Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/84/2025

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slovinského a sudcov JUDr. Martina Baločka, PhD. a JUDr. Mateja Čintalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. februára 2026, v trestnej veci obžalovaného ml. A. B., pre zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní ml. obžalovaného, zákonného zástupcu ml. obžalovaného, obhajcu ml. obžalovaného, proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 21.5.2025, sp.zn. takto

r o z h o d o l :

Podľa z a m i e t a odvolanie mladistvého obžalovaného A. B., zákonných zástupcov mladistvého obžalovaného – matky C. D., otca E. B. a obhajcu mladistvého obžalovaného JUDr. Ladislava Csákoa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného ml. A. B. za vinného zo zločinu výroby detskej pornografie podľa Tr. vo viacčinnom súbehu s prečinom rozširovania detskej pornografie podľa citovaného Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

že dňa 26.06.2024 v čase okolo 19:35 hod. v rámci komunikácie cez sociálnu sieť Facebook, prostredníctvom aplikácie Messenger, cez svoj užívateľský účet "A. B." ID: 100079547033293, žiadal od maloletej F. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorú osobne poznal, aby mu cez svoj užívateľský účet ID: 100090301248816, opakovane zaslala videozáznamy, na ktorých budú zaznamenané obnažené jej intímne partie pohlavných orgánov a aj to ako sa sama uspokojuje, čo aj maloletá vykonala a dňa 26.06.2024 o 19:37 hod. a následne o 20:03 hod. mu zaslala dva požadované videozáznamy na ktorých masturbovala, pričom videozáznam maloletej, ktorý mu bol zaslaný ako druhý v poradí následne dňa 26.06.2024 o 23:37 hod. zaslal prostredníctvom aplikácie Messenger kamarátovi H. I., nar. XXXX, na užívateľský účet „I. H.“ ID: 61554968302681, pričom mu uviedol, že je na ňom zobrazená maloletá vo veku 13 rokov.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 117 ods. 1 Tr. zák., 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 5 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnástich) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd výkon tohto trestu podmienečne odložil.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsiatich) mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr zák. súd ml. obžalovanému uložil aj trest prepadnutia vecí, a to 1 ks mobilný telefón značky Apple, model A1784 - Iphone 7 plus, čiernej farby s priesvitným zadným krytom a 1 ks SIM karty, „4ka SK“, s telefónnym č. XXXX XXX XXX.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Proti tomuto rozsudku priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 21.5.2025 zahlásili odvolanie ml. obžalovaný, zákonní zástupcovia ml. obžalovaného a obhajca ml. obžalovaného, a to do výroku o treste.

Obžalovaný ml. A. B. prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil odvolanie. Uviedol, že v prejednávanej veci urobil vyhlásenie o vine v zhode s podanou obžalobou, ktoré jeho vyhlásenie i bolo súdom prijaté, keďže na všetky zákonom predpokladané otázky odpovedal slovom „áno“. Je evidentné, že túto skutočnosť je potrebné hodnotiť nielen ako významnú poľahčujúcu okolnosť, ale zároveň aj okolnosť odôvodňujúcu aj mimoriadne zníženie trestu v zmysle ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. v podstate tak, ako to aplikoval pri svojom rozhodovaní aj samotný súd.

Je možné súhlasiť aj s úvahami konajúceho súdu týkajúcimi sa druhu trestu majúceho sa mu uložiť, keďže sa dopustil hore citovaného zločinu a prečinu v jednočinnom súbehu. Akceptuje, že sa mu vzhľadom na uvedené uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

Toto jeho vyjadrenie ako aj vyhlásenie o jeho vine považuje za prejav sebakritického postoja k veci a jeho sebareflexie.

Aj keď popri uloženom mu treste odňatia slobody sa javí byť takmer bezvýznamný trest prepadnutia veci, a to mobilného telefónu jeho otca, ktorý v kritickom čase používal, nemôže sa stotožniť s týmto druhom trestu, pretože jeho uloženie nezodpovedá zákonným kritériám.

Dal do pozornosti, že v zmysle 60 ods. 4 Tr. zák. uvedený druh trestu je možné uložiť výlučne vlastníkovi danej veci, teda trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi, pričom akcentuje, že predmetný mobilný telefón nepatril jemu, ale jeho otcovi. Pokiaľ argumentuje súd prvého stupňa, že mal za dostatočne preukázané, že predmetná vec patrí jemu, pričom poukázal na zápisnicu o vydaní veci, takáto argumentácia nie je v medziach , a už vôbec nie je ústavne udržateľná. Predsa ako obžalovaný má právo aj konkrétne vedieť, prečo sa mu ukladá taký alebo onaký druh trestu a určite nepostačuje len odkaz na nejakú listinu, na nejaký dôkaz, aj keď sa jedná konkrétne o nejakú zápisnicu, keďže si myslí, že je nevyhnutné odcitovať jej obsah, minimálne však na tento obsah konkrétne poukázať, aby sa mohol vedieť náležite brániť proti takémuto rozhodnutiu. Táto námietka naberá na intenzite o to viac, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že jeho vlastnícke právo k predmetnej veci preukazuje okrem iného aj uvedená zápisnica. Z tejto formulácie vyplýva, že okrem predmetnej zápisnice o jeho vlastníckom práve teda majú svedčiť aj iné dôkazy, avšak súd neuvádza žiaden iný dôkaz , čo považuje rovnako za porušenie jeho práva na obhajobu. Pokiaľ takéto dôkazy skutočne existujú, súd nemal žiaden dôvod ich neoznačiť a pokiaľ neexistujú, nepovažuje za správnu a zákonnú formuláciu, ktorá naznačuje, akoby boli dané aj iné dôkazy. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní vyplýva, že predmetný mobilný telefón patril jeho otcovi a on bol len jeho užívateľovi. Poukázal na výpoveď jeho zákonného zástupcu, pričom v žiadnom prípade nie je možné zamieňať pojem vlastník veci a užívateľ veci, a už vôbec nie cez prizmu ust. Tr. zák., v ktorom je explicitne, bez akýchkoľvek pochýb uvedené, že predmetný druh trestu je možné uložiť výlučne vlastníkovi, a teda nie užívateľovi veci. Na uvedenom vôbec nič nemení ani skutočnosť, že medzi ním a jeho otcom nebola uzavretá žiadna dohoda o tom, kedy mu má predmetný telefón vrátiť, predsa takáto dohoda nie je obligatórnou náležitosťou zmluvy o pôžičke. Uvedená argumentácia naberá na intenzite so zreteľom na skutočnosť, že v čase, kedy mu bol zverený daný mobilný telefón, nebol plnoletou osobou, a preto nie je osobou spôsobilou platne uzatvárať právne úkony, vrátane dohôd.

Podľa jeho názoru nie je možné preceniť ani akékoľvek vyjadrenie uvedené v zápisnici o vydaní veci, predsa osoba vydávajúca danú vec nie je vypočúvaná a zákonne poučená tak, ako na začiatku výsluchu svedka, napr. v danom prípade o. i. aj o možnosti odoprieť výpoveď, keďže v danom prípade sa k veci vyjadroval ako domnelý páchateľ závažnej trestnej činnosti, ktorému takéto právo prislúcha. Uviedol, že doposiaľ nikdy nebol zamestnaný, je študent a preto nikdy nemal žiaden príjem, nikdy si nekupoval žiadne veci, čiže ak súd mienil uložiť aj trest prepadnutia veci, podľa jeho presvedčenia musel vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby daný trest nielen nebol v rozpore s ustanoveniami , ale aby ani len pochybnosti v tomto smere žiadne nemohli byť. V danom dôkaznom prostredí však uloženie mu trestu prepadnutia veci rozhodne nie je v medziach zákona.

Dal do pozornosti, že pokiaľ sa súdu javilo potrebné, aby do budúcna nemohol s predmetným disponovať ani on ako jeho užívateľ, resp. ani jeho otec ako jeho vlastník, nič nebránilo tomu, aby sa mohlo následne rozhodnúť o zhabaní predmetnej veci.

Súd uložil prepadnutie takej veci, ktorý používal v prevažnej miere on v súvislosti s plnením študijných povinností, hoci nespochybňuje, že aj skutok bol spáchaný týmto mobilný telefónom patriacim jeho otcovi, ako ani to, že ho používal i na komunikáciu so známymi, najmä však so svojimi rodičmi). V súčasnej dobe počas stredoškolského štúdia je nevyhnutné mať nielen notebook, ale aj mobilný telefón.

Navrhol napadnutý rozsudok odvolacím súdom postupom podľa zrušiť a súčasne navrhol podľa rozhodnúť priamo odvolacím súdom o uložení mu trestu bez uloženia trestu prepadnutia veci; alternatívne po navrhovanom zrušení rozsudku postupom podľa vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol o nej.

K odvolaniu obžalovaného ml. A. B. sa písomne vyjadril prokurátor. Zastáva názor, že napadnutý rozsudok Okresného súdu Rožňava je v celom rozsahu zákonný, vrátane jeho výroku o treste, pričom uložený trest považujem vzhľadom na okolnosti predmetnej trestnej veci ako aj osobu obžalovaného za primeraný.

Pokiaľ ide o uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov, toto obžalovaný vo svojom odvolaní nenamieta.

Argumentáciu obžalovaného v podanom odvolaní, pokiaľ ide o uloženie trestu prepadnutia veci, mobilného telefónu a SIM karty, považuje za neopodstatnenú. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že predmetný mobilný telefón bol použitý na spáchanie trestného činu, o čom svedčí dokazovanie vykonané v prípravnom konaní a nerozporuje to ani obžalovaný v podanom odvolaní. Bola preto splnená podmienka vyžadovaná ust. § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Má za to, že bola splnená aj druhá podmienka vyplývajúca z ust. § 60 ods. 4 Tr. zák., a to, že ide o vec patriacu páchateľovi. Odvolacie námietky obžalovaného sú nedôvodné a navyše ani nekorešpondujú s vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní a odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súd jasne uviedol, na základe ktorých dôkazov mal dostatočne preukázané, že predmetné veci boli použité na spáchanie trestného činu, ako aj že ide o veci patriace mladistvému obžalovanému. Konkrétne vychádzal zo zápisnice o vydaní veci, prepisu komunikácií a výpovedí zákonných zástupcov mladistvého obžalovaného, pričom na hlavnom pojednávaní bola riadne oboznámená jednak zápisnica o vydaní veci zo dňa 12.7.2024 a tiež boli k vlastníctvu mobilného telefónu vypočutí obidvaja zákonní zástupcovia obžalovaného. Podstatný obsah týchto vykonaných dôkazov vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Námietka obžalovaného, že napadnutým rozsudkom bolo porušené jeho právo na obhajobu z dôvodu neuvedenia podstatných skutočností je preto neopodstatnená.

K tvrdeniam obžalovaného ohľadom spísania zápisnice o vydaní veci - mobilného telefónu zo dňa 12.7.2024 uviedol, že tieto nie sú pravdivé. Zo zápisnice spísanej dňa 12.7.2024 jednoznačne vyplýva, že pri vydaní predmetného mobilného telefónu bol prítomný aj zákonný zástupca obžalovaného mladistvého, E. B., ktorý taktiež podpísal túto zápisnicu, v ktorej ml. A. B. prehlásil, že ide o jeho mobilný telefón a požíva ho iba on. Súčasťou zápisnice je aj poučenie o práve vec dôležitú pre trestné konanie nevydať v zmysle zásady zákazu sebaobviňovania.

Okrem toho iný záver o vlastníctve predmetného mobilného telefónu nevyplynul ani z výsluchov oboch rodičov obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 21.5.2025. Stotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa, že bolo preukázané, že predmetný mobilný telefón bol nepochybne vo vlastníctve obžalovaného a tento s ním narábal ako s vlastným, pričom sa nepreukázalo, že by mu ho rodičia, resp. otec iba požičali, či dali do užívania na určitý obmedzený čas.

Zastáva názor, že súd prvého stupňa obžalovanému v súlade so zákonom uložil aj trest prepadnutia veci.

Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zamietol odvolanie obžalovaného podľa ako nedôvodné.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a zistil, že odvolanie ml. obžalovaného, zákonných zástupcov ml. obžalovaného a obhajcu ml. obžalovaného nie sú dôvodné. Rozhodnutie prvostupňového súdu, ako aj odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok ( CR). Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, ale komplexne, a preto nie je účelom v tomto rozhodnutí znovu podrobne rozoberať a opakovať dôkazy, na ktoré vo svojom rozhodnutí správne a zákonne poukázal okresný súd a s ktorými sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje, bez potreby akéhokoľvek opakovania.

Okresný súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie dňa 21.05.2025, na ktorom obžalovaný ml. A. B. urobil vyhlásenie podľa , že je vinný zo spáchania žalovaných skutkov.

Následne okresný súd prijal v zmysle vyhlásenie obžalovaného ml. A. B., že je vinný a že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.05.2025 rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného ml. A. B. za vinného zo zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. vo viacčinnom súbehu s prečinom rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený vyššie uvedený trest.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku teda postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam pre rozhodnutie o treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanoveniami a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením okresný súd dostatočne vyložil, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že ml. obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Okresný súd zavinenie ml. obžalovaného aj správne zdôvodnil. Správne a v súlade so zákonom zistený skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie ml. obžalovaného správne kvalifikoval ako zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. vo viacčinnom súbehu s prečinom rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr. zák.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, že ml. obžalovaný využil a zneužil dieťa na výrobu detskej pornografie a sprístupnil a rozšíril detskú pornografiu a naplnil tak skutkovú podstatu zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. a prečinu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 Tr. zák. tak po stránke objektívnej ako aj subjektívnej.

Okresný súd správne u ml. obžalovaného ustálil dve poľahčujúce okolnosti a to v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., ktorá je založená na zistení, že obžalovaný sa k žalovanému trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval a v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., že pred spáchaním skutkov viedol riadny život a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., keďže ml. obžalovaný spáchal viac trestných činov. Súčasne správne použil aj ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 ods. 5 Tr. zák., kedy súd pri vyhlásení a uznaní viny na hlavnom pojednávaní môže uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Uvedené aplikoval s

poukazom aj na to, že sa jedná o mladistvého páchateľa, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný a ktorý t.č. študuje na strednej odbornej škole.

Keďže v danom prípade sa jednalo o súbeh trestných činov, okresný súd správne vychádzal pri ukladaní trestu z najprísnejšie trestného činu a teda zločinu výroby detskej pornografie. Uvedená trestná sadzba (4-10 rokov) je v prípade mladistvých podľa § 117 ods. 1 Tr. zák. znížená na polovicu s tým, že horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky a keďže okresný súd ukladal trest za 2 úmyselné trestné činy, z ktorých je jeden zločinom, pričom tieto skutky sú spáchané dvoma samostatnými skutkami (viacčinný súbeh), okresný súd správne podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. zvyšoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Za daných podmienok tak okresný súd mohol ukladať trest odňatia slobody v trvaní 2 až 6 rokov.

Trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov aj podľa krajského súdu zodpovedá všetkým zákonným kritériám pre ukladanie trestu uvedeným v § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4. Tr. zák., podľa ktorých treba zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou, trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo i len najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby. Takýto trest krajský súd považuje za primeraný a spravodlivý.

Krajský súd je toho názoru, že na splnenie účelu tzv. generálnej prevencie postačuje uloženie podmienečného trestu odňatia slobody. Nejde o kriminálnu osobu, na ktorú by bolo potrebné pôsobiť prísnymi sankciami. Uložený podmienečný trest odňatia slobody je podľa názoru krajského súdu dostatočne prísne a je spôsobilý splniť účel tzv. individuálnej prevencie.

Krajský súd si osvojil aj výrok o treste prepadnutia veci mobilného telefónu značky Apple, model A1784 - Iphone 7 plus, čiernej farby s priesvitným zadným krytom, a 1 ks SIM karty, „4ka SK“, s telefónnym č. XXXX XXX XXX, ktorý mu okresný súd uložil podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák., nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že predmetný mobilný telefón bol použitý na spáchanie trestného činu. Zároveň bolo preukázané, že ide o vec patriacu ml. obžalovanému v zmysle § 60 ods. 4 Tr. zák. Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania, najmä zo zápisnice o vydaní veci, prepisu komunikácie a výpovedí zákonných zástupcov ml. obžalovaného. Námietka porušenia práva na obhajobu sa preto nejaví ako dôvodná.

Okresný súd správne nezaviazal ml. obžalovaného uhradiť škodu poškodeným, nakoľko títo uviedli, že si v trestnom konaní neuplatňujú žiadnu škodu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie ml. obžalovaného, zákonných zástupcov ml. obžalovaného a obhajcu ml. obžalovaného zamietol ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.