Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4To-7-2026.pdf
PDF · 90.77 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/7/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hunáka, PhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Mikluša a Mgr. Jána Bednára, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. februára 2026, v trestnej veci obžalovaného A. B. stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 5T/94/2025 zo dňa 14. 11. 2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 5T/94/2025 zo dňa 14. 11. 2025 vo výroku o treste.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX v Rimavskej Sobote, trvale bytom C. XX,
odsudzuje
podľa § 158 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. , § 50 ods. 1 Tr. zák., súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému peňažný trest vo výmere 1.500,- € (jedentisícpäťsto eur).
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 5T/94/2025 zo dňa 14. 11. 2025 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., a to za skutok, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že
dňa 09. 06. 2024 v čase o 12.37 hodine viedol ako vodič nákladné motorové vozidlo (jazdnú súpravu) zn. Peugeot Boxer ev. č. B. s prívesom Pongratz ev. č. B. po ceste III/2450 od obce D. E. v smeje jazdy na obec E., okres Zvolen, kde v pravotočivej zákrute predchádzal cyklistku F. F., G. XX. XX. XXXX, bytom H. H., I. J. XXXX/XX jazdiacu na bicykli zn. Rockmachine v tom istom smere jazdy, pričom pri jej predchádzaní nedodržal dostatočný bočný odstup a prívesom zachytil riadidlá bicykla, čím došlo k pádu cyklistky na zvodidlá a na zem, kde pri páde jej boli spôsobené zranenia – plošné pomliaždenie ľavej
sedacej oblasti, ľavého bedra a stehna, pomliaždenie pravého stehna, ľavého predlaktia a zápästia, povrchové kožné odreniny na ľavej sedacej oblasti, pravom predlaktí a tržne zmliaždená rada v oblasti ľavého zápästia do dĺžky 4 cm s dobou liečby 16 dní a s obmedzením obvyklého spôsobu života po dobu 4 týždňov od úrazu, pričom A. B. porušil povinnosť uloženú mu v § 15 ods. 3, ods. 5 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Za to bol obžalovaný podľa § 158 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému určil skúšobnú dobu na 12 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. f) Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 8 mesiacov.
Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní si prokurátor okresnej prokuratúry, ako aj obžalovaný s obhajcom ponechali lehotu na podanie odvolania.
Proti uvedenému rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 27. 11. 2025 odvolanie proti výroku o treste. Odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, a to podaním doručeným okresnému súdu dňa 09. 01. 2026, v ktorom uviedol, že s uloženým podmienečným trestom odňatia slobody a trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu a s dôvodmi uloženia týchto trestov nesúhlasí. Podľa jeho názoru súd nesprávne vyhodnotil podmienky na uloženie peňažného trestu. Síce má príjem zo závislej činnosti 280,- Eur mesačne a na výživu dcéry prispieva sumou 100,- Eur mesačne, avšak peňažný trest vo výmere 800,- Eur je schopný zaplatiť zo svojich úspor, prípadne v splátkach. Poukázal na to, že jeho manželka je zamestnaná, má pravidelný príjem, pomáhajú si. Dodal, že on je výlučným vlastníkom rodinného domu v obci C. K. XX a taktiež spolu s bratom predal nehnuteľnosti v obci Štrkovec za čo obdržal od kupujúceho sumu 25.000,- Eur. Z uvedeného vyplýva, že jeho majetkové pomery umožňujú, aby mu bol uložený peňažný trest. K trestu zákazu činnosti uviedol, že si uvedomuje, že sa ako vodič dopustil viacerých priestupkov na úseku dopravy, za čo sa úprimne hanbí, ale vodičský preukaz nevyhnutne potrebuje za blízkymi osoba, ako aj z dôvodu nevyhnutnej starostlivosti o chorú matku. Poukázal aj na postoj poškodenej, ktorá mu odpustila a súhlasila s uzavretím zmieru a navrhol, aby uviedol, že po zohľadnení ustanovenia § 34 ods. 3 Tr. zák. je dôvodné upustenie od uloženia tohto trestu, nakoľko by jeho uložením trpela jeho rodina a navrhol, aby mu bol radšej uložený peňažný trest vo vyššej miere, napríklad do 3.000,- Eur. V závere svojho odvolania navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkyne – manželky D. B. a prečítaním listinných dôkazov – listu vlastníctva č. X pre k. ú. C., kúpnej zmluvy zo dňa 26. 08. 2025 a potvrdenia o transakcii. Na základe uvedeného tak navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo veci sám rozhodol tak, že mu uloží peňažný trest, alebo aby vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo dňa 19. 02. 2026 na krajskom súde obhajca obžalovaného krátkou cestou predložil lekárske správy týkajúce sa zdravotného stavu matky obžalovaného a výmenný list poukaz od všeobecného lekára pre dospelých, z ktorého vyplýva, že matka obžalovaného potrebuje mať zabezpečený dovoz ako aj doprovod k lekárovi inou osobou. Predseda senátu podal správu o stave veci zameranú na otázky, ktoré treba riešiť a oboznámil predložené listiny, ako aj doterajší spisový materiál. Súd odmietol vykonanie dôkazu, a to výsluchu svedka – manželky obžalovaného D. B., nakoľko sa jednalo o dôkaz, ktorý sa týka okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi.
V konečnom návrhu obhajca obžalovaného uviedol, že v celom rozsahu trvá na dôvodoch písomného odvolania a navrhol, aby krajský súd zrušil výrok o treste a obžalovanému uložil peňažný trest vo výmere do 3.000,- Eur, ktorý je obžalovaný schopný zaplatiť naraz, pričom poukázal na to, že trest zákazu činnosti by zasiahol rodinu obžalovaného, teda matku, manželku a mal. dcéru.
Naproti tomu prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za zákonný, správny a navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.
Obžalovaný uviedol, že by chcel navštevovať svoju dcéru, avšak z miesta jeho bydliska do jej bydliska nechodia vlaky ani autobusy. Radšej by chcel zaplatiť finančnú pokutu, lebo trest zákazu činnosti potrestá celú jeho rodinu. Veľmi ho mrzí, čo sa stalo.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania obžalovaného zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo odvolanie prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne.
Primárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného A. B., ktorý bol uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené, už nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne obžalovaný na položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por. odpovedal kladne „áno“, preto okresný súd po procesnom postupe podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. vyhlásenie obžalovaného prijal a dokazovanie vykonal len v rozsahu o treste.
Krajský súd je toho názoru, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie ohľadom výroku o treste. V súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä, ak si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami vo vzťahu k otázke trestu. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v plnej miere stotožnil a bolo by nadbytočné odôvodnenie v tejto súvislosti na tomto mieste znovu opakovať.
Krajský súd však preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste dospel k inému záveru, ako okresný súd. Krajský súd na rozdiel od okresného súdu je toho názoru, že v danom prípade je namieste obžalovanému neuložiť trest zákazu činnosti, nakoľko tento trest uložený okresným súdom by podľa názoru krajského súdu u obžalovaného nenapĺňal zásady ukladania sankcií a zásady ukladania trestov a namiesto neho uložiť obžalovanému iný, alternatívny, trest.
Podľa § 33a ods. 3 Tr. zák., tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.
Podľa § 33a ods. 4 Tr. zák., pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom poškodeného.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
Čo sa týka výroku o treste, krajský súd dospel k záveru, že uložený trest považuje s ohľadom na zásady ukladania trestu v súčasnej situácii pre obžalovaného za neprimerane prísny a to konkrétne v časti trestu zákazu činnosti. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak,
aby zodpovedali všetkým okolnostiam a zvláštnostiam daného prípadu. V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zák. má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. V zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadať, okrem ďalších skutočností, aj na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, či pohnútku (...) a na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste.
Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody, ktorý je podľa jeho názoru adekvátny k spáchanému skutku. S ohľadom na menšiu závažnosť trestného činu, ako aj na správanie obžalovaného po spáchaní skutku (snaha o pomoc poškodenej, priznanie a oľutovanie skutku) súd uzatvára, že vo veci je namieste ukladanie tohto trestu vo výmere pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Z uvedených dôvodov uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov.
Uloženie trestu zákazu činnosti krajský súd považuje za neprimerane prísne, plne nenapĺňajúce v predmetnej veci zásady ukladania trestov. Krajský súd pri ukladaní trestu prihliadol na špecifiká tohto konkrétneho prípadu. Oboznámil sa s odpisom registra trestov obžalovaného, ako aj s výpisom jeho priestupkov. Krajský súd dáva do pozornosti, že od predmetnej dopravnej nehody uplynulo viac než 1,5 roka, avšak je si vedomý, že obžalovaný počas tejto doby spáchal ďalšie priestupky, hoci nízkej závažnosti. Práve z uvedeného dôvodu krajský súd uložil obžalovanému aj trest odňatia slobody, nakoľko pokiaľ bude počas skúšobnej doby obžalovaný protiprávnu činnosť opakovať, bude na rozhodnutí súdu prvého stupňa, či vysloví, že sa obžalovaný v skúšobnej dobe osvedčil, alebo nie. Na druhej strane práve aj s ohľadom na odstup času a na účel ukladania sankcií a trestov je krajský súd toho názoru, že trest zákazu činnosti plne nenaplní svoj účel a neprimerane zasiahne rodinu obžalovaného. Je preto namieste, s ohľadom na účel trestu, nahradiť trest zákazu činnosti iným, v danom prípade peňažným, trestom vo výške 1.500,- Eur. Pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu bol obžalovanému uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace.
Nad rámec argumentácie ohľadom uloženého trestu krajský súd opakuje, že je potrebné, aby si obžalovaný uvedomil aj tú skutočnosť, že hoci mu bol trest zákazu činnosti zrušený, bude mu plynúť skúšobná doba podmienečného odsúdenia a bude sa následne posudzovať, či počas jej plynutia obžalovaný viedol riadny život.
Ohľadom ostatných okolností ukladania trestu (poľahčujúce a priťažujúce okolnosti), krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Podľa rozhodnutia ESĽP vo veci Helle verzus Fínsko zo dňa 19. decembra 1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho stupňa. Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z citovaných článkov Ústavy a Dohovoru však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I.ÚS 56/01).
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku rozsudku z vyššie uvedených dôvodov na základe podaného odvolania obžalovaného, považujúc ho za čiastočne dôvodné, podľa § 322 ods. 3 Tr. por. po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o uloženom treste odňatia slobody sám vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.