Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Csp-185-2025.pdf
PDF · 106.28 KB
Case nature
Area
Subarea
42Csp/185/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v právnom spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 11, Trenčín, proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XX, D., o zaplatenie 8.034,92 EUR s príslušenstvom
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8.034,92 EUR spolu s úrokom vo výške 1.010,28 EUR a spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 7.950,- EUR od 11.10.2024 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 20.11.2024 žalobca v rámci upomínacieho konania žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 8.034,92 EUR a úrok vo výške 1.010,28 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 7.950,- EUR od 11.10.2024 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 29.6.2021 Úverovú zmluvu č. 7106120360, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému revolvingový úver s výškou úverového rámca 800,- EUR. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Revolvingový úver umožňoval žalovanému čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať banku. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorázovo, hneď po pripísaní úhrady má k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, má stále k dispozícii nevyčerpanú časť úverového rámca, ktorá sa každou splátkou zvyšuje. Žalovaný bol odo dňa účinnosti zmluvy v pravidelných mesačných výpisoch informovaný o výške mesačnej splátky, výške úroku a poplatku, výške úverového rámca, o celkovom zostatku na úverovom účte a jednotlivých transakciách na úverovom účte. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď riadne a včas nesplácal úver. Žalobca výzvou zo dňa 22.8.2024 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli zaplatené riadne a včas a upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie budúcich splátok. Žalovaný dlžné splátky neuhradil, preto žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich splátok a dňa 25.9.2024 vyzval žalovaného k splateniu celého úveru. Žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a tak si žalobca uplatnil aj zákonné úroky z omeškania z dlžnej sumy. Žalovaný čerpal revolvingový úver spolu v sume 11.998,08 EUR a žalobcovi uhradil sumu 4.048,08 EUR. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 7.950,- EUR, úrok za hotovostné transakcie vo výške 1.004,92 EUR, úrok za poistné vo výške 5,36 EUR a poistenie vo výške 84,92 EUR. Žalobca si zároveň uplatnil aj zákonný úrok z omeškania.
3. Žalobca k návrhu na vydanie platobného rozkazu predložil Zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, úverové podmienky, úverovú správu, posúdenie schopnosti klienta splácať úver, výzvu na zaplatenie, výzvu k splateniu celého úveru.
4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 10.1.2025 platobný rozkaz, sp.zn. 37Up/1693/2024, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Na základe návrhu žalobcu na pokračovanie vo veci na príslušnom súde Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec dňa 28.7.2025 Mestskému súdu Košice.
5. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe a s poučením žalovanému na adresu trvalého pobytu. Súd zistil, že žalovaný sa v mieste trvalého pobytu nezdržuje. Úkony súdu na zistenie adresy jeho skutočného pobytu a doručenie žaloby boli neúspešné. Dňa 6.11.2025 súd zverejnil na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
6. Na pojednávanie súdu konané 20.2.2026 sa nedostavil žalobca a právny zástupca žalobcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 19.2.2026 a vyjadrili súhlas, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Nedostavil sa bez ospravedlnenia žalovaný. Preto súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
8. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 29.6.2021 Úverovú zmluvu č. 7106120360, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému revolvingový úver s výškou úverového rámca 800,- EUR. Zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere bola uzatvorená za nasledovných podmienok - výška úverového rámca: 800,- EUR, celková čiastka splatná spotrebiteľom: 929,56 EUR, výška minimálnej mesačnej splátky: 3 % z výšky úverového rámca, t.j. 24,- EUR, RPMN: 34,36 %, ročná úroková sadzba: 29,90 %, mesačná úhrada za poistenie: 8,9 % z minimálnej splátky úveru. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky.
9. Žalovaný bol odo dňa účinnosti zmluvy v pravidelných mesačných výpisoch informovaný o výške mesačnej splátky, výške úroku a poplatku, výške úverového rámca, o celkovom zostatku na úverovom účte a jednotlivých transakciách na úverovom účte. Žalovaný čerpal revolvingový úver spolu v sume 11.998,08 EUR a žalobcovi uhradil sumu 4.048,08 EUR. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď riadne a včas nesplácal úver.
10. Žalobca výzvou zo dňa 22.8.2024 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli zaplatené riadne a včas a upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie budúcich splátok.
