Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/87/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., 2/ A. E. F., nar. X. XXXXXXXX XXXX, bytom F. XXXX/XX, G., 3/ H. H. I. F., H. nar. X. XXXXX XXXX, bytom I. XXXX/XX, D., všetci zastúpení advokátom Mgr. Jánom Lančaričom, Hornopotočná 21, Trnava, proti žalovanej: Obec Majcichov, IČO: 00 312 746, Majcichov 606, zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Masník – advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 50 747 517, Špitálska 61, Bratislava – Staré Mesto, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava ( ďalej aj ,,súd prvej inštancie“ ) č. k. -371 zo dňa 9. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e a vo výroku II. m e n í tak, že pôvodná žalobkyňa 2/ J. K. F., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, zomr. X. XXXX XXXX bola ku dňu smrti podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, pozemku parc. registra „C“ č. 210/13, o výmere 5.123 m2, druh pozemku: ostatné plochy, nachádzajúceho sa v katastrálnom území A., obec A., okres Trnava, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom vo veľkosti 1/2 k celku.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou 1 a žalovanou p o t v r d z u j e.

III. Žalobcovia 2/ a 3/ majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. Žalobcovia 1/, 2/ a 3/ majú voči žalovanej nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 22. decembra 2021 sa žalobkyňa 1/ a pôvodná žalobkyňa 2/ ( pozn. v priebehu odvolacieho konania zomrela dňa X. XXXX XXXX, preto odvolací súd uznesením č. k. -449 zo dňa 4. decembra 2025 rozhodol o pokračovaní v konaní na strane žalobkyne 2 J. K. F., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, zomrelej X. XXXX XXXX s právnymi nástupcami – dedičmi: A. E. F. a I. F. ) domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníčkami, každá v podiele 1 , pozemku parc. č. 210/13 registra „C“, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A..

2. Žalobu odôvodnili tvrdením, že kúpna zmluva zo dňa 6. septembra 2013, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému pozemku na žalovanú, je absolútne neplatná podľa ( ďalej aj ,,OZ“ ).

3. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -227 zo dňa 6. februára 2023 žalobe vyhovel. Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. zo dňa 31. mája 2024 tento rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po doplnení dokazovania súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -371 zo dňa 9. decembra 2024 opätovne žalobe vyhovel z dôvodu jej vecnej opodstatnenosti. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva žalobkyne 1/ a pôvodnej žalobkyne 2/ k nehnuteľnosti za ,, symbolickú “ cenu 1 eur, súčasťou zmluvy bol záväzok žalovanej ( obce ) zabezpečiť vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia, pričom po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že takýto záväzok je právne nedovolený.

4. Právne posúdil vec podľa ( „ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“ ). Záväzok obce predstavoval nedovolený záväzok, preto dospel k záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadla rozsudok v celom rozsahu, a to z odvolacích dôvodov podľa ( ďalej aj ,,CSP“ ), namietajúc nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil obsah kúpnej zmluvy zo dňa 6. septembra 2013, keď dospel k záveru, že starosta obce sa zaviazal konať nad rámec svojich zákonných právomocí, resp. že sa obec zaviazala zabezpečiť vydanie správnych rozhodnutí. Podľa žalovanej takýto záver nemá oporu v obsahu zmluvy ani vo vykonanom dokazovaní. Uviedla, že starosta obce je podľa o obecnom zriadení štatutárnym orgánom obce a oprávnený konať v jej mene, a preto jeho podpis kúpnej zmluvy predstavoval platný právny úkon obce. Zásadne nesúhlasila s právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je kúpna zmluva absolútne neplatná podľa , pričom zdôraznila, že súd nevykonal riadne posúdenie obsahu zmluvy ako celku a nesprávne vyhodnotil jej jednotlivé ustanovenia. Podľa nej samotná existencia dojednaní o ďalšej spolupráci medzi stranami nemôže automaticky viesť k záveru o absolútnej neplatnosti celej zmluvy, najmä ak tieto dojednania nepredstavujú podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. Osobitne namietala, že aj keby niektoré ustanovenia kúpnej zmluvy boli právne neplatné, súd bol povinný posúdiť ich oddeliteľnosť podľa , podľa ktorého neplatnosť časti právneho úkonu nespôsobuje neplatnosť celého právneho úkonu, pokiaľ je možné neplatnú časť oddeliť bez narušenia podstaty právneho úkonu. Zdôraznila, že súd prvej inštancie nevykonal riadne právne posúdenie tejto otázky a bez ďalšieho dospel k záveru o neplatnosti celej zmluvy, čím podľa žalovanej porušil princíp zachovania platnosti právnych úkonov. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový priebeh schvaľovania kúpnej zmluvy a zmeny územného plánu, pričom podľa žalovanej bolo preukázané, že obecné zastupiteľstvo schválilo príslušné uznesenia a postupovalo v súlade so zákonom. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že kúpna zmluva bola uzavretá v roku 2013 a jej platnosť bola žalobkyňami spochybnená až po viac ako 10 rokoch, pričom žalobkyne počas tohto obdobia zmluvu nespochybňovali a využívali právny stav ňou založený čo svedčí o tom, že zmluva bola považovaná za platnú a žalobkyne z nej profitovali, čo vylučuje záver o jej absolútnej neplatnosti. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu, prípadne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalobkyňa 1/ a pôvodná žalobkyňa 2/ prostredníctvom svojho zástupcu podaním zo dňa 8. apríla 2025 podali vyjadrenie k odvolaniu žalovanej, v ktorom uviedli, že žalovaná napadla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, pričom odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pričom zdôraznili, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a dospel k správnym skutkovým zisteniam aj právnym záverom, pričom rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, keď súd správne uzavrel, že kúpna zmluva zo dňa 6. septembra 2013 predstavuje absolútne neplatný právny úkon, a preto nemohla založiť prevod vlastníckeho práva k predmetnému pozemku. Kúpna zmluva obsahovala záväzky žalovanej, ktoré predstavovali nedovolené záväzky, keďže žalovaná sa prostredníctvom svojho starostu zaviazala zabezpečiť vydanie správnych rozhodnutí, vrátane územných a stavebných rozhodnutí, ako aj zabezpečiť využitie obecného majetku na prístupové komunikácie a inžinierske siete. Uvedené záväzky presahovali zákonné právomoci starostu obce a predstavovali nedovolený predmet právneho úkonu, čím bola naplnená hypotéza , podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu. Žalovaná si svoje záväzky zo zmluvy nesplnila, keď nevydala stavebné rozhodnutie na výstavbu inžinierskych sietí a neumožnila využitie priľahlých pozemkov na

prístupové komunikácie, pričom tieto kroky neoprávnene podmieňovala dodatočnými požiadavkami, ktoré zo zmluvy nevyplývali, pričom ich svojím konaním zbavila vlastníctva pozemku bez primeraného protiplnenia a zároveň znemožnila efektívne využitie ich majetku, čím došlo k zásadnému zásahu do ich vlastníckeho práva. Na určení vlastníckeho práva mali naliehavý právny záujem, keďže žalovaná bola zapísaná ako vlastník predmetného pozemku v katastri nehnuteľností, pričom poukázali na ustálenú judikatúru, podľa ktorej naliehavý právny záujem na určovacej žalobe existuje vždy, ak je žalovaný zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti, hoci vlastnícke právo žalobcu existuje. Odmietli argumentáciu žalovanej o rozpore ich konania s dobrými mravmi a poukázali na skutočnosť, že absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí ex lege a nepremlčuje sa, pričom jej účinky nastávajú bez ohľadu na časový odstup od uzavretia právneho úkonu. Namietali, že odvolanie žalovanej obsahuje argumentáciu, ktorá nezodpovedá uplatneným odvolacím dôvodom, a že niektoré námietky žalovanej majú skôr charakter procesných námietok podľa , ktoré však žalovaná výslovne neuplatnila. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

7. Žalovaná sa prostredníctvom svojej splnomocnenkyne vyjadrila k vyjadreniu žalobkýň k odvolaniu ( odvolacia replika ) podaním zo dňa 5. mája 2025, v ktorom zotrvala na svojom odvolaní v celom rozsahu a opätovne uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne nesprávny, založený na nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedla, že počas celého obdobia od uzavretia kúpnej zmluvy konala v súlade so svojimi záväzkami a poskytovala žalobkyniam maximálnu súčinnosť pri realizácii ich zámeru výstavby rodinných domov na susedných pozemkoch. Poukázala na skutočnosť, že došlo k vydaniu územného rozhodnutia, ktoré bolo vydané na základe žiadosti žalobkýň a následne bolo na ich žiadosť aj opakovane predĺžené, čím splnila svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Žalobkyne v skutočnosti profitovali z právneho stavu založeného kúpnu zmluvou, keďže rozparcelovali a rozpredali značnú časť svojich pozemkov, pričom tento postup bol možný aj v dôsledku jej úkonov a súčinnosti. Zdôraznila, že žalobkyne začali spochybňovať platnosť kúpnej zmluvy až po značnom časovom odstupe, konkrétne po takmer ôsmich rokoch od jej uzavretia, pričom počas tohto obdobia žalobkyne zmluvu nespochybňovali a využívali právny stav ňou založený. Pri rozhodovaní vo veci je potrebné vychádzať z komplexného skutkového stavu a zohľadniť všetky relevantné okolnosti prípadu, vrátane následného konania strán po uzavretí zmluvy a praktických dôsledkov ich právnych úkonov. V tejto súvislosti poukázala aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej je potrebné pri aplikácii práva prihliadať na individuálne okolnosti prípadu a zabezpečiť spravodlivé riešenie veci, ktoré nebude založené výlučne na formalistickom výklade právnych predpisov. Zotrvala na svojom stanovisku, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav a dospel k nesprávnym právnym záverom o neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom podľa žalovanej zmluva predstavovala platný právny úkon a bola realizovaná v súlade s právnym poriadkom.

8. Žalobkyňa 1/ a pôvodná žalobkyňa 2/ v duplike zo dňa 21. mája 2025 reagovali na repliku žalovanej, zotrvali na svojej predchádzajúcej procesnej obrane, namietali nedôvodnosť odvolania aj repliky žalovanej, poukázali na absenciu nových relevantných tvrdení zo strany žalovanej a zdôraznili, že predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatná podľa ., pričom súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, preto navrhli potvrdenie napadnutého rozsudku a priznanie náhrady trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľka v odvolaní uplatnila zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne päť dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

10. Podľa / žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem netreba preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

12. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd síce zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o určenie vlastníckeho práva ( II. ), avšak z nasledovných dôvodov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu nie je rozhodujúce to, ako odvolací súd sformuloval výrok svojho rozsudku ( či ho formálne označil za zmeňujúci, hoci v skutočnosti ide o potvrdzujúci rozsudok ), prípadne ako v dôvodoch označil ustanovenia procesného predpisu, podľa ktorých postupoval a rozhodol. O rozdielnosť rozhodnutí ide vtedy, keď súdy posúdili okolnosti významné pre meritórne rozhodnutie veci odlišne ( porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ), a to nebol daný prípad. Zmena výroku rozsudku odvolacím súdom bola vyvolaná tým, že pôvodná žalobkyňa 2/ ( J. K. F. ) v priebehu odvolacieho konania zomrela. Nápravu vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam bolo preto možné dosiahnuť určovacím výrokom, s minimálnou korekciou výroku rozhodnutia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, že pôvodná žalobkyňa 2/ J. K. F., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, zomr. X. XXXX XXXX ku dňu smrti bola vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k celku.

14. Prejudiciálne bolo potrebné posúdiť platnosť kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod predmetných nehnuteľností, pričom túto otázku, podstatnú pre meritórne rozhodnutie veci, posúdil odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie ( výrokom rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zmenil výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie v porovnaní s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie sa v úprave práv a povinností účastníkov právneho vzťahu nič nezmenilo). Podstatou obidvoch výrokov bolo dosiahnuť nápravu vlastníckych vzťahov k spoluvlