobkyni dňa XX.X.XXXX žalovaný ukončil so žalobkyňou pracovný pomer.

9. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený právny stav): (-) , (-) , (-) , (-) a (-) .

10. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

11. V prvom rade sa súd zaoberal uznávacím prejavom žalovaného.

12. Žalovaný výslovne uviedol (vo vyjadrení k žalobe, ako aj v duplike), že uznáva v celom rozsahu nárok žalobkyne uplatnený žalobou, a to (-) nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru Výpoveďou a jeho ďalšieho trvania; (-) nárok na náhradu mzdy spolu s príslušenstvom a (-) nárok na náhradu trov konania.

13. Relevantná judikatúra a právna argumentácia k uznávaciemu prejavu:

13.1. Ak účastník počas konania uznal pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ podľa , nemôže už toto uznanie neskôr účinne odvolať (Uznesenie NS SR č. k. XXXX/XXX/ XX zo dňa XX. XXXXX XXXX publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. F. XX/XXXX).

13.2. Uznanie nároku voči súdu je možné uskutočniť vo všetkých procesných formách predpísaných zákonom pre podania strán – podstatný bude obsah tohto úkonu. Môže byť nazvaný aj inak, prípadne môže byť v konkrétnom podaní obsiahnutý bez výslovného označenia, že ide o uznanie nároku. V zmysle výkladového pravidla článku 11 ods. 1 bude rozhodujúci obsah, nie forma úkonu. Rovnako súd v procesnom práve neskúma „skutočnosť“ vôle žalovaného, iba jeho vonkajší prejav. Toto procesné pravidlo platí všeobecne, nielen pri tomto druhu rozsudku; v procese sa (až na výnimky, napr. pri zmieri) uplatňuje princíp prejavenej vôle sporových strán, nie ich skutočnej vôle (G., A., H., I., J., C., A., I., J., C., K., A. a kol. L. I. M.. X. N.. M.: L. B. J., XXXX).

13.3. Žalovaný môže uznať nárok žalobcu i len čo do určitej výšky alebo čo do základu. V takom prípade súd vydá čiastočný rozsudok na základe uznania nároku, resp. čiastočný medzitýmny rozsudok. V týchto prípadoch sa však vyžaduje návrh zo strany žalobcu. Ak žalobca takýto návrh nepodá, súd pokračuje v konaní a na skutočnosť čiastkového uznania nároku prihliada ako na inú právnu skutočnosť, rozhodnú pre posúdenie nároku. O možnosti podať návrh na vydanie čiastočného rozsudku na základe uznania nároku nie je možné žalobcu poučiť. Ak však žalobca takýto návrh podá a súd mu vyhovie, pokračuje v konaní o zvyšku uplatneného nároku. V takýchto prípadoch sa o trovách konania rozhoduje až v konečnom rozhodnutí. Ak sa však vydáva konečný rozsudok pre uznanie, musí v ňom súd rozhodnúť i o náhrade trov konania. Uznanie uplatneného nároku žalovaným má vplyv na posudzovanie úspechu vo veci.

14. V nadväznosti na vyššie uvedené a posudzujúc procesné úkony podľa ich obsahu a v zmysle skúmania vonkajšieho prejavu žalovaného, tak súd časť jeho procesného úkonu (bod 1. vyjadrenia k žalobe a bod. 2. repliky) posúdil ako riadny, určitý a zrozumiteľný uznávací prejav, ktorým žalovaný uznal žalobou uplatnené nároky v celom rozsahu (ďalej aj ako „Uznávací prejav“), tak ako ich žalobkyňa po skutkovej stránke vymedzila v žalobe.

15. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobkyňa vo vzťahu k Uznávaciemu prejavu nevzniesla žiadne námietky a zobrala ho na vedomie.

16. Nakoľko súd prijal záver o dôvodnosti Uznávacieho prejavu žalovaného, a keďže žalobkyňa nenavrhla vydanie rozsudku pre uznanie nároku, resp. pre jeho časti (podľa a nasl. ), tak súd nebol oprávnený vydať rozsudok pre uznanie nároku, a tak na skutočnosť uznania nároku prihliadol ako na inú právnu skutočnosť, rozhodnú pre posúdenie nároku.

