Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6P/22/2021

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Tóthovou Gederovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. Y., W.. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka - U. N., W.. XX.XX.XXXX, F. G. XXX, otec

- R. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XXX/XXX, T., o návrhu na zníženie výživného pre maloleté dieťa takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca na zníženie výživného zo dňa 02.01.2020 z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 23.04.2021 bol tunajšiemu súdu predložený návrh otca na zníženie výživného. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodnutím Okresného súdu v Lučenci č.k. zo dňa 29.05.2006 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a on bol zaviazaný povinnosťou platiť výživné vo výške 45,19 Eur mesačne. K dcére mal vždy zodpovedný a veľkorysý prístup, aj keď mal sám málo, vždy jej kúpil to, čo potrebovala, dával jej vreckové, vozil ju na krúžky alebo za kamarátkami. Keď v roku 2018 odišiel pracovať do Nemecka, matka maloletej okamžite požiadala o zvýšenie výživného. Na základe jeho vtedajšieho príjmu súd určil výživné vo výške 150,--Eur. V dôsledku krízy súvisiacej pandémiou Covid 19 bol s účinnosťou od 01.03.2021 prepustený. V súčasnosti je nezamestnaný a momentálne nepoberá ani príspevok v nezamestnanosti či dávky v hmotnej núdzi.

2. Na preukázanie svojich tvrdení predložil otec oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

3. Vo veci bolo nariadené dňa 19.07.2021 pojednávanie, ktorého sa zúčastnila matka ako aj kolízna opatrovníčka, neprítomný bol otec, ktorý mal doručenie riadne vykázané. Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti otca.

4. Na pojednávaní matka uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného, nakoľko má od bývalého zamestnávateľa otca vedomosť, že otec prišiel o zamestnanie svojim vlastným zavinením, pretože opakovane nenastúpil do práce.

5. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že bolo vykonané šetrenie v domácnosti otca ako aj matky. Majú za to, že nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby došlo k zníženiu výživného. V záverečnej reči trvala na svojich vyjadreniach.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, rozhodnutím Okresného súdu Lučenec č.k. zo dňa 09.11.2018 ako aj rozhodnutím Okresného súdu Lučenec č.k. zo dňa 29.05.2006 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. -16 zo dňa 29.05.2006 bola schválená dohoda medzi rodičmi, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 1.500,--Sk, t.j. 49,79 Eur. Styk upravený nebol. Následne rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. -35 zo dňa 09.11.2018 bola medzi rodičmi schválená dohoda, na základe ktorej došlo k zvýšeniu výživného na maloletú na sumu 150,-- Eur mesačne.

7. Z oznámenia Sociálnej poisťovne bolo zistené, že matka nie je evidovaná v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a nepoberá dávky sociálneho poistenia. Otec bol evidovaný ako zamestnanec v spoločnosti X.-M. Y. L..C..I.. od 01.08.2019 do 25.02.2021. Otec poberá dávky sociálneho poistenia t.j. dávky v nezamestnanosti od 29.03.2021 do 28.09.2021 v priemere vo výške 400,--Eur.

8. Z oznámenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je zrejmé, že matka nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá pomoc v hmotnej núdzi ani štátne sociálne dávky. Otec je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 29.03.2021 a evidencia trvá. Pomoc v hmotnej núdzi ani štátne sociálne dávky nepoberá.

9. Z oznámenia daňového úradu je zrejmé, že otec mal príjmy zo závislej činnosti vo výške 3.927,39 Eur a príjmy z podnikania vo výške 9.851,21 Eur. Za obdobie roku 2020 daňové priznanie nepodal. Matka nie je u správcu dane evidovaná ani registrovaná a z toho dôvodu ani nepodala daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2019 a 2020.

10. Zo mzdového listu matky vyplýva, že matka v priemere dosahuje mzdu vo výške 802,92 Eur.

11. Zo správy z prešetrenia pomerov bolo zistené, že matka býva v trojizbovom rodinnom dome, ktorý patrí jej partnerovi. Dom pozostáva z kuchyne a 3 izieb, t.j z obývacej izby, detskej izby, spálne a je po rekonštrukcii. V uvedenom dome býva matka spolu so svojou dcérou, ktorá je študentkou X. ročníka Strednej odbornej školy technickej v N. odbor grafik - fotograf a so svojim partnerom. Mesačné náklady na bývanie sú v sume 130,--Eur, čo predstavuje platbu za elektrickú energiu a plyn, kúrenie v dome je kombinované na pevné palivo aj plynové. Matka je zamestnaná vo firme K. L..C..I.. s čistým mesačným príjmom približne 800,--Eur, poberá prídavok na dcéru v sume 25,50 Eur. Iný príjem nemá. Podľa vyjadrenia matky si otec vyživovaciu povinnosť plní pravidelne. Ona nesúhlasí s návrhom otca na zníženie výživného, keďže dcéra potrebuje finančné prostriedky na štúdium, na stužkovú slávnosť, na kurz vodičského oprávnenia, ktorý jej otec prisľúbil zaplatiť vo výške 1- ice. Len cestovné do školy ju vyjde mesačne na sumu 50,--Eur, okrem toho jej matka dáva vreckové 3,--Eur až 4,--Eur denne na zabezpečenie stravy, pretože maloletá v škole nemá zabezpečené obedy a domov chodí až popoludní o 15:30 hod. Maloletá taktiež používa zdravotnú pomôcku okuliare, ktorá sa kupuje raz za 2 roky, naposledy za cenu 102,--Eur. Bol vykonaný aj pohovor s maloletou, ktorá uviedla, že v škole sa učí priemerne, odbor ju baví. Na praxi strihajú videá, upravujú a zhotovujú fotky. Vie o tom, že otec podal návrh na súd o zníženie výživného. V Uhorskom sa jej páči, má tam kamarátov, rovesníkov a tiež má kamarátov aj v Poltári. Pokiaľ ide o zníženie výživného zastáva názor, že práveže potrebuje čím ďalej tým viac finančných prostriedkov na štúdium. V škole chodia na výlety, tiež je finančne nákladná aj prax. Podľa jej udania zníženie výživného nie je namieste. Otca navštevuje asi 5 krát za mesiac a má s ním vytvorený dobrý vzťah. Otec býva v jednoizbovom nájomnom byte, kde má náklady na bývanie v sume 170,--Eur, čo predstavuje platbu za nájomné, elektrinu a plyn. Je nezamestnaný, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá dávku v nezamestnanosti v sume 410,--Eur. Iný príjem nemá. Uviedol, že s dcérou má vytvorený dobrý vzťah, navštevuje ho 4 až 5 krát mesačne a on sa jej snaží finančne prispievať aj nad rámec výživného. Vyživovaciu povinnosť si plní pravidelne. Takisto uviedol, že dcére sporí mesačne 18,--Eur a finančné prostriedky jej budú vyplatené, keď dosiahne plnoletosť. Otec trvá na návrhu na znížení výživného, pretože nie je v jeho možnostiach platiť výživné v sume 150,-- Eur mesačne, ale je schopný platiť výživné v sume 70,--Eur mesačne.

12. Z oznámenia bývalého zamestnávateľa otca je zrejmé, že otec pracoval u zamestnávateľa za obdobie roka 2020. Za január 2021 mal neplatené voľno na vlastnú žiadosť. Otec dostal výpoveď na základe upozornení za nenastúpenie do zamestnania. Zo mzdového listu je zrejmé, že priemerný zárobok otca v roku 2020 bol vo výške 609,38 Eur. Vo februári 2021 mal čistú mzdu 769,75 Eur.

13. Z e-mailového podania matky je zrejmé, že tá pracuje v spoločnosti K. L..C..I.., od 04.11.2020 ako operátor výroby. Z potvrdenia SIPO je zrejmé, že za elektrinu platí 51,--Eur a zálohu na plyn vo výške 74,--Eur.

14. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

15. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

20. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

21. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa zákonného ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

25. Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

26. Každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Rozoznávame niekoľko foriem vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia je poskytnutie vecných plnení ako napr. bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb maloletého. Rodič, ktorý sa o maloletého stará poskytuje maloletému prevažne vecné plnenie výživného ako aj osobnú starostlivosť o maloletého. Naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného plnenia formou výživného. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože dieťa má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Vyhodnotenie nákladov súd urobí ku dňu vyhlásenia rozsudku tak, aby to reálne vystihovalo potreby dieťaťa.

27. Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností sa môže zmeniť, ak sa zmenia pomery, z ktorých súd vychádzal, pričom nemôže ísť o akúkoľvek zmenu pomerov. Musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného, tak v dobe skoršieho ako aj nového rozhodnutia, na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri rozhodovaní o výživnom súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby na strane maloletého môžu byť rôzne. Sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Povinnosťou všetkých rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečovaniu výživy svojich detí, a to bez ohľadu na to, či s nimi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Ani v prípade, že rodič nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti neprestáva niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj maloletého dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné samé sa živiť a je odkázané na výživu rodičov. Podstatná zmena pomerov v zmysle § 78 Zákona o rodine je výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom dieťaťa nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného. Účelom výživného je nielen uhrádzanie bežných potrieb maloletého dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj. Pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada aj na potreby vyskytujúce sa nepravidelne po dlhšie obdobie, prípadne potreby celkom náhodné.

28. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného v novembri 2018 nedošlo k zásadnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa. Maloletá bola žiačkou Strednej odbornej školy, čo je aj v súčasnosti. Nedošlo k výraznému zvýšeniu výdavkov v súvislosti so zabezpečením výživy maloletej, avšak čaká ju stužková slávnosť, na ktorú bude potrebovať peniaze, ako aj kurz vodičského oprávnenia, ktorý jej v polovici sľúbil preplatiť otec. Zároveň začala používať okuliare, ktoré matka kupuje jeden krát za 2 roky, naposledy vo výške 102,--Eur. Matka bola pri predchádzajúcom rozhodovaní nezamestnaná. Poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 236,90 Eur ako aj prídavky na dcéru v sume 23,68 Eur. V súčasnosti sa v novembri 2020 zamestnala v spoločnosti K., kde dosahuje mzdu vo výške v priemere 800,--Eur mesačne. Má novú známosť a s maloletou sa presťahovala do bytu svojho terajšieho priateľa. Možno teda konštatovať, že došlo k zlepšeniu finančných pomerov na strane matky. Pokiaľ ide o otca, otec pri predchádzajúcej úprave výživného pracoval v Rakúsku so mzdou vo výške približne 800,--Eur mesačne. V súčasnosti je otec vedený od 29.03.2021 na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kde poberá dávky v nezamestnanosti v priemere vo výške 400,--Eur.

29. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou z čoho vyplýva, že rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie jeho vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Pokiaľ rodič plánuje zmenu v oblasti zamestnávania, bývania, investícií, či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie nebolo žiadnym spôsobom ohrozené a to aj s poukazom na neustálu potrebu zvyšujúcich sa potrieb oprávnených detí. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť výnimočné a založené len na objektívnych dôvodoch, neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život na druhého rodiča, ktorý sa dobrovoľne o dieťa stará a plní si vyživovaciu povinnosť k nemu. Súd v prípade povinného rodiča je

povinný skúmať schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd musí pri hodnotení dôkazov vychádzať aj z princípu potencionality príjmov povinného rodiča. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného. Záujem zákonodarcu na tom, aby boli uspokojené potreby maloletého dieťaťa, siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou napríklad zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem, ďalej môže ísť o prípad, keď bez závažného dôvodu ukončí podnikateľskú činnosť alebo pracovný pomer bez toho, aby mal zabezpečené iné zamestnanie, resp. vykonával aktivitu smerujúcu k získaniu iného zamestnania, porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo za následok rozviazanie pracovného pomeru. Obdobne možno posudzovať situáciu zamestnanca s určitou kvalifikáciou, v dôsledku čoho môže vykonávať prácu v lepšie ohodnotenej, vyššej funkcii. Aj v takomto prípade je naplnený znak potencionality spočívajúci v požiadavke, aby povinný vykonal to, čo je v jeho schopnostiach a možnostiach, aby v rámci inštitútu výživného boli uspokojené odôvodnené potreby oprávneného.

30. Dokazovaním bolo preukázané, že otec nebol zo zamestnania prepustený z dôvodu pandémie, ktorá nastala minulého roka, ale z dôvodu, že opakovane nenastúpil do práce za účelom plnenia si svojich pracovných povinností. Je potrebné poukázať, že otec mal vedomosť o tom, že má vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej dcére, pričom vedome sa na úkor maloletého dieťaťa vzdal svojho príjmu bez toho, aby mal zabezpečené iné vhodnejšie zamestnanie. Otec teda sám prispel k tomu, že stratil zamestnanie, súd preto prihliadol na potencionalitu príjmov otca. Za predpokladu, že by otec nezapríčinil svoje prepustenie zo zamestnania, dosahoval by príjem porovnateľný s príjmom počas predchádzajúcej úpravy výživného t.j. sumu 800,--Eur. Otec v konaní ani netvrdil, že trpí akýmikoľvek zdravotnými problémami, ktoré by mu bránili vykonávať prácu, súd preto mal za to, že jeho zdravotný stav mu nebráni nájsť si vhodné zamestnanie a vychádzal z príjmu, ktorý otec mohol aj v súčasnosti dosahovať t.j. zo sumy 800,--Eur. Keďže otec pri predchádzajúcej úprave uzavrel dohodu o výživnom vo výške 150,--Eur, ktoré bol schopný platiť zo svojho príjmu, ktorý by sa nezmenil za predpokladu, že by sa nepripravil sám o zamestnanie, súd má za to, že by za situácie, že by dosahoval taký istý príjem, bol schopný naďalej platiť výživné v stanovenej výške. Otec zároveň v konaní nepreukázal, že by si hľadal zamestnanie, na základe ktorého by mohol zlepšiť svoju finančnú situáciu. Je v záujme otca, aby si čím skôr našiel adekvátnu prácu, nakoľko má si byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči svojej maloletej dcére. Na základe uvedených skutočností súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( a )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP)

Podľa , je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().