Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TT-44Sa/6/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B. B., C.: XX.XX.XXXX, bytom: D. XXX, XXX XX E., právne zast. F. A. B. G., advokát, so sídlom Vajanského 10, 917 01 Trnava, IČO: 42403375, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXX-X/XXXX-H. zo dňa 07.03.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania, správna žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu.

1. Žalobca si prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti, pričom táto žiadosť bola pobočke žalovanej doručená dňa 16. 11. 2022 (z predmetného tlačiva vyplýva, že žalobca bol od 01. 09. 2022 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie; od 01. 05 2011 do 31. 08. 2022 bol zamestnaný v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej tiež len ,,Spojené kráľovstvo“)

2. - pobočka žalovanej rozhodnutím vydaným dňa 07. 12 2022, Číslo: XXXXX/XXXX-XX-XXX, žiadosti žalobcu o príslušnú dávku nevyhovela (dôvod, pre ktorý pobočka žalovanej predmetnej žiadosti nevyhovela, spočíval v tom, že z vykonaného dokazovania mala preukázané, že žalobca si nezachoval centrum záujmov vo vzťahu k Slovenskej republike ( s ohľadom na vlastníctvo nehnuteľnosti a s tým spojené náklady, preukázané návraty na Slovensko, nástup dieťaťa do základnej školy, bankový účet na Slovensku, návštevu lekára, podávanie daňových priznaní na Slovensku ), - na odvolanie žalobcu žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny orgán tu napadnutým rozhodnutím žalovanej č. XXXX- X/XXXX-H. zo dňa 07.03.2023 odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie zo 07.12.2022 (žalovaná sa stotožnila so závermi, ku ktorým dospela pobočka žalovanej a s ohľadom na všetky dostupné informácie dospela k záveru, že nie je možné považovať bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v Spojenom kráľovstve za zachované na území Slovenskej republiky.

3. Žalobca sa správnou žalobou v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo dňa žalovanej č. XXXX-X/XXXX-H. zo dňa 07.03.2023, ktorým žalovaná zamietla jeho odvolanie a potvrdila odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky G. D. XXXXX/XXXX-XX-XXX zo dňa 07.12.2022.

