Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/69/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Adriána Pažúra, v spore žalobcu: Sociálny kompas, Na výslní 19297/2C, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 55 125 026, zastúpený: Podhorský & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 53, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 46 962 000, proti žalovanému: JOB & DUES agency s.r.o., Demjata 307, 082 13 Demjata, IČO: 48 213 624, zastúpený: JUDr. Martin Kundrát, advokát, Vajanského 47, 080 01 Prešov, IČO: 52 526 771, o zaplatenie 383.807,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo 16. decembra 2024, č. k. -464, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov zo 16. decembra 2024, č. k. -464.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spore o zaplatenie 383.807,44 eur s príslušenstvom žalobe vyhovel a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhrada trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca žalobu doručenú súdu prvej inštancie 11.7.2023 odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvoril dňa 11.7.2022 Zmluvu o spolupráci, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby a činnosti spočívajúce v spolupráci na príprave podkladov, informácií, poradenstva a konzultácií smerujúcich k úspešnému získaniu nenávratného finančného príspevku (ďalej ako „NFP“). Právny predchodca žalobcu na základe výzvy č. 1 zo dňa 6.2.2023, výzvy č. 2 zo dňa 24.2.2023, výzvy č. 3 zo dňa 20.4.2023 a výzvy č. 4 zo dňa 21.6.2023, vyzval žalovaného na postupné uhradenie čiastkových odmien podľa Zmluvy o spolupráci v závislosti od postupného schválenia NFP pre klientov uvedených v tejto zmluve, finančné prostriedky ale neboli uhradené.

3. Žalovaný v podanom odpore navrhol žalobu zamietnuť, žalovanú sumu poprel čo do dôvodu aj výšky. Uviedol, že Vanner Solutions, s.r.o., ako právny predchodca žalobcu žiadne relevantné informácie žalovanému v zmysle uzatvorenej Zmluvy o spolupráci neposkytol a ani sa žiadnym iným spôsobom nepodieľal na príprave podkladov pre vypracovanie projektov a získanie NFP pre klientov žalovaného. Nečinnosť právneho predchodcu žalobcu považuje za podstatné porušenie povinností vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy a preto dňa 30.11.2022 došlo k odstúpeniu od predmetnej zmluvy. Uviedol, že právny predchodca žalobcu faktúru za ním tvrdené dodanie služieb nikdy nezaslal žalovanému, z čoho je zrejmé, že ani právny predchodca žalobcu nepovažoval tieto služby za dodané. Vystavenie faktúry právnym predchodcom žalobcu je pritom v zmysle článku V ods. 5.4.1. Zmluvy o spolupráci podmienkou pre vznik nároku na odmenu. Namietal, že podľa považuje Zmluvu

o spolupráci za neuzavretú, keďže zmluvné strany nedostatočne určili predmet svojich záväzkov. K argumentácii žalobcu, že právny predchodca žalobcu odsúhlasil pre žalovaného vzorový projekt uviedol, že schválením jediného projektu nevznikol nárok na odmenu za celkovo 49 ďalších projektov.

4. Žalobca v replike odmietol tvrdenia žalovaného ohľadom neurčitosti predmetu uzatvorenej zmluvy, pretože v článku III. ods. 3.1. je jasne vymedzený predmet zmluvy, aké služby a činnosti mal právny predchodca žalobcu poskytnúť žalovanému. Žalovaný počas predzmluvných rokovaní a ani v podaní označenom ako „odstúpenie od zmluvy“ nikdy nenamietal neurčitosť predmetu zmluvy. Odmietol žalovaným tvrdenú pasivitu vo vzťahu k poskytovaniu služieb zo strany právneho predchodcu žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že samotný žalovaný v odpore potvrdil, že mu právny predchodca žalobcu poskytol služby podľa zmluvy minimálne vo vzťahu k pilotnému projektu Bergamo. Odmietol tvrdenie, že projekt Bergamo patril medzi najmenej náročné projekty z dôvodu nízkej sumy prideleného NFP a preto nemohol byť nápomocný a využiteľný pri vypracovávaní zvyšných projektov. Výška NFP nemá žiaden vplyv na prípravu projektu a projekt Bergamo získal v procese schvaľovania maximálny počet bodov. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný uhradil čiastkový nárok na zmluvnú odmenu vo výške 34.200,00 eur, pričom časť sumy vo výške 29.400,00 eur žalovaný uhradil ešte pred začatím súdneho konania a časť sumy vo výške 4.800,00 eur počas súdneho konania. Podľa žalobcu tým došlo v zmysle ustanovenia k uznaniu záväzku zo strany žalovaného. Odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného považuje za neplatný právny úkon, pretože neboli splnené zákonné predpoklady pre odstúpenie od Zmluvy o spolupráci. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný v októbri 2022 rozšíril zoznam subjektov – klientov a cca o mesiac neskôr tvrdil, že si právny predchodca žalobcu neplní svoje povinnosti a preto od zmluvy odstupuje, a to bez akéhokoľvek upozornenia na údajné neplnenie si zmluvných povinností zo strany právneho predchodcu žalobcu. Žalobca uviedol časovú os procesu nadviazania spolupráce zmluvných strán Zmluvy o spolupráci. Po počiatočných predzmluvných rokovaniach právny predchodca žalobcu zabezpečil návrh Zmluvy o spolupráci, v zmysle ktorej mala byť dojednaná odmena pre zmluvné strany vo výške 15 % zo sumy schválených NFP, pre právneho predchodcu žalobcu vo výške 7 % a pre žalovaného vo výške 8 %. V rámci tejto prípravnej fázy sa vyhotovoval aj zoznam klientov a právny predchodca žalobcu už v tejto fáze vypracovával potrebnú dokumentáciu pre získanie NFP. Vzhľadom k tomu, že výzva bola vyhlásená dňa 1.6.2022 a ku podpisu samotnej zmluvy došlo až 11.7.2022, bol právny predchodca žalobcu v nevýhodnom postavení za stavu, kedy už reálne vykonával činnosti, ktoré sú predmetom zmluvy a kedy vypracoval vzorový projekt. K podpisu zmluvy došlo aj napriek tomu, že žalovaný si jednostranne zmenil výšku spracovateľského poplatku z pôvodných 1.000,00 eur na 500,00 eur. Dňa 17.10.2022 žalovaný zaslal právnemu predchodcovi žalobcu Prílohu číslo 2 zmluvy o spolupráci, ktorou mal doplniť zoznam klientov, právny predchodca žalobcu zistil, že žalovaný menil podmienky spolupráce a vykonával kroky smerujúce k zmareniu nároku právneho predchodcu žalobcu na zmluvnú odmenu.

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojich vyjadreniach. Uviedol, že pred uzatvorením Zmluvy o spolupráci nebola medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu uzatvorená žiadna iná zmluva a neprebiehala medzi nimi žiadna spolupráca, ktorej predmetom by boli rovnaké či obdobné činnosti, ako sú predmetom tohto súdneho konania. Znenie Zmluvy o spolupráci pripravoval Vanner Solutions, s.r.o. a tvrdenia žalobcu ohľadne úprav zmluvných ustanovení pred jej podpísaním, sa nezakladajú na pravdivých skutočnostiach. Žalovaný začal od 13.7.2022 postupne podávať jednotlivé žiadosti o poskytnutie NFP, ktoré boli pripravované od 1.6.2022, teda ešte pred uzatvorením Zmluvy o spolupráci so spoločnosťou Vanner Solutions, s.r.o. a pred odsúhlasením žiadosti o poskytnutie NFP pre spoločnosť Bergamo s.r.o. Právny predchodca žalobcu sa tak žiadnym spôsobom nepodieľal na získaní NFP pre klientov žalovaného, a to ani pre klienta - spoločnosť Bergamo s.r.o. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu o určitosti dojednaného predmetu zmluvy a poukázal na skutočnosť, že už vo svojej odpovedi na odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.1.2023 poukazoval na neurčitosť Zmluvy o spolupráci. Ku konkludentnému uznaniu dlhu uviedol, že odmena za plnenie predmetu zmluvy bola rozdelená na 2 samostatné časti a preto splnenie časti odmeny v podobe spracovateľského poplatku a jeho úhrada, nemôže mať za následok uznanie cieľovej odmeny, ako druhej časti dojednanej odmeny podľa Zmluvy o spolupráci, pretože sa jedná o nezávislé nároky. Úhradou spracovateľského poplatku nemal žalovaný v úmysle uznať akékoľvek ďalšie domnelé nároky žalobcu. Poprel, že žalovanému boli poskytnuté služby v súvislosti s projektom pre spoločnosť Bergamo, k odsúhlaseniu tohto projektu došlo 18.7.2022, avšak žiadosť o poskytnutie NFP do ITMS systému bola odoslaná už 13.7.2022. Žalovaný sa opätovne nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že vzorový projekt je aplikovateľný aj na ostatné projekty a poukázal na

rozdielnosť jednotlivých žiadostí v závislosti od predmetu činnosti žiadateľa, jeho počtu zamestnancov a celkovým charakterom podniku žiadateľa.

6. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu Vanner Solutions, s.r.o. a žalovaným, bola dňa 11.7.2022 uzatvorená Zmluva o spolupráci, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému služby a činnosti spočívajúce v spolupráci na príprave podkladov, informácií, poradenstva a konzultácií smerujúcich k úspešnému získaniu NFP. V konaní žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany namietal neplatnosť Zmluvy o spolupráci podľa , v dôsledku nedostatočne určeného predmetu záväzkov v spornej zmluve, a že právny predchodca nevykonal pre žalovaného žiadne práce, v dôsledku čoho mal odstúpiť od uzatvorenej zmluvy.

7. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako obchodnoprávny, pretože ide o podnikateľské subjekty, ktoré konali pri výkone podnikateľskej činnosti a na tento aplikoval ustanovenia . Uzatvorenú zmluvu právne posúdil ako inominátnu zmluvu podľa , na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému spoluprácu na príprave podkladov, informácií, poradenstva a konzultácií smerujúcich k úspešnému získaniu NFP.

8. Súd prvej inštancie k námietkam žalovaného o neurčitosti predmetu plnenia, posudzoval platnosť, resp. neplatnosť Zmluvy o spolupráci zo dňa 11.7.2022 a uviedol, že predmet zmluvy bol vymedzený v článku III., ktorý citoval. Takto vymedzený predmet plnenia, síce široko koncipovaný, jednoznačne vymedzuje povinnosť právneho predchodcu žalobcu participovať pri získavaní NFP a poskytovať žalovanému poradenstvo a konzultácie v tejto súvislosti, či pripravovať podklady. Zmluvné strany ako podnikateľské subjekty jednoznačným spôsobom prejavili svoju vôľu vo vzťahu k predmetu zmluvy a preto súd prvej inštancie nevidel dôvod na vyslovenie neplatnosti Zmluvy o spolupráci. Uviedol, že takáto interpretácia rešpektuje aj základné zásady súkromného práva, a to zásadu „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať) a zásadu „actus interpretandus est potius, ut valeat quam, ut pereat“ (úkon treba vykladať skôr tak, aby platil, ako by neplatil - Ulpianus, Digesta, kniha 45, titul 1, fragment 80). Zmyslom ochrany legality je predovšetkým ochrana súkromnoprávnych vzťahov, teda predovšetkým ochrana zmluvných vzťahov podľa vyššie vymedzenej zásady. Každý zákonný zásah do tejto sféry je potrebné vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody a preto je potrebné vykladať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov reštriktívne, a nie extenzívne. Opačný výklad by bol v rozpore s SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd (v tomto prípade zmluvnej voľnosti a záväznosti prejavov strán), sa musí dbať na ich podstatu a zmysel a také obmedzenie nemôže byť zneužívané na iný účel, než pre ktorý bol stanovený. Súd prvej inštancie uviedol, že Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach, sp. zn. a zdôrazňuje preferenciu výkladu platnosti zmlúv pred ich neplatnosťou, ktorý je odrazom spomínaného rešpektu k autonómnej vôli zmluvných strán, funkcií zmluvných vzťahov i k samotnej povahe súkromného práva. Priorizovanie autonómie vôle je umocnené aj skutočnosťou, že zmluvné strany vystupovali ako odborné podnikateľské subjekty v rovine obchodného práva. Citoval nález Ústavného súdu SR, a v tejto súvislosti uviedol, že žalovaný nenamietal a nepoukazoval na ním tvrdenú neurčitosť predmetu plnenia Zmluvy o spolupráci v rámci predzmluvných rokovaní, z vykonaného dokazovania tak jednoznačne vyplynulo, že obe zmluvné strany v procese negociácie viackrát upravovali znenie samotnej zmluvy. Žalovaný nenamietal neurčitosť predmetu plnenia ani počas existencie zmluvného vzťahu a rovnako nenamietal neurčitosť predmetu plnenia uzatvorenej zmluvy v listine zo dňa 24.11.2022, označenej ako Odstúpenie od zmluvy. Procesná obrana žalovaného sa preto v tomto smere javí ako účelová. Zároveň žalovaný listom zo dňa 24.11.2022 označeným ako Odstúpenie od zmluvy prejavil vôľu ukončiť zmluvný vzťah s právnym predchodcom žalobcu, pričom forma, ktorú sám zvolil, bol právny úkon odstúpenia od zmluvy. Odstúpiť však možno len od uzavretej, existujúcej a platnej zmluvy. Ak by žalovaný považoval zmluvu podľa za neuzavretú, nepristúpil by k odstúpeniu od takejto zmluvy, ktorá ani nevznikla a teda neexistuje. Na rozdiel od právnej úpravy , ktorý neurčitý právny úkon postihuje jeho neplatnosťou, nepripúšťa vznik zmluvy, ak predmet záväzkov strán nebude dostatočne určitý. Samotný postup žalovaného, ktorý chcel odstúpiť od zmluvy, ktorá podľa jeho tvrdení v súdnom konaní ani nevznikla, považoval za zmätočný a v konečnom dôsledku takýto postup žalovaného preukazuje, že sám žalovaný považoval zmluvu za uzavretú a za dostatočne určitú, čo do jej predmetu, na základe čoho vyhodnotil Zmluvu o spolupráci zo dňa 11.7.2022 za platne uzavretú.

