Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11S-27-2021.pdf
PDF · 71.83 KB
No categories available
11S/27/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: RGR Slovakia s.r.o., so sídlom Maurerova 20, 040 22 Košice - mestská časť Dargovských hrdinov, IČO: 47 601 540 právne zastúpený Mgr. Tomášom Hermanom, advokátom so sídlom Kmeťova 13, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 280 970, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102004178/2020 zo dňa 17. decembra 2020, takto
rozhodol:
Krajský súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 05.03.2021 domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102004178/2020 zo dňa 17.12.2020, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov učený rozdiel v sume 9.696,87 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december roku 2018. Dňa 17.03.2021 rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 7S/21/2021 o postúpení veci Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) ako miestne príslušnému súdu.
2. Obsahom správnej žaloby bola aj žiadosť žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) s odôvodnením, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by vzhľadom na hospodárske výsledky a rozsah ekonomickej činnosti žalobcu spôsobil jeho platobnú neschopnosť. Žalobca má za to, že okamžitým výkonom rozhodnutia hrozí závažná ujma a finančná škoda. Výkon napadnutého rozhodnutia poškodzuje dennodenný chod spoločnosti a výkon podnikateľskej činnosti, dostáva žalobcu do druhotnej platobnej neschopnosti, znemožňuje spoluprácu s bankami (napr. získanie úveru), ohrozuje tiež reálnu možnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu tak, ako ich plnil doteraz, bráni výkonu povinností vo vzťahu k zamestnancom (výplata miezd, odvodov vo vzťahu k štátu a pod.) a tiež značným spôsobom sťažuje až znemožňuje plnenie záväzkov a povinností žalobcu vo vzťahu k tretím osobám. Naopak žalovanému odkladom výkonu rozhodnutia žiadna závažná ujma vzniknúť nemôže. Podľa žalobcu dôvodnosť uvedeného návrhu na rozhodnutie o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia podčiarkuje aj situácia v súvislosti s pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2 (COVID-19).
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a podanú žalobu navrhol zamietnuť. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že legislatívna úprava inštitútu odkladu vykonateľnosti nasvedčuje tomu, že tu správny súd do účinkov právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia zasahuje v značnom rozsahu sistáciou „zmrazením“ právneho stavu. Podľa žalovaného žalobcovi nie vždy ide iba o odklad exekúcie, ale často krát o odloženie iných právnych účinkov správneho rozhodnutia. Aj keď účelom žiadosti účastníka o
odklad vykonateľnosti je nesporne to, aby súd zabránil akýmkoľvek právnym dôsledkom, ktoré vyplývajú z právoplatnosti správneho rozhodnutia, žalovaný má zato, že vzhľadom k výške vyrubeného rozdielu dane nie je dôvod na odloženie vykonateľnosti v zmysle § 185 SSP.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Vychádzajúc zo systematiky jednotlivých ustanovení SSP možno predpokladať, že úmyslom zákonodarcu bolo, aby inštitút odkladného účinku správnej žaloby bol využívaný ako výnimka zo zásady vyplývajúcej z ustanovenia § 184 SSP, podľa ktorého podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.
9. Rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku žaloby je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie a vzťahuje sa na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov. Zákon pre priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP stanovuje dva predpoklady, t. j. okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma (resp. iný vážny nenapraviteľný následok) a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
10. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.
11. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za "závažnú ujmu," ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení.
12. Správny súd je toho názoru, že v predmetnej veci je potrebné poukázať na to, že v návrhu žalobcu nie sú uvedené žiadne konkrétne skutočnosti a dôkazy, ktoré by preukazovali prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Návrh žalobcu v podstate len s poukázaním na ustanovenie § 185 SSP s uvedením, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí bližšie žalobcom nešpecifikovaná hospodárska a finančná škoda, nie je odôvodnený tak, ako to vyžaduje zákon. Správny súd nepovažoval návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (ktorá je súčasťou správnej žaloby), za dôvodný. Žalobca, správnemu súdu žiadnym spôsobom neosvedčil základný zákonný predpoklad, pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žiadnymi argumentmi a dôkazmi nepodložený a neodôvodnený návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepreukazuje, že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca v tomto smere dokonca ani netvrdil žiadne konkrétne skutočnosti (zákonné dôvody), ktoré by jeho návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe bližšie odôvodňovali. Takéto neodôvodnené a najmä dôkazmi nepodopreté, resp. hypotetické tvrdenia, nie sú bez ďalšieho postačujúce na to, aby súd žiadosti o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu domýšľal dôvody a vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Napadnuté rozhodnutie žalovaného s negatívnym hospodárskym výsledkom priamo nesúvisí a nemožno konštatovať, že nepriaznivá finančná situácia u žalobcu by bola spôsobená práve týmto rozhodnutím. Priznanie odkladného účinku tak logicky nemôže spôsobiť zlepšenie tejto situácie, resp. na druhej strane ani odvrátenie negatívnych dôsledkov hospodárenia u žalobcu.
13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 11S/27/2021 zamietol podľa § 188 SSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Nakoľko žalobca neosvedčil prvý zákonný predpoklad pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo povinnosťou správneho súdu preskúmavať druhý zákonný predpoklad, t. j. rozpor s verejným záujmom.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).