17. Žalobkyňa svoje rozhodnutie nepodať návrh na rozhodnutie tejto veci rozsudkom pre uznanie nároku a svoju vôľu ďalej pokračovať v konaní odôvodnila tým, že (-) z obsahu vyjadrenia žalovaného nevyplýva, či žalovaný ako zamestnávateľ umožňuje žalobkyni pokračovať v práci, resp. či jej umožní bezproblémový nástup do práce a (-) žalobkyňa je vystavená neistote, či má resp. nemá nastúpiť do práce, a to až do času, kým žalovaný nepomenuje ním tvrdenú existenciu materiálnych dôvodov pre uplatnenie výpovedného dôvodu.

18. K nedôvodnosti uvedenej argumentácie žalobkyne sud poznamenáva:

18.1. Predmetom konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru nie sú otázky vzťahujúce sa k následnému plneniu si povinnosti jednotlivými stranami sporu. Ustanovenia až 80 (Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru) upravujú práva a povinnosti účastníkov pracovného pomeru v období pretrvávajúcej spornosti ich vzťahov v dôsledku skončenia pracovného pomeru, ktoré urobil jeden z účastníkov pracovného pomeru a ktorého platnosť druhý účastník neuznáva. V tomto období panuje neistota, či sa pracovný pomer účastníkov skutočne skončil, alebo či bude pokračovať. Určením neplatnosti skončenia pracovného pomeru súdnym rozhodnutím sa tento stav neistoty odstraňuje a vzťahy účastníkov sa znovu riadia len pracovnou zmluvou a príslušnými pracovnoprávnymi predpismi. V prípade určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru je tak žalovaný ako zamestnávateľ povinný umožniť žalobkyni ako zamestnankyni nástup do práce a prideľovať jej prácu. Ak si žalovaný nebude plniť svoje povinnosti, tak to môže viesť potenciálne k vzniku ďalších nárokov, ktorých sa môže žalobkyňa domáhať u neho, resp. na príslušnom orgáne ochrany porušeného alebo ohrozeného práva. Otázka, či žalovaný umožní následne žalobkyni nástup do práce tak nie je otázkou, ktorú súd rieši v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

18.2. V prípade, ak by žalovaný v tomto konaní nerealizoval Uznávací prejav a súd by dospel na základe zisteného skutkové stavu, že Výpoveď trpí formálnymi nedostatkami, tak by z dôvodu hospodárnosti a efektívností súdneho konania rovnako meritórnym rozhodnutím konštatoval neplatnosť Výpovede, a to bez toho, aby zisťoval materiálne dôvody Výpovede.

18.3. V tomto smere súd analogicky poukazuje napr. na Uznesenie Najvyššieho súd SR č. k. XXXX/ XX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX, v zmysle ktorého „zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov“.

18.4. Obdobne teda, zásada hospodárnosti konania musí viesť súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní formálne nedostatky Výpovede vzhľadom na to, že v prípade ich dôvodnosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.

19. Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že Výpoveď je neplatná. Žalovaný ako zamestnávateľ teda so žalobkyňou ako zamestnankyňou neplatné skončil pracovný pomer, o čom súd potom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

20. Nárok na náhradu mzdy.

21. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila voči žalovanému aj nárok na náhradu mzdy v sume 932,34 EUR/kalendárny mesiac vrátane nároku na úroky z omeškania vo výške 7,15 % p. a., a to odo dňa splatnosti náhrady mzdy za daný kalendárny mesiac v období odo dňa, kedy žalobkyňa žalovanému oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní do času, keď jej žalovaný ako zamestnávateľ umožní pokračovať v práci.