4. V správnej žalobe žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňového orgánu zrušiť a uviedol, že sa napadnutým rozhodnutím žalovanej cíti ukrátený na svojich právach považuje ho nezákonné, nepreskúmateľné a bez zákonného podkladu, ktorý by viedol k záverom, ktoré sú v tomto rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí obsiahnuté. Žalobca k preukázaniu splnenia podmienok na priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti uviedol, že dôvodom odchodu žalobcu do Spojeného kráľovstva bolo neuplatnenie sa na trhu práce v Slovenskej republike a súčasne navýšenie kvalifikácie (autorizovaný certifikovaný účtovník), ako aj úrovne cudzieho jazyka. Na území Spojeného kráľovstva žalobca pracoval od roku 07/2005 – 12/2007 ako vodič na dobu určitú; od roku 01/2008 – 04/2011 ako vodič a asistent účtovníka na dobu určitú a od roku 05/2011 – 08/2022 ako účtovník a manažér dopravy na dobu neurčitú. Dôvodom ukončenia poslednej zárobkovej činnosti bol návrat na územie Slovenskej republiky. O prechodný či trvalý pobyt na území Spojeného kráľovstva žalobca nikdy nepožiadal a rovnako nikdy nežiadal o britské občianstvo príp. pas. Trvalý pobyt žalobcu a rovnako aj trvalý pobyt manželky žalobcu je na území Slovenskej republiky. Napriek tomu, že uzavretie manželstva žalobcu s už terajšou manželkou bolo plánované v roku 2012 na území Slovenskej republiky, z dôvodu, že lotyšská legislatíva nepozná doklad o spôsobilosti na uzavretie manželstva (manželka žalobcu je pôvodom z Lotyšska), ktorý bol na účel slovenskej legislatívy potrebný, boli žalobca s manželkou nútení uzatvoriť manželstvo v Spojenom kráľovstve. Spolu s manželkou sa žalobca vždy plánoval vrátiť na Slovensko, čo dokazuje aj skutočnosť, že na území Slovenskej republiky vlastní rodinný dom s investíciou cez 120 000 eur, ktorý postavil po zbúraní starého domu, ktorý zdedil (tieto skutočnosti preukazoval potvrdením o odstránení časti stavby rodinného domu a kolaudačným rozhodnutím) a byt v E., za ktorý zaplatil okrem čerpania hypotéky aj 41 500 eur v hotovosti. Aj z dôvodu plánovaného návratu na územie Slovenskej republiky a následného usadenia sa, býval žalobca s manželkou v Spojenom kráľovstve len v podnájme a nekupovali na tento účel nehnuteľnosť. Záujem o vrátenie sa dokazuje aj skutočnosť, že sa žalobca na územie Slovenskej republiky v priebehu rokov 2019 až 2022 pravidelne vracal. V roku 2019 žalobca na území Slovenskej republiky strávil celkovo 58 dní, v roku 2020 celkovo 23 dní, v roku 2021 celkovo 58 dní a v roku 2022 celkovo 31 dní. Napriek tomu, že sa všetky tri deti žalobcu narodili na území Spojeného kráľovstva, majú slovenské občianstvo a súčasne boli pokrstené na území Slovenskej republiky majú tu aj trvalý pobyt. Na území Slovenskej republiky má žalobca taktiež uzatvorenú zmluvu na telefónne služby so spoločnosťou I. a je jej zákazníkom už viac ako 22 rokov. Zmluvu o poskytovaní zubnej starostlivosti má žalobca uzatvorenú tiež nepretržite na území Slovenskej republiky. Žalobca v tomto smere poukázal na článok 13 ods. 2. Nariadenia (es) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. 04. 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktorý uvádza, že ,,osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v dvoch alebo viacerých členských štátoch, podlieha: a) právnym predpisom členského štátu bydliska, ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva v tomto členskom štáte; alebo b) právnym predpisom členského štátu, v ktorom sa nachádza centrum jej záujmu, ak nemá bydlisko v jednom z členských štátov, v ktorých vykonáva podstatnú časť svojej činnosti.“ Centrum záujmov znamená miesto, kde má daná osoba centrum svojich životných záujmov. Centrum záujmov sa určuje najmä s prihliadnutím na dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov, miesto výkonu zárobkovej činnosti a dĺžku trvania tejto zárobkovej činnosti, dĺžku trvania pracovnej zmluvy, s prihliadnutím na rodinný stav a rodinné väzby, či vykonávanie akejkoľvek nezárobkovej činnosti. Poukázal aj na judikatúrnu prax, z ktorej citoval ,,Veľká Británia nie je štátom so susedstvom so Slovenskou republikou, a preto frekvencia návratov na Slovensko raz štvrťročne je postačujúca na preukázanie vzťahu žalobcu k Slovensku a za zachovanie bydliska. Takisto súd súhlasí s argumentáciou žalobcu, že keď dal vo Veľkej Británii výpoveď zo zamestnania a prišiel na Slovensko, aj to svedčí o tom, že sa na Slovensko chcel vrátiť. Žalobca po návrate zo zahraničia je naďalej prihlásený na trvalý pobyt na adrese F. X, H., kde reálne aj býva, má tu svojich príbuzných a všetky jeho väzby či rodinné, sociálne, citové alebo akékoľvek iné, vrátane bývania, sú pevné spojené so Slovenskou republikou. Konanie žalobcu počas pobytu vo Veľkej Británii nasvedčuje tomu, že bydlisko vo Veľkej Británii bolo len prechodné a trvale sa chcel zdržiavať aj zdržiava na Slovensku. Vyhodnotenie týchto skutočností svedčí o zachovaní väzieb na území SR, že centrom záujmov bola Slovenská republika. Súd je názoru, že žalobca prejavil nielen úmysel, ale aj konkrétne konal v záujme zachovania bydliska centra záujmov v SR, o čom práve svedčí aj skutočnosť, že sa vrátil z cudziny a naďalej žije na Slovensku.“ (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn.1S/63/2011 z dňa 11.10.2012) Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z dňa 09.02.2022 z tým, že na určenie centra záujmov sú dôležité najmä: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita výkonu zárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a stabilita tejto situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov. Žalobca citoval čl. 65 ods. 2. Nariadenia (es) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z

29. 04. 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a článok 65 ods. 5 písm. a) uvedeného nariadenia.

5. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhla žalobu zamietnuť, v plnom rozsahu odkázala na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Zdôraznila že v zmysel čl 11 ods. 111 vykonávacieho nariadenia sa za rozhodujúce skutočnosti preukazujúce miesto bydliska dotknutej osoby považujú dĺžka a trvalosť prítomnosti v členskom štáte EÚ a situácia dotknutej osoby, ktoré skutočnosti žalovaná posudzuje komplexne, vo vzájomnej súvislosti a s prihliadnutí na všetky zistené skutočnosti. Na základe tohto posúdenia bolo preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve si žalobca bydlisko na území Slovenska nezachoval.

6. V replike zo dňa 06.05.2023 žalobca uviedol., že preukázal že centrum záujmov je s poukazom na článok 13 ods. 2 nariadenia Slovenská republika, a to naďalej pretrvávajúcim trvalým pobytom, ktorý spoločne s manželkou má na území Slovenskej republiky ale aj nehnuteľnosťami, ktorých vlastníkom je a na rozvíjaní ktorých sa aj naďalej podieľa. Rovnako aj deti žalobcu majú slovenské občianstvo a trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Žalobca taktiež uzatvorenú zmluvu na telefónne služby so spoločnosťou I. a je jej zákazníkom už viac ako 22 rokov a zmluvu o poskytovaní zubnej starostlivosti má žalobca uzatvorenú tiež nepretržite na území Slovenskej republiky. S touto skutočnosťou sa žalovaný nijakým spôsobom nevysporiadal. Žalobca má za to, že svojím konaním preukázal, že centrom jeho záujmu je práve Slovenská republika, k čomu poukázal Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn.1S/63/2011 z dňa 11.10.2012) ,,Veľká Británia nie je štátom so susedstvom so Slovenskou republikou, a preto frekvencia návratov na Slovensko raz štvrťročne je postačujúca na preukázanie vzťahu žalobcu k Slovensku a za zachovanie bydliska. Takisto súd súhlasí s argumentáciou žalobcu, že keď dal vo Veľkej Británii výpoveď zo zamestnania a prišiel na Slovensko, aj to svedčí o tom, že sa na Slovensko chcel vrátiť. Žalobca po návrate zo zahraničia je naďalej prihlásený na trvalý pobyt na adrese F. X, H., kde reálne aj býva, má tu svojich príbuzných a všetky jeho väzby či rodinné, sociálne, citové alebo akékoľvek iné, vrátane bývania, sú pevné spojené so Slovenskou republikou. Konanie žalobcu počas pobytu vo Veľkej Británii nasvedčuje tomu, že bydlisko vo Veľkej Británii bolo len prechodné a trvale sa chcel zdržiavať aj zdržiava na Slovensku. Vyhodnotenie týchto skutočností svedčí o zachovaní väzieb na území SR, že centrom záujmov bola Slovenská republika. Súd je názoru, že žalobca prejavil nielen úmysel, ale aj konkrétne konal v záujme zachovania bydliska centra záujmov v SR, o čom práve svedčí aj skutočnosť, že sa vrátil z cudziny a naďalej žije na Slovensku.“

7. Žalovaná sa k replike žalobcu písomne nevyjadrila.

8. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 15Sas a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26. novembra 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 20Sas.

9. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26. novembra 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 20Sa.

II. Konanie na správnom súde, relevantná práva úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

10. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [ , splnenia podmienok podľa a SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

11. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne ( ) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.

12. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci je napadnuté rozhodnutie žalovanej, ktorý žalovaná postupom podľa odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, J. G. XX. XX XXXX, Číslo: XXXXX/ XXXX-XX-XXX, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca podľa a podľa článku 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

13. Podľa článku 7 ods. 2 , Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa .

14. Podľa článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie), Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody, ktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám zabezpečia:

a/ započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom získania a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky; b/ vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov.

15. Podľa článku 1 písm. j/ Základného nariadenia, "bydlisko" znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

16. Podľa článku 1 písm. k/ Základného nariadenia, "pobyt" znamená prechodné bydlisko.

17. Podľa článku 3 ods. 1 písm. h/ Základného nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v nezamestnanosti.

18. Podľa článku 61 ods. 1 Základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

19. Podľa článku 61 ods. 2 Základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,

- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo

- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

20. Podľa článku 65 ods. 2 Základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

21. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

22. Podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a/ dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b/ situáciu dotknutej osoby vrátane: i/ povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv/ v prípade študentov zdroja ich príjmov; v/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

23. Podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

24. Podľa , poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. 25. Zo súdneho spisu ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že

26. Žalobca si prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti, pričom táto žiadosť bola pobočke žalovanej doručená dňa 16. 11. 2022 (z predmetného tlačiva vyplýva, že žalobca bol od 01. 09. 2022 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie; od 01. 05 2011 do 31. 08. 2022 bol zamestnaný v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej tiež ,,Spojené kráľovstvo“)

