Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6C-8-2025.pdf
PDF · 91 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/8/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: MESTO BARDEJOV, Radničné námestie 16, 085 01 Bardejov, IČO: 00 321 842, právne zastúpený JUDr. Jozefom Stašákom, advokátom, so sídlom A. X, XXX XX B., IČO: 32 051 867 proti žalovanej: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XXX, XXX XX B., o vypratanie bytu, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je p o v i n n á vypratať a vyprataný odovzdať žalobcovi byt č. X nachádzajúci sa na ulici D. XXX E. B., nachádzajúci sa na 1 podlaží, pozostávajúci z 1 izby, kuchyne, predsiene, kúpeľne a WC o celkovej výmere 32,94 m2, v obytnom B. F., zapísanom na LV č. XXXX, súpisné číslo XXXX G. B., obec B., katastrálne územie B., do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej aj „okresný súd“) dňa 17.02.2025 sa žalobca domáhal voči žalovanej vypratania a odovzdania bytu č. X nachádzajúceho sa na H. D. XXXX/XXX E. B., na 1 podlaží, pozostávajúci z 1 izby, kuchyne, predsiene, kúpeľne a WC o celkovej výmere XX,XX m2, v obytnom bloku S, zapísanom na LV č. XXXX, súp. č. XXXX G. B., obec B., I.H. Bardejov.
2. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom bytového domu na ulici D. J. XXXX/XXX E. B.. F. C. B. B. F., C. X, B. uzavrel so žalovanou nájomnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Nájomkyni nevzniklo právo na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy z dôvodu neplnenia podmienok dohodnutých v nájomnej zmluve. Nájomný vzťah skončil XX.XX.XXXX, uplynutím dohodnutej doby nájmu. Žalovaná v byte býva do dnešného dňa, na výzvy na odovzdanie a vypratanie bytu nereaguje. Žalovaná užíva bez právneho vzťahu byt č. 3 na prvom podlaží právneho vzťahu. Keďže nájom predmetného bytu skončil uplynutím doby XX.XX.XXXX, žalovanú písomne vyzývali na vypratanie bytu. Žalobca zaslal žalovanej predžalobnú výzvu zo XX.XX.XXXX. Žalovaná na výzvu nereagovala a z bytu sa doposiaľ nevysťahovala. Žalovaná neplatí za nájomné a služby spojené s užívaním bytu. Dlh žalovanej je vo výške X XXX,XX Eur. Z uvedených dôvodov žiadal vypratať byt a vyprataný odovzdať žalobcovi a priznať mu náhradu trov konania.
3. Žalovaná sa k doručenej žalobe písomne nevyjadrila.
4. Žalovaná na pojednávaní dňa 14.05.2025 uviedla, že súhlasí so splácaním dlžného nájomného vo výške XXX eur so súčasným splácaním dohodnutých platieb vo výške XXX eur mesačne s tým, že prvá platba pribudne na účet žalobcu už v tomto mesiaci. Súd toto konanie prerušil v zmysle ust. § 163 C.s.p.
5. Dňa XX.XX.XXXX doručil PZ žalobcu podanie, kde navrhuje na pokračovaní v konaní, z dôvodu, že žalovaná neplní podmienky dohodnuté pri prerušení konania. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX súd pokračoval v konaní.
6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 23.2.2026, na ktoré sa nedostavila žalovaná. Nedostavila sa ani na predchádzajúce pojednávanie dňa 19.11.2025 odôvodňujúc neúčasť zdravotnými dôvodmi, ale ani na výzvu súdu tento dôvod neúčasti nepreukázala. Z uvedeného dôvodu súd postupoval podľa § 180 CSP a vec prejednal v neprítomnosti žalovanej.
7. Na pojednávaniach sa súd oboznámil s podaniami strán sporu a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise postupom podľa ustanovenia § 204 CSP a to: žaloba na čl. 1 až 4, oznámenie o pridelení mestského nájomného bytu na čl. X, zmluva o nájme bytu na J. X A. X, výzva na vypratanie bytu na čl. XX, predžalobná výzva na čl. 11, zmluva o prenechaní majetku do užívania na čl. 12 až 15, oboznamujeme prehľad úhrad s dátumom tlače XX.XX.XXXX, oboznamujem zápisnicu zo dňa XX.XX.XXXX ako aj ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovné:
8. Z oznámenia Mesta Bardejov o pridelení mestského bytu č. XX/XXXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že žalovanej bol pridelený byt nachádzajúci sa na ul. D. v B. na 1. podlaží o celkovej výmere XX,XX m2. F. C. B. B. F., C. X, B. uzavrel so žalovanou (nájomcom) nájomnú zmluvu zo dňa XX.X.XXXX na dobu určitú do XX.XX.XXXX (čl. 8-9 spisu), ktorou prenechal nájomcovi byt č. X nachádzajúci sa na ulici D. XXX E. B., na 1 podlaží, pozostávajúci z 1 izby, kuchyne, predsiene, kúpeľne a WC o celkovej výmere XX,XX m2. Nájomný vzťah skončil XX.XX.XXXX, uplynutím dohodnutej doby nájmu. Žalobca vyzval žalovaných na vypratanie bytu výzvou zo dňa 15.8.2023 (čl. 10 spisu). Z prehľadu úhrad vyplýva, že žalovaní v čase podania žaloby mali nedoplatok k januáru 2025 vo výške X.XXX,XX eur, ktorý sa v priebehu konania zvýšil na X.XXX,XX eur (január 2026). Žalovaná sa z bytu nevysťahovala. Žalovaná uvedené skutočnosti tvrdené žalobcom a preukázané listinnými dôkazmi nerozporovala. Žalovaná uviedla, že chce riadne splácať a uhrádzať čiastočne aj dlh s tým, že aj pojednávanie dňa 14.5.2025 bolo odročené za tým účelom. Z prehľadu úhrad však plynie, že žalovaná nehradí ani platby podľa predpisu nieto ešte dlžnú sumu.
9. Podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.“
10. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“
11. Podľa § 126 ods. 1 OZ „Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.“
12. Podľa § 685 ods. 1 OZ „Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.“
13. Podľa § 710 ods. 2 OZ „Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.“, t.j. v danom prípade zániku nájmu uplynutím jeho doby sa neuplatňuje dikcia podľa § 676 ods. 2 OZ, podľa ktorého „Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.“
14. Podľa § 712a ods. 9 OZ „Pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu.“
15. Podľa § 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami „Pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.“
16. V danom prípade sa žalobca ako vlastník sporného bytu domáha voči žalovanej ochrany svojho vlastníckeho práva k tomuto spornému bytu, ktorý žalovaná užíva po uplynutí jej doby nájmu, bez právneho titulu a navyše ani neuhrádza v celom rozsahu platby na nájomnom a ani platby za služby spojené s užívaním tohto sporného bytu, čím žalobcovi ako vlastníkovi vzniká aj škoda, ktorej náhrady sa však žalobca v tomto konaní nedomáhal.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom bytového domu na ulici D. XXX E. B. na 1 podlaží obytného bloku S, pozostávajúci z 1 izby, kuchyne, predsiene, kúpeľne a WC o celkovej výmere XX,XX m2, zapísanom na LV č. XXXX, súp. č. XXXX G. B., obec B., I.H. Bardejov. Žalobca ako vlastník bytu prostredníctvom správcu tohto majetku, t.j. prostredníctvom F. B. F., C. X, B. uzavrel so žalovanou nájomnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX na dobu určitú do XX.XX.XXXX, ktorou prenechal do dočasného užívania, t.j. do nájmu žalovanej ako nájomcovi. Žalovaná sa súčasne v tejto nájomnej zmluve zaviazala platiť za toto užívanie sporného bytu mesačné nájomné, ako aj platby za služby spojené s užívaním sporného bytu.
18. Podľa názoru súdu je nárok žalobcu opodstatnený: Súd spomenutú nájomnú zmluvu považuje za spotrebiteľskú, nakoľko v nej ide poskytnutie odplatnej služby vo forme poskytnutia nájmu (dočasného užívania) zo strany žalobcu (vlastníka), t.j. mesta, ktoré je právnickou osobou, ktorá v zmysle druhej vety § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári so svojim majetkom a so svojimi príjmami a to v prospech žalovaných. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2018 a uplynutím tejto doby, nájom sporného bytu v zmysle cit. § 710 ods. 2 OZ zanikol, takže žalovaná užíva byt od tej doby bez právneho dôvodu, čím neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. V tomto prípade s poukazom na cit. § 712a ods. 9 OZ, keďže nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanou zanikol uplynutím doby, na ktorú bolo jeho trvanie obmedzené, žalovaná nemá právo po skončení nájmu na bytovú náhradu zo strany žalobcu. Žalovaná užíva byt žalobcu bez právneho titulu a za tento neplatí úhrady nájmu ani úhrady za služby spojené s jeho užívaním v celom rozsahu, resp. nevyrovnala dlh aj napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty, čím taktiež spôsobuje žalobcovi škodu, aj tak v záujme nevytvárať z ľudí bezdomovcov žalobca prejavil voči žalovanej ako k slabšej zmluvnej strane (spotrebiteľ) zhovievavosť a ústretovosť nie len tým, že opakovane dával možnosť, aby zlepšila svoju platobnú disciplínu a začala hradiť nájomné a splatila dlh spojený s platbami za služby spojené s užívaním sporného bytu, pričom žalovaná napriek tomu aspoň k zníženiu dlhu nepristúpila a neuhrádzala ani platby v riadnej mesačnej výške. Žalovaná uvedené tvrdenia nespochybnila a nepredložila žiadne dôkazy na vyvrátenie týchto tvrdení.
19. Vzhľadom na uvedené, keďže nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, pričom po uplynutí tejto doby nájom zaniká a nájomcovi v takomto prípade nevzniká právo na bytovú náhradu, žalovaná bola povinná po uplynutí jej doby nájmu zo sporného bytu sa vysťahovať. Keďže tak žalovaná neurobila, súd rozhodol o vyprataní bytu z dôvodu, že žalovaná ho po uplynutí doby nájmu užíva bez právneho dôvodu a teda neoprávnene, čím zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu.
20. Podľa § 232 ods. 3 CSP „Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“
21. Súd vzhliadol potrebu prihliadnuť na to, že v danom prípade ide o otázku bývania, ktorá ovplyvňuje kvalitu života človeka a v prípade žalovaného ide o slabšiu stranu v spore, preto súd považuje za odôvodnené v tejto situácii, využijúc jemu zákonom dané oprávnenie predĺžiť lehotu na priznané plnenie a z tohto dôvodu zaviazal žalovanú vypratať sporný byt v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
25. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže úspešným v danom prípade bol žalobca v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanej. O výške týchto trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.