Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Csp-25-2025.pdf
PDF · 68.08 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/25/2025
Uznesenie
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: A. A., narodený XX.XX.XXXX, zomretý XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. B. XXX, o zaplatenie 130,35 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (žalobou) doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica, pracovisko upomínacieho súdu, dňa 02.12.2024 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým uloží žalovanému povinnosť zaplatiť sumu vo výške 130,35 eura titulom nesplatenej dlžnej istiny spotrebiteľského úveru. Návrh odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu 01.12.2020 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe uvedenej zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 173 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Úverová zmluva bola uzavretá elektronicky prostriedkami diaľkovej komunikácie, tzn. bez jej vyhotovenia v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami. Pred uzavretím úverovej zmluvy predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli zmluvu o elektronickej komunikácii, predmetom ktorej je popis spolupráce pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie a na základe ktorej bol žalovanému pridelený aktivačný a autorizačný kód na účely komunikácie prostriedkami diaľkovej komunikácie v zmysle zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca pred uzavretím úverovej zmluvy v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver, pričom vzal do úvahy dobu, na ktorú poskytol úver, výšku úveru, príjem žalovaného a účel úveru. Žalovaný si svoj záväzok neplnil riadne a včas. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, žalobca v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 20.09.2021. Dlžnú sumu žalovaný do podania žaloby neuhradil. Okrem dlžnej sumy si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov a trovy konania.
2. Ako dôkazy priložil žalobca zmluvu o elektronickej komunikácii, výzvu na zaplatenie pohľadávky, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, predžalobnú upomienku s doručenkou, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti s doručenkou a prehľad splátok a úhrad.
3. V upomínacom konaní bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 39Up/2179/2024 z 15. januára 2025, ktorý sa nepodarilo žalovanému doručiť, preto súd na návrh žalobcu na pokračovanie konania na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku postúpil vec Okresnému súdu Nitra ako príslušnému na prejednanie veci.
4. Okresný súd Nitra prejednávajúc podanú žalobu počas písomnej fázy konania zistil, že žalovaný zomrel XX.XX.XXXX. Následne súd zisťoval stav dedičského konania, pričom zistil, že dedičské konanie po zomretom žalovanom bolo uznesením č. k. XXX/XXX/XXXX–XX z 24. novembra 2025 zastavené s poukazom na § 188 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), pretože poručiteľ (žalovaný) zanechal len majetok nepatrnej hodnoty.
5. Okresný súd Nitra vyzval žalobcu výzvou z 27.01.2026 na späťvzatie žaloby z dôvodu, že žalovaný počas konania zomrel bez právneho nástupcu. Na výzvu súdu reagoval žalobca podaním doručeným súdu 06.02.2026 označeným ako Späťvzatie žaloby, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu a konanie žiadal zastaviť.
6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Keďže uznesenie o zastavení konania podľa § 145 ods. 1 CSP je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP v tomto uznesení rozhodoval aj o nároku na náhradu trov konania.
10. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, preto nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby. Vzhľadom k uvedenému súd akceptoval späťvzatie žaloby žalobcom a konanie zastavil.
11. Podľa § 256 ods. 1. CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa § 254 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. O nároku na náhradu trov konania, súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP tak, že podľa zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania (§ 256 ods. 1 a contrario CSP) žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal, pretože žiadnej zo strán nemožno zavinenie zastavenia konania z procesného hľadiska pričítať, keďže k nemu došlo v dôsledku objektívnej právnej skutočnosti (právnej udalosti) - smrti žalovaného, v čom súd vzhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa, na ktorý bol povinný v tomto smere pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadnuť. Napokon, rozhodnutie o náhrade trov konania (resp. o nároku na ich náhradu) je jedným z aspektov usporiadania vzájomného procesnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a keďže jedna strana sporu zanikla, z logiky veci žiadne iné možné rozhodnutie, ako vysloviť, že žiaden z nich nemá na ich náhradu nárok, neprichádza do úvahy, pretože v opačnom prípade by chýbal buď subjekt, ktorý by mal povinnosť toto plnenie poskytnúť, alebo subjekt, ktorý by bol oprávnený toto plnenie prijať (subjekt, komu by malo byť toto plnenie poskytnuté).
14. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd rozhodol tak, že konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.