9. Súd prvej inštancie k námietkam žalovaného ohľadom nenaplnenia predmetu zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluvné strany Zmluvy o spolupráci zo dňa 14.7.2022 spolupracovali už v minulosti a vo vzťahu k samotnej výzve, ku ktorej sa vzťahovali žiadosti o NFP, začala spolupráca približne vo februári roku 2022, čo ani nebolo sporné. V tomto období sa podľa oboch sporových strán formovala konečná podoba výzvy, ktorá prešla viacerými pracovnými verziami a samotná finálna verzia bola značne odlišná od počiatočne avizovanej podoby. V dôsledku týchto zmien malo podľa zhodných tvrdení sporových strán dôjsť aj k značnému okliešteniu zoznamu žiadateľov a záujemcov o NFP. Výsledkom bolo uzatvorenie Zmluvy o spolupráci zo dňa 11.7.2022. Z výpovede právneho predchodcu žalobcu vyplynulo, že tento bol účastný a členom pracovných skupín, ktoré sa podieľali na tvorbe samotnej výzvy, v dôsledku čoho mal podrobné informácie jednak o tom, ako sa samotná výzva kreovala a jednak o konkrétnostiach a jednotlivých aspektoch a potrebách v rámci danej výzvy. Podľa tvrdení samotného žalobcu a jeho právneho predchodcu, gro práce právneho predchodcu spočívalo vo vytvorení vzorového projektu pre spoločnosť Bergamo s.r.o., ktorý by bol podkladom pre všetky ostatné projekty a tvoril by akúsi metodiku pri vypracovaní jednotlivých projektov. Obe sporové strany zhodne uviedli, že každý jeden projekt a žiadosť má svoje špecifiká a je potrebné prihliadnuť na konkrétnosti v závislosti od zamerania tej, ktorej spoločnosti, jej obchodnej činnosti, počtu zamestnancov a pod. Súd prvej inštancie, napriek určitej, úplne samozrejmej diverzite každej žiadosti o NFP v závislosti od charakteru konkrétnej spoločnosti, nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že kvalitne vypracovaný vzorový projekt, nemôže slúžiť ako podklad pre vypracovanie ďalších projektov v rámci tej istej výzvy. Ak by vzorový projekt nebol do určitej miery použiteľný v rámci tej istej výzvy, je len ťažko predstaviteľné, že by v tak krátkom časovom horizonte od vyhlásenia výzvy dňa 1.6.2022 do uzávierky v prvom kole dňa 20.7.2022, teda v rozmedzí necelých dvoch mesiacov, bolo možné zabezpečiť vyhotovenie projektov pre takmer 60 subjektov. Vzorový projekt Bergamo pritom v hodnotení získal najvyšší počet bodov a preto možno jednoznačne konštatovať, že bol kvalitne vypracovaný a spĺňal všetky potrebné kritériá, dokonca na najvyššej úrovni. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že suma NFP v rámci vzorového projektu nepatrila k najvyšším. Úspešnosť žiadosti a jeho kvalita sa neodvíja od výšky získaného NFP, ale od počtu získaných bodov pri jeho hodnotení a tento projekt získal nesporne najvyšší možný počet bodov. Je len prirodzené a logické, že pri takto úspešnom projekte sa v ďalšom postupovalo podľa neho a tento sa prispôsoboval potrebám ďalších spoločností. Uvedenému nasvedčuje aj samotný charakter zmluvy, kde predovšetkým z výpovede žalovaného vyplynulo, aké dôležité bolo pre právneho predchodcu žalobcu vymedzenie konkrétneho zoznamu žiadateľov, resp. klientov. Ak bol v súčinnosti s právnym predchodcom žalobcu vypracovaný vzorový projekt, tento si chcel zabezpečiť províziu aj z ostatných spoločností, pri ktorých sa vychádzalo z takto vypracovaného vzorového projektu. Jednalo sa totiž o vytvorenie know-how pre danú problematiku a preto si žalobca chcel celkom legitímne zabezpečiť finančný profit aj z ostatných spoločností, vymedzených v Prílohe č. 1 Zmluvy o spolupráci, pri ktorých sa postupovalo podľa vytvoreného vzorového projektu. Vzorová žiadosť o NFP môže slúžiť ako základ pre iné žiadosti, avšak samozrejme je potrebné ju prispôsobiť konkrétnym požiadavkám jednotlivých spoločností. Práve táto činnosť mala byť podľa názoru súdu s poukazom na vykonané dokazovanie v kompetencii žalovaného a tomu nasvedčuje aj pomerné rozdelenie odmeny medzi zmluvnými stranami. Použitie hoci aj kvalitného vzoru bez úprav, by mohlo viesť k zamietnutiu žiadosti a preto bolo povinnosťou žalovaného tento vzorový projekt prispôsobiť a použiť ho ako návod, nie ako finálny dokument. Od toho sa následne odvíjala celková provízia vo výške 15 %, ktorá sa delila medzi zmluvné strany, z toho pre žalovaného 8 % a právneho predchodcu žalobcu 7 %. Pri takto stanovenej odmene súd prvej inštancie nevidel dôvod, prečo by si žalovaný mal ponechať klientmi reálne zaplatenú províziu vo výške 15 % v celom rozsahu a neposkytnúť žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi podiel na odmene vo výške 7 % z odmeny za ním vykonané práce. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o tom, že právny predchodca žalobcu nevytvoril a ani sa nepodieľal na vytvorení vzorového projektu Bergamo. Samotný žalovaný už vo svojom odpore uviedol, že právny predchodca žalobcu schvaľoval predmetný projekt, avšak to podľa jeho tvrdení neodôvodňuje záver o tom, že si môže uplatňovať nárok na odmenu za celkovo 49 subjektov. Celková obrana žalovaného smerovala k tomu, že vypracovanie vzorového projektu nestačí, s čím sa však súd prvej inštancie nestotožnil. Záveru o tom, že právny predchodca sa podieľal na príprave vzorového projektu Bergamo nasvedčuje aj skutočnosť, že samotná Zmluva o spolupráci zo dňa 11.7.2022 bola podpísaná už v čase, kedy bol tento vzorový projekt vypracovaný a podávala sa samotná žiadosť o NFP aj pre spoločnosť Bergamo s.r.o., preto si bol žalovaný plne vedomý, že podpisuje zmluvu, v ktorej sa zaväzuje uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu províziu aj za už podávanú žiadosť. Sama konateľka žalovaného A. B. C. vo svojej výpovedi na pojednávaní

dňa 16.12.2024 uviedla, že niektoré žiadosti o NFP boli zaslané už pred podpisom Zmluvy o spolupráci s právnym predchodcom žalobcu, čo potvrdzuje argumentáciu o spolupráci zmluvných strán už pred samotným uzatvorením zmluvy. Ak by právny predchodca žalobcu neposkytol žalovanému žiadne služby, činnosť, poradenstvo, celkom logicky by sa žalovaný nezaviazal na poskytnutie odmeny aj pri subjektoch, pri ktorých žiadosť bola podaná už pred uzavretím Zmluvy o spolupráci. Záveru o tom, že právny predchodca žalobcu skutočne poskytol svoje služby žalovanému svedčí aj skutočnosť, že samotný žalovaný zaslal dňa 17.10.2022 právnemu predchodcovi žalobcu Prílohu číslo 2 k Zmluve o spolupráci zo dňa 11.7.2022, ktorou sám žalovaný rozšíril zoznam klientov, za ktorých je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi podiel z odmeny. Bolo by v rozpore s pravidlami formálnej logiky rozširovať takýmto spôsobom rozsah klientov, za ktorých je žalovaný povinný odviesť právnemu predchodcovi žalobcu podiel z odmeny, ak by právny predchodca žalobcu neposkytol žalovanému žiadne služby. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal aj na emailovú komunikáciu zo dňa 17.8.2022 medzi zmluvnými stranami Zmluvy o spolupráci od A. B. C. pre zamestnankyňu právneho predchodcu žalobcu, na základe ktorej konštatoval, že ak by právny predchodca žalobcu neposkytol žalovanému žiadne služby, tak ako to v konaní tvrdí samotný žalovaný, opäť postráda elementárnu logiku, aby žalovaný priateľským tónom vyzýval právneho predchodcu žalobcu na vystavenie faktúr. Na uvedenom nič nemení, že podľa tvrdení žalovaného, táto výzva smerovala k fakturácii spracovateľského poplatku. Žalovaný si tak bol plne vedomý prínosu právneho predchodcu žalobcu pri úspešnosti jednotlivých žiadostí. Tomu, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pomoc a spoluprácu pre úspešné získanie NFP pre jednotlivých klientov podľa súdu prvej inštancie nasvedčuje aj to, že žalovaný uhradil spracovateľský poplatok. Napriek zhodne sporovými stranami uvádzaným problémom v súvislosti so zakomponovaním spracovateľského poplatku do Zmluvy o spolupráci, bola odmena za predmet zmluvy stanovená dohodou zmluvných strán a skladala sa zo spracovateľského poplatku a z cieľovej odmeny. Odmena sa teda skladá z dvoch zložiek, pričom žalovaný uhradil právnemu predchodcovi postupne všetky spracovateľské poplatky ako časť celkovej odmeny. Žalovaný platil spracovateľský poplatok aj po začatí súdneho konania, teda v čase, kedy mal podľa jeho tvrdení už odstúpiť od zmluvy a v čase, kedy sa v súdnom konaní bránil, že právny predchodca žalobcu nevykonal pre žalovaného žiadne služby. Javí sa opäť ako nelogické, aby žalovaný platil spracovateľský poplatok pred a hlavne po začatí súdneho konania v celkovej výške takmer 35.000,00 eur, ak by celkovú odmenu pre právneho predchodcu žalobcu považoval za nedôvodnú. Je to síce dielčí nárok z celkovej odmeny podľa Zmluvy o spolupráci, avšak jeho úhrada počas súdneho konania sa javí ako nanajvýš neštandardná za situácie, kedy žalovaný tvrdí, že mu zo strany právneho predchodcu žalobcu neboli poskytnuté žiadne služby a nasvedčuje tomu, že tu existovala a existuje povinnosť žalovaného uhradiť záväzky zo Zmluvy o spolupráci. Na uvedenom nič nemení, že úhrada počas konania bola vykonaná v prospech tretích subjektov, na ktorých právny predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku na spracovateľský poplatok.

10. Súd prvej inštancie k námietkam žalovaného ohľadom nenaplnenia predmetu zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu a odstúpenie od zmluvy žalovaným uviedol, že podľa zhodných tvrdení strán v spore, žalovaný avizoval problém len v prípade dvoch žiadateľov, spoločnosti Akodem s.r.o. a spoločnosti HOBBYTEC Slovakia s.r.o., ktoré v prvom kole získali 0 bodov. V reakcii na nedostatky pri týchto dvoch spoločnostiach zamestnankyňa právneho predchodcu žalobcu, D. E. F. G., žalovanému uviedla, že ak postupovali na základe pilotného projektu Bergamo, malo by to byť v poriadku a odkázala žalovaného na ITM systém, z ktorého si mal žalovaný vyžiadať vyjadrenie, a z ktorého by vyplývali nedostatky, na ktoré by mohli nadviazať a vyriešiť. Z ich whatsupovej komunikácie na č.l. 411 vyplýva, že D. E. F. G. žiadala od A. B. C., aby zaslala oficiálnu žiadosť o vysvetlenie, prečo tieto spoločnosti získali 0 bodov. Ak však žalovaný podľa vlastných tvrdení považoval takúto odpoveď za nedostatočnú a právnemu predchodcovi žalobcu následne neposkytol bližšie informácie, v čom spočívali nedostatky žiadosti spoločnosti Akodem s.r.o. a spoločnosti HOBBYTEC Slovakia s.r.o., nemohol legitímne očakávať poradenstvo v tejto oblasti. Z vykonaného dokazovania tak podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný v rozpore s čl. III. uzavretej zmluvy (záväzok zadávateľa spolupracovať, poskytnúť nevyhnutne potrebnú súčinnosť) neposkytoval právnemu predchodcovi žalobcu relevantné informácie a súčinnosť. Bol to pritom práve žalovaný, ktorý mal v zmysle uzatvorenej zmluvy prístup do príslušných systémov, z ktorých vyplývajú jednotlivé údaje a výsledky vo vzťahu k podávaným žiadostiam. Ak žalovaný neposkytol údaje z tohto registra (ITMS) a nevyšpecifikoval relevantným spôsobom prípadné problémy, nemohol ani legitímne očakávať pomoc od právneho predchodcu žalobcu. V tejto súvislosti sa potom javí ako neopodstatnené, keď žalovaný prostredníctvom emailu zo dňa 26.09.2022 (č. l. 202) žiadal od právneho predchodcu žalobcu ...informácie o podaných žiadostiach?

Lebo okrem tabuľky so zoznamom podaných žiadostí a faktúr o ktorých sme komunikovali, ste vy mne nezasielali žiadne informácie ako sú na tom naše žiadosti... Všetkými týmito informáciami z ITMS však disponoval práve žalovaný, ktorý reálne podával jednotlivé žiadosti o NFP a nie je zrejmé, prečo ich žalovaný vyžadoval od právneho predchodcu žalobcu. Naopak, z vyššie vymedzenej whatsupovej komunikácie (č. l. 409 - 411) vyplýva komunikácia medzi D. E. F. G. a A. B. C., viaceré telefonické rozhovory v júli a septembri 2022. D. E. F. G. napríklad odsúhlasovala jeden projekt, pričom uviedla, že možno bude treba doplniť alebo upraviť nejaké drobnosti cez výzvu na doplnenie, aj to nemusí byť, záleží od hodnotiteľov. Aj z uvedeného vyplýva spolupráca a komunikácia zmluvných strán na žiadostiach a ich odsúhlasovanie právnym predchodcom žalobcu. Právny predchodca žalobcu tak naplnil predmet Zmluvy o spolupráci zo dňa 11.7.2022 a preto neexistoval dôvod, pre ktorý by mohol žalovaný od zmluvy odstúpiť. Tomu nasvedčuje aj to, že približne mesiac pred tzv. odstúpením od zmluvy zo strany žalovaného, sám žalovaný rozšíril Zmluvu o spolupráci medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným o ďalšie subjekty a preto sa javí takéto odstúpenie od zmluvy s odôvodnením, že právny predchodca žalobcu nevykonal žiadne činnosti, za nanajvýš neopodstatnené. Javí sa ako nelogické, aby sám žalovaný rozširoval uzatvorenú zmluvu napriek ním tvrdenému neplneniu povinností zo strany právneho predchodcu žalobcu. Odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného tak vyznieva ako neopodstatnené a účelové, v snahe vyhnúť sa plneniu záväzkov. K odstúpeniu od Zmluvy o spolupráci došlo až v čase, kedy žalovaný mal vedomosť o úspešnosti jednotlivých projektov. Súd prvej inštancie tak vyhodnotil Odstúpenie od zmluvy zo dňa 24.11.2022 zo strany žalovaného ako absolútne neplatný právny úkon. V tejto súvislosti súd prvej inštancie následne uviedol, že ak by aj v prejednávanej právnej veci došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, pri odstúpení od zmluvy podľa nastávajú účinky ex nunc, na rozdiel od občianskoprávnej úpravy, sa zmluva nezrušuje od začiatku, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, avšak len do budúcna. Účelom odstúpenia je ukončiť zmluvný vzťah, aby ním zmluvné strany neboli od momentu odstúpenia ďalej viazané. Práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré vznikli do momentu odstúpenia, však nezanikajú. Skutočnosť, že práva a povinnosti vzniknuté do momentu odstúpenia od zmluvy nezanikajú, vyplýva jednak z gramatického výkladu odsekov 1 a 2 ustanovenia , ako aj z rozhodovacej praxe, napríklad rozhodnutie publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 81/2004. Z uvedeného tak vyplýva, že nesplnený záväzok žalovaného vo výške 383.807,44 eur, ktorý vznikol do momentu odstúpenia od zmluvy, zostáva zachovaný, t. j. odstúpením od zmluvy nezanikol. Takýto právny názor je v súlade so zmyslom stability a istoty, na ktorých sú vybudované obchodné záväzkové vzťahy. Nesplnený záväzok žalovaného, ktorý vznikol do momentu odstúpenia od zmluvy žalovaným, by tak zostal zachovaný aj v prípade platného odstúpenia od zmluvy. Žalovaný by tak bol aj v prípade platného odstúpenia od zmluvy povinný zaplatiť žalobcovi pôvodne zmluvne dojednanú odmenu. Súd prvej inštancie konanie žalovaného posúdil aj ako konanie v rozpore s poctivých obchodným stykom, ktorému nemožno poskytnúť súdnu ochranu, pretože po tom, ako si osvojil know-how vo vzťahu k vypracovaniu žiadostí o NFP v súvislosti s výzvou a videl v príslušných systémoch bodové ohodnotenie a úspešnosť jednotlivých žiadostí, sa snažil vyhnúť plneniu svojich zmluvných záväzkov v podobe odmeny pre právneho predchodcu žalobcu. Uviedol, že v je pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov ustanovené pravidlo, v dôsledku ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Z tohto dôvodu je integrálnou obsahovou súčasťou práv prameniacich z obchodných záväzkov () podmienka poctivého obchodného styku. Poctivý obchodný styk a zákaz zneužitia práva ako princíp súkromného práva, má napomôcť optimalizácii súladu záujmov rôznych subjektov a tým dosahovaniu cieľa súkromného práva, ktorým je dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie rovnováhy zúčastnených spoločenských záujmov, pri plnej sebarealizácii a spoločenskej emancipácii jednotlivca. Súd prvej inštancie záverom konštatoval, že čiastočnou úhradou časti celkovej odmeny v podobe spracovateľského poplatku, žalovaný uznal svoj záväzok aj vo zvyšnej časti - v časti cieľovej odmeny, ktorá je predmetom tohto konania. Zákon totiž v s odkazom na pripúšťa výnimku z výslovného formálneho uznania záväzku (písomné vyhlásenie dlžníka) a účinky uznania záväzku priznáva aj konkludentnému prejavu vôle (napr. konaním) za predpokladu, že záväzok nebol v čase uznania premlčaný. Čiastočné plnenie záväzku má účinky uznania zvyšku dlhu za predpokladu, že možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu ( ). Pri čiastočnom plnení je preto namieste aj obozretnosť dlžníka. Ak nechce, aby spôsobil čiastočným plnením uznanie aj zvyšnej časti dlhu, treba to jednoznačne výslovne vyhlásiť. V opačnom prípade sa môže stať, že hoci by to aj dlžník nezamýšľal, jeho čiastočné plnenie bude mať účinky uznania zvyšnej časti dlhu. O čiastočné plnenie ide vtedy, keď dlžník poskytne veriteľovi len časť plnenia, hoci mal poskytnúť celé plnenie. Z uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade čiastočným

plnením vo výške 34.200,00 eur zo strany žalovaného ako dlžníka, došlo k uznaniu aj zvyšku dlhu v rozsahu 383.807,44 eur, ktorý si žalobca uplatnil v tomto konaní. Ak žalovaný namietal nevystavenie faktúry zo strany právneho predchodcu žalobcu ako predpokladu pre uplatnenie si jeho nároku podľa uzatvorenej zmluvy, súd prvej inštancie uviedol, že faktúra je všeobecne považovaná za účtovný doklad a je podľa o účtovníctve preukázateľným účtovným záznamom a účtovným dokladom. Faktúra ale nezakladá práva a povinnosti, je iba účtovným dokladom, deklaruje účtovný záznam. Faktúra nie je právnym úkonom v zmysle , ani v zmysle , preto nezakladá vzájomné práva a povinnosti. Ak preto súd v rámci konania dospel k záveru, že nárok žalobcu je opodstatnený, nemôže byť nevystavenie faktúry prekážkou pre priznanie dôvodne uplatneného nároku.

