Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15C-23-2019.pdf
PDF · 159.21 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/23/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcov: 1/ M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. II. XX/XX, XXX XX V. nad Z., 2/ B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. II. XX/XX, XXX XX V. nad Z., obaja právne zastúpení: JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., so sídlom Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo, so sídlom SNP 1936, 017 07 Považská Bystrica, IČO 36 016 659, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1.mája 173/11, Trenčín, o určenie, že žalovaný nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby, takto
rozhodol:
Súd určuje, že žalovaný nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby na výkon záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese T., obci V. nad Z., k.ú. V. nad Z. zapísaným na LV č. XXXX, a to k bytu č. XX nachádzajúcemu sa na 1. poschodí vo vchode č. XX v obytnom dome súp.č. XX postavenom na parcele KNC parc.č. 3755/131, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 695 m2 a k bytu prináležiacemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 1/30, ktorým záložným právom je zabezpečená pohľadávka vyčíslená v oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 14.12.2018 v sume istiny 2.015,14 eur a v sume príslušenstva 405,53 eur a vo vzťahu ku ktorému sa v dňoch 07.01.2019 - 13.01.2019 konalo písomné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súp.č. XX, R. II, V. nad Z.. Žalobcovia 1/ a 2/ majú proti žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 03.06.2019 sa žalobcovia domáhali určenia, že žalovaný nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby na výkon záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. V. nad Z. zapísaným na LV č. XXXX, a to k bytu č. XX nachádzajúceho sa na 1. poschodí vo vchode č. XX v obytnom dome súp.č. XX postavenom na parcele KNC parc.č. 3755/131, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 695 m2 a k bytu prináležiaci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 1/30 (ďalej len „byt“).
2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že žalobcovia sú vlastníkmi bytu s evidovanými ťarchami, pričom ako prvé v poradí je zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobkyňa 1/ obdržala dňa 07.01.2019 od žalovaného oznámenie zo dňa 17.12.2018 o výške dlhu, ktorý vznikol ako nedoplatok na platbách na služby spojené s užívaním bytu a nedoplatok do fondu v sume 2.015,14 eur s výzvou na úhradu dlhu a upozornením, že záložný veriteľ môže pristúpiť k výkonu záložného práva. V dňoch 07.01.2019-13.01.2019 prebiehalo písomné hlasovanie o súhlase s vykonaním dobrovoľnej dražby. Výsledky hlasovania boli dňa 14.01.2019 a vlastníci dali súhlas s vykonaním dražby. Dňa 23.01.2019 bola žalobcom od žalovaného doručená upomienka z 19.01.2019, kde bol vyčíslený nedoplatok k 31.12.2018 vo výške 2.007,84 eur aj s upozornením,
že v prípade neuhradenia dlhu v stanovenej lehote bude vec postúpená na vymáhanie Finlegal services s.r.o. Dňa 21.02.2019 žalobkyňa 1/ obdržala od Finlegal services s.r.o. výzvu na umožnenie vykonania ohliadky, ktorá sa mala uskutočniť dňa 21.02.2019. Dňa 29.03.2019 obdržala žalobkyňa 1/ od Finlegal services s.r.o. oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 14.12.2018 s plnomocenstvom zo dňa 29.11.2018 a súčasne aj znalecký posudok. Istina k 31.11.2018 bola vyčíslená na 2.015,14 eur a príslušenstvo na 405,53 eur. Na návrh žalobcov bolo nariadené neodkladné opatrenie uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28C/15/2019-35 zo dňa 16.04.2019, ktorým nariadil súd žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bytu až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a súčasne uložil žalobcom povinnosť podať žalobu vo veci samej týkajúcu sa záložného práva k predmetu dražby. Žalobcovia tak podali túto žalobu, pričom poukázali na časové nezrovnalosti jednotlivých úkonov žalovaného spojených s výkonom záložného práva, keď písomné hlasovanie vlastníkov, ktorým bolo odsúhlasené vykonanie dražby, prebehlo 07.01.2019 -13.01.2019, ale plnomocenstvo na výkon záložného práva dražbou bolo spol. Finlegal services s.r.o. udelené už dňa 29.11.2018 a to isté sa týka aj oznámenia o začatí výkonu záložného práva datovaného dňom 14.12.2018, a teda žalovaný podal návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby dražobníkovi ešte pred samotným hlasovaním vlastníkov bytov. Ďalej žalobcovia spochybnili výšku vymáhanej pohľadávky. Uviedli, že ku dňu 10.01.2019 ako aj k prvému dňu hlasovania vlastníkov (07.01.2019) bola výška pohľadávok žalovaného spolu v sume 1.907,84 eur. Žalobkyňa uhradila dňa 28.12.2018 sumu 100,- eur na prevádzkový účet, kde sa dlh znížil o 7,30 eur a dňa 07.01.2019 uhradila sumu 100,- eur na fondový účet, kde sa dlh o túto sumu znížil, a teda v tomto čase jej dlh nedosahoval sumu 2.000,- eur a nebola tak splnená podmienka podľa § 3 ods. 6 zákona 527/2002 Z.z., kde sa finančný limit 2.000,- eur viaže ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva datovaného dňom 14.12.2018. Tiež poukázali na neurčitosť vymáhanej pohľadávky, ktorá je v oznámení o začatí výkonu záložného práva určená ako istina 2.015,14 eur a príslušenstvo 405,53 eur, ale príslušenstvo nie je bližšie identifikované, a teda nie je jasné, čo uvedená suma predstavuje. Žalobcovia sa domnievajú, že v danom prípade sú žalovaným vymáhané aj sumy zálohových platieb, ktoré majú povahu preddavkových platieb a v prípade dražby by bola aj táto vedená pre zálohy, čo by malo za následok neplatnosť dražby ako takej. Poukázali pritom na viaceré rozsudky, v zmysle ktorých nedoplatok môže vzniknúť až samotným vyúčtovaním a nie neuhradením mesačného preddavku za služby, keďže skutočná výška cien a záloh za jednotlivé služby sa zúčtujú vždy za kal.rok. Tiež uvádzali zrejmú neprimeranosť vzájomne pomerovaných plnení, keď podľa oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 14.12.2018 hodnota pohľadávky bez príslušenstva je v sume 2.015,14 eur a byt bol ohodnotený znaleckým posudkom na sumu 38.500,- eur. Výška pohľadávky je v hrubom nepomere k hodnote bytu a jeho speňažením dražbou by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie, súkromný a rodinný život a k porušeniu dobrých mravov. Speňaženie bytu navyše pre žalovaného nie je nevyhnutnou možnosťou, ale až krajným riešením. Okrem toho žalobcovia poukázali aj na znalecký posudok na ohodnotenie bytu v inej veci výkonu záložného práva, kde bola hodnota bytu určená až na sumu 65.500,- eur, a teda o 27.000,- eur viac ako posudok doručený žalobcom v tejto dražobnej veci. K naliehavému právnemu záujmu na požadovanom určení dali do pozornosti § 19 ods. 1 písm. b/ zákona č. 527/2002 Z.z., podľa ktorého dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby. V ďalšom konaní žalobcovia zotrvali na tom, že v zmysle § 8b ods. 1 písm. h/ zák.č. 182/1993 Z.z. správca bytového domu až na základe rozhodnutia vlastníkov navrhne vykonanie dražby a následne s dražobníkom uzavrie zmluvu o vykonaní dražby. Návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby však bol realizovaný ešte pred vznikom jeho zákonnej povinnosti. Poukázali na to, že v čase vykonania úhrad z 28.12.2018 a 07.01.2019 nemala žalobkyňa 1/ vedomosť o podmienkach vykonania dražby ani o tom, že už žalovaný začal s výkonom záložného práva, nakoľko oznámenie o začatí výkonu záložného práva jej bolo doručené až dňa 29.03.2019. Zotrvali na svojich argumentoch týkajúcich sa nemožnosti výkonu záložného práva pre dlžné zálohové platby a pre prípadné úroky z omeškania viažuce sa na takéto pohľadávky. Trvali na tom, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného, keďže v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách môže okrem záložného veriteľa byť aj iná osoba podľa osobitného predpisu navrhovateľom dražby a takýmto osobitným predpisom je zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a aj správca domu je osobou oprávnenou podať návrh na vykonanie dražby. Uviedol, že žalobkyňa 1/ si výzvu na sprístupnenie bytu za účelom ohliadky prevzala až v deň, kedy mala byť ohliadka vykonaná, a to až po hodine, ktorá bola určená ako hodina vykonania ohliadky, a preto nevedela, že sa v daný deň a v daný čas má ohliadka vykonať. Žalobkyňa 1/ vzniesla námietky voči znaleckému posudku, kde dražobník aj pripustil prípadnú diskusiu o otázke výšky hodnoty predmetu dražby a pripustil aj možnosť spracovania ďalšieho znaleckého posudku potom, čo bude právoplatne skončené toto konanie. K primeranosti pohľadávky
dali do pozornosti predovšetkým spotrebiteľský charakter sporu a potrebu učiniť test proporcionality vo vzťahu k výške pohľadávky, pre ktorú sa má viesť dražba a k hodnote zabezpečenia. Zo samotného oznámenia o začatí výkonu záložného práva je dôvodné sa domnievať, že správca podal návrh na vykonanie dražby ešte predtým, než prebehlo hlasovanie vlastníkov bytov a po tomto hlasovaní žiadny ďalší návrh podaný nebol. Hlasovanie vlastníkov bytov je pritom podmienkou na to, aby bol podaný návrh na vykonanie dražby. Dražba sa má viesť pre dlh, ktorý je tvorený aj dlhom na zálohových platbách, ktoré ale ako také dlhom nie sú až dovtedy, dokedy nedôjde k ročnému vyúčtovaniu. Príslušenstvo je v oznámení o začatí výkonu záložného práva je vyčíslené na 405,53 eur, ale v rozpise platieb za rok 2018 úroky z omeškania činia iba 27,36 eur. Žalobcom nie je zrejme ako toto príslušenstvo bolo vyčíslené a je možné, že je tvorené úrokom z omeškania aj z dlhov z predošlých období, a teda úrok z omeškania môže byť vyčíslený aj z dlžných súm, ktoré by už boli premlčané.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. K časovým nezrovnalostiam uvádzaným žalobcami žalovaný tvrdil, že žiadny predpis nezakazuje udelenie plnej moci na úkon, ktorý je možné vykonať až po splnení určitej podmienky, resp. po tom, čo nastane určitá právna skutočnosť. Až po udelení plnej moci žalovaný pristúpil k získaniu súhlasu vlastníkov s dobrovoľnou dražbou. Žalovaný tvrdil, že k 30.11.2018 výška dlhu bola vyčíslená na sumu 2:015,14 eur a k 21.12.2018 na sumu 2.007,84 eur. Žalovanému nie je zrejmé, prečo žalobcovia spájajú splnenie podmienok na výkon záložného práva s dátumom konania hlasovania vlastníkov, nakoľko vykonanie hlasovanie nie je podmienkou, ktorá musí byť pri oznámení o začatí výkonu záložného práva splnená. Iné by bolo, pokiaľ by sa bez súhlasu vlastníkov vykonala samotná dražba, pretože by boli v takom prípade naplnené dôvody pre určenie neplatnosti dražby. Súhlas vlastníkov sa vyžaduje na účely vykonania dražby a nie na účely oznámenia o začatí výkonu záložného práva. Tiež uvádzal, že žalobcovia zámerne opomínajú pokus o doručenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva z 14.12.2018, ktorú zásielku si žalobcovia neprevzali v odbernej lehote. Aj z tohto dôvodu z opatrnosti žalovaný pristúpil k oznámeniu začatia výkonu záložného práva formou zaslania upomienky. Žalobcovia vedeli, že sa začína výkon záložného práva, nakoľko dňa 28.12.2018 a 07.01.2019 vykonali dve úhrady, zrejme za účelom zníženia dlhu pod 2.000,- eur. K námietke o neurčitosti vymedzenia príslušenstva žalovaný uviedol, že sa jedná o zákonný úrok z omeškania, ktorý sa žalovaný rozhodol uplatniť a podotkol, že námietka o absencii špecifikácie príslušenstva je irelevantná, pretože na účely výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách je rozhodujúca iba výška istiny dlhu. Tiež uviedol, že je rozhodujúca výška pohľadávky na istine ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a nie príslušenstva. Bez ohľadu na to, žalovaný konal nad zákonný rámec a oznámil žalobcom ako dlžníkom i výšku príslušenstva vypočítanú k presnému dňu (30.11.2018). Príslušenstvo bolo vypočítané ako zákonný úrok z omeškania. Výška príslušenstva vyplýva zo zmluvy o výkone správy, ku ktorej ako vlastníci bytu pristúpili. Žalobcovia tak mali vedomosť aj o výške príslušenstva aj o spôsobe jeho výpočtu. Rovnako žalobcovia nepredložili súdu a nepodali žalovanému žiadnu písomnú reklamáciu k výške istiny pohľadávok žalovaného, ktoré vyplývali z vyúčtovania za rok 2017. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemal dôvod nepristúpiť k výkonu záložného práva. Nesúhlasil ani s argumentom, že dlžné zálohové platby nemôžu byť súčasťou dlžnej istiny do vykonania ročného zúčtovania, pretože poukazujúc na ustanovenia zákona 182/1993 Z.z. neuhradené zálohové platby sú súčasťou istiny pohľadávky ostatných vlastníkov počas celej doby existencie nedoplatku. Mal za to, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby v prípade vzniku nedoplatku nad limit 2.000,- eur nepristúpil k výkonu záložného práva iba z dôvodu neprimeranosti výšky pohľadávky k intenzite zásahu do vlastníckeho práva žalobcov. Ide o legislatívne upravený proces smerujúcu k transformácii z dôvodu neplnenia si zákonom uložených povinností. Ohodnotenie predmetu dražby sa vykonáva až po začatí výkonu záložného práva a nemá vplyv na určenie toho, či boli splnené podmienky na začatie výkonu záložného práva. Jediným pasívne legitimovaným v tejto veci môžu byť len vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné číslo XX vchod č.XX na ul. R. II, V. nad Z., zastúpení správcom. Poukázal na to, že právne úkony týkajúce sa domu zaväzujú všetkých vlastníkov, rozhodnutia prijímajú vlastníci bytov a nie správca. Správca len zastupuje vlastníkov bytov v ich mene a na ich účet. Plnú moc zo dňa 29.11.2018 na vykonanie dražby dražobníkovi udelili Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, spoluvlastníci spoločných častí a zariadení, spoločných priestorov, príslušenstva, pozemku bytového domu na ulici R. so súp.č. XX, vchod č.XX v V. nad Z., v zastúpení správcom na základe zmluvy o výkone správy. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 14.12.2018 oznamovali žalobcom Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, spoluvlastníci spoločných častí a zariadení, spoločných priestorov, príslušenstva, pozemku bytového domu na ulici R. so súp.č. XX, vchod č.XX v V. nad Z., v zastúpení správcom na základe zmluvy o výkone správy. V Zápisnici z písomného hlasovania, ktoré sa konalo v dňoch
7.1.2019-13.01.2019 Vlastníci bytov a NP bytového domu XX, R. II, V. nad Z. sa rozhodli v zmysle §14a zákona č.182/1993 Z.z. tak že súhlasia s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu žalobcov. Žalovaný trval na tom, že nie je pasívne legitimovaným v tomto súdom spore, nakoľko nie je nositeľom zákonných práv rozhodnúť o podaní návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby. Mal tiež za to, že navrhovaný petit nie je vykonateľný. Poukázal v súvislosti s námietkami k znaleckému posudku na to, že nakoľko si žalobkyňa 1/ prevzala výzvu na sprístupnenie bytu za účelom ohliadky v deň stanovenej obhliadky, žalovaný predpokladá že sa zdržiavala v mieste bydliska t..j predmetu dražby. Dražobník pri stanovovaní predmetu dražby dodržal zákonné ustanovenia. Žalobkyňa 1/ bola riadne vyzvaná na sprístupnenie bytu znalcovi a o presnom termíne obhliadky vedela, a napriek tomu žalobcovia vnútornú obhliadku predmetu dražby neumožnili. V takom prípade zákon umožňuje, aby znalec vyhotovil znalecký posudok z dostupných údajov. Znalecký posudok bol žalobkyni 1/ doručený, čo sama uznala. O výške znalcom stanovenej hodnoty bytu, tak žalobkyňa 1/ vedela v dostatočnom časovom predstihu. Pokiaľ žalobkyňa 1/ nesúhlasila s výškou ceny stanovenou znalcom, mohla si dať vyhotoviť vlastný znalecký posudok, čo ale neurobila. Rovnako mohli žalobcovia vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby, čo ale podľa informácií žalovaného, žalobcovia neurobili. Do procesu vyhotovenia znaleckého posudku dražobník a ani žalovaný nevstupovali. Podľa názoru žalovaného nemožno od dražobníka ani správcu bytového domu, ktorý zastupuje navrhovateľov dražby požadovať, aby zodpovedal ešte aj za činnosť znalca. Znalec si za svoju činnosť zodpovedá sám a postupuje len podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z., nie podľa pokynov dražobníka. V prípade zákonného záložného veriteľa je neprijateľné, aby sa výška pohľadávky rovnala alebo približovala k hodnote bytu. Podľa názoru žalovaného nie je možné pri výkone zákonného záložného práva brať do úvahy rozhodovaciu prax súdov, ktoré určujú nepomer pohľadávok k hodnotám dražených bytov, k čomu predložil žalovaný stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 19.4.2017. Nemožno vyžadovať od ostatných vlastníkov bytov, aby na ich ťarchu žalobkyňa v byte bývala a neplatila príslušné poplatky. Tiež uviedol, že podľa ust. §14a ods. 8 Zákona č. 182/1993 Z.z. platného ku dňu oznámenia o výkone záložného práva t.j. k 14.12.2018 (teraz §14a ods. 8), mohli žalobcovia podať v lehote 30 mesiacov od hlasovania žalobu na príslušný súd, čo ale neurobili. Uviedol, že v konaní nie je sporné, že plná moc bola dražobníkovi udelená dňa 29.11.2018, že písomné hlasovanie prebehlo v dňoch 07.01.2019 - 13.01.2019 s výsledkom dňa 14.01.2019 a že oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo datované dňa 14.12.2018. Žalovaný však zdôraznil, že udelenie plnej moci ani zaslanie oznámenia o začatí výkonu záložného práva, neznamená podanie návrhu na vykonanie dražby podľa ust. §8b ods. 1 písm. h) zákona o dobrovoľných daržbách tak, ako žalobcovia uvádzajú. Žiadne ustanovenie zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ani ust. §151l Občianskeho zákonníka, nezakazuje záložnému veriteľovi ani správcovi, oznámiť dlžníkovi, začatie výkonu záložného práva pred tým, ako prebehlo hlasovanie o forme výkonu záložného práva dražbou. Ani ustanovenie §151l Občianskeho zákonníka, neurčuje záložnému veriteľovi ako podmienku začatia výkonu záložného práva, vopred mať odsúhlasený takýto postup. Nesúhlasil s tým, že inou osobou, ktorej svedčí postavenie navrhovateľa dražby, je správca bytového domu, správca nie je oprávnený uzavrieť zmluvu o vykonaní dražby alebo doručiť, vyhotoviť oznámenie o vykonaní dražby ako navrhovateľ, ale činí vždy len ako zástupca. Zákon stanovuje sumu 2.000,- eur, od ktorej sa odvíja právo vykonať dražbu, preto odmietal tvrdenia o prípadnej neproporcionalite s poukazom na výšku pohľadávky. Jednoznačne bolo preukázané, že výška dlžnej istiny ku dňu oznámenia o vykonaní záložného práva presiahla sumu 2.000,- eur, tento údaj je podstatný, nie je podstatné koľko bolo príslušenstvo, keďže špecifikácia príslušenstva bola vykonaná i nad rámec povinnosti dražobníka. Žalobkyňa vzhľadom na to, že vzniesla námietky k posudku, sa mýli ak tvrdí, že zrazu dražobník má záujem rokovať o hodnote bytu. Postup po podaní námietok je jednoznačne presne vymedzený a dražobníkovi neostáva nič iné, ako len spracovať kontrolný znalecký posudok a odpovedať na tieto námietky, je to jeho povinnosť. Žalovaný mal za to, že sa doručovalo oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalobcom dva krát a z tohto dôvodu je jedno oznámenie datované dňom 14.12.2018 a druhé dňom 31.01.2019.
4. Súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 15C/23/2019-111 zo dňa 25.02.2020 tak, že žalobu zamietol, zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením č.k. 28C/15/2019-35 zo dňa 16.04.2019 a žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Dôvodom zamietnutia žaloby bol najmä názor súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k 17Co/60/2020-154 zo dňa 25.02.2021 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že odvolací súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, pretože oprávnenie správcu navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby výslovne vyplýva z § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Okrem toho správca je v zmysle § 9 ods. 7 zákona č 182/1993 Z.z. oprávnený aj zastupovať vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v tomto konaní vo vlastnom mene vzhľadom k žalobcami určenému predmetu sporu. Nariadil súdu vec opätovne prejednať a ešte predtým vyzvať tiež žalobcov na zosúladenie petitu žaloby s jej obsahom tak, aby bolo presne špecifikované, ktorého konkrétneho výkonu dobrovoľnej dražby sa žaloba týka.
5. Vzhľadom na záväzný právny názor odvolacieho súdu súd prvého stupňa vec opätovne prejednal, ešte predtým však žalobcov vyzval na úpravu žalobného petitu, ktorý žalobcovia v určenej lehote upravili, a teda predmetom sporu je určenie, že žalovaný nie je oprávnený na podklade písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súp.č. XX, . R. II, V. nad Z., ktoré sa uskutočnilo v dňoch 07.01.2019 - 13.01.2019 na uspokojenie pohľadávky vo výške istiny 2.015,14 eur a príslušenstva 405,53 eur, navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby na výkon záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese T., obci V. nad Z., k.ú. V. nad Z. zapísaným na LV č. XXXX, a to k bytu č. XX nachádzajúcemu sa na 1. poschodí vo vchode č. XX v obytnom dome súp.č. XX postavenom na parcele KNC parc.č. 3755/131, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 695 m2 a k bytu prináležiaci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti 1/30 (zmena pripustená uznesením zo dňa 31.05.2020).
6. V ďalšom priebehu konania žalobcovia v celom rozsahu na žalobe zotrvali a doplnili, že aktuálna výška pohľadávky, pre ktorú bol podaný návrh na vykonanie dražby je už len vo výške 270,- eur, na prevádzkovom účte je dlh asi 100,- eur a na fondovom približne 170,- eur z dôvodu vykonaných úhrad. Žalovaný trval na nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore. Doplnil, že pohľadávka, pre ktorú sa konalo hlasovanie vlastníkov bytov, bola zaplatená, a teda aktuálne nie je už vôbec žiaden dlh ani len na istine. Túto v celom rozsahu žalobcovia uhradili. Žalobca je preto nedôvodná a ani upravený žalobný petit nie je vykonateľný, pretože výška pohľadávky v ňom uvedená, nie je aktuálna. Doplnil, že z jeho strany nebol vo vzťahu k dražobníkovi vykonaný žiaden taký úkon, ktorým by došlo k akémusi späťvzatiu návrhu na vykonanie dražby a nie je to ani potrebné, pretože spolu s uzavretím zmluvy s dražobníkom navrhovateľ dražby vyhlasuje, že pohľadávka, pre ktorú sa má viesť dražba, je pravá a splatná, a pokiaľ pominuli pravosť a splatnosť, o takomto návrhu sa ďalej nekoná. Navrhovateľ dražby môže upustiť od vykonania dražby, ale to až vo fáze, keď už bolo dané oznámenie o mieste a čase vykonania dražby, o tom, že sa dražba bude realizovať, ale do takejto fázy sa nikdy v tejto veci ani nedospelo. Z týchto dôvodov naďalej trval na tom, že žalobu je nutné zamietnuť ako nedôvodnú.
7. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:
8. V konaní nebolo sporné a vyplýva to aj z LV č. XXXX pre k.ú. V. nad Z., že žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu so zapísaným zákonným záložným právom v prospech ostaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako prvým v poradí.
9. Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, spoluvlastníci spoločných častí a zariadení, spoločných priestorov, príslušenstva, pozemku bytového domu na ulici R. so súp.č. XX, vchod č.XX v V. nad Z., v zastúpení správcom - žalovaným na základe zmluvy o výkone správy udelili dňa 29.11.2018 plnomocenstvo spol. Finlegal services, s.r.o. na vykonanie všetkých právnych úkonov súvisiacich s dražbou nehnuteľností podľa zákona o dobrovoľných dražbách, zloženie výťažku dražby do notárskej úschovy v mene navrhovateľa dražby, oznámenie príslušnej správe katastra, že sa začína s výkonom záložného práva a podanie správy o výkone záložného práva v zmysle § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zálohom bol špecifikovaný byt žalobcov a navrhovateľ dražby žiadal o predaj predmetu dražby ako stojí a leží.
10. Z rozpisu platieb za rok 2018 vyplynulo, že dlh viažuci sa k bytu žalobcov k 30.11.2018 činil spolu sumu 2.015,14 eur, z toho suma 27,36 eur predstavovala úroky z omeškania. Následne boli vykonané dve úhrady dňa 28.12.2018 v sume 100,- eur a dňa 07.01.2019 v sume 100,- eur.
11. Oznámením o začatí výkonu záložného práva z 14.12.2018 spol. Finlegal services, s.r.o. žalobkyni 1/ oznámila, že sa začína s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Zabezpečovanou pohľadávkou bola pohľadávka z titulu neuhradených mesačných platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorý je tvorený na úhradu nákladov spojených s prevádzkou, opravami a údržbou bytového domu a neuhradených mesačných zálohových platieb na plnenia spojené s užívaním bytu, poplatok za výkon správy a ostatné náklady, ktoré bezprostredne
súvisia s užívaním bytu a bytového domu ako celku. Pohľadávka k 30.11.2018 bola vyčíslená na 2.420,67 eur, z toho istina 2.015,14 eur a príslušenstvo 405,53 eur. Vymedzený bol záloh, záložné právo a dôvod výkonu záložného práva a súčasťou oznámenia bola aj výzva na úhradu pohľadávky navrhovateľa dražby a dražobníka. Podľa poznámky v pravom hornom rohu, oznámenie bolo žalobkyni 1/ doručené dňa 29.03.2019. Okrem toho bolo predložené aj oznámenie o začatí výkonu záložného práva adresované žalobkyni 1/ a datované dňom 31.01.2019 prakticky so zhodným obsahom, pričom podľa poznámky v pravom hornom rohu, oznámenie bolo žalobkyni 1/ doručené dňa 29.03.2019. Z predloženej obálky ( č.l. 65) vyplýva, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo doručované aj žalobcovi 2/, ale tento si zásielku, uloženú na pošte dňa 19.12.2018, neprevzal v odbernej lehote. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 14.12.2018 spol. Finlegal services, s.r.o. doručovala aj Okresnému úradu Ilava, odboru katastrálnemu.
12. Žalobkyňa 1/ bola výzvou z 17.12.2018 vyzvaná na úhradu dlhu v sume 2.015, 14 eur istiny s upozornením, že záložní veritelia, ktorými sú ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome môžu pristúpiť k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Podľa poznámky v pravom hornom rohu, oznámenie bolo žalobkyni 1/ doručené dňa 07.01.2019. Upomienkou z 10.01.2019 bol aj žalobca 2/ vyzvaný na úhradu dlhu vyčísleného k 31.12.2018 v sume 2.007,84 eur (862,77 + 1.145,07) do 15 dní od doručenia s upozornením na možnosť postúpenia vymáhania pohľadávky spol. Finlegal services, s.r.o. Podľa poznámky v pravom hornom rohu, upomienka bola doručená dňa 25.01.2019.
13. Zo zápisnice o vykonaní písomného hlasovania v bytovom dome na ulici R. II, so súp.č. XX, vchod č.XX v V. nad Z., ktoré sa uskutočnilo v dňoch 07.01.2019-13.01.2019 vyplynulo, že bolo prijaté uznesenie, ktorým celkom 20 z celkového počtu 30 bytov a nebytových priestorov zahlasovalo za súhlas s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu žalobcov.
14. Výzvou z 31.01.2019 bola žalobkyňa 1/ vyzvaná na umožnenie vykonania ohliadky za účelom ohodnotenia založenej nehnuteľnosti na deň 21.02.2019 o 13,00 hod. Podľa poznámky v pravom hornom rohu, oznámenie bolo žalobkyni 1/ doručené dňa 21.02.2019. Znalecký posudok č. 12/2019 bol spracovaný znalcom Ing. Danou Tatarkovičovou a všeobecná hodnota bytu bola stanovená na 38.500,- eur. Z vyjadrenia dražobníka ( č.l. 93) vyplynulo, že žalobkyňa 1/ podala proti znaleckému posudku námietky a žiadala o spracovanie nového znaleckého posudku iným znalcom s tým, že nový znalecký posudok bude zabezpečený po zrušení účinnosti neodkladného opatrenia alebo po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.
15. Z aktuálnej sumárnej analýzy platieb za obdobie od 01.01.2020 do 30.06.2021 vyplynulo, že dlh žalobcov na prevádzkovom a fondovom účte aktuálne činí 508,80 eur, pričom ide o dlhy za roky 2020-2021 a nie za predošlé obdobia.
16. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.
Podľa § 19 ods. 1 písm. b/ zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, Dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené.
Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v rozhodnom čase, Spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 8b ods. 1 písm. h/ zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v rozhodnom čase, Pri správe domu je správca povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/20190101.html> na základe rozhodnutia podľa § 14b ods. 1 písm. o) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/20190101.html>.
Podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/20190101.html> 14b ods. 1 písm. o/ zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v rozhodnom čase, Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o podaní návrhu na exekučné konanie alebo návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome.
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v rozhodnom čase, Rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa prijímajú na schôdzi vlastníkov alebo písomným hlasovaním; na účely rozhodovania vlastníkov sa za schôdzu vlastníkov považuje aj zhromaždenie.
Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona.
Podľa § 16 ods. 4 vety druhej zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20170201>).
17. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia podali žalobu, ktorou sa domáhajú určenia, že žalovaný nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby na výkon záložného práva predajom zálohu - a to bytu v ich vlastníctve. Žalovaný vykonáva správu bytového domu, v ktorom sa predmetný byt žalobcov nachádza.
18. V konaní nebolo sporné, že ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, spoluvlastníci spoločných častí a zariadení, spoločných priestorov, príslušenstva, pozemku bytového domu v zastúpení správcom
- žalovaným udelili dňa 29.11.2018 plnomocenstvo spol. Finlegal services, s.r.o. ako dražobníkovi na vykonanie všetkých právnych úkonov súvisiacich s dražbou nehnuteľností podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Tiež nebolo sporné, že žalobkyni 1/ bolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby predajom bytu ako zálohu za účelom uspokojenia pohľadávky vo výške istiny 2.015,14 eur a príslušenstva 405,53 eur, ktorú žalobcovia rozporujú a neuznávajú, a to jednak najskôr oznámenie datované dňom 14.12.2018, a následne aj oznámenie (rovnakého obsahu) datované dňom 31.01.2019 (obe tieto písomnom boli opatrené poznámkou o dátume doručenia, vo vzťahu ku ktorej aj právny zástupca žalobcov potvrdil, že ide o dátum doručenia listiny žalobkyni 1/, čo protistranou nebolo rozporované). Oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo ešte v roku 2018 doručované aj žalobcovi 2/, ale tento si zásielku, uloženú na pošte dňa 19.12.2018, neprevzal v odbernej lehote. Napokon oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby bolo doručené dňa 17.12.2018 aj príslušnému katastrálnemu odboru Okresného úradu Ilava. . Okrem toho nebolo sporné, že v dňoch 07.01.20XX až 13.01.2019 prebiehalo písomné hlasovanie v bytovom dome na ulici R. II, so súp.č. XX, vchod č.XX v V. nad Z., kde bol vyslovený súhlas s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu žalobcov.
19. Vo vzťahu k procesnej prípustnosti uvedenej žaloby súd konštatuje, že ide o žalobu o určenie, či tu právo je, alebo nie je (či žalovaný má alebo nemá právo podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby), a teda ide o žalobu podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (CSP). Sám zákon o dobrovoľných dražbách v § 19 ods. 1 písm. b/ predpokladá možnosť podania osobitnej žaloby, ktorou je možné domáhať sa vydania rozhodnutia, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť jej vykonanie. Nakoľko osobitný zákon predpokladá právo osoby, ktorej práva môžu byť vykonaním dražby dotknuté, podať žalobu s takýmto predmetom konania, potom je nutné konštatovať, že naliehavý právny záujem na takomto určení, vyplýva priamo zo zákona o dobrovoľných dražbách, a teda takáto
žaloba je procesne prípustná v zmysle § 137 písm. c/ CSP. Vecne legitimovaným na podanie takejto žaloby je subjekt, ktorého práva môžu byť vykonaním dražby dotknuté alebo ohrozené, čo sú v prejednávanej veci žalobcovia, ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetu dražby, pričom ich práva k predmetu dražby nepochybne by boli jej vykonaním dotknuté. Žalovaným subjektom musí byť navrhovateľ dražby, od ktorej sa má upustiť. Súd, viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí ( § 391 ods. 2 CSP), konštatuje, že je daná aj pasívna vecná legitimácie žalovaného v spore. V konaní nebolo sporné, že žalovaný má postavenie správcu bytového domu, v ktorom sa nachádza aj byt žalobcov. V zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Takouto inou osobou podľa osobitného zákona, ktorej svedčí postavenie navrhovateľa dražby, je aj správca bytového domu. Ten je povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby vždy na základe rozhodnutia vlastníkov bytov podľa § 8b ods. 1 písm. h/ zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Keďže zákon č. 182/1993 Z.z. určuje takýto špeciálny subjekt s oprávnením (povinnosťou) podať návrh na vykonanie dražby, potom podľa hmotného práva je žalovaný ako správca bytového domu nositeľom práv a povinností, o ktorých sa koná. Preto mu svedčí pasívna vecná legitimácia.
20. Vzhľadom na splnenie vyššie uvedených procesných predpokladov súd žalobu meritórne prejednal a dospel k záveru, že táto je dôvodná. Z citovaných zákonných ust. § 8b ods. 1 písm. h/ a § 14b ods. 1 písm. o) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/20190101.html>. zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva, že ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome na základe rozhodnutia podľa § 14b ods. 1 písm. o) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/20190101.html> zákona ako záložní veritelia rozhodnú podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby na byt konkrétneho vlastníka - neplatiča na uspokojenie ich splatnej pohľadávky, správca je povinný realizovať ich vôľu. To prakticky znamená, že na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome správca navrhne v mene a na účet vlastníkov vykonanie dražby bytu/nebytového priestoru vo vlastníctve neplatiča a následne s vybraným dražobníkom uzavrie zmluvu o vykonaní dražby, ktorej prílohou je aj vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške, splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje vykonanie záložného práva formou dobrovoľnej dražby a o tom, že predmet dražby je možné dražiť. Z uvedených zákonných ustanovení je možné jednoznačne vyvodiť, že najskôr sa vyžaduje rozhodnutie vlastníkov, ktorým vyslovia súhlas s podaním návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby a až následne, na základe takéhoto rozhodnutia, je správca bytového domu oprávnený a súčasne zo zákona povinný takýto návrh podať. Opačný výklad, teda keby mohol návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby správcom byť podaný aj pred prijatím rozhodnutia vlastníkov o tom, že si želajú uspokojiť pohľadávky voči neplatičovi formou podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby, podľa názoru súdu nemôže obstáť. Vlastníci samotní totiž musia najskôr prejaviť svoju vôľu podať takýto návrh a logicky až následne správca môže realizovať takto prejavenú vôľu vlastníkov formou podania návrhu príslušnému dražobníkovi. Táto postupnosť zodpovedá aj skutočnosti, že nie správca, ale iba vlastníci samotní sú záložnými veriteľmi, a preto len od výsledku ich rozhodnutia závisí, či návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby ako jednej z foriem výkonu záložného práva, bude alebo nebude môcť byť podaný. To napokon zodpovedá aj názoru žalovaného, že správca je vykonávateľom vôle vlastníkov. Zákon č. 182/1993 Z.z v § 8b ods.1 písm. h/ jednoznačne vymedzuje, že správca návrh na vykonanie dražby je povinný podať „na základe rozhodnutia vlastníkov“, čo jednoznačne zodpovedá len takému výkladu, podľa ktorého skoršie rozhodnutie vlastníkov o tom, či návrh má alebo nemá správca podať, je základným predpokladom pre vznik následnej povinnosti správcu takýto návrh podať. Správca podľa názoru súdu nie je z časového hľadiska oprávnený kedykoľvek podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, ale takéto oprávnenie má len vtedy, keď je podľa zákona na to povinný, a to je v zmysle § 8b ods.1 písm. h/ zákona č. 182/1993 Z.z. až po tom, čo ho k podaniu návrhu na vykonanie dražby zaviažu vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí si touto formou „želajú“ uspokojiť pohľadávku voči inému vlastníkovi - neplatičovi. Ich vôľa je tak pre správcu záväzná, a preto správca nemôže ž vlastnej iniciatívy návrh podať najskôr a potom dodatočne vyžadovať, aby túto jeho vôľu svojím rozhodnutím „odobrili“ vlastníci. V takom prípade by sa totiž mohlo aj stať, a nepochybne nebolo úmyslom zákonodarcu navodiť taký zmätočný stav, že skôr správcom podaný návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby následne nenájde dostatočnú podporu v radoch vlastníkov, hlasovaním sa vyjadria proti jeho podaniu a následne by došlo k tomu, kedy návrh síce zástupcom vlastníkov - správcom podaný u dražobníka už je, ale tí, výlučne od ktorých závisí to, či si želajú vykonať ním patriace záložné právo formou dobrovoľnej dražby (teda vlastníci), vôľu takýto návrh podať ani nemajú. Otázkou by bolo, ako by sa táto situácia potom riešila,
ako by sa malo ďalej naložiť s takto podaným návrhom, kto by prípadne znášal náklady súvisiace s už vykonanými úkonmi týkajúcimi sa podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby a náklady súvisiace s tým, aby sa takto, podaným návrhom zahájený, proces vedúci k dobrovoľnej dražbe ukončil. Z vyššie uvedených dôvodov preto podľa názoru súdu nemôže obstáť argumentácia žalovaného, že zákon č. 182/1993 Z.z. ani Občiansky zákonník nezakotvuje povinnosť, že hlasovanie vlastníkov bytov musí predchádzať podaniu návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby. Rovnako tak sa súd nestotožnil s názorom žalovaného, že súhlas vlastníkov bytov v zmysle § 14b ods. 1 písm. o/ zákona č. 182/1993 Z.z. sa vyžaduje len na vykonanie dražby ako takej. Ich predošlý súhlas sa vyžaduje už aj na samotné podanie návrhu na vykonanie dražby konkrétnemu dražobníkovi.
21. S poukazom na vyššie uvedené súd právne uzatvára, že záväzným a zákonným je taký postup, kedy a/ vlastníci najskôr rozhodnú - odsúhlasia, že sa pristúpi k vykonaniu dobrovoľnej dražby bytu/nebytového priestoru vo vlastníctve neplatiča a b/ správca až na základe takéhoto rozhodnutia vlastníkov je oprávnený a povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby dražobníkovi, s ktorým potom uzavrie zmluvu o vykonaní dražby. Takýto záväzný postup však v prejednávanej veci dodržaný nebol. V konaní bolo preukázané, že ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, spoluvlastníci spoločných častí a zariadení, spoločných priestorov, príslušenstva, pozemku bytového domu v zastúpení správcom - žalovaným udelili dňa 29.11.2018 plnomocenstvo spol. Finlegal services, s.r.o. ako dražobníkovi na vykonanie všetkých právnych úkonov súvisiacich s dražbou nehnuteľností podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Následne v decembri 2018 bolo oznámenie o vykonaní dobrovoľnej dražby doručované žalobcom aj príslušnému katastrálnemu odboru okresného úradu. Napokon až v dňoch 07.01.2019 až 13.01.2019 prebiehalo písomné hlasovanie v bytovom dome na ulici R. so súp.č. XX, vchod č.XX v V. nad Z., kde bol vyslovený súhlas s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu žalobcov. Z uvedenej chronológie jednoznačne vyplýva, že úkony správcu smerujúce k začatiu dobrovoľnej dražby bytu žalobcov časovo predchádzali samotnému hlasovaniu vlastníkov bytov. Na pojednávaní dňa 25.02.2020 sa právny zástupca žalovaného vyjadril tak, že návrh na vykonanie dražby je nahradený plnomocenstvom, ktoré v prejednávanej veci bolo dražobníkovi udelené v novembri 2018, teda viac než mesiac pred samotným hlasovaním vlastníkov bytov. Tomuto tvrdeniu zodpovedá aj obsah plnomocenstva, v ktorom je zakotvený súčasne návrh - žiadosť navrhovateľa dražby adresovaná konkrétnemu dražobníkovi na vykonanie dražby formou predaja predmetu dražby „ako stojí a leží“. Uvedenú písomnosť podľa obsahu teda možno považovať za návrh na vykonanie dražby. V samotnom plnomocenstve udelenom dražobníkovi dňa 29.11.2018 (ako aj v oznámení o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby zo dňa 14.12.2018) je splnomocniteľ, resp. záložný veriteľ označovaný ako navrhovateľ dražby, z čoho tiež jednoznačne vyplýva, že už v čase vyhotovenia týchto listín v roku 2018, teda ešte pred konaním hlasovania vlastníkov bytov, dražobníkovi musel byť podaný návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby (bolo by bez relevancie či už bol podaný ako samostatný návrh, alebo či tento návrh bol konzumovaný udelením plnomocenstva dražobníkovi, ako to uvádzal právny zástupca žalovaného na pojednávaní). Na základe takýchto zistení preto súd prisvedčuje argumentácii žalobcov, že podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby ich bytu časovo predchádzalo konaniu hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a preto takýto postup je v rozpore s kogentným postupom zakotveným v ust. § 8b ods. 1 písm. h/ v spojení s <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1993/182/20190101.html> 14b ods. 1 písm. o/ zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových. Na základe návrhu na vykonanie dražby podaného v rozpore so zákonom, keď návrh podal správca v čase, kedy na jeho podanie nebol podľa § 8b ods.1 písm. h/ zákona č. 182/1993 Z.z. oprávnený (v čase jeho podania nemal k jeho podaniu správca zákonný podklad), by sa potom podľa názoru súdu nemohla zákonným spôsobom zrealizovať dražba bytu vlastnícky patriaceho žalobcom. Návrh na vykonanie dražby totiž nebol podaný riadne, proces výkonu záložného práva formou dražby týmto spôsobom nebol iniciovaný v súlade so zákonom, keď v čase podania návrhu sa správca ani nemohol preukázať príslušným oprávnením (súhlasom vlastníkov) na podanie návrhu, keďže v danom čase takýto súhlas neexistoval. S poukazom na tento záver a s poukazom na to, že dražba ako taká sa ešte nezačala, preto žalobcovia sa dôvodne domáhajú určenia, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby, čo je v zmysle § 19 ods. 1 písm. b/ zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dôvodom pre upustenie od dražby samotnej. Vzhľadom na existenciu tohto dôvodu pre vyhovenie žalobe, bolo nadbytočné sa zaoberať ďalšími dôvodmi uvádzanými v žalobe.
22. Podľa názoru súdu na závere o dôvodnosti žaloby nemôže zmeniť nič ani to, že v súčasnosti dlh, pre ktorý bol podaný návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, je už žalobcami uhradený. Toto nebolo sporné, keďže to tvrdil žalovaný a napokon aj právny zástupca žalobcov na poslednom pojednávaní
uznal, že má vzhľadom na tvrdenia žalovaného o nulovom dlhu, zrejme od svojich klientov nesprávne informácie a vyzerá to teda tak, že dlh, pre ktorý sa podal návrh na vykonanie dražby, bol medzičasom celkom splatený. Žalovaný sa bránil, že síce sám neučinil žiaden úkon vo vzťahu k dražobníkovi, ktorým by (vzhľadom na úhradu celej vymáhanej pohľadávky) ukončil proces dražby, avšak ani to podľa neho nie je nutné, pretože z dôvodu úhrady pohľadávky pominula jej pravosť a splatnosť a o návrhu na vykonanie dražby sa preto bez ďalšieho nekoná. Tiež tvrdil, že navrhovateľ dražby môže upustiť od vykonania dražby až vo fáze, keď je dané oznámenie o mieste a čase vykonania dražby, a takáto fáza v prejednávanej veci nenastala. V prvom rade podľa názoru súdu môže sa od dražby upustiť kedykoľvek, nielen vo fáze, keď už je zverejnené oznámenie o mieste a čase vykonania dražby. Dikcia zákona § 19 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. hovorí, že dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, to znamená, že je určený len najneskorší možný okamih, kedy je nutné za splnenia stanovených podmienok od dražby upustiť („najneskôr do začatia dražby“) a neustanovuje sa, že by tak bolo možné učiniť len v konkrétnej fáze procesu (teda tak, ako tvrdí žalovaný, iba od zverejnenia oznámenia o mieste a čase konania dražby najneskôr do jej začatia). Je potrebné zdôrazniť, že vykonanie dražby je v plnom rozsahu závislé od vôle jej navrhovateľa. Ak tento subjekt na vykonaní dražby netrvá, môže písomne požiadať dražobníka, aby od nej upustil (§ 19 ods. 1 písm. a/ zákona o dobrovoľných dražbách), pričom zákon neobmedzuje jeho dispozíciu s návrhom len na konkrétnu fázu. Preto je súd toho názoru, že žalovanému nič nebránilo, aby po tom, čo došlo k úhrade pohľadávky s príslušenstvom, pre ktorú pôvodne podal návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, takýto úkon vo vzťahu k dražobníkovi učinil. Žalovaný tak neučinil, čo sám potvrdil. Rovnako tak nebolo preukázané, že by doposiaľ došlo k ukončeniu zmluvy o vykonaní dražby, ktorá nepochybne musela byť s dražobníkom v prejednávanej veci uzatvorená, pretože sám žalovaný sa odvoláva na existenciu vyhlásenia navrhovateľa dražby o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, a teda na existenciu prílohy zmluvy o vykonaní dražby. Preto niet pochýb, že ak existuje povinná príloha k nej, existuje aj samotná zmluva o vykonaní dražby uzatvorená s dražobníkom. Stále teda pre dražobníka platí jemu odovzdané pôvodné vyhlásenie dané navrhovateľom dražby, že pohľadávka je splatná, pravá a je daná v tej konkrétnej výške, pre ktorú sa aj podával návrh na vykonanie dražby, hoci uvedené vyhlásenie aktuálnemu stavu už nezodpovedá, pretože pohľadávka už medzičasom bola v celom rozsahu uhradená. Je tak otázne, či teda dražobník vôbec má vedomosť o tom, že už niet žiadnej pohľadávky a že navrhovateľovo pôvodné vyhlásenie už nie je aktuálne. Za takéhoto stavu, keď niet pohľadávky, ktorú by bolo ešte treba uspokojiť a na druhej strane žalovaný sám doposiaľ neučinil žiaden úkon vedúci k ukončeniu ním začatého procesu, je preto podľa názoru súdu o to viac potrebné, aby sa definitívnym rozhodnutím dosiahlo to, že dražbu (speňaženie predmetu dražby) nemožno zrealizovať, pretože už ani niet pohľadávky, ktorú by z výťažku dražby bolo nutné ešte uspokojiť. To sa dosiahne práve vyhovením žalobe v tejto veci. Nemožno žalobu zamietnuť len preto, že súd sa „spoľahne“ na to, že sa dražobník nebude riadiť vyhlásením o pravosti, splatnosti, výške vymáhanej pohľadávky v sume 2.015,14 eur s príslušenstvom, ktoré má k dispozícii (nateraz mu okrem neodkladného opatrenia nič nebráni na základe takéhoto vyhlásenia konať) a že sa súd spoľahne na existenciu vedomosti dražobníka, o tom, že napriek zneniu tohto vyhlásenia vymáhaná pohľadávka medzičasom zanikla. Súd nemôže ponechať žalobcov v neistote o tom, či dražobník bude v začatom procese pokračovať, hoc na to nie je dôvod, alebo či upustí od jej vykonania sám (čo sa ani nemusí stať, ak nebude vedieť o tom, že pohľadávka už bola uhradená žalovanému v celom rozsahu). Ak by súd žalobu zamietol z dôvodu, že pohľadávka bola uhradená (ako sa toho domáha žalovaný), musel by v zmysle CSP zrušiť aj neodkladné opatrenie sp.zn. 28C/15/2019 (ktoré nateraz dočasne bráni dražobníkovi ďalej konať) a ak by dražobník neupustil od úkonov vedúcich k dražbe (nie je istota, že by tak urobil), žalobcovia by sa ocitli v presne takej istej situácii, v akej boli pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pred podaním tejto žaloby, pretože opäť by museli súdnym rozhodnutím zabrániť speňaženiu majetku, tentokrát primárne z dôvodu, že už niet vymáhanej pohľadávky. Toto sa však dosiahne už žalobou, o ktorej sa koná v tejto veci. Žaloba je preto podľa názoru súdu napriek argumentácii žalovaného dôvodná.
23. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného o tom, že ani upravený petit nie je vykonateľný, pretože je v ňom uvedená výška pohľadávky, ktorá už nie je aktuálna. Podľa súdu táto skutočnosť sama osebe nerobí petit nevykonateľným, pretože výška pohľadávky je v ňom uvedená tá pôvodná, pre vymoženie ktorej bol celý proces dražby zahájený a je uvedená najmä preto, aby sa dalo identifikovať, o ktorej dražbe konkrétne sa v tejto veci pojednáva. Napokon, uviedol to aj odvolací súd, nie je nutné lipnúť na tom, aby výrok rozsudku doslovne kopíroval žalobný petit a súd môže jeho formuláciu upraviť, pokiaľ sa zachová predmet sporu čo do obsahu a rozsahu. Tak to súd aj v tejto veci učinil s tým, že to neznamená, že by súd rozhodol o niečom inom, než o tom, čoho sa žalobcovia domáhali. Súd len
upravil formuláciu tak, aby táto zodpovedala časovej chronológii úkonov zistenej v prejednávanej veci (súd neuviedol vo výroku, že „žalovaný nie je oprávnený podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby na podklade písomného hlasovania vlastníkov bytov...“, pretože dôvodom vyhovenia žaloby je práve to, že návrh sa podával bez toho, aby jeho podkladom bolo predtým učinené písomné hlasovanie vlastníkov bytov).
24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V prejednávanej veci vzhľadom na vyhovenie žalobe mali v spore plný úspech žalobcovia, ktorí majú z tohto dôvodu spoločne a nerozdielne voči neúspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov prvostupňového konania. V uznesení Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/60/2020-154 zo dňa 25.02.2021 sa uvádza, že súd v ďalšom konaní rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa § 296 ods. 3 CSP. Čo do trov odvolacieho konania, ktorého výsledkom bolo zrušenie prvého rozsudku, žalobcovia boli v odvolacom konaní proti prvému rozsudku plne úspešní, nakoľko docielili podaním odvolania zrušenie rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie. Žalovaný tak bol (rovnako ako v prvostupňovom konaní) aj v odvolacom konaní neúspešný, a preto žalobcovia majú spoločne a nerozdielne proti žalovanému nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.