11. Žalovaný dlžné splátky neuhradil, preto žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich splátok a dňa 25.9.2024 vyzval žalovaného k splateniu celého úveru. Výzva bola žalovanému odosielaná prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. dňa 26.9.2024. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil.
12. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 7.950,- EUR, úrok za hotovostné transakcie vo výške 1.004,92 EUR, úrok za poistné vo výške 5,36 EUR a poistenie vo výške 84,92 EUR.
13. Uzavretie Zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere zo dňa 29.6.2021 nie je medzi stranami sporu sporné. Taktiež výšku čerpania revolvingového úveru a čiastku uhradenú žalovaným považuje súd za nesporné.
14. Z úverovej správy žalovaného súd zistil, že žalobca pred poskytnutím úveru skúmal úverové zaťaženie žalovaného a posúdil schopnosti žalovaného splácať úver.
15. Z posúdenia schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver súd zistil, že žalobca posudzoval schopnosti žalovaného splácať nový záväzok – predmetný úver, pričom výsledok bol pre žalovaného
pozitívny. Súčasne z neho vyplýva, že žalobca lustroval žalovaného v registroch NRKI, CEE, MVSR a Sociálnej poisťovne.
16. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa týchto zákonných ustanovení :
17. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa ust. § 52 ods. l Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v ďalšom len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy, nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v ďalšom len zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
22. Podľa ust. § 2 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
24. Podľa ust. § 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru.
25. Podľa ust. § 19 ods. 1, 2 ,3 zákona č. 129/2010 Z.z. ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného účtu1), na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov 1) na platobné transakcie 1) a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie s a zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
26. Podľa ust. § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 citovaného zákona.
27. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
28. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
30. Podľa ust. § 54a Občianskeho zákonníka, účinného od 5.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
31. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
32. Z obsahu predložených listinných dôkazov vyplynulo, že v prejednávanej veci žalobca a žalovaný uzavreli dňa 29.6.2021 Zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z.. Preskúmaním predmetnej zmluvy súd dospel k záveru, že uvedenú zmluvu je potrebné posudzovať ako Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrel žalobca ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom, teda podlieha režimu Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z., nakoľko právny predchodca žalobcu je podnikateľ - banka, ktorý má v predmete činnosti poskytovanie úverov a žalovaný je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iné účely ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Ide o typovú zmluvu, teda zmluvu vrátane jej zmluvných podmienok, ktoré sú vopred pripravené, teda ide o formulovanú zmluvu s vopred pripravenými podmienkami, v ktorej sa len vyplňujú potrebné údaje. V prejednávanej veci spotrebiteľská zmluva má písomnú formu, zmluva bola platne uzatvorená a podľa názoru súdu obsahuje i zákonom stanovené náležitosti, a to náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.. Z uvedených hľadísk, t.j. s prihliadnutím na špecifický charakter spotrebiteľského práva, ako aj ochranu práv spotrebiteľa, je potrebné prihliadať aj na práva a povinnosti účastníkov takéhoto zmluvného vzťahu.
33. Súd skúmal otázku platnosti zmluvy a jej obsahu z hľadiska uvedenia všetkých obligatórnych náležitostí podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Súd na základe preskúmania predmetnej zmluvy zistil, že táto obsahuje všetky obligatórne náležitosti požadované zákonom v čase uzavretia zmluvy. V prejednávanej veci sa jedná o tzv. revolvingový úver. Základnou črtou revolvingového úveru je, že sa dlžníkovi poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého môže, ale nemusí opakovane čerpať peňažné prostriedky a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca, pričom po jeho splatení (hoci aj čiastočnom) ho môže opakovane čerpať do výšky úverového limitu bez potreby uzatvárania novej zmluvy. Z E. k zákonu o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že zákonodarca pamätal aj na revolvingové úvery, keď opis úveru je totožný s princípom, na ktorom revolvingové úvery fungujú. Pri výpočte RPMN takého úveru, však musí veriteľ vychádzať z Dodatočných predpokladov na výpočet RPMN uvedených v Prílohe č. 2 ZoSÚ. Žalobca si túto svoju povinnosť splnil a v zmluve je uvedená výška RPMN ako aj
predpoklady k výpočtu RPMN v zmysle prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom žalobca postupoval v súlade s touto prílohou, keďže v zmluve je v tomto smere uvedené, že „čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške, pri najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe. Poskytnutie úveru na obdobie jedného roka a splatenie v dvanástich mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny.“
34. Súd skúmal bonitu žalovaného v zmysle ust. § 7 ods. 1 a nasledujúcich zákona č. 129/2010 Z.z., čo vyplýva z predložených listinných dôkazov – úverovej správy žalovaného, z ktorej mal žalobca prehlaď o úveroch žalovaného, ako aj z posúdenia schopnosti splácať spotrebiteľský úver, ktorá vyšla pozitívne pre žalovaného.