11. Súd prvej inštancie súčasne priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zmluvne dojednanej výške 0,05 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 6.7.2023 do zaplatenia. Uviedol, že v zmysle článku V. ods. 5.4. Zmluvy o spolupráci, nárok na odmenu vo výške 50 % vzniká zhotoviteľovi po zverejnení Zmluvy o poskytnutí NFP a nárok na druhú časť odmeny vo výške zvyšných 50 % vzniká po klientovom načerpaní prvej zálohy, a to na základe faktúr vyhotovených vykonávateľom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu v rozpore s uzatvorenou zmluvou nevystavil žalovanému faktúry, čo však neodôvodňuje záver o zániku práva vykonávateľa na odmenu. Žalobca si nárok na úroky z omeškania uplatnil odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie, vymedzenej v poslednej výzve (výzvy č. 4) na úhradu odmeny zasielanej žalovanému, t. j. od 6.7.2023. Právny predchodca žalobcu si viacerými výzvami, naposledy výzvou zo dňa 21.6.2023 uplatnil svoj dôvodný nárok u žalovaného. Nárok na prvú časť odmeny vo výške 50 % mal súd preukázaný, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jednotlivé zmluvy boli zverejnené v priebehu mesiacov 12/2022-05/2023. Rovnako mal súd preukázaný aj vznik nároku na druhú časť odmeny vo výške 50 % po načerpaní zálohy jednotlivými klientmi, pretože žalovaný v konaní neargumentoval a netvrdil, že by nedošlo k čerpaniu prvej zálohy klientmi a preto súd považoval túto skutočnosť za nespornú.

12. Súd prvej inštancie zároveň vzhľadom k dôvodne uplatnenému nároku na istinu dlhu a jeho príslušenstva voči žalovanému, priznal žalobcovi aj nárok na úhradu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle v spojení s Nariadenia vlády vo výške 40,00 eur.

13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , kedy žalobca mal vo veci plný úspech, preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd žalobu zamietol, alternatívne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Odvolanie žalovaný odôvodnil odvolacím dôvodom podľa , odvolacím dôvodom podľa , odvolacím dôvodom podľa , keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne nesprávny a nepreskúmateľný, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. V odvolaní žalovaný k uznaniu záväzku uviedol, že podľa zmluvy o spolupráci, celková odmena mala pozostávať z dvoch samostatných častí, a to zo spracovateľského poplatku a cieľovej odmeny, pričom každý z nich má odlišný právny základ na vznik nároku, ako aj odlišný okamih vzniku splatnosti. Spracovateľský poplatok bol určený v paušálnej výške 500,00 eur za každého klienta žalovaného a možno ho v tomto prípade chápať ako paušálnu náhradu nákladov právneho predchodcu žalobcu, spojených s vedením administratívnej agendy a tento nárok na spracovateľský poplatok vznikol právnemu predchodcovi žalobcu už v počiatočnej fáze spolupráce, dňom prijatia úhrady žalovaným od klienta žalovaného na základe vystavenej faktúry. Teda nárok na spracovateľský poplatok právnemu predchodcovi žalobcu vznikol v úvodnej fáze spolupráce, a to ešte pred akýmkoľvek poskytnutím služieb. Spracovateľský poplatok nie je odmenou za poskytnutie služieb, ale paušálna náhrada nákladov súvisiaca s vedením administratívneho spisu, v súvislosti so žiadosťami o NFP pre klientov žalovaného. A až po úhrade spracovateľského poplatku mohol následne právny predchodca žalobcu založiť administratívny spis pre konkrétneho klienta žalovaného a začať poskytovať služby. Spracovateľský

poplatok vo výške 500,00 eur za každého klienta žalovaného uvedeného na zozname, ktorý tvoril prílohu spornej zmluvy o spolupráci, patril právnemu predchodcovi žalobcu výlučne za klientov žalovaného, ktorým žiadosť o NFP bola skutočne podaná do ITMS systému. Právnym základom tohto poplatku sú náklady na administráciu životného cyklu podanej žiadosti o NFP, avšak nesúvisel s prípravou žiadosti o NFP a ani s poskytovaním poradenstva. Spracovateľský poplatok mal právnemu predchodcovi žalobcu pokryť náklady v súvislosti s evidenciou a monitorovaním žiadostí o NFP v jednotlivých fázach procesu schvaľovania žiadosti o NFP (najmä vo fázach administratívneho overenia, odborného hodnotenia, vyhodnotenia výsledkov a uzatvárania zmlúv medzi klientmi žalovaného a ministerstvom). Samotná správa a sledovanie procesu podanej žiadosti o NFP predstavujú činnosti, ktoré je nutné vykonávať bez ohľadu na výsledok hodnotenia, bol spracovateľský poplatok stanovený v paušálnej výške a tento spracovateľský poplatok zohľadňoval bežné administratívne úkony s tým súvisiace. Nárok na úhradu spracovateľského poplatku mohol vzniknúť až po podaní žiadosti o NFP do ITMS systému. V prípade nepodania žiadosti o NFP pre daného klienta žalovaného, by nebolo možné vykonať monitorovanie jej životného cyklu, čím by chýbal právny základ pre úhradu spracovateľského poplatku. Cieľová odmena mala charakter podielovej odmeny, závislej od pričinenia sa právneho predchodcu žalobcu na dosiahnutí výsledku – získaní NFP. Výška cieľovej odmeny bola v zmysle zmluvy stanovená percentuálne podľa výšky schváleného NFP pre klienta žalovaného, avšak výška schváleného NFP pre klienta žalovaného mala byť najmenej vo výške 50.000,00 eur. Na rozdiel od spracovateľského poplatku, cieľová odmena mala byť odmenou za poskytovanie služieb, avšak k ich poskytnutiu nedošlo. Z uvedeného je zrejmé, že spracovateľský poplatok a cieľová odmena sú dva samostatné nároky, ktoré spolu nesúvisia. Zaplatením spracovateľského poplatku nemohlo dôjsť k uznaniu dlhu z titulu cieľovej odmeny. Keďže súd prvej inštancie mal za to, že úhradou spracovateľského poplatku došlo k uznaniu dlhu z titulu cieľovej odmeny, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navyše, súd prvej inštancie sa so skutočnosťou, že sa jedná o dva samostatné nároky a rôzne druhy odmeny vôbec nezaoberal, hoci to žalovaný v súdnom konaní namietal (článok IV. vyjadrenie žalovaného zo dňa 6.11.2023). Súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil, z akých dôvodov považuje zaplatenie jedného samostatného dlhu, za uznanie druhého samostatného dlhu prípadne, prečo ich súd prvej inštancie považuje za jeden spoločný dlh napriek tomu, že majú odlišnú povahu a vznikajú na základe odlišnej právnej skutočnosti. Ak by súd prvej inštancie považoval spracovateľský poplatok a cieľovú odmenu za jeden spoločný dlh, tak by malo platiť, že uznanie dlhu konkludentným spôsobom spočíva v poskytnutí čiastočného plnenia za takých okolností, že z tohto čiastočného plnenia je možné vyvodiť uznanie i zvyšku plnenia. Aby nastali účinky uznania dlhu v dôsledku čiastočného plnenia, musí byť toto čiastočné plnenie poskytnuté za takých okolností, že možno v konkrétnom prípade usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z okolností prípadu musí byť zrejmé, že dlžník zvyšnú časť záväzku nepopiera. Tieto okolnosti môžu vyplývať či z predchádzajúcej, alebo následnej komunikácie. Navyše bez toho, aby záväzok reálne vznikol, nemožno konkludentným konaním v dôsledku čiastočného plnenia odvodzovať uznanie záväzku. Aj uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, keďže súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku (ods. 57.) vyslovil právny názor, že ak dlžník nechce spôsobiť čiastočným plnením uznanie zvyšku dlhu, má to veriteľovi výslovne oznámiť. Tento právny názor súdu je nesprávny a nepodložený žiadnym ustanovením právneho predpisu. Žiaden právny predpis neukladá dlžníkovi povinnosť vyslovene oznamovať, že neuznáva svoj dlh, ak plní časť dlhu. Skutočnosť, či nastali účinky uznania dlhu, je nevyhnutné posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, že počnúc dňom doručenia prvej výzvy na úhradu od právneho predchodcu žalobcu, spoločnosti Vanner Solutions, s.r.o., bol domnelý nárok žalobcu na cieľovú odmenu rozporovaný žalovaným, teda úhradou už splatných záväzkov z titulu spracovateľského poplatku nemohlo dôjsť ku konkludentnému uznaniu nároku na cieľovú odmenu. Navyše žalovaný v jednotlivých písomnostiach zaslaných právnemu predchodcovi žalobcu a taktiež v podaniach v tomto súdnom konaní (najmä z odstúpenia od zmluvy o spolupráci, stanoviska k odpovedi na odstúpenie od zmluvy, odporu voči platobnému rozkazu v tomto súdnom konaní) výslovne oznámil právnemu predchodcovi žalobcu, ale aj žalobcovi, že domnelý nárok z titulu cieľovej odmeny považuje za nedôvodný, tento nárok neuznáva a namieta jeho výšku.

17. V odvolaní žalovaný k nevystaveniu faktúry uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci aj v súvislosti s nevystavením faktúry na cieľovú odmenu, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Aj napriek tomu, že vo všeobecnosti je faktúra účtovným dokladom, súd prvej inštancie nemôže prehliadať skutočnosť, že právny predchodca žalobcu nevystavil faktúru na cieľovú odmenu. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal dôvodmi nevystavenia faktúry a taktiež nesprávne vyhodnotil túto skutočnosť v súvislosti s ostatnými dôkazmi vykonanými v tomto

súdnom konaní, keďže aj z tohto konania, resp. nekonania právneho predchodcu žalobcu možno vyvodiť záver, že samotný právny predchodca žalobcu nepovažoval služby a činnosti, ktoré mali byť predmetom spornej zmluvy o spolupráci za riadne poskytnuté, inak by po splnení podmienok vystavil a doručil faktúru žalovanému. Navyše súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keďže vyslovil právny názor (ods. 58.), že faktúra je len účtovným dokladom a nemôže byť predpokladom pre uplatnenie si nároku podľa uzatvorenej zmluvy o spolupráci. Uvedený právny názor je v rozpore s dohodou uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, keďže podľa článku V. ods. 5.4.1. zmluvy o spolupráci, ktorým bola ustanovená cieľová odmena platí, že: „Nárok Vykonávateľa na prvú časť odmeny vo výške 50 % vzniká po zverejnení Zmluvy o poskytnutí NFP klientovi uvedenom v prílohe č. 1 v Centrálnom registri zmlúv a po úhrade klienta Zadávateľovi na základe faktúry vystavenej Vykonávateľom Zadávateľovi, ktorá je splatná do 7 dní odo dňa jej vyhotovenia.“ A ďalej podľa článku V. ods. 5.4.2. zmluvy o spolupráci platí, že: „Nárok Vykonávateľa na druhú časť cieľovej odmeny vo výške 50 % vzniká po klientovom načerpaní prvej zálohy na základe Zmluvy o poskytnutí NFP a po úhrade klienta Zadávateľovi, najneskôr však do šiestich mesiacov po zverejnení Zmluvy o poskytnutí NFP v Centrálnom registri zmlúv na základe faktúry vystavenej Vykonávateľom Zadávateľovi, ktorá je splatná do 7 dní odo dňa jej vyhotovenia.“ Z uvedených ustanovení zmluvy o spolupráci je zrejmé, že zmluvné strany sa výslovne dohodli, že predpokladom na vznik nároku je okrem splnenia iných kumulatívnych podmienok aj vystavenie faktúry. Pričom splnenie podmienky vystavenia faktúry bolo vo výlučnej moci právneho predchodcu žalobcu a v prípade, že právny predchodca žalobcu považoval plnenie za riadne dodané, nič mu nebránilo vystaviť a doručiť faktúru žalovanému. Zmluvné strany ako podnikateľské subjekty jednoznačným spôsobom prejavili svoju vôľu vo vzťahu k vzniku a splatnosti nároku na úhradu cieľovej odmeny. Súd prvej inštancie nerešpektoval jednoznačne formulovanú vôľu zmluvných strán, a navyše sa súd prvej inštancie touto skutočnosťou vôbec nezaoberal a nevysvetlil, prečo považoval túto výslovnú dohodu zmluvných strán za neplatnú. Naopak, súd prvej inštancie (ods. 60.) vyslovil právny názor, že nevystavenie faktúry „neodôvodňuje záver o zániku práva“ na odmenu a to podľa názoru súdu najmä v súvislosti s konkludentným uznaním dlhu. Avšak aj túto skutočnosť súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, keďže žalovaný namietal, že nevystavením faktúry nemohlo dôjsť k vzniku nároku na odmenu, a to v súvislosti s výslovnou dohodou zmluvných strán podľa článku V. Zmluvy o spolupráci (a nie zániku práva, ako to v odôvodnení uvádza súd prvej inštancie). V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to, že žalobcom uplatňovaný nárok z titulu cieľovej odmeny nikdy nevznikol, keďže okrem toho, že nedošlo k dodaniu služieb zo strany právneho predchodcu žalobcu, tak neboli ani splnené formálne podmienky zmluvy, medzi ktoré patrilo aj vystavenie faktúry zo strany právneho predchodcu žalobcu, a teda tento domnelý nárok nemožno platne uznať žiadnym právnym úkonom, a ani konkludentne, a nemožno tento domnelý nárok ani platne postúpiť inému subjektu.

18. V odvolaní žalovaný k výške uplatneného nároku uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 60.) mal nárok na odmenu preukázaný, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jednotlivé zmluvy o poskytnutí NFP boli zverejnené v priebehu mesiacov 12/2022-05/2023. Žalobca v súdnom konaní predložil ako dôkaz len oznámenie o zverejnení jednotlivých zmlúv o NFP, na ktorom absentovala výška schválených NFP. Avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca si uplatnil nárok na cieľovú odmenu v správnej výške, keďže cieľová odmena sa vypočítava podľa výšky schválených NFP, ale žalobca nepredložil súdu jediný dôkaz, z ktorého by vyplývala výška schválených NFP jednotlivým klientom žalovaného. Súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na odmenu práve v ním uplatnenej výške. Okrem toho, právny predchodca žalobcu a žalovaný sa v zmysle spornej zmluvy o spolupráci dohodli na cieľovej odmene, iba v prípade schválenia NFP vo výške najmenej 50.000,00 eur. Aj napriek tomu si žalobca uplatňuje v tomto súdnom konaní odmeny aj za NFP, ktorých schválená výška je menej ako 50.000,00 eur (napr. EKOTEC spol. s r.o.). Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na cieľovú odmenu vo výške 4 % zo schváleného NFP aj v prípade, že výška schváleného NFP je nižšia ako 50.000,00 eur, hoci táto odmena nemá oporu v spornej zmluve o spolupráci. Aj napriek tomu, že výšku uplatnenej sumy žalovaný namietal, súd prvej inštancie sa touto námietkou vôbec nezaoberal a bez ďalšieho považoval nárok žalobcu za uplatnený v správnej výške.

19. V odvolaní žalovaný k platnosti zmluvy o spolupráci uviedol, že sporná zmluva o spolupráci nedostatočne určuje predmet záväzkov jednotlivých zmluvných strán a teda nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto zmluvy o spolupráci. Absolútna neplatnosť pôsobí priamo zo zákona, a to od počiatku a bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá. Na absolútnu

neplatnosť je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, teda bez toho, aby na to upozorňovali strany sporu, a to aj v prípade, ak by zmluvu jedna zo strán alebo obe strany sporu považovali za platnú. Súd prvej inštancie s ohľadom na posúdenie platnosti spornej zmluvy o spolupráci vec nesprávne právne posúdil, keď nevidel dôvod na vyslovenie neplatnosti spornej zmluvy o spolupráci. Navyše súd prvej inštancie pri posudzovaní platnosti zmluvy vychádzal zo zásady, podľa ktorej treba úkon vykladať skôr tak, aby platil, ako aby neplatil. Avšak žalovaný má za to, že pri uplatnení tejto zásady, súd prvej inštancie mal použiť pravidlo in ambigus contra stipulatorem, v zmysle ktorého sa v prípade pochybností o obsahu zmluvy, tieto pripočítavajú na ťarchu toho, kto text zmluvy navrhol. Ako vyplynulo z dokazovania v tomto súdnom konaní, návrh zmluvy o spolupráci predložil žalovanému právny predchodca žalobcu. Pričom súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne uvádza, že obe zmluvné strany v procese negociácie viackrát upravovali znenie samotnej zmluvy. Ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, zmluvné strany počas negociácie menili iba výšku a druh odmeny a spôsob ukončenia zmluvy (napr. výsluch konateľky žalovaného zo dňa 16.12.2024). Predmet zmluvy bol navrhnutý zo strany právneho predchodcu žalobcu a teda neurčitosť predmetu záväzkov jednotlivých zmluvných strán nemôže byť na ťarchu žalovanému. Súd prvej inštancie sa pri posudzovaní platnosti spornej zmluvy o spolupráci v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 44.) nesprávne odvoláva na úkony a správanie zmluvných strán po uzatvorení zmluvy. Pričom okrem iného uvádza, že žalovaný musel považovať zmluvu za platnú, ak od nej chcel odstúpiť. Avšak žalovaný má za to, že toto je pri posudzovaní absolútnej neplatnosti irelevantné. Súd opomenul skutočnosť, že žalovaný neplatnosť zmluvy namietal vo svojom stanovisku zo dňa 16.1.2023, ktoré adresoval právnemu predchodcovi žalobcu, ešte pred postúpením neexistujúcej pohľadávky žalobcovi, a teda aj pred začatím tohto súdneho konania. Nestačí, ak je zmluvným stranám jasné, čo je predmetom právneho úkonu pri jeho uzatváraní, pokiaľ to objektívne nie je známe iným tretím osobám. Avšak dohodnutý predmet zmluvy nebol určitý ani pre zmluvné strany a ďalšie osoby, ktoré sa mali zúčastňovať na plnení zmluvy, keďže ani svedkovia navrhnutí žalobcom (H. D., E. F. G., I. J.), ktorí vypovedali v tomto súdnom konaní, nevedeli zhodne určiť, čo malo byť predmetom zmluvy, aké konkrétne činnosti bol právny predchodca žalobcu povinný dodať a či tieto činnosti mal dodávať pred uzatvorením zmluvy alebo až po uzatvorení zmluvy. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to najmä v nasledovných súvislostiach: Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku (ods. 14. a 47.), súd prvej inštancie má za to, že právny predchodca žalobcu a žalovaný spolupracovali ohľadom získania NFP pre klientov žalovaného, v súvislosti s výzvou na predkladanie žiadostí o NFP (ďalej aj „výzva“), ktorá je predmetom tohto konania, a to približne od februára 2022 a vyústením ich spolupráce malo byť uzatvorenie spornej Zmluvy o spolupráci zo dňa 11.07.2022. Uvedené zistenia súdu prvej inštancie sa nezakladajú na pravdivých skutočnostiach, keďže tak, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, právny predchodca žalobcu a žalovaný približne vo februári 2022 začali iba rokovania o uzatvorení spornej zmluvy o spolupráci a vyústením týchto predzmluvných rokovaní (teda nie spolupráce) bolo uzatvorenie Zmluvy zo dňa 11.7.2022. Je nelogické a v rozpore s obchodnou praxou, aby uzatvorenie zmluvy bolo výsledkom spolupráce zmluvných strán. Uzatvorenie zmluvy predchádza dohodnutej spolupráci zmluvných strán, keďže až zmluva, ktorá by mala obsahovať určitý predmet záväzkov jednotlivých zmluvných strán, môže byť podkladom na spoluprácu. Navyše predmetná výzva bola vyhlásená dňa 1.6.2022, teda nie je možné, aby pred samotným vyhlásením výzvy mohla prebiehať akákoľvek spolupráca medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v súvislosti s prípravou žiadostí o NFP. Žalobca síce tvrdil, že jeho právny predchodca a najmä jeho externí spolupracovníci sa podieľali na príprave predmetnej výzvy, avšak predmetom spornej zmluvy o spolupráci nebolo a ani nikdy nemalo byť vypracovanie výzvy, keďže výzva na predkladanie žiadosti o NFP je pripravovaná na úrovni ministerstva, zamestnancami samotného ministerstva. Nie je možné, aby sa dva súkromné subjekty dohodli na vypracovaní výzvy v prospech ministerstva. Svedkovia H. D. a E. F. G. vo svojich výpovediach uvádzali, že poskytovali služby ešte pred vyhlásením výzvy, a to najmä v súvislosti s vypracovaním finálnej verzie výzvy, aby bola šitá pre potreby konkrétneho klienta, taktiež tvrdili, že je dôležité mať zoznam klientov, lebo v závislosti od toho sa potom posudzuje objem NFP, avšak žalovaný má za to, že uvedenými činnosťami nemôže byť naplnený predmet spornej zmluvy o spolupráci, keďže výzva je tvorená ministerstvom ako poskytovateľom NFP a nie právnym predchodcom žalobcu, a ani iným súkromným subjektom, a nimi uvádzané činnosti nemajú žiaden súvis s vypracovaním žiadosti o NFP. Ďalej súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu zisteniu, ak v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 15.) uvádza, že žalovaný vyhotovil pilotný (pozn. v inej časti odôvodnenia označený aj ako vzorový) projekt pre spoločnosť Bergamo s.r.o. v súčinnosti s právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný od začiatku súdneho konania tvrdil a taktiež preukázal najmä prostredníctvom svedkyne K. L. a emailovej komunikácie s právnym predchodcom žalobcu, že projekt (resp. správne označenie by malo byť „žiadosť o NFP“) pre spoločnosť Bergamo s.r.o. vyhotovil

samostatne, prostredníctvom svojich vlastných zamestnancov a túto žiadosť o NFP pre spoločnosť Bergamo s.r.o. podal do systému ITMS. Tak, ako bolo preukázané v tomto súdnom konaní, až 5 dní po podaní tejto žiadosti do systému ITMS, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že k obsahu tejto žiadosti nemá námietky a schvaľuje jej znenie. Žalovaný pripomína, že vypracovanú žiadosť o NFP pre spoločnosť Bergamo s.r.o. odoslal právnemu predchodcovi žalobcu v needitovateľnom formáte a právny predchodca k tejto žiadosti neposlal žalovanému žiadne pripomienky a ani odporúčania. Teda aké služby poskytol právny predchodca žalobcu, ak žiadosť vypracovanú žalovaným žiadnym spôsobom nepripomienkoval, iba žalovanému oznámil, že nemá žiadne námietky k vypracovanej žiadosti o NFP? Žalovaný počas celého súdneho konania poukazoval na fakt, že ani na žiadosti o NFP pre spoločnosť Bergamo s.r.o. nemohol právny predchodca žalobcu participovať v procese jej prípravy bez akýchkoľvek vstupných údajov o tejto spoločnosti, keďže týmito vstupnými údajmi nedisponoval a právny predchodca žalobcu a ani svedkovia (H. D. a E. F. G.) nikdy priamo s klientom žalovaného nekomunikovali v súvislosti s vypracúvaním žiadosti o NFP. Schválením žiadosti o NFP pre spoločnosť Bergamo s.r.o., za žiadnych okolností nemohlo dôjsť k naplneniu predmetu zmluvy o spolupráci zo strany právneho predchodcu žalobcu, a to nie len s prihliadnutím na to, že žiadosť o NFP bola podaná do systému ITMS 5 dní pred schválením tejto žiadosti o NFP zo strany spoločnosti právneho predchodcu žalobcu, ale aj preto, že právny predchodca sa žiadnym spôsobom nepodieľal na príprave tejto žiadosti o NFP a ani neposkytoval žiadnu súčinnosť v súvislosti s jej prípravou (schválenie znenia žiadosti zo strany právneho predchodcu žalobcu nastalo až 5 dní po jej vypracovaní a odoslaní do systému ITMS). Ani svedok H. D., ktorý podľa svedkyne E. F. G. mal za úlohu žiadosť o NFP pre spoločnosť Bergamo s.r.o. odsúhlasiť neuviedol, že by poskytoval akékoľvek služby v súvislosti s vypracovaním žiadosti o NFP pre spoločnosť Bergamo s.r.o., resp. jej odsúhlasením. Súd prvej inštancie opomenul v odôvodnení napadnutého rozsudku uviesť, že v súdnom konaní bolo preukázané (emailová komunikácia, výpoveď svedka C. C. a výpoveď B. C.), že žalovaný pred odstúpením od zmluvy opakovane vyzýval právneho predchodcu žalobcu na plnenie predmetu zmluvy, keďže mu právny predchodca žalobcu neposkytoval žiadne služby. Ďalej nie je zrejmé, na základe akých vykonaných dôkazov súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 47.) vyhodnotil, že žalovaný nemohol samostatne vypracovať unikátne žiadosti o NFP pre takmer 60 subjektov v období od zverejnenia predmetnej výzvy dňa 1.6.2022 do uzávierky prvého kola dňa 20.7.2022. Uvedené konštatovanie súd prvej inštancie urobil bez akýchkoľvek odborných znalostí a bez preskúmania jednotlivých žiadostí o NFP (keďže kompletné žiadosti o NFP nie sú súčasťou súdneho spisu). Navyše, počet subjektov uvedený súdom prvej inštancie je nesprávny, keďže do uzávierky prvého kola bolo spracovaných len 46 žiadostí o NFP a až následne do uzávierky druhého kola dňa 19.10.2022, bolo spracovaných ďalších 11 žiadostí o NFP. Súd prvej inštancie sa nesprávne domnieva, že za uvedené obdobie nie je možné vypracovať žiadosti o NFP pre uvedený počet subjektov bez použitia vzorovej žiadosti o NFP. V tejto súvislosti žalovaný pripomína, že u žalovaného v predmetnom období pracovalo 10 zamestnancov na trvalý pracovný pomer, ktorých pracovnou náplňou bolo vypracovanie žiadostí o NFP pre klientov žalovaného (teda na jedného zamestnanca pripadá vypracovanie menej ako 5 žiadostí). Tieto skutočnosti podrobne opísala svedkyňa K. L. vo svojej svedeckej výpovedi a predloženom čestnom vyhlásení, z ktorých vyplýva, že žiadosti o NFP pre rôznych klientov súčasne vypracúva 5-7 projektových manažérov a denne je teda pripravovaných množstvo výstupov súčasne. Ak súd prvej inštancie vyhodnocuje, že žiadosť o NFP bola vypracovaná kvalitne, lebo získala vysoký počet bodov, tak je to len zásluhou žalovaného, ktorý celú žiadosť o NFP samostatne, bez pomoci právneho predchodcu žalobcu vypracoval a podal do systému ITMS (právny predchodca žalobcu sa ku vypracovanej žiadosti kladne vyjadril až po jej podaní do systému ITMS). Navyše podľa výpovede svedka H. D., ten mal údajne vypracúvať rôzne tabuľky, rozpočty a výkazy, ktoré mali byť údajne použiteľné pri vypracúvaní jednotlivých žiadostí o NFP. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, svedok H. D. nemal o jednotlivých klientoch žalovaného, ktorým boli vypracúvané žiadosti o NFP, k dispozícii žiadne iné údaje, okrem obchodného mena (a aj v prípade obchodného mena sa jednalo o skomolené názvy, príp. ľahko zameniteľné s názvami iných firiem), s týmito klientami žalovaného svedok H. D. nekomunikoval a teda žalovaný počas súdneho konania opakovane namietal, že bez podrobných informácií o jednotlivých žiadateľoch a ich potrebách a cieľoch, nemohol žiaden externý projektový manažér poskytovať akékoľvek služby súvisiace s vypracovaním žiadostí o NFP. Žalovaný namietal, že od právneho predchodcu žalobcu nedostal jediný vypracovaný dokument, tabuľku, či inú listinu v súvislosti s vypracovaním žiadosti o NFP. Hoci žalobca nepredložil súdu žiaden listinný dôkaz preukazujúci poskytnutie služieb žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu, súd prvej inštancie považoval služby zo strany právneho predchodcu žalobcu za riadne dodané. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 48.) nesprávne domnieva, že ak boli niektoré žiadosti o NFP vypracované a podané do ITMS ešte pred uzatvorením spornej zmluvy o spolupráci,

tak táto skutočnosť by mala údajne potvrdzovať, že právny predchodca žalobcu poskytoval služby ešte pred uzatvorením zmluvy a zároveň sa súd nesprávne domnieva, že ak by právny predchodca žalobcu neposkytol žalovanému žiadne služby tak, by sa žalovaný nezaviazal na poskytnutie odmeny aj pri subjektoch, pri ktorých bola žiadosť o NFP podaná už pred uzatvorením spornej zmluvy o spolupráci. Domnienky súdu prvej inštancie sa nezakladajú na pravdivých skutočnostiach, keďže uvedený priebeh udalostí logicky preukazuje jedine tvrdenia žalovaného, že služby na základe spornej zmluvy o spolupráci mali byť zo strany právneho predchodcu žalobcu poskytované žalovanému až po uzatvorení zmluvy a podaní jednotlivých žiadostí o NFP. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s námietkami, že ak by boli všetky služby na základe spornej zmluvy o spolupráci poskytnuté pred jej uzatvorením, tak by nemal dôvod už túto zmluvu s právnym predchodcom žalobcu uzatvárať a taktiež sa nevysporiadal s námietkou, že ak by od právneho predchodcu žalobcu očakával dodanie akejsi metodiky a „vzorového projektu“, tak by nemal dôvod uvádzať do zoznamu, ktorý tvoril prílohu spornej zmluvy o spolupráci, všetkých svojich klientov, ale uviedol by oveľa menší počet klientov. Aj tieto súvislosti len potvrdzujú tvrdenia žalovaného, že k plneniu záväzku zo zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu malo nastať v období po podaní jednotlivých žiadostí o NFP až do uzatvorenia zmluvy o poskytnutí NFP posledným klientom žalovaného, teda do apríla 2023. A preto, ak žalovaný poslal právnemu predchodcovi žalobcu v októbri 2022 prílohu č. 2 k spornej zmluve o spolupráci, bolo to v dobrej viere a očakávaní, že právny predchodca žalobcu si začne plniť svoje povinnosti zo spornej zmluvy o spolupráci. Súd prvej inštancie nesprávne považoval za dôkaz o poskytnutí služieb skutočnosť, že žalovaný vyzval právneho predchodcu žalobcu na fakturáciu spracovateľského poplatku a následnú úhradu týchto faktúr. Fakturáciou spracovateľského poplatku sa spolupráca medzi zmluvnými stranami ešte len začína a v žiadnom prípade úhrada tohto poplatku nemôže byť dôkazom o riadnom poskytnutí služieb zo strany právneho predchodcu žalobcu. Navyše v čase, keď žalovaný vyzýval právneho predchodcu žalobcu na vystavenie faktúr na spracovateľský poplatok, ešte nemohol ani len tušiť, že k poskytnutiu služieb zo strany právneho predchodcu žalobcu nedôjde. V zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku (ods. 49.), súd prvej inštancie mal za preukázané, že došlo k poskytovaniu služieb zo strany právneho predchodcu žalobcu po uzatvorení spornej zmluvy o spolupráci aj na základe toho, že medzi žalovaným a zamestnankyňou právneho predchodcu žalobcu E. F. G. prebehli telefonické rozhovory a komunikácia prostredníctvom aplikácie M.. Avšak spomínaná komunikácia bola všeobecného charakteru a nemohlo ňou dôjsť k poskytnutiu služieb, keďže ako to svedkyňa uviedla vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní, nie je odbornou zamestnankyňou a taktiež ani na pojednávaní sa nevyjadrila k žiadnej odbornej problematike, takže táto zamestnankyňa právneho predchodcu žalobcu nemohla poskytovať odborné poradenstvo. Súd aj tieto skutočnosti úplne ignoroval a nesprávne dospel k záveru, že týmto právny predchodca žalobcu poskytoval odborné poradenstvo. Súd sa vôbec nezaoberal námietkou žalovaného, že nie je možné poskytovať odborné poradenstvo v hodnote viac ako 383.807,44 eur na diaľku, prostredníctvom zopár správ cez aplikáciu M., a to bez toho, aby o tom neexistovali žiadne dokumenty a výstupy v podobe rôznych výpočtov, tabuliek a ďalších podkladov. Žalovaný opätovne pripomína, že žalobca žiaden takýto dôkaz súdu prvej inštancie nepredložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 52.) nesprávne uvádza, že právny predchodca žalobcu vypracoval pre žalovaného metodiku pre podávanie jednotlivých žiadostí o NFP. Z predložených dôkazov žalovaným (napr. Príloha č. 1 Príručky pre žiadateľa o NFP – Metodický výklad RO k vypracovaniu žiadosti o NFP, t. j. vzor formulára žiadosti o NFP, ktorá bol predložená spolu s vyjadrením žalovaného zo dňa 25.9.2024) jednoznačne vyplýva záver, že metodiku pre podávanie žiadostí o NFP a vzor formuláru žiadosti o NFP vydáva centrálny koordinačný orgán, ktorým je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Vzor formuláru žiadosti o NFP je prílohou č. 1 Príručky pre žiadateľa o NFP. Je teda zrejmé, že metodika pre podávanie jednotlivých žiadostí o NFP nebola vypracovaná právnym predchodcom žalobcu, pričom žalovaný na túto skutočnosť v súdnom konaní poukazoval a svedok I. J. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní potvrdil, že nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu o poskytovaní služieb alebo spolupráci s orgánmi štátu, ktorí vypracovali výzvu a príslušnú metodiku, aj napriek tomu si súd prvej inštancie nesprávne osvojil tvrdenia žalobcu, že právny predchodca žalobcu vypracoval metodiku a „vzorový projekt“, hoci žalobca o tejto skutočnosti nepredložil žiaden listinný dokaz. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 54.) poukazuje na nízku hodnovernosť čestných vyhlásení, ktoré predložil v súdnom konaní žalovaný, a to z dôvodu, že ich pravdepodobne vyhotovil jeden a ten istý subjekt, keďže majú vykazovať spoločné znaky. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dospel k záveru, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k vytvoreniu know-how v súvislosti s vypracúvaním žiadostí o NFP, čím malo dôjsť k dodaniu služieb v zmysle spornej zmluvy o spolupráci. Know-how pri spracúvaní žiadostí o NFP je súhrn praktických znalostí, skúseností, zručností a postupov, ktoré umožňujú a) efektívne vypracovať

žiadosť o NFP tak, aby spĺňala kritériá výzvy a zvýšila šance na schválenie, b) orientovať sa v pravidlách financovania, oprávnených výdavkoch, povinnostiach žiadateľa a administratívnych požiadavkách, c) finančne plánovať, teda vedieť zostaviť rozpočet tak, aby bol realistický, oprávnený a dobre zdôvodnený, d) vyhýbať sa formálnym chybám a obsahovým nedostatkom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu vypracoval akúsi metodiku alebo know-how a taktiež, ako ho odovzdal žalovanému. Žalovaný opäť pripomína, že žalobca v tomto súdnom konaní nepredložil ani žiaden dokument, ktorý by sa podobal na metodiku, ktorú mal podľa jeho tvrdení vypracovať a ani nepreukázal, že by ju žalovanému odovzdal.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

21. K odvolacím námietkam žalovaného k zmluvnej odmene žalobca uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, v zmysle ktorej by sa malo rozlišovať medzi odmenou titulom spracovateľského poplatku a odmenou titulom cieľovej odmeny a v tejto súvislosti odkázal na systematický výklad článku V. bod 5.1. Zmluvy o spolupráci, ktorý obsahuje členenie odmeny na spracovateľský poplatok vo výške 500,00 eur a percentuálne vymedzenú cieľovú odmenu. Pokiaľ by bolo úmyslom zmluvných strán rozlišovať jednotlivé nároky ako samostatné a vzájomne nesúvisiace, neboli by bývali tieto upravené v rámci jedného článku zmluvy. Spochybnil argumentáciu žalovaného, týkajúcu sa vymedzenia spracovateľského poplatku výlučne ako nákladu právneho predchodcu žalobcu spojeného s pokrytím nákladov spojených s evidenciou a monitorovaním žiadostí o NFP v jednotlivých fázach procesu schvaľovania žiadosti o NFP (najmä vo fázach administratívneho overenia, odborného hodnotenia, vyhodnotenia výsledkov a uzatvárania zmlúv s ministerstvom), pretože žalovaný zadefinoval povahu spracovateľského poplatku až v odvolacom konaní, a preto by na túto argumentáciu odvolací súd podľa ako na novotu v konaní nemal prihliadať. Uviedol, že činnosti spojené s evidenciou a monitorovaním žiadosti o NFP mal zastrešovať práve žalovaný, ktorý jediný mal prístup do ITMS systému slúžiacemu okrem iného aj na sledovanie stavu podaných žiadostí o NFP a s tým spojeného schvaľovacieho procesu, a to na základe samostatných zmlúv o spolupráci uzatvorenými s jednotlivými žiadateľmi o NFP. Zo zmluvy o spolupráci nevyplýva žalovaným prezentovaná definícia povahy spracovateľského poplatku. Ďalším rozporuplným tvrdením je argumentácia žalovaného v podanom odvolaní, v zmysle ktorej spracovateľský poplatok „nesúvisel s prípravou žiadosti o NFP a poskytovaním poradenstva.“ Tento argument sa však vylučuje s vyjadrením v podaní žalovaného označenom ako „vyjadrenie vo veci“ zo dňa 6.11.2023, podľa ktorého „spracovateľský poplatok vzniká vykonávateľovi už v počiatočnej fáze spolupráce na základe vystavenej faktúry.“ Ďalším faktom vylučujúcim tvrdenie žalovaného, že spracovateľský poplatok mal predstavovať iba administratívny poplatok za vedenie spisovej dokumentácie v súvislosti s podanou žiadosťou o NFP, predstavuje zmluvné dojednanie článku V. bod 5. ods. 5.3.2. Zmluvy o spolupráci, podľa ktorého v prípade neschválenia žiadosti o NFP z dôvodu pochybenia na strane klienta, vzniká vykonávateľovi nárok na ďalšiu časť 500,00 eur. Pokiaľ by sa spracovateľský poplatok mal vzťahovať výlučne na vedenie spisovej dokumentácie, zamietnutím žiadosti o NFP by platenie ďalšej sumy poplatku stratilo význam, nakoľko pri zamietnutej žiadosti logicky nemá význam ďalšie vedenie administratívneho spisu. Žalobca podľa ustanovení zmluvy o spolupráci nemal mať prístup do ITMS systému, v rámci ktorého prebieha správa a sledovanie procesu NFP, a teda nebolo objektívne možné, aby tento vykonával správu spisu v systéme, do ktorého nemal prístup a je preto nezmyselné, aby za činnosť, ktorú právny predchodca žalobcu objektívne nemohol vykonať, mal mať dojednanú odmenu. Skutočnosť, že iba žalovaný mal prístup do ITMS potvrdila aj konateľka žalovaného na pojednávaní konanom vo veci dňa 16.12.2024, kedy v rámci spontánnej časti výpovede konateľka žalovaného uviedla „je pravda že v tom systéme ITMS pracujeme iba my, to áno“ (viď. zvuková nahrávka 00:51:50). Pokiaľ v zmysle tvrdenia žalovaného práve spracovateľským poplatkom mal mať právny predchodca žalobcu pokryté náklady spojené s evidenciou a monitorovaním žiadostí o NFP v jednotlivých fázach procesu schvaľovania žiadosti o NFP, vyvstáva otázka, prečo mal žalovaný dojednanú niekoľkonásobne vyššiu sumu spracovateľského poplatku s jednotlivými žiadateľmi o NFP, keď mal právny predchodca žalobcu údajne znášať náklady s evidenciou tej, ktorej žiadosti. Žalobca však zdôrazňuje samotnú výpoveď konateľky žalovaného na pojednávaní konanom vo veci dňa 16.12.2024, kedy v rámci spontánnej časti výpovede konateľka žalovaného uviedla, že spracovateľský poplatok slúžil na to, aby žalovaný po podpísaní zmluvy o spolupráci s jednotlivými žiadateľmi o NFP, overil, či tieto subjekty vôbec po formálnej stránke spĺňajú predpoklady a či môžu žiadať o NFP, ako príklad uviedla, že napr. jeden subjekt môže za obdobie 4 rokov vyčerpať len určité množstvo financií (viď. zvuková nahrávka z pojednávania konaného vo veci dňa 16.12.2024

od 00:49 min). Vyjadrenie konateľky žalovaného úplne neguje účelové tvrdenie žalovaného v odvolaní, že by spracovateľský poplatok bol spojený s administráciou spisovej dokumentácie po podaní žiadosti o NFP. Žalobca považuje za absurdné, aby mu žalovaný zaplatil sumu spracovateľského poplatku vo výške 29.400,00 eur za údajnú pasivitu. Takéto konanie by bolo v rozpore s podstatou zmluvného vzťahu. Taktiež si v tejto súvislosti žalobca kladie otázku, prečo sa žalovaný po odstúpení od zmluvy nedomáhal voči právnemu predchodcovi žalobcu vrátenia údajne neoprávnenej sumy spracovateľského poplatku. Absolútnu účelovosť v procesnej obrane žalovaného v kontexte odmeny v časti spracovateľského poplatku preukazuje samotné konanie žalovaného, ktorý po odstúpení od zmluvy a po podaní žaloby tvoriacej predmet súdneho konania vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. zaplatil zostávajúcu sumu odmeny titulom odmeny v časti spracovateľského poplatku. Žalovaný sa rozhodol vykonať čiastočnú úhradu sumy odmeny s vedomím, že túto uhrádza titulom faktúr vystavených na základe zmluvy o spolupráci medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, čím má žalobca za to, že žalovaný jednoznačne uznal dôvodnosť právneho titulu, na základe ktorého plnil. V súvislosti s argumentáciou žalovaného v podanom odvolaní ohľadom cieľovej odmeny, žalobca odmieta tvrdenie, že by cieľová odmena mala byť závislá od pričinenia právneho predchodcu žalobcu. Toto tvrdenie je v rozpore s článkom V. bod 5.1.2. zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Zmluvné dojednanie ohľadom výšky odmeny pre žalobcu, resp. právneho predchodcu žalobcu, sa odvíjalo výlučne od výšky sumy priznaného nenávratného finančného príspevku. Zmluva o spolupráci neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by upravovali závislosť výšky zmluvne dojednanej odmeny od rozsahu pričinenia sa právneho predchodcu žalobcu. Pokiaľ by žalobca vychádzal z tejto teórie žalovaného, tak by tento nemal spochybňovať ani jediné euro vzniknutého nároku na cieľovú odmenu, nakoľko práve pričinením právneho predchodcu žalobcu, jeho odborným poradenstvom, bol vypracovaný zo strany žalovaného pilotný „projekt“, vzorová žiadosť o NFP, ktorá slúžila ako metodika pre vyhotovenie všetkých podaných žiadostí o NFP titulom Zmluvy o spolupráci, čím právny predchodca žalobcu prispel ku schváleniu žiadostí o NFP subjektom, vo vzťahu ku ktorým sa domáha cieľovej odmeny.

22. K odvolacím námietkam žalovaného k uznaniu záväzku žalobca uviedol, že žalovaný napriek tomu, že mu právny predchodca žalobcu údajne neposkytol žiadnu službu titulom zmluvy o spolupráci, napriek následnému odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovaného, v čase po začatí súdneho konania vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. , uhradil časť zmluvnej odmeny. Žalovaný si čiastočným plnením odmeny podľa článku V. Zmluvy o spolupráci v kontexte prebiehajúceho súdneho konania, týkajúceho sa nároku na odmenu titulom rovnakého zmluvného ustanovenia, musel byť vedomý následkov čiastočnej úhrady odmeny podľa zmluvy o spolupráci. Žalobca má za to, že tvrdenia žalovaného v nadväznosti na jeho správanie sa, t. j. úhradu časti odmeny uplatnenej na základe zmluvy o spolupráci, sú vzájomne rozporuplné a zo strany žalovaného ide iba o účelovú argumentáciu v snahe vyhnúť sa splneniu zmluvnej povinnosti a neseniu zodpovednosti za svoje konanie. Je nezmyselné, aby žalovaný v roku 2022 odstúpil od zmluvy o spolupráci pre absolútne neplnenie si zmluvných povinností zo strany právneho predchodcu žalobcu a následne počas prebiehajúceho súdneho konania titulom rovnakého zmluvného vzťahu vykonal úhrady titulom zmluvnej odmeny, na ktorú právnemu predchodcovi pre jeho údajnú pasivitu nemal ani vzniknúť nárok. Žalovaný počas konania na súde prvej inštancie neuviedol, že napriek vykonanej úhrade spracovateľského poplatku rozporuje právny titul vzniku nároku na zmluvnú odmenu, ktorú uhradil. Rovnako tak žalovaný počas súdneho konania nevysvetlil, prečo v kontexte jeho tvrdení o úplnej pasivite právneho predchodcu žalobcu a s tým spojeného odstúpenia od zmluvy, vykonal úhradu údajne domnelého nároku žalobcu, a to tak pred odstúpením od zmluvy, ako aj po odstúpení od zmluvy a začatí súdneho konania.

23. K odvolacím námietkam žalovaného v súvislosti s vystavením faktúry žalobca uviedol, že faktúry vystavené žalobcom neboli právnym titulom vzniku dlhu, tým je splnenie záväzku zo zmluvy na strane žalobcu, z ktorého vyplýva povinnosť pre žalovaného zaplatiť odmenu vo výške podľa dohody v zmluve. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie správne ustálil záver, že vystavenie/nevystavenie faktúry nemá žiadny vplyv na samotný vznik nároku za podmienok bližšie špecifikovaných v zmluvnom vzťahu. Faktúra nie je právnym titulom, ktorý by zakladal práva a/alebo povinnosti, ale ide iba o účtovný doklad, ktorý nemá dopad na vznik nároku na zmluvnú odmenu. Podľa článku V. bod 5.7. zmluvy o spolupráci mal práve žalovaný povinnosť písomne oznámiť právnemu predchodcovi žalobcu skutočnosti, ktoré mu zakladajú nárok na zaplatenie odmeny, resp. jej časti. Právny predchodca žalobcu sa dokonca sám viackrát dopytoval a vyzval žalovaného (viď. emailová komunikácia zo dňa 15.11.2022 medzi konateľkou žalovaného a poverenou pracovníčkou právneho predchodcu, podanie právneho predchodcu žalobcu

označené ako „odstúpenie od zmluvy – odpoveď zo dňa 7.12.2022, vyjadrenie k odpovedi zo dňa 1.2.2023 predžalobná výzva zo dňa 6.2.2023, predžalobná výzva zo dňa 24.2.2023,) aby ho informoval, či došlo ku zverejneniu zmlúv o poskytnutí NFP v centrálnom registri zmlúv. Žalovaný bol v tomto smere pasívny a nesplnil si zmluvnú povinnosť predpokladanú článkom V. bod 5.7. zmluvy o spolupráci. Napriek prejaveniu maximálnej snahy právneho predchodcu žalobcu o komunikáciu so žalovaným a ustálenie informácií zakladajúcich zmluvný nárok na odmenu, žalovaný nebol súčinný a žiadosti právneho predchodcu žalobcu ignoroval. Nesplnením zmluvnej informačnej povinnosti podľa článku V. bod 5.7. sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobca sa o skutočnostiach zakladajúcich jeho nárok na zvyšnú časť zmluvnej odmeny dozvedel až vlastnou činnosťou, z centrálneho registra zmlúv. Po zistení skutočností zakladajúcich nárok na zmluvnú odmenu si právny predchodca žalobcu uplatnil nárok na zostávajúcu zmluvnú odmenu prostredníctvom jednotlivých predžalobných výziev a následne podaním žaloby tvoriacej predmet tohto konania. Vzhľadom na skutočnosť, že si žalovaný napriek viacnásobným písomným žiadostiam zo strany právneho predchodcu nesplnil zmluvne dojednanú informačnú povinnosť, majúcu priamy vplyv na fakturáciu, má žalobca za to, že pre omeškanie žalovaného ohľadom oznámenia skutočností zakladajúcich nárok právneho predchodcu žalobcu na odmenu, nemohol právny predchodca žalobcu nevystavením faktúry porušiť zmluvu o spolupráci. Žalobca poukazuje na znenie samotného článku V. bod 5.7. zmluvy o spolupráci, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako zadávateľ, má právneho predchodcu žalobcu ako vykonávateľa informovať o vzniku skutočností, ktoré zakladajú nárok na vznik odmeny, resp. jej časti. Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že súd prvej inštancie správne ustálil, že rozhodnou skutočnosťou pre vznik nároku na odmenu je splnenie podmienok podľa článku V. bod 5.4. zmluvy o spolupráci, a teda zverejnenie zmluvy o poskytnutí NFP medzi žiadateľmi o NFP a implementačnou agentúrou, a čerpanie prvej zálohovej platby na základe zmluvy o poskytnutí NFP. Podmienky pre vznik odmeny podľa článku V. bod 5.4. zmluvy o spolupráci, od ktorých si žalobca odvíja žalobný nárok, t. j. zverejnenie zmlúv o poskytnutí NFP a následné čerpanie prvých zálohových faktúr nebolo medzi stranami sporné, nakoľko žalovaný toto tvrdenie žalobcu účinne nerozporoval.

24. K odvolacím námietkam žalovaného v súvislosti s výškou odmeny žalobca uviedol, že odmieta tvrdenie žalovaného, že účinne namietal výšku žalobcom uplatneného žalobného nároku. V podanom odvolaní žalovaný v kontexte údajného namietnutia výšky žalobného nároku odkazuje na článok I. odporu a na vyjadrenie žalovaného v záverečnej reči. Žalovaný v článku I. odporu iba vo všeobecnosti uviedol, že uplatnený nárok neuznáva čo do výšky a čo do dôvodu, avšak neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými by vyvrátil žalobcom uplatnenú výšku odmeny a rovnako tak nenamietal výšku schválených súm NFP, tak ako ich žalobca špecifikoval v žalobe. Žalovaný neuviedol, z akého dôvodu by žalobcom uplatnená výška a spôsob výpočtu odmeny nemala byť správna, resp. ako by mal žalobca správne vyčísliť uplatnenú výšku. Žalovaný počas konania nerozporoval výšku priznaných NFP jednotlivých žiadateľov, nerozporoval čerpanie zálohových platieb žiadateľmi o NFP, ako ani spôsob výpočtu výšky odmeny, pričom táto bola žalobcom podrobne špecifikovaná v žalobnom návrhu. Ku tvrdeniam žalovaného, že si žalobca nesprávne uplatňuje aj nárok na odmenu za NFP u subjektov, ktorých výška schváleného NFP bola menej ako 50.000,00 eur, žalobca uvádza, že ide o procesnú obranu žalovaného uplatnenú až v odvolacom konaní, a preto by na túto argumentáciu odvolací súd podľa , ako na novotu v konaní nemal prihliadať. Žalobca v tejto súvislosti odkazuje aj na emailovú komunikáciu zo dňa 18.10.2022 medzi konateľkou žalovaného a poverenou pracovníčkou právneho predchodcu žalobcu (ktorá bola predložená žalobcom vo vyjadrení k odporu zo dňa 02.10.2023), ktorej predmet bol označený „fdw: tabuľka“ a ktorej obsahom bol zoznam žiadateľov NFP a výška NFP, okrem iných aj žiadateľov WAGON SLOVAKIA KOŠICE, a.s. s NFP vo výške 32.046,03 eur, EKOTEC spol. s r.o. s NFP vo výške 49.778,72 eur. Podľa názoru žalobcu aj z emailovej správy zo dňa 18.10.2022 plynie logický záver, že odmena za schválené NFP sa mala vzťahovať ku všetkým klientom, aj tým so schválenou výškou NFP pod 50.000,00 eur, nakoľko v opačnom prípade, by ich žalovaný nešpecifikoval v rámci prehľadu schválených žiadostí, ktoré zasielal na vedomie právnemu predchodcovi žalobcu.

25. K odvolacím námietkam žalovaného v súvislosti s neplatnosťou zmluvy žalobca uviedol, že pokiaľ mal žalovaný za to, že pre neurčitosť predmetu jednotlivých záväzkov je zmluva neplatná, je nelogické, aby odstupoval od podľa neho neplatnej zmluvy. Žalovaný od zmluvy odstupoval v právnom zastúpení, ak sa teda rozhodol využiť inštitút odstúpenia od zmluvy, musel si byť aj s ohľadom na právne zastúpenie vedomý podstaty inštitútu odstúpenia. Pokiaľ by mala byť v zmysle tvrdení žalovaného zmluva o spolupráci neplatná pre neurčitosť vymedzenia jej predmetu, prečo sa žalovaný

nedomáhal odstránenia tejto neurčitosti, resp. spresnenia predmetu zmluvného záväzku, či už v rámci predzmluvných rokovaní, resp. bezprostredne po uzatvorení zmluvného vzťahu. Žalovaný sa nielenže nedomáhal údajnej neplatnosti zmluvy, ale titulom podľa neho neplatnej zmluvy o spolupráci aj plnil v prospech právneho predchodcu žalobcu a v októbri 2022 rozširoval okruh subjektov, na ktorých sa mala zmluva vrátane odmeny vzťahovať, z čoho možno usudzovať, že v čase plnenia nespochybňoval predmet zmluvného vzťahu. V neposlednom rade žalobca poukazuje, že žalovaný, podľa ktorého je predmet zmluvy o spolupráci neurčitý, zároveň odstupuje od zmluvy pre údajné porušenie povinností právneho predchodcu žalobcu, vyplývajúce mu z článku III. bod 3.1. zmluvy o spolupráci, t. j. predmetu zmluvy. Ako môže žalovaný odstupovať pre porušenie povinností, ktoré sám nevie určiť? Taktiež zmätočne pôsobí argumentácia žalovaného v podaní zo dňa 16.1.2023, na ktoré odkazuje v podanom odvolaní, ak tvrdí, že právny predchodca žalobcu si nesplnil svoj hlavný záväzok, a preto žalovaný platne odstúpil od zmluvy a na druhej strane v totožnom podaní uvádza, že samotná zmluva o spolupráci je neplatná pre nedostatočné určenie predmetu zmluvy. Táto rozporuplná argumentácia podľa názoru žalobcu evokuje účelovosť v konaní žalovaného, ktorý akoby sám nevedel ustáliť, či je zmluva platná alebo neplatná a používa argumentáciu o platnosti/neplatnosti zmluvy a/alebo odstúpenia od zmluvy podľa toho, ako mu to vyhovuje. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, podľa ktorého ani svedkovia navrhnutí žalobcom, nemali byť schopní zhodne určiť, čo malo byť predmetom sporu. Žalobcom navrhnutý svedok A. D. nemal dôvod disponovať vedomosťou o náležitostiach zmluvného vzťahu, ktorého nebol účastníkom, pričom svedok potvrdil, že nemal vedomosť o zmluve o spolupráci uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Svedkovia A. J. a D. E. F. G., naopak pri svedeckej výpovedi podrobne uviedli a popísali, v čom spočívala dojednaná spolupráca, a že táto prebiehala počnúc februárom 2022, teda ešte pred formálnym uzatvorením zmluvného vzťahu. Žalovaný podmieňuje údajnú neplatnosť zmluvy pre porušenie zmluvnej povinnosti právneho predchodcu žalobcu podľa článku VII. bod 7.2. (čo žalobca zásadne odmieta), žalobcovi nie je zrejmé, na základe akého dojednania predmetného článku zmluvy o spolupráci žalovaný odvíja tvrdenú neplatnosť. Článok VII. zmluvy o spolupráci, ako ani iné zmluvné ustanovenie, nepodmieňuje porušenie akejkoľvek povinnosti neplatnosťou zmluvy o spolupráci ako celku. Pokiaľ by mala niektorá zo zmluvných strán porušiť povinnosť podľa článku VII. zmluvy o spolupráci, má žalobca za to, že z výkladu tohto článku zmluvy možno vyvodiť záver o možnosti vzniku nároku na náhradu škody, pokiaľ by nejaká škoda porušením danej povinnosti vznikla druhej zmluvnej strane, avšak v žiadnom prípade nie je možné ustáliť záver, že by prípadné porušenie tohto článku zmluvy mohlo zakladať neplatnosť zmluvného vzťahu ako celku. Okrem toho, účelovosť v tvrdeniach žalovaného preukazuje skutočnosť, že žalovaný rovnaké zmluvné ustanovenie (t. j. článok VII. bod 7.2. Zmluvy o spolupráci), dojednal aj v zmluvných vzťahoch, ktoré uzatváral žalovaný priamo so žiadateľmi o NFP. V súvislosti s posúdením platnosti zmluvy žalobca zdôraznil právny názor najvyšších súdnych autorít, podľa ktorého pokiaľ existuje výklad v prospech platnosti zmluvy a zároveň výklad v neprospech platnosti zmluvy, majú súdy aplikovať výklad, ktorý je v prospech platnosti zmluvy, resp. zmluvného ustanovenia. Poukázal na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít: nález Ústavného súdu SR sp. zn. (ktorý citoval), rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. (ktoré citoval).

26. K odvolacím námietkam žalovaného v súvislosti s plnením predmetu zmluvy žalobca odmietol účelové tvrdenie žalovaného o neposkytovaní žiadnych služieb zo strany právneho predchodcu žalobcu. Žalobca v tomto smere poukázal na komunikáciu, ktorá bola predložená spolu s vyjadrením žalobcu zo dňa 26.9.2024, ktorú citoval. Uviedol, že okrem svedeckých výpovedí svedkov A. J., D. F. G., A. D. aj písomná komunikácia prostredníctvom mobilnej aplikácie medzi konateľkou žalovaného a poverenou pracovníčkou právneho predchodcu žalobcu dokazuje, že komunikácia a poradenstvo zo strany právneho predchodcu žalobcu prebiehala tak pred uzatvorením zmluvného vzťahu, ako aj po uzatvorení zmluvného vzťahu, skoro do času odstúpenia od zmluvy pre údajné neplnenie si zmluvných povinností zo strany právneho predchodcu žalobcu. Z komunikácie medzi poverenou pracovníčkou právneho predchodcu žalobcu, pani D. F. G. a konateľkou žalovaného A. C. vyplýva, že spolupráca medzi zmluvnými stranami na základe zmluvy o spolupráci prebiehala ešte v októbri 2022. V prípade právneho predchodcu žalobcu a žalovaného už historicky existovala vzájomná spolupráca, nepotrebovali zmluvné strany hneď písomne vymedziť okruh vzájomných práv a povinností. Tak ako vyplynulo aj z výpovedí svedkov, po dohode o spolupráci na výzve operačného projektu Ľudské zdroje, kód výzvy OPĽZDOP-2022/8.1.1./RO-01, spolupráca a dojednávanie detailných podmienok spolupráce prebiehali súčasne, a to s poukazom na charakter predmetu zmluvnej spolupráce. Po vyhlásení výzvy je časový limit, do kedy je potrebné predložiť žiadosti o NFP, aby sa na ne prihliadalo. Je nelogické, aby pri odborne zložitej agende, ktorá si vyžaduje ohraničenie vstupných parametrov, sa

spolupráca začala až momentom vyhlásenia výzvy, a to aj s poukazom na počet zmluvne dojednaných žiadateľov o NFP. Práve predpríprava podkladov a určenie „pilotného vzoru“, podľa mantinelov ktorého sa mali vyhotoviť ostatné žiadosti o NFP, bola kľúčová pre úspešnosť získania NFP. K tvrdeniu žalovaného, ktorý namietal, že spolupráca medzi zmluvnými stranami mohla prebiehať v čase pred vyhlásením výzvy v súvislosti s prípravou žiadostí o NFP, keďže žiadosť o NFP je možné vypracovať až na základe vyhlásenej výzvy, uviedol, že proces prípravy výzvy neprebieha zo dňa na deň. Príslušný rezort má programové rámce vyrokované a odsúhlasené Európskou komisiou na programové obdobie siedmych rokov. V rámci internej stratégie sa príslušný rezort rozhodne, v akom období a akého zamerania bude priebežne výzvy vyhlasovať. Uvedené je možné si v rámci konzultácií pre verejnosť odkomunikovať s príslušnými pracovníkmi rezortu. Ďalej rezort pravidelne uvádza na svojom webovom sídle tzv. harmonogramy výziev, ktoré nie sú záväzné, majú informatívny charakter. Rezort ich môže kedykoľvek zmeniť, aktualizovať, meniť zameranie plánovaných výziev, ale všetko len v intenciách schváleného operačného programu. Preto je najideálnejšia osobná konzultácia v rámci konzultačných hodín poskytovaných rezortom pre verejnosť. Proces, počas ktorého sa výzva kreovala slúžil pre právneho predchodcu žalobcu a jeho spolupracovníkov okrem iného aj na vymedzenie okruhu potenciálnych klientov, ktorí by mohli spĺňať predpoklady stanovené výzvou pre úspešné získanie NFP. Právny predchodca žalobcu a jeho spolupracovníci nevypracovávali výzvu, ale sa aktívne o proces prípravy predmetnej výzvy zaujímali a disponovali informáciami, ktoré neskôr distribuovali konateľke žalovaného, a tá s nimi následne pracovala. Mala konkurenčnú výhodu oproti iným spoločnostiam, ktoré týmito informáciami nedisponovali, vedela si postupne so všetkými potenciálnymi klientami kritériá a nastavenia projektov odkomunikovať a v termíne určenom na predkladanie žiadostí, postupne všetky žiadosti podať. Ak by týmito informáciami konateľka žalovaného nedisponovala od právneho predchodcu žalobcu, tak by nemala na základe čoho ponúkať klientom možnosť zapojenia sa do predmetnej pripravovanej výzvy. Nemala by možnosť vypracovať modelové návrhy rozpočtov projektov pre potenciálnych klientov, nemala by aké informácie komunikovať s potenciálnymi klientami a musela by čakať až na samotné oficiálne vyhlásenie výzvy na webovom sídle rezortu práce. Žalovaný však na základe informácií od predchodcu žalobcu pripravoval postupne svojich klientov na podmienky výzvy, pracoval so získanými údajmi, konzultoval veci k príprave rozpočtov, samotných žiadostí, podstatne skôr pred oficiálnym vyhlásením výzvy. Žalobca odmietol tvrdenie žalovaného, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedostal žiadny dokument. Svedkovia A. J. a D. F. G. zhodne uviedli, že so žalovaným komunikovali osobne, písomne, prostredníctvom portálu N. vytvoreného žalovaným, kam právny predchodca žalobcu prostredníctvom poverenej pracovníčky pani D. F. G. vkladal jednotlivé dokumenty. Nakoľko však žalovaný zrušil právnemu predchodcovi žalobcu prístup do portálu, tento objektívne nemohol preukázať, aké dokumenty a výstupy boli žalovanému predložené. Komunikáciu formou portálu potvrdila aj samotná konateľka žalovaného. Žalobca považuje vymedzenie dôvodov, titulom ktorých žalovaný odvíja preukázanie neposkytovania služieb zo strany právneho predchodcu žalobcu (viď. bod 37. tohto vyjadrenia) za nezmyselné a zavádzajúce. Zo zmluvných ustanovení zmluvy o spolupráci, ako ani zo svedeckých výpovedí, z písomných vyjadrení nevyplýva a žalobca nikdy netvrdil, že by sa právny predchodca žalobcu mal podieľať na vyhotovení výzvy na predkladanie žiadostí o NFP. Žalobca počas konania, ako aj ním navrhnutí svedkovia uvádzali, že proces vyhotovenia výzvy v podobe, ako bola v nadväznosti na zmenu podmienok výzvy, právny predchodca žalobcu a jeho spolupracovníci „vychytávali muchy“ v pripravovaných podkladoch vyhotovených v kontexte dostupných informácií a pracovných skupín. Počas procesu tvorby finálnej podoby výzvy sa tvorili rôzne pracovné skupiny, pričom právny predchodca žalobcu práve prostredníctvom externých spolupracovníkov mal vedomosť o procese vývoja predmetnej výzvy, a práve preto vedel žalovanému poskytnúť poradenstvo v súvislosti s budúcimi žiadosťami o NFP, aby tieto mohli byť úspešné a jednotliví žiadatelia mohli získať NFP. V tejto súvislosti odkazuje žalobca na svedeckú výpoveď pani D. F. G., uskutočnenej na pojednávaní konanom vo veci dňa 25.03.2024, kde svedkyňa na otázku „odkiaľ ste mali vedomosť o výzve na predmetný projekt?“ uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že nešlo o ich prvý projekt, vedeli o výzve z harmonogramu výziev, ktorý je zverejňovaný na ministerskej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Skutočnosť, že informáciu o pripravovanej výzve bolo možné dohľadať v harmonograme výziev potvrdila aj konateľka žalovaného pri jej výsluchu uskutočnenom na pojednávaní konanom dňa 16.12.2024. Žalobca má za to, že sa žalovaný snaží navodiť dojem, že právny predchodca žalobcu bol v rámci schvaľovania projektu pre spoločnosť Bergamo s.r.o. akoby nadbytočným článkom, nakoľko tento neposkytol žalovanému žiadne služby. Predmetné tvrdenie žalovaného je podľa názoru žalobcu opäť rozporuplné, nakoľko pokiaľ by sa právny predchodca žalobu nepodieľal na príprave podkladov na účely vypracovania jednotlivých žiadostí, z akého dôvodu by žalovaný zasielal právnemu predchodcovi žalobcu pripravenú žiadosť o NFP na kontrolu a schválenie, keby právny predchodca

žalobcu vôbec neposkytoval podporné a konzultačné služby? V tomto kontexte žalobca poukazuje aj na emailovú správu zo dňa 11.7.2022 (predloženú žalobcom spolu s vyjadrením zo dňa 26.9.2024), kde konateľka žalovaného zasielala pani F. G. správu s predmetom označenom ako „žiadosť na kontrolu“, obsahom ktorej bolo zaslanie vypracovanej žiadosti o NFP, vrátane jej príloh žiadateľa spoločnosti Bergamo s.r.o. Zo samotného označenia emailovej správy ako „žiadosť na kontrolu“ je zrejmé, že musel existovať dôvod, pre ktorý žalovaný zasielal vypracovanú dokumentáciu na odbornú kontrolu a posúdenie právnemu predchodcovi žalobcu, a teda že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému potrebnú odbornú pomoc a poradenstvo, titulom ktorej žalovaný pripravil žiadosť o NFP pre spoločnosť Bergamo s.r.o., ktorú následne poslal na kontrolu právnemu predchodcovi žalobcu. K samotnej žiadosti o NFP žalobca zdôrazňuje, že nikdy netvrdil, že by táto žiadosť pre spoločnosť Bergamo s.r.o. mala byť vyhotovená právnym predchodcom žalobcu, naopak od začiatku súdneho sporu žalobca uvádza, že žiadosť o NFP pre spoločnosť Bergamo s.r.o. bola vyhotovená žalovaným, avšak na základe predchádzajúcich výstupov a podkladov vyhotovených a dodaných zo strany právneho predchodcu žalobcu, a práve z tohto dôvodu bola aj táto „vzorová žiadosť“ zasielaná žalovaným právnemu predchodcovi žalobcu na schválenie, teda či žalovaný správne aplikoval rady a podklady poskytnuté právnym predchodcom žalobcu. Potreba dôkladnej prípravy pred samotným podaním žiadosti bola potvrdená aj samotnou konateľkou žalovaného, ktorá pri výsluchu na pojednávaní konanom dňa 16.12.2024 pri spontánnej výpovedi poukázala na fakt, že výzva má nejaké termíny, dokedy treba podať žiadosti, pričom podané žiadosti sa už nedajú ďalej komunikovať, keď sa podajú, tak sú tieto žiadosti uzavreté, s tým, že ministerstvo umožňuje podanie opravného prostriedku, ale iba na účely odstránenia formálnych náležitostí, ale samotné hodnotenie, či bola správne zvolená téma žiadosti, či žiadateľ vystihol výzvu, to už posudzuje odborný hodnotiteľ, ktorý ju buď schváli, alebo nie, a od právneho predchodcu žalobcu sa očakávalo, že sa bude podieľať na odbornej stránke, aby tá šanca na úspech žiadostí bola čím vyššia (viď. zvuková nahrávka od 00:25 min). Pokiaľ, ako vyplýva z prednesu samotnej konateľky žalovaného, nie je možné po nahratí žiadostí o NFP do systému ITMS meniť z hľadiska podstatných náležitostí, je absolútne nepravdivá a účelová argumentácia žalovaného, že činnosť právneho predchodcu žalobcu podľa zmluvy o spolupráci bola naviazaná výlučne na poradenstvo po podaní žiadosti o NFP. Práve žiadosť o NFP pre spoločnosť Bergamo s.r.o. mala po jej schválení slúžiť pre žalovaného ako ten „pilotný vzorový projekt“, podľa metodiky ktorého mali postupovať aj pri vyhotovovaní iných žiadostí o NFP. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že všetka poradenská a odborná činnosť právneho predchodcu žalobcu sa zhmotnila v podobe „vzorovej žiadosti Bergamo“, ktorá mala slúžiť ako „metodika“ pre vyhotovenie všetkých žiadostí o NFP. Pokiaľ by na úspešné vyplnenie žiadosti o NFP stačilo použiť vzor zverejnený Ministerstvom financií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, nedáva zmysel vôľa žalovaného spolupracovať na procese získavania NFP s právnym predchodcom žalobcu. Žalobca odkazuje na výpoveď konateľky žalovaného, ktorá sama potvrdila, že proces vyhotovenia žiadosti je náročný, nakoľko je potrebné posúdiť možnosti každého žiadateľa. K tvrdeniu žalovaného, že právny predchodca žalobcu, resp. jeho externí spolupracovníci nekomunikovali so žiadateľmi o NFP uviedol, že to nikdy netvrdil. Titulom dohody zmluvných strán komunikácia s jednotlivými klientmi nemala byť úlohou právneho predchodcu, ale táto činnosť mala byť výhradne agendou žalovaného. Zo zmluvných dojednaní nevyplýva, že by mal právny predchodca žalobcu komunikovať s jednotlivými subjektmi a rovnako tak nevyplýva, že by tento mal podávať žiadosti do ITMS. Tieto skutočnosti v konečnom dôsledku potvrdzuje aj fakt, že práve žalovaný bol subjekt, ktorý uzatváral s jednotlivými žiadateľmi o NFP (podľa prílohy zmluvy o spolupráci) samostatné zmluvy o spolupráci na účely prípravy a podania žiadosti o NFP. Pokiaľ by mal právny predchodca žalobcu participovať na komunikácii a fyzickej príprave jednotlivých žiadostí o NFP, nebol by tento uzatváral zmluvný vzťah so žalovaným, ale priamo s jednotlivými žiadateľmi, resp. by bol právny predchodca žalobcu spolu so žalovaným v zmluvnom vzťahu s jednotlivými žiadateľmi. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že podľa jeho názoru je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný z dôvodu, že súd neuviedol, na základe akých vykonaných dôkazov dospel k skutkovým zisteniam, nakoľko súd v bodoch 39. - 59. rozsudku jasne uviedol, aké dôkazy a skutočnosti bral do úvahy pri rozhodovaní, zároveň táto námietka žalovaného nie je relevantná, nakoľko otázka nepreskúmateľnosti toho ktorého rozhodnutia súdu, spadá podľa názoru žalobcu pod odvolací dôvod podľa , a to súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný však pri vymedzení odvolacích dôvodov neuviedol odvolací dôvod podľa , ale tento podal odvolanie výlučne podľa , písm. f), písm. h) .

27. Žalovaný odvolaciu dupliku nepodal, vyjadrenie žalobcu mu bolo doručené 26.4.2025.

28. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa – a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

29. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

30. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a procesného postupu súdu prvej inštancie v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov a relevantných odvolacích námietok žalovaného v podanom odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre správne a úplne zistenie skutkového stavu prejednávanej veci. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje ( ). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu odvolateľa a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd udáva:

31. Odvolací dôvod podľa (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že ide o také porušenie procesných predpisov (iná vada), ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

32. Odvolací súd k odvolacej námietke inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, konštatuje, že žalovaný k tejto odvolacej námietke neuviedol žiadne tvrdenia a odvolací súd ich z obsahu odvolania ani nezistil.

33. Odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené, spôsobom vyplývajúcim z ustanovení o vykonávaní dokazovania.

34. Odvolací súd uvádza, že v zmysle , každé súdne rozhodnutie musí mať svoj skutkový a právny základ. Skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov. Skutkové poznatky súd získava viacerými spôsobmi, predovšetkým dokazovaním. Súd ale môže pri získavaní skutkového základu rozsudku (skutkových poznatkov) postupovať len spôsobom stanoveným v . Predmetom zisťovania v civilnom procese nie je celá objektívna realita, ktorá bola a je prítomná v čase od vzniku právneho vzťahu, o ochranu ktorého v konaní ide, do času rozhodovania súdu vo veci samej. Základné obmedzenie rozsahu zisťovania skutkového stavu predstavuje relevancia tej-ktorej skutočnosti pre konanie a rozhodovanie súdu o konkrétnej žalobe. Dokazovanie je, samozrejme, základným spôsobom obstarávania skutkových poznatkov súdom. Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie. Svoj postoj k týmto návrhom musí odôvodniť v rozhodnutí vo veci samej. Štandardnými dôvodmi pre zamietnutie návrhu na vykonanie dôkazu sú: a) skutočnosť, ktorá má byť dôkazom preukázaná, nemá relevantnú súvislosť s predmetom konania, b) dôkaz nie je podľa názoru súdu spôsobilý preukázať posudzovanú skutočnosť (sem patrí irelevantnosť

dôkazu, ako aj jeho neprípustnosť) a c) dôkaz je (už) nadbytočný, pretože súd si už vytvoril záver o predmetnej skutočnosti. Ďalším dôvodom pre zamietnutie dôkazného návrhu (alebo neprihliadnutie na uplatnený prostriedok procesného útoku či procesnej obrany) je uplatnenie sudcovskej koncentrácie ( ). V zákonom exaktne stanovených prípadoch (pozri e súd vykonať aj dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhli. Svoju dôkaznú iniciatívu musí ale súd udržateľne odôvodniť. Sporové strany majú svoju procesnú aktivitu realizovať predovšetkým prostredníctvom prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany.

35. Úlohou súdu v rámci dokazovania je teda určiť, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude preukazovať a ktoré dôkazy súd vykoná, t. j. aktívne nevyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“ či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Pre súd je rozhodujúcim to, aký skutkový stav vyplynul zo zhromaždených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany sporu sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať, resp. dosiahnuť to, aby ich súd vyhodnotil v jej prospech. Toto sa žiada zdôrazniť aj v súvislosti s odvolacími námietkami týkajúcimi sa nesprávnych skutkových zistení.

36. K odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd z obsahu odvolania žalovaného odvodil tieto odvolacie námietky:

1) súd prvej inštancie mal preukázané (ods. 14. a 47.), že právny predchodca žalobcu a žalovaný spolupracovali ohľadom získania NFP pre klientov žalovaného v súvislosti s výzvou na predkladanie žiadostí o NFP približne od februára 2022 a vyústením ich spolupráce malo byť uzatvorenie spornej Zmluvy o spolupráci zo dňa 11.7.2022, právny predchodca žalobcu a žalovaný pritom približne vo februári 2022 začali iba rokovania o uzatvorení spornej zmluvy o spolupráci a vyústením týchto predzmluvných rokovaní (teda nie spolupráce) bolo uzatvorenie Zmluvy zo dňa 11.7.2022, 2) súd prvej inštancie mal preukázané, že schválením žiadosti o NFP pre spoločnosť Bergamo s.r.o. došlo k naplneniu predmetu zmluvy o spolupráci zo strany právneho predchodcu žalobcu, pričom právny predchodca sa žiadnym spôsobom nepodieľal na príprave tejto žiadosti o NFP a ani neposkytoval žiadnu súčinnosť v súvislosti s jej prípravou, 3) súd prvej inštancie mal preukázané, potom ako žiadosť o NFP pre spoločnosť Bergamo s.r.o. bola úspešná, že sa aj pri žiadostiach o NFP pre ďalších klientov žalovaného postupovalo podľa žiadosti o NFP pre spoločnosť Bergamo s.r.o., 4) súd prvej inštancie mal preukázané (ods. 47.), že žalovaný nemohol samostatne vypracovať unikátne žiadosti o NFP pre takmer 60 subjektov v období od zverejnenia predmetnej výzvy dňa 1.6.2022 do uzávierky prvého kola dňa 20.7.2022, uvedené konštatovanie súd prvej inštancie urobil bez akýchkoľvek odborných znalostí a bez preskúmania jednotlivých žiadostí o NFP (kompletné žiadosti o NFP nie sú súčasťou súdneho spisu), 5) súd prvej inštancie mal preukázané (ods. 48.), že ak boli niektoré žiadosti o NFP vypracované a podané do ITMS ešte pred uzatvorením spornej zmluvy o spolupráci, tak právny predchodca žalobcu poskytoval služby ešte pred uzatvorením zmluvy, pritom sa vôbec nevysporiadal s námietkami žalovaného, že ak by boli všetky služby na základe spornej zmluvy o spolupráci poskytnuté pred jej uzatvorením, nemal by dôvod zmluvu s právnym predchodcom žalobcu uzatvárať a ani uvádzať do zoznamu, ktorá tvorila prílohu spornej zmluvy o spolupráci, všetkých svojich klientov, ale uviedol by oveľa menší počet klientov, 6) súd prvej inštancie nesprávne považoval za dôkaz o poskytnutí služieb skutočnosť, že žalovaný vyzval právneho predchodcu žalobcu na fakturáciu spracovateľského poplatku a následnú úhradu týchto faktúr, 7) súd prvej inštancie sa nezaoberal námietkou žalovaného, že nie je možné poskytovať odborné poradenstvo v hodnote viac ako 383.807,44 eur na diaľku bez toho, aby o tom neexistovali žiadne dokumenty a výstupy v podobe rôznych výpočtov, tabuliek a ďalších podkladov, 8) súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k vytvoreniu know-how v súvislosti s vypracúvaním žiadosti o NFP, žalobca pritom v tomto súdnom konaní nepredložil ani žiaden dokument, ktorý by sa podobal na metodiku, ktorú mal podľa jeho tvrdení vypracovať a ani nepreukázal, že by ju žalovanému odovzdal.

37. Odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu súdu prvej inštancie konštatuje, že súd prvej inštancie dal v dôvodoch rozhodnutia odpoveď, akým spôsobom hodnotil dôkazy relevantné pre zodpovedanie nastolených otázok.

38. Odvolací súd vo všeobecnosti k námietkam žalovaného týkajúcim sa nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že jeho námietky vo svojej podstate smerujú voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. Hodnotením dôkazov je ale činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ().