22. Relevantná judikatúra k nároku na náhradu mzdy pri neplatnom skončením pracovného pomeru:

22.1. Zamestnanec, ktorý sa domáha na súde určenia, že rozviazanie pracovného pomeru je neplatné, môže v žalobe zároveň (súčasne) uplatniť aj nárok na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru (porovnaj napr. F. XX/XXXX). Prisúdenie tohto nároku však nie je možné skôr, než súd rozhodol o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru (uvedené rozhodnutie o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru predstavuje nevyhnutnú podmienku, bez splnenia ktorej nie je možné rozhodnúť o nároku na náhradu mzdy). Súd v takom prípade spravidla rozhodne v rozsudku nielen o určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, ale aj o uplatnenej náhrade mzdy (od výroku o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru je výrok o náhrade mzdy závislý, porovnaj F. X/XXXX). Ak je to účelné, môže súd najskôr rozhodnúť o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a následne (po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia) rozhodnúť o nároku na náhradu mzdy (porovnaj druhá veta ). Nárok na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru môže však zamestnanec uplatniť nielen súčasne so žalobou o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, ale aj neskôr – s rizikom prípadného úspešného namietania premlčania takéhoto nároku žalovaným (porovnaj dôvody v F. X/XXXX). Pre tento hroziaci nepriaznivý dôsledok pre žalobcu (porovnaj prvá veta Zák. práce) sa neodporúča neuvážene dlho vyčkávať s uplatnením tohto peňažného nároku na súde, napr. až dovtedy, kým bude právoplatne rozhodnuté o žalobe o určení neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Možnosť uplatnenia tohto nároku nijako teda neobmedzuje skutočnosť, že v tom čase ešte o žalobe o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru nie je rozhodnuté (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX).

22.2. Rozhodnutím súdu o určení platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru je súd rozhodujúci o náhrade mzdy viazaný a bez kladného rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa nemožno s úspechom domáhať nároku na náhradu mzdy. Rozsah nároku na náhradu mzdy závisí od toho, kedy zamestnanec oznámil zamestnávateľovi svoje rozhodnutie, aby ho ďalej zamestnával. Nárok na náhradu mzdy trvá až do času, kedy mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Náhrada mzdy podľa sa môže zamestnancovi priznať iba vtedy, ak je splatná v čase vydania súdneho rozhodnutia, nemožno ju zásadne priznať ako opakujúcu sa dávku do budúcnosti (Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. XXXX/XXX/XXXX zo dňa XX. XXXX XXXX).

22.3. Ak zamestnávateľ so zamestnancom neplatne skončil pracovný pomer okamžite a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá aj naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy v prípade, že mu neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy. Táto náhrada mu patrí vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo do času, keď skončí pracovný pomer. Táto náhrada nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť preto, že mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu, na ktorú sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy, ale má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne skončil pracovný pomer so zamestnancom. Náhrada mzdy sa môže zamestnancovi priznať iba vtedy, ak je splatná v čase vydania súdneho rozhodnutia, pričom ju zásadne nemožno priznať ako opakujúcu sa dávku a do budúcnosti – pre rozsudok je totiž určujúci stav v čase jeho vyhlásenia (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. XXXX/ XX/XXXX zo dňa XX. XXXX XXXX).

23. V nadväznosti na vyššie citovanú judikatúru vyplýva, že rozhodnutím súdu o určení platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru je súd rozhodujúci o náhrade mzdy viazaný a bez kladného rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa nemožno s úspechom domáhať nároku na náhradu mzdy, pričom o nároku na náhradu mzdy je účelné rozhodnúť až po právoplatnom skončení konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru.

24. Žalobkyňa aj napriek Uznávaciemu prejavu žalovaného spochybňuje jeho prejav vôle akceptovať neplatnosť Výpovede a plniť si povinnosti zamestnávateľa riadne, pričom zároveň trvá na prejednaní materiálnych dôvodov Výpovede. Na základe toho sa potom súdu javí, že o nároku na náhradu mzdy je účelné rozhodnúť až po právoplatnom skončení konania o neplatnosť Výpovede.

25. V zmysle vyššie uvedeného tak súd nárok žalobkyne na náhradu mzdy procesným postupom v zmysle vylúčil na samostatné konanie.

26. Napokon súd uvádza, že korelátom práva účastníka konania na primerané odôvodnenie súdneho rozhodnutia (v zmysle primeranej argumentačnej reakcie na jeho tvrdenia) je jeho procesná povinnosť predostrieť dostatočne konkretizovanú a podloženú argumentáciu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. O.. P. XXX/XXXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX). Ďalej podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (O.. Q. XX/XX). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (O.. Q. XXX/XX). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s , resp. Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (O. Q. XXX/XX). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (O. Q. XXX/XX, O. Q. XXX/XX, O. Q. XXX/XX) (Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. XXXX/X/XXXX zo dňa XX. XXXXXX XXXX).

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s , a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore.

27.1. Žalobkyňa mala v spore plný úspech (žalobe vyhovené v celom rozsahu, s výnimkou nároku vylúčeného na samostatné konanie), a preto má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý jej súd priznal, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

27.2. O výške náhrady všetkých trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti výroku I. a III. tohto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov.

Proti výroku II. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.