35. Súd taktiež ex offo skúmal, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré si v danom prípade veriteľ uplatňuje, nie je premlčané a konštatuje, že žalobcom uplatnený nárok nie je premlčaný. Žalobca úver zosplatnil 25.9.2024, teda trojročná premlčacia doba začala plynúť 26.9.2024 a uplynula by 26.9.2027, avšak žaloba bola súdu doručená 20.11.2024.
36. Súd mal v konaní nepochybne preukázané, že žalobca žalovanému poskytol spotrebiteľský revolvingový úver. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný celkovo čerpal sumu 11.998,08 EUR a uhradil sumu 4.048,08 EUR. Žalobca si uplatnil sumu, ktorá pozostáva z istiny vo výške 7.950,- EUR, úrok za hotovostné transakcie vo výške 1.004,92 EUR, úrok za poistné vo výške 5,36 EUR a poistenie vo výške 84,92 EUR.
37. Po vykonanom dokazovaní je súd toho názoru, že zmluva obsahuje všetky povinne obligatórne náležitosti požadované zákonom platné a účinné v čase uzavretia zmluvy pri tomto type zmluvy (zmluva o revolvingovom úvere), v zmluve je správne uvedená výška RPMN ako aj sú uvedené predpoklady pre jej výpočet v súlade s prílohou č. 2 časť II zákona o spotrebiteľských úveroch. K ukončeniu zmluvy došlo v súlade so zákonom, výzva o zosplatnení a k splatnosti celého úveru bola žalovanému riadne doručená. Súčasne nárok žalobcu nie je premlčaný. Žalobca skúmal bonitu žalovaného. Úver nie je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný dlžnú sumu čerpal, skutkové tvrdenia protistrany nepoprel, stali sa preto nespornými. Žalovaný porušil zmluvné podmienky a nesplácal úver riadne a včas. Napriek výzve žalobcu žalovaný dlžnú sumu neuhradil, preto súd žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu dlžnej sumy 8.034,92 EUR spolu s úrokom vo výške 1.010,28 EUR, t.j. sumu predstavujúcu celkové náklady vyplývajúce zo spotrebiteľského úveru.
38. Podľa ust. § 517 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
39. Podľa ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, zmeneného nar. vlády SR č. 20/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
40. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 7.950,- EUR od 11.10.2024 do zaplatenia. Ku dňu 11.10.2024 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola 3,65 %.
41. V prejednávanej veci mal súd nepochybne preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania, nakoľko neuhradil riadne a včas žalobcovi svoj dlh. Keďže žalovaný sa dostal so splnením svojho peňažného záväzku, ktorý má voči žalobcovi, do omeškania, súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka úroky z omeškania vo výške 8,65 %, ktorá výška v % je určená v súlade s ust. § 3 ods. l nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, a to zo sumy 7.950,- EUR od 11.10.2024 do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
42. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
43. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
47. V citovanom ustanovení § 257 CSP je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 CSP), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 CSP. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo potrebné použiť § 257 CSP. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
48. Žalovaný bol počas celého konania nečinný. Netvrdil, že by sa na neho mala vzťahovať aplikácia ustanovenia § 257 CSP. Navyše majetkové pomery nie sú jediným dôvodom na aplikáciu ust. § 257 CSP. Zároveň súd dodáva, že iba samotné postavenie žalovaného v spore, kde vystupoval ako spotrebiteľ, taktiež nemá za následok automatické nepriznanie náhrady trov konania druhej úspešnej strane sporu. V tomto sa plne prejavuje preventívna a sankčná funkcia náhrady trov konania. Súd preto nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa a pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP.
49. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. l CSP v spojení s § 255 ods. l CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. l CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym úradným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. l CSP).
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávne obsadeného súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.