27. - pobočka žalovanej rozhodnutím vydaným dňa 07. 12 2022, Číslo: XXXXX/XXXX-XX-XXX, žiadosti žalobcu o príslušnú dávku nevyhovela (dôvod, pre ktorý pobočka žalovanej predmetnej žiadosti nevyhovela, spočíval v tom, že z vykonaného dokazovania mala preukázané, že žalobca si nezachoval centrum záujmov vo vzťahu k Slovenskej republike ( s ohľadom na vlastníctvo nehnuteľnosti a s tým spojené náklady, preukázané návraty na Slovensko, nástup dieťaťa do základnej školy, bankový účet na Slovensku, návštevu lekára, podávanie daňových priznaní na Slovensku ), - na odvolanie žalobcu žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny orgán tu napadnutým rozhodnutím žalovanej č. XXXX- X/XXXX-H. zo dňa 07.03.2023 odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie zo 07.12.2022 (žalovaná sa stotožnila so závermi, ku ktorým dospela pobočka žalovanej a s ohľadom na všetky dostupné informácie dospela k záveru, že nie je možné považovať

bydlisko žalobcu počas jeho posledného zamestnania v Spojenom kráľovstve za zachované na území Slovenskej republiky.

28. Podľa základného pravidla obsiahnutého v článku 61 ods. 1 a 2 Základného nariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu zohľadnia, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že žalobca takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané v inom členskom štáte môžu zohľadniť podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, ktoré predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobca poberal dávky v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na neho tieto predpisy vzťahovali počas jeho poslednej činnosti zamestnanca, a to v prípade, ak si na území Slovenskej republiky zachoval bydlisko. Pod pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa článku 1 písm. j/ Základného nariadenia pojem „bydlisko“ v zmysle tohto nariadenia znamená zvyčajné bydlisko, t.j. miesto, kde majú dotknuté osoby zvyčajné bydlisko a na účely tohto nariadenia chápané ako „centrum záujmov“ v zmysle článku 1 písm. j/ v spojení s článkom 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie (pozri rozsudok C-90/97 Swaddling, body 28 a 29). Kritériami na určenie centra záujmov sú najmä: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita výkonu zárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a stabilita tejto situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov.

29. V predmetnej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca ako osoba vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie si uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti podľa a nasl. , t.j. podľa právneho predpisu Slovenskej republiky.

30. Tiež nebolo sporné, že v zmysle žiadosti, uvedeným skutočnostiam vo vzťahu k výkonu zamestnania v členskom štáte Európskej únie a tiež Vyhlásenia na účely posúdenia zachovania centra záujmov sa žalobca pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, zdržiaval na území Spojeného kráľovstva od júla 2005 do augusta 2022 s tým, že posledný pracovný pomer - manažér dopravy

- bol dohodnutý na dobu neurčitú (nemajúci dočasný / sezónny charakter) a ukončený zo strany zamestnanca .

31. Z posledného zamestnania sa nevracal denne, alebo aspoň raz týždenne do miesta bydliska. (, krát ročne.) Počas návratov býval u rodičov.

32. V súvislosti s posudzovaním rodinnej situácie žalobca sa v inom členskom štáte nachádzal so svojou manželkou a tromi nezaopatrenými deťmi.

33. K bytovej situácii bolo preukázané, že žalobca býval v nájme, ktorý počas pobytu v Spojenom kráľovstve za celé obdobie zmenil trikrát. Na Slovensku vlastní žalobca rodinný dom a spoločne s manželkou byt. Z obsahu žalobcom vyplnených listín a ďalších podaní vyplynuli ďalšie skutočnosti a to uzatvorená zmluva na telefónne služby a zmluva o poskytovaní zubnej starostlivosti na území SR

34. Vzhľadom na tieto v správnom konaní preukázané skutočnosti, správny súd podporuje záver správnych orgánov, že centrum záujmov žalobcu sa v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti nachádzalo v príslušnom referenčnom období v inom členskom štáte, t. j. v Spojenom kráľovstve. Za podstatnú bolo potrebné vyhodnotiť tú skutočnosť, že žalobca sa počas celej rozhodnej doby zdržiaval v Spojenom kráľovstve, čo následne rozvíja aj správne ustálená stabilita zamestnania a s tým spojené zákonné odvodové povinnosti, ako aj pomerne (s ohľadom na osobný status žalobcu) stabilné bytové podmienky v inom členskom štáte, ako aj žalobcom deklarované návraty na Slovensko. Tieto závery nie sú spôsobilé zvrátiť ani ďalšie (sprievodné) skutočnosti ako nepretržite uzatvorená zmluva na telefónne služby aleob zmluva o poskytovaní zubnej starostlivosti ale tiež vlastníctvo rodinného domu a bytu pretože uvedené skutočnosti nemôžu predstavovať zásadnú skutočnosť, spôsobilú zvrátiť správnymi orgánmi prijaté závery o nezachovaní centra záujmov na Slovensku.

35. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že , nie je nezvyčajné, že ľudia si zakúpia nehnuteľnosť aj na inom mieste než v mieste svojho bydliska (napríklad prázdninové alebo víkendové domy, chalupy, alebo ako investícia a pod, či prípadne zdedia alebo darovaním nadobudnú nehnuteľnosť). Takisto aj úmysel žalobcu, že chce zotrvať na Slovensku, pre prejednávanú vec nebol relevantný, keďže postup podľa článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia (kladúci dôraz na úmysel osoby) prichádza do úvahy iba subsidiárne, teda iba v prípade, pokiaľ i po zvážení kritérií uvedených v odseku 1 tohto článku zostane otázka ustálenia centra záujmov i naďalej otvorená (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2017, sp. zn. ). Navyše úmysel žalobcu je v zmysle článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia rozhodujúci len vtedy, keď sa nepodarí dosiahnuť dohodu medzi inštitúciami v prípade ich rozdielneho stanoviska. V predmetnej veci nedošlo k rozdielnym stanoviskám vo veci posúdenia bydliska žalobcu príslušnou inštitúciou Spojeného kráľovstva a žalovanou. Inštitúcia Spojeného kráľovstva bydlisko žalobcu neposudzovala, pretože na to nemala žiaden právny dôvod. Podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia by bolo nutné postupovať jedine v prípade, ak by príslušná inštitúcia iného členského štátu usúdila, že bydlisko žalobcu bolo na Slovensku a podľa názoru žalovanej by bolo v inom členskom štáte. Keďže však k takému rozporu nedošlo, zvolila žalovaná priamu aplikáciu kritérií stanovených v článku 11 ods. 1.

36. Správny súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2018, sp. zn. , bod 30 a 31. K evidencii trvalého pobytu žalobcu na Slovensku, správny súd uvádza, že trvalý pobyt v ponímaní vnútroštátnom ( o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky) nemožno stotožňovať s pojmami „bydlisko“ a „pobyt“ v zmysle úniovom, pretože trvalý pobyt má skôr charakter evidenčný, neodzrkadľujúci realitu (v tomto smere porovnaj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 11. septembra 2014 vo veci C-394/13 Ministerstvo práce a sociálních věcí c/a B.).

37. Pokiaľ žalobca ďalej zachovanie centra záujmov na Slovensku odvodzoval od toho, že na Slovensku žili jeho rodičia, u ktorých aj býval v prípade svojich návratov, súd uvádza, že kritérium rodinnej situácie sa vzťahuje len k úzkej rodine, t. j. rodinným príslušníkom v zmysle článku 1 písm. i/ bodu 2 Základného nariadenia sú manžel alebo manželka, neplnoleté deti a nezaopatrené dospelé deti. Iné rodinné väzby možno považovať len za málo významné (obdobne porovnaj rozsudky najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. -39 a -37). Rodičia sú síce blízkymi rodinami a deti voči nim majú nepopierateľné tak právne, ako aj morálne záväzky, avšak tieto ostatné rodinné väzby majú na uvedenú skutočnosť a kritériám daným Vykonávacím nariadením len zanedbateľný význam.

38. Správny súd má za nepochybné, že žalobca tým, že sa rozhodol dlhodobo zotrvávať na území Spojeného kráľovstva za účelom vykonávania zárobkovej činnosti (ktorá - nebola prechodného charakteru) pričom zvolením uvedeného územia a stabilizovaného bývania na ňom žalobca trávil väčšinu svojho času s manželkou a deťmi, mimo svoje pôvodné rodinné prostredie na Slovensku, a tým mimoriadne oslabil svoje individuálne väzby na Slovensko. Zmluva na telefónne služby so spoločnosťou Orange, a.s. a uzavretá zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti na území SR (hoc aj nepretržite) v zmysle čl. 11 vykonávacieho nariadenia nepreukazuje úmysel žalobcu iba prechodne zotrvávať na území iného členského štátu.

39. Správny súd teda dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej (v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím) vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené, stotožňuje sa so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Z článkov 61 a 65 ods. 5 Základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie, a to, že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu Európskej únie (tu naposledy na území Spojeného kráľovstva) môže byť zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti jedine v prípade, ak bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Otázka bydliska je teda v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne

pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy zásadná. V predmetnej veci bolo zo strany správnych orgánov riadne a dostatočne preukázané, že počas výkonu zamestnania v Spojenom kráľovstve si žalobca bydlisko na Slovensku nezachoval.

40. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle a nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia, ako ani prvostupňového rozhodnutia a ich vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol ( v spojení s ).

41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania pred správnym súdom nepriznal, pretože žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa /e žalovanám Centrum právnej pomoci (písm. c/).