39. Odvolací súd zdôrazňuje, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti stranami tvrdené, má sudca za preukázané, a ktorými tvorí zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných skúseností, pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a vierohodnosť. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom a zohľadňujú námietky žalovaného. Hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie tak zodpovedá zásadám formálnej logiky a aj po preskúmaní postupu súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu vychádza z relevantných dôkazov produkovaných v spore.

40. Napriek vyššie uvedenému, vo vzťahu k prvej odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie jasne v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 47.) odôvodnil skutkový záver, že právny predchodca žalobcu a žalovaný spolupracovali ohľadom získania NFP pre klientov žalovaného v súvislosti s výzvou na predkladanie žiadostí o NFP približne od februára 2022, formovanie konečnej výzvy a uzavretie Zmluvy o spolupráci. Aj odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu súdu prvej inštancie mal preukázaný skutkový stav, ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie (okrem iného výpoveď konateľky žalovaného na pojednávaní 16.12.2024 – č. l. 451 a nasl. spisu súdu prvej inštancie).

41. Vo vzťahu k druhej odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie jasne v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 48.) odôvodnil skutkový záver, ako sa právny predchodca žalobcu podieľal na vytvorení vzorového projektu žiadosti o NFP pre Bergamo s.r.o., ktorý bol zároveň podkladom pre všetky ostatné projekty. Aj odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu súdu prvej inštancie mal preukázaný skutkový stav, ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie (okrem iného Rozpočet_projektu_s_podrobným_komentárom_bergamo, žiadosť na kontrolu – email na č. l. 395 spisu súdu prvej inštancie).

42. Vo vzťahu k tretej odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 47.) odôvodnil skutkový záver, že pri žiadostiach o NFP pre ďalších klientov žalovaného sa postupovalo podľa žiadosti o NFP pre spoločnosť Bergamo s.r.o. Aj odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu súdu prvej inštancie mal preukázaný skutkový stav, ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie (okrem iného časť komunikácie medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným – č. l. 390 až 426 spisu súdu prvej inštancie).

43. Vo vzťahu k štvrtej odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 47., ods. 49.) odôvodnil skutkový záver, prečo v časovom horizonte od vyhlásenia výzvy dňa 1.6.2022 do uzávierky v prvom kole 20.7.2022 bolo možné zabezpečiť vyhotovenie projektov pre 60 klientov žalovaného. Aj odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu súdu prvej inštancie mal preukázaný skutkový stav, ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie (okrem iného výpovede svedkov ako sa kreovala výzva, ako prebiehalo

podanie žiadosti, doplnenie žiadosti - výpoveď svedkyne E. F. G. na pojednávaní 25.3.2024, výpoveď svedka H. D. na pojednávaní 25.3.2024, výpoveď konateľky žalovaného na pojednávaní 16.12.2024, výpoveď svedka I. J. na pojednávaní 16.12.2024).

44. Vo vzťahu k piatej odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 48., ods. 49.) odôvodnil skutkový záver, že právny predchodca žalobcu poskytoval služby aj pred uzatvorením zmluvy, aj po uzavretí zmluvy, ak aj boli niektoré žiadosti o NFP vypracované a podané do ITMS ešte pred uzatvorením spornej zmluvy o spolupráci. Aj odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu súdu prvej inštancie mal preukázaný skutkový stav, ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie, a nič na tom nemení ani skutkové tvrdenie žalovaného, že ak by boli všetky služby na základe spornej zmluvy o spolupráci poskytnuté pred jej uzatvorením, nemal by dôvod zmluvu s právnym predchodcom žalobcu uzatvárať a uvádzať do zoznamu všetkých svojich klientov. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo preukázané, že len žalovaný mal prístup do príslušných systémov (aj ITMS) a len tento reálne podával žiadosti o NFP, spolupráca so žalovaným ale reálne prebiehala od februára 2022.

45. Vo vzťahu k šiestej odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 49.) odôvodnil skutkový záver, na základe čoho žalovaný vyzval právneho predchodcu žalobcu na fakturáciu. Žalovaný touto odvolacou námietkou v postate len žiada iný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, ako ho vykonal súd prvej inštancie.

46. Vo vzťahu k siedmej odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 48., ods. 49.) odôvodnil skutkový záver o spolupráci a vzájomnej prebiehajúcej komunikácii medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Aj odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu súdu prvej inštancie mal preukázaný skutkový stav, ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie, aj s poukazom na to, že komunikácia prebiehala aj prostredníctvom elektronického portálu vytvoreného žalovaným (výpoveď svedkyne E. F. G. na pojednávaní 25.3.2024, výpoveď svedka I. J. na pojednávaní 16.12.2024).

47. Vo vzťahu k ôsmej odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 47., ods. 52.) odôvodnil skutkový záver o vytvorení know-how v súvislosti s vypracúvaním žiadosti o NFP. Aj odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu súdu prvej inštancie mal preukázaný skutkový stav, ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie. Žalovaný aj touto odvolacou námietkou v postate len žiada iný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, ako ho vykonal súd prvej inštancie.

48. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

49. Z hľadiska procesnej ekonómie odvolací súd predovšetkým primárne upriamuje pozornosť žalovaného na zodpovednosť ako odvolateľa za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov a na to nadväzujúcu principiálnu viazanosť odvolacieho súdu takto formulovanými dôvodmi odvolania ( ). Odvolací súd nemôže (princíp rovnosti sporových strán a princíp kontradiktórnosti súdneho konania) za odvolateľa (resp. za sporovú stranu) z vlastnej iniciatívy dotvoriť/vymyslieť právnu argumentáciu slúžiacu na spochybnenie záverov súdu prvej inštancie.

50. K odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že súd prvej inštancie spor medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako spor obchodnoprávnej povahy podľa ustanovení , upravujúcich pôsobnosť , obchodné záväzkové vzťahy, právne úkony, upravujúceho uznanie záväzku, , , upravujúcich zánik nesplneného záväzku, upravujúcich omeškanie so splnením peňažného záväzku, výšku

úrokov z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov upravujúcich sadzbu úrokov z omeškania, ktoré (ustanovenia) na spor správne aplikoval.

51. K odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd z obsahu odvolania žalovaného odvodil tieto odvolacie námietky:

1) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak mal za to, že úhradou spracovateľského poplatku došlo k uznaniu dlhu z titulu cieľovej odmeny, 2) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v súvislosti s nevystavením faktúry na cieľovú odmenu, pretože nerešpektoval jednoznačne formulovanú vôľu zmluvných strán a nevysvetlil, prečo považoval túto výslovnú dohodu zmluvných strán za neplatnú, 3) súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nevidel dôvod na vyslovenie neplatnosti spornej zmluvy o spolupráci.

52. Vo vzťahu k prvej odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie správne v ods. 56. odôvodnenia poukázal na to, že žalovaný uhradil žalobcovi spracovateľský poplatok, ktorý bol súčasťou odmeny za predmet zmluvy a že tento sa skladá z dvoch zložiek. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje ods. 55. a 56. odôvodnia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorého právne posúdenie zodpovedá vykonanému dokazovaniu. Zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci podľa normy, ktorá sa na daný skutkový stav vzťahuje a nie je ani logický rozpor v hodnotení zisteného skutkového stavu. Záveru súdu prvej inštancie, že odmena za predmet zmluvy bola stanovená dohodou zmluvných strán a skladala sa zo spracovateľského poplatku a cieľovej odmeny, t. j. z dvoch zložiek jednej a tej istej odmeny, zodpovedá jednak rozdelenie odmeny v Zmluve o spolupráci v ods. 5.1. a jednak odlišná splatnosť odmeny podľa ods. 5.3. a ods. 5.4. (čl. V. Cena a platobné podmienky, ods. 5.1. - 5.1.1. a 5.1.2., ods. 5.3., ods. 5.4. – č. l. 38 spisu súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu). Stále ide o jednu odmenu skladajúcu sa z dvoch zložiek, ktoré mali len odlišné doby splatnosti v závislosti od splnenia dohodnutých podmienok v Zmluve o spolupráci. Iný výklad dojednanej odmeny v zmysle predmetu zmluvy podľa odvolacieho súdu nie je možný. Žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu postupne všetky spracovateľské poplatky ako časť celkovej odmeny, aj po začatí súdneho konania. Ak teda žalovaný hradil časť odmeny, a teda nejde o samostatný dlh, spôsobuje uvedené čiastočné plnenie aj uznanie zvyšku dlhu. Je nelogické a právne neudržateľné, aby úhradou spracovateľského poplatku bola povinnosť žalovaného zaplatiť cenu za poskytnuté služby a činnosti v súlade s podmienkami zmluvy dohodnutými v tejto zmluve (čl. III. Predmet zmluvy, ods. 3.1. – č. l. 37 spisu súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu) splnená len zaplatením odmeny podľa 5.1.1.

53. Vo vzťahu k druhej odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd poukazuje na to, že žalobca odôvodnil svoj nárok na zaplatenie dojednanej zmluvnej odmeny výzvou č. 4 (č. l. 26 a nasl. spisu súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu), ktorou presne vymedzil dátum zverejnenia Zmluvy o NFP, schválenú výšku NFP, uplatnené % a nárok. Skôr, ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán sú sporné a ktoré sú nesporné. Platí, že skutkové tvrdenie je nesporné vtedy, ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v , v zmysle ktorej skutkové tvrdenie strany je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo ak ho síce poprela, avšak neúčinne ( ). Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky, keď za podmienok uvedených v musí popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. V prejednávanom spore mal právny predchodca žalobcu stanoviť presnú výšku svojej odmeny výlučne vo vzájomnej súčinnosti so žalovaným, ktorá bola založená na tom, že žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu písomne oznámi skutočnosti, ktoré mu zakladajú nárok na zaplatenie ceny, resp. jej časti (čl. V. Cena a platobné podmienky, ods. 5.7. – č. l. 38 spisu súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu). Bez uvedenej kooperácie žalovaného však žalobca nemal objektívne možnosť vystaviť faktúry na cieľovú odmenu v dvoch častiach (čl. V. Cena a platobné podmienky, ods. 5.4., 5.4.1., 5.4.2. - č. l. 37 spisu súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu). Ak žalovaný takúto súčinnosť právnemu predchodcovi neposkytol a zároveň nepoprel vyčíslenie odmeny

právnym predchodcom žalobcu vo výzve výzvou č. 4 (č. l. 26 a nasl. spisu súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu), ktorou právny predchodca žalobcu presne vymedzil svoj nárok v zmysle dohodnutej odmeny, nedošlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení žalobcu žalovaným. Odvolací súd udáva, že popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé. Z obsahu spisu ale vyplýva, že žalovaný v priebehu celého konania len vo všeobecnosti uviedol, že uplatnený nárok neuznáva čo do výšky a čo do dôvodu, avšak neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými by vyvrátil žalobcom uplatnenú výšku odmeny a rovnako tak nenamietal výšku schválených súm NFP, tak ako ich žalobca špecifikoval v žalobe a výzve. Rozhodujúca je tak podľa odvolacieho súdu v tejto súvislosti tá skutočnosť, že všeobecným popretím skutkových tvrdení žalobcu žalovaný svoju procesnú obranu vyčerpal, nakoľko sám nepredložil žiadne iné vlastné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. To všetko za stavu, keď je zjavné, že žalovaný musel mať o týchto skutkových okolnostiach vedomosť, pretože si svoju dojednanú odmenu nepochybne od svojich klientov uplatnil. Preto nemožno považovať popretie skutkových tvrdení žalobcu žalovaným, že uplatnený nárok neuznáva čo do výšky a čo do dôvodu bez uvedenia svojich vlastných tvrdení za účinné, nakoľko na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky a za podmienok uvedených v , musí popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Platí, že ak strana sporu predloží iné skutkové tvrdenie o skutkových okolnostiach ako protistrana, je toto iné skutkové tvrdenie vždy považované za sporné skutkové tvrdenie. Odvolací súd však považuje v tejto súvislosti za rozhodujúcu a zásadnú tú skutočnosť, že bez predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach je popretie účinné iba vtedy, ak strana iné skutočnosti nevie uviesť preto, že ich nepozná. Má sa totiž za to, že každý pozná predmet svojho konania (to, čo urobil) a predmet svojho vnímania (to, čo videl alebo počul). Strana má preto povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenia o skutkových okolnostiach, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania alebo vnímania, inak je popretie skutkového tvrdenia protistrany neúčinné.

54. Odvolací súd uvádza, že uvedené platí aj vo vzťahu k popretiu žalovaného, že si žalobca nesprávne uplatňuje aj nárok na odmenu za NFP u subjektov, ktorých výška schváleného NFP bola menej ako 50.000,00 eur, pretože ide o novoty v odvolacom konaní, ktoré nemožno v odvolaní použiť, keďže neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie a odvolateľ nepreukázal, že ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní na súde prvej inštancie podľa .

55. Vo vzťahu k tretej odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu súdu prvej inštancie uvádza, že pokladá za správne právne úvahy súdu prvej inštancie, ktorý jasne a určito vymedzil, prečo považuje Zmluvu o spolupráci zo dňa 11.7.2022 z hľadiska vymedzeného predmetu plnenia za platnú. Súd prvej inštancie správne uviedol, že zmluvné strany ako podnikateľské subjekty jednoznačným spôsobom prejavili svoju vôľu vo vzťahu k predmetu zmluvy, preto ani odvolací súd nevidí dôvody na vyslovenie neplatnosti Zmluvy o spolupráci. Odvolací súd zdôrazňuje, že spôsob právnej úpravy súkromnoprávnych vzťahov je založený na rešpektovaní základného princípu týchto vzťahov, ktorým je autonómia vôle strán, t. j. zmluvné strany, u ktorých sa predpokladajú kontradiktórne záujmy, môžu spôsob usporiadania svojich vzťahov dohodami zmeniť, resp. vylúčiť. Súd prvej inštancie v ods. 41. – 44. jasne uviedol svoje právne úvahy, na základe čoho vyhodnotil Zmluvu o spolupráci zo dňa 11.7.2022 za platne uzavretú a ani odvolacie námietky žalovaného podľa odvolacieho súdu na správnosti týchto záverov nič nemenia. V prejednávanej veci preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak pri posudzovaní nároku žalobcu mal za preukázané, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 383.807,44 eur v zmysle uzavretej Zmluvy o spolupráci, ktorá je inominátnou zmluvou podľa . Právne posúdenie súdu prvej inštancie, ktorý na skutkový stav použil vyššie uvedené právne normy je správne a správna je aj interpretácia týchto právnych noriem.

56. V odvolacom konaní tak odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov (v kontexte s namietanou inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením) a dospel k záveru o neexistencii inej vady, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, že skutkové zistenia zodpovedajú vykonanému dokazovaniu, že nedošlo k chybnému hodnoteniu dôkazov a nie je ani logický rozpor v hodnotení dôkazov. Odvolací súd, vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie v odvolacom konaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ), konštatuje, že

súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy postupom podľa a nasl. a v súlade so zásadami právnej praxe.

57. Na základe odvolacej argumentácie žalovaného tak podľa odvolacieho súdu nebol vytvorený dostatočný priestor na odklon od záverov súdu prvej inštancie, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 383.807,44 eur, z dôvodu, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby a činnosti spočívajúce v spolupráci na príprave podkladov, informácií, poradenstva a konzultácií smerujúcich k úspešnému získaniu NFP.

58. Ak teda žalovaný odvolanie odôvodnil podľa , podľa , podľa ; odvolací súd uvádza, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

59. Správne súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na úhradu zmluvne dohodnutých úrokov z omeškania, tak ako to požadoval žalobca, kedy ich priznal od márneho uplynutia lehoty na plnenie vymedzenej v poslednej výzve na úhradu odmeny zasielanej žalovanému, t. j. od 6.7.2023 a to podľa , keďže žalovaný bol s úhradou svojho záväzku v omeškaní a toto omeškanie žalovaného ako dlžníka s plnením trvá aj naďalej.

60. Súd prvej inštancie správne posúdil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur podľa , Nariadenia vlády č.

61. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa .

62. Odvolací súd podľa potvrdil aj rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku o náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného konania voči neúspešnému žalovanému podľa ako vecne správny.

63. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie, samostatným uznesením.

64. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa 77 ( ).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).