Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/163/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom C. D., E. XXXX/XXX, na neverejnom zasadnutí dňa 20. februára 2026 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. novembra 2025, sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Podľa sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením senátu Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. novembra 2025, sp. zn. bolo rozhodnuté nasledovne:

„Podľa sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. zamieta, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa .“

Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože odsúdený po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí podal ihneď proti nemu sťažnosť, ktorú prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil nasledovne:

„1./ Podaným návrhom zo dňa 09.09.2025 sa domáham povolenia obnovy konania vo veci kde mi bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov za prečin nebezpečného vyhrážania podľa sm. b) a za zločin krádeže podľa , písm. f)

2./ Podaný návrh na obnovu konania odôvodňujem prijatím novely ktorá značným a výrazným spôsobom znížila trestné sadzby za uvedený trestné činy, najmä vo vzťahu k trestnému činu krádeže.

3./ Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. značky zo dňa 11.11.2025 bol môj návrh na obnovu konania zamietnutý. Do zápisnice o verejnom zasadnutí dňa 11.11.2025 som podal proti vydanému uzneseniu sťažnosť, ktorú odôvodňujem prostredníctvom ustanoveného obhajcu nasledovne.

4./ Mám za to, že Okresný súd Trenčín nedostatočne odôvodnil napádané uznesenie. Nedostatočnosť odôvodnenie vidím v tom, že súd nedal jednoznačnú odpoveď na rozhodujúcu otázku či zmena právnej úpravy v otázke zníženia trestnej sadzby je takou skutočnosťou, ktorú je možné považovať za splnenie podmienok na obnovu konania podľa . Mám za to, že stručné a formálne

odôvodnenia uznesenia je nepresvedčivé. Odkazuje v zásade na neprávne normy. Súd sa v mojom prípade vôbec nezaoberal otázkou, či zmena právnej úpravy nie je v rozpore s myšlienkou restoratívnej justície a s úmyslom zákonodarcu a duchom zákona. Túto koncepciu a skutočnosť podporuje aj znenie ustanovenia , konkrétne , ktorý ustanovuje základný účel trestu nasledovne: „Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.“ V súvislosti s uložením trestu je okrem morálneho odsúdenia páchateľa trestného činu hlavným účelom jeho samotná prevýchova a zabránenie mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Aby bol základný účel trestu v praxi skutočne naplnený, je dôležité docieliť znovu začlenenie odsúdeného do spoločnosti, aby sa z neho stala osoba, ktorá vedie riadny život a tým sa eliminovalo opätovné páchanie trestnej činnosti v podobe recidívy. Mám aj za to, že uložená sankcia - trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov je trest neúmerný a to vzhľadom na úmysel , ktorou bol novelizovaný najmä vo vzťahu k trestným sadzbám za majetkové trestné činy. Preto posúdenie súdu, že zmena právnej úpravy vo vzťahu k výške trestu nie je splnením podmienky na obnovu konania považujem za predčasné a v rozpore zo zmyslom právnej úpravy, účelom trestu a myšlienkou restoratívnej justície. Domnievam sa, že zmena právnej úpravy je podmienkou I. t. j. skutočnosťou súdu skôr neznámou a nebola predmetom úvah súdu prvého stupňa v konaní . Týmto je podľa môjho názoru a presvedčenia splnená aj druhá podmienka a to, že použitie tejto právnej úpravy by bolo spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o vine, najmä však o treste.

5./ Na základe uvedeného navrhujem, aby odvolací súd napádané uznesenie zmenil tak, že povolí obnovu konania.“

Prokurátor, sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť. Do dňa konania neverejného zasadnutia krajský súd neobdržal vyjadrenie prokurátora k podanej sťažnosti odsúdeného.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa (ďalej len „“ alebo „“) preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. Okresný súd v súlade s ustanovením rozhodol napadnutým uznesením o návrhu odsúdeného na verejnom zasadnutí. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že v dôvodoch sťažnosti nie je ani namietaný procesný postup okresného súdu, predchádzajúci vydaniu napadnutého uznesenia. Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého uznesenia, krajský súd poukazuje na to, že zo spisového materiálu vyplýva, že odsúdený rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 09.07.2019, sp. zn. , právoplatným dňa 09.07.2019, bol odsúdený A. B. právoplatne uznaný vinným v bode 1/ pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa sm. b) (ďalej len „Tr. zák.“) s poukazom na Tr. zák. a Tr. zák. a v bode 2/ pre zločin krádeže podľa , písm. f) zák. s poukazom na Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v danom rozsudku, za čo mu bol uložený podľa Tr. zák., Tr. zák. za použitia Tr. zák. s prihliadnutím na Tr. zák. a úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa Tr. zák. zaradený do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň bolo odsúdenému podľa é ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a podľa bola odsúdenému uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti F. E., G., so sídlom H. I. X, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 4,44 eur. Po zrušení Okresného súdu Považská Bystrica je vec vedená Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. .

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 394 ods. 4 skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj a) rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť, b) strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.

K citovanému ustanoveniu krajský súd považuje za potrebné dodať, že obnova konania z dôvodov podľa je mimoriadnym opravným prostriedkom, účelom ktorého je náprava právoplatného rozhodnutia, ktoré vychádza zo súdom zistených skutkových okolností, ktoré skutkové okolnosti zrejme nemôžu byť považované za správne, pretože dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy v pôvodnom konaní neznáme a tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli viesť k iným skutkovým zisteniam súdu. Keďže správne zistenie skutkového stavu veci je prvoradým predpokladom na správnu aplikáciu právnych predpisov, tento mimoriadny opravný prostriedok nie je určený na nápravu súdnych rozhodnutí, v ktorých by malo dôjsť k nesprávnemu a nezákonnému postupu súdu v dôsledku nesprávneho výkladu právnych noriem hmotného práva, prípadne k porušeniu procesných právnych noriem, na ktorú nápravu slúži iný mimoriadny opravný prostriedok, a to dovolanie ( a nasl. ). Krajský súd ďalej považuje za potrebné dodať, že pri posudzovaní splnenia podmienok na povolenie obnovy konania podľa súd hodnotí návrh na obnovu konania z dvoch hľadísk. Prvým hľadiskom je to, či v návrhu na povolenie sú vôbec uvádzané skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme. Druhým hľadiskom je to, či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samé osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi predtým by mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné právoplatné rozhodnutie. Riešenie tejto druhej otázky prichádza do úvahy až po kladnej odpovedi na prvú otázku.

Z hľadiska posúdenia v návrhu obnovu konania uvedených skutočností alebo dôkazov, je rozhodné, že musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli súdu skôr, teda v pôvodnom konaní neznáme, neboli predmetom dokazovania, ani neboli v tom čase v spise obsiahnuté. Otázku, či nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli viesť k inému rozhodnutiu, nemožno riešiť bez hodnotenia dôkazného významu novotvrdenej skutočnosti alebo novonavrhovaného dôkazu. Toto hodnotenie sa však nevzťahuje priamo na skutok, ktorý bol predmetom pôvodného konania alebo na osobu páchateľa, ale vzťahuje sa na doteraz vykonané dôkazy a doterajšie zistenia skutkového stavu veci. Z uvedeného podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe teda vyplýva, že v konaní o povolenie obnovy súd nemôže, teda nemá právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozsudku a zákonnosť postupu súdu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní, či správne aplikoval zásadu „v pochybnostiach v prospech obvineného“ a pod. Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahov spisov, a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevyporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil (viď napr. R 35/1988, R 6/1997).

S poukazom na uvedené, krajský súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, na obsah ktorého týmto krajský súd v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa odkazuje, obsahuje správne právne závery, podľa ktorých okresný súd dospel k záveru, že v návrhu odsúdeného na obnovu konania nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle Odsúdený odôvodňoval podaný návrh tou skutočnosťou, že v dôsledku prijatej novely s účinnosťou od 15. marca 2024 došlo v jeho prípade k zmene , ktorá je pre neho priaznivejšia. V zhode s názorom okresného súdu ani krajský súd nepovažuje zmenu v dôsledku prijatej novely, ku ktorej došlo po právoplatnom odsúdení odsúdeného za novú skutočnosť alebo dôkaz v zmysle

Krajský súd poukazuje aj na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 44/2013 zo dňa 26.11.2013, podľa ktorého znenia: „Ustanovenie upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa - ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t. j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu.“

Krajský súd ďalej uvádza, že v zmysle § 2 ods. 1 Tr. zák. sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. teda pripúšťa možnosť použitia neskôr účinnej právnej úpravy, pokiaľ je pre páchateľa priaznivejšia, avšak s obmedzením aplikovať len takú priaznivejšiu právnu úpravu, ktorá bola účinná najneskôr v čase rozhodovania v trestnej veci. Krajský súd k tomu dodáva, že právny záver, podľa ktorého zmena , ktorá nadobudla účinnosť až po právoplatnom rozhodnutí v trestnej veci páchateľa nie je dôvodom pre povolenie obnovy konania, vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 28.05.2025, sp. zn. .

Za správny preto považuje krajský súd aj záver okresného súdu o tom, že zmenu právneho stavu, teda zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu nemožno považovať za novú skutočnosť alebo dôkaz v zmysle

Z uvedeného dôvodu okresný súd správne vyhodnotil, že návrh odsúdeného neobsahoval nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle a preto správne rozhodol o zamietnutí návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania podľa , pretože neboli zistené podmienky obnovy konania.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší opravný prostriedok.