Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_NR-11S-5-2022.pdf
PDF · 89.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NR-11S/5/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: UNICHOV s.r.o., so sídlom 616, 956 07 Veľké Ripňany, IČO: 35 953 624, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o. (skrátený názov AK JUDr. Eckmann, s. r. o.), so sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, IČO: 47 241 110, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100552304/2022 zo dňa 22.03.2022, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Daňový úrad Nitra, pobočka Topoľčany (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101836308/2021 zo dňa 30.09.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi vyrubil podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) úrok z omeškania v sume 21.069,70 eur za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) vyrubeného rozhodnutím Daňového úradu Nitra č. 103748743/2016 zo dňa 17.08.2016 (ďalej len „prvostupňové podkladové rozhodnutie“) v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.
2. Správca dane uviedol, že prvostupňovým podkladovým rozhodnutím bol určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 35.116,29 eur, ktorý nebol ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia uhradený.
3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 18.11.2021, ktoré bolo následne doplnené podaním zo dňa 12.01.2022.
4. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 100552304/2022 zo dňa 22.03.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že správca dane vydal dňa 17.08.2016 rozhodnutie o určení rozdielu dane, ktorým na základe výsledkov daňovej kontroly určil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2012 v sume 35.116,29 eur, pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím orgánom – rozhodnutie č. 104386849/2016 zo
dňa 30.11.2016 (ďalej len „odvolacie podkladové rozhodnutie“), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2016. Na podklade uvedeného bol žalobca povinný zaplatiť rozdiel dane do 15 dní, t. j. do 22.12.2016. Podľa daňového poriadku je správca dane povinný vyrubiť úrok z omeškania, ak daň alebo rozdiel dane nebol zaplatený v stanovenej lehote alebo v stanovenej výške.
5. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca mohol využiť § 57 ods. 1 daňového poriadku – žiadosť o povolenie odkladu platenia dane, avšak žalobca danú možnosť nevyužil. Keďže tak žalobca nezaplatil daň v stanovenom termíne, nevyužil možnosť požiadať správcu dane o povolenie platenia dane v splátkach, správca dane mu vyrubil úrok z omeškania. Žalovaný tak nevyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako dôvodné.
6. Žalovaný konštatoval, že z dikcie § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku vyplýva, že vyrubenie úroku z omeškania je obligatórne. Vzhľadom k tomu, že žalobca neuhradil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2012 v ustanovenej lehote a ustanovenej výške, správca dane bol povinný pristúpiť k vyrubeniu úroku z omeškania.
II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
7. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre správnu žalobu zo dňa 06.06.2022 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
8. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutia za nesprávne. Uviedol, že k zastaveniu konania o preskúmanie zákonnosti podkladových rozhodnutí nedošlo vinou žalobcu, ale pre nečinnosť tretej osoby, vo vzťahu ku ktorej žalobca už podniká aj právne kroky. Za takejto situácie žalobca považuje za nespravodlivé, aby bol potrestaný ďalšou sankciou zo strany žalovaného.
9. Žalobca mal za to, že rozhodnutia sú nezákonné, a boli vydané z účelových dôvodov, pretože žalobca je dlhodobo perzekvovaný zo strany vybraných orgánov verejnej správy ako dôsledok toho, že žalobca poukazuje na možné ohýbanie zákona zamestnancami žalovaného, na možné páchanie ekonomickej trestnej činnosti správcu dane. Žalobca ako oznamovateľ vystupuje vo viacerých trestných konaniach, a práve táto skutočnosť má podľa jeho názoru následok jeho postupnej ekonomickej likvidácie, a to aj formou vydávania rozhodnutí ukladajúcich žalobcovi rôzne sankcie, pokuty, či vyrubené nedoplatky.
10. Žalobca namietol predčasnosť vydania rozhodnutí, keď tieto majú základ v rozhodnutí zo dňa 03.02.2019 a v rozhodnutí zo dňa 13.03.2020, ktoré boli predmetnom správneho súdneho prieskumu, žaloba bola zamietnutá, ale žalobca podal kasačnú sťažnosť, o ktorej nebolo rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané predčasne.
III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania
11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.09.2022, pričom zotrval na napadnutom rozhodnutí a mal za to, že žalobca neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť napadnutých rozhodnutí.
12. Žalovaný poukázal na podkladové rozhodnutia, na to, že žalobca vyrubený rozdiel dane neuhradil, a preto správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie. Žalobca nepožiadal o odklad platenia dane, a preto správca dane bol povinný vyrubiť žalobcovi úrok z omeškania. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
13. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
14. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. NR-11S/5/2022.
15. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže žaloba je žalobou vo veciach správneho trestania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 SSP žalobu zamietol.
16. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 25.02.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.
17. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
18. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
19. Podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.
20. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom správca dane vyrubil žalobcovi úrok z omeškania, a to z dôvodu nezaplatenia DPH vyrubenej právoplatným rozhodnutím správcu dane. Správny súd tak zameral správny súdny prieskum na to, či orgány finančnej správy postupovali v súlade s daňovým poriadkom.
21. Správny súd prvotne poukazuje na to, že vznik pohľadávky na úrokoch z omeškania sa viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú existencia splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti v lehote splatnosti a trvanie omeškania so zaplatením dane (plynutie času), pričom od dĺžky trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky. Možno tak uzavrieť, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená. Rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania predstavuje autoritatívne potvrdenie výšky pohľadávky a určenie dňa jej splatnosti, pričom má deklaratórnu povahu a slúži predovšetkým na ďalší postup správcu dane pre prípad jej vymáhania (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/38/2021 zo dňa 28.02.2023).
22. Z § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku vyplýva, že v prípade, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie daň alebo rozdiel dane v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, príslušný správca dane pristúpi k vyrubeniu úroku z omeškania. Ide pritom o uloženie povinnosti sankčnej povahy, ktorej predchádza zo strany daňového subjektu porušenie povinnosti zaplatiť alebo odviesť daň alebo rozdiel dane v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu. Správca dane tak pristupuje k vyrubeniu úroku z omeškania obligatórne (čo vyplýva znenia § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, v zmysle ktorého úrok z omeškania správca dane ,,vyrubí“). Ak teda správca dane zistí, že zo strany daňového subjektu nedošlo k zaplateniu alebo odvedeniu dane alebo rozdielu dane v ustanovenej lehote alebo výške, vydá rozhodnutie, ktorým za dobu omeškania daňového subjektu so zaplatením/
odvedením dane alebo rozdielu dane vyrubí úrok z omeškania. Úrok z omeškania pritom správca dane v súlade s § 156 ods. 2 veta prvá daňového poriadku vyrubí z dlžnej sumy. V prípade, ak je daň alebo rozdiel dane určený rozhodnutím správcu dane, je dlžnou sumou na účely vyrubenia úroku z omeškania suma dane, resp. jej rozdielu určená týmto rozhodnutím.
23. Správny súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu november 2012 bolo vydané odvolacie podkladové rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel na DPH za predmetné zdaňovacie obdobie. Súčasne bolo nesporné, že žalobca vyrubenú daň nezaplatil, a teda sa dostal do omeškania. Boli tak nepochybne naplnené predpoklady, ktoré daňový poriadok v § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku predpokladá, aby mohol správca dane pristúpiť k vyrubeniu úroku z omeškania.
24. V prípade, ak žalobca namietol podkladové rozhodnutia, tu je potrebné uviesť, že podkladové rozhodnutia nie sú predmetnom správneho súdneho prieskumu v predmetnom súdnom konaní, a preto na ne správny súd nazerá ako na právoplatné a vykonateľné rozhodnutia, ktoré tvoria zákonný podklad pre vyrubenie úrokov z omeškania. Ak žalobca poukázal na to, že (i) dlhodobo poukazuje na možné ohýbanie práva zamestnancami správcu dane, (ii) poukazuje na možné páchanie ekonomickej trestnej činnosti zo strany správcu dane a že (iii) žalobca vystupuje v rámci viacerých trestných konaní, tak tu správny súd uvádza, že tieto námietky nie sú objektívne schopné spochybniť závery orgánov finančnej správy. Jedná sa o všeobecné, relevantnými dôkazmi nepodporené tvrdenia, ktoré nemajú žiaden konkrétny súvis s prejednávanou vecou.
25. Ak žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané predčasne, tak tu správny súd uvádza, že žalobca odkázal na zjavne nesúvisiace rozhodnutia – prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie bolo vydané na podklade rozhodnutia správcu dane č. 103748743/2016 zo dňa 17.08.2016 a rozhodnutia žalovaného č. 104386849/2016 zo dňa 30.11.2016, pričom žalobca odkazoval na rozhodnutia z roku 2019 a 2020. Nie je tak zrejmé, na aké rozhodnutia žalobca v žalobe odkazoval.
26. K námietke žalobcu, ktorý uviedol, že považuje za nespravodlivé, ak k zastaveniu konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré je podkladom napadnutých rozhodnutí, nedošlo vinou žalobcu, ale tretej osoby, a bol za to sankcionovaný, správny súd uvádza, že mu nie je zrejmé, k čomu daná námietka smeruje. Žalobca žiadnym konkrétnym spôsobom nepreukázal, aké konanie bolo zastavené, kto je uvádzanou treťou osobou a aký súvis majú dané skutočnosti na predmetné súdne konanie.
27. Správny súd ďalej posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že postup správcu dane a žalovaného bol súladný so zákonom. Na podklade daného tak správny súd dospel k nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.
28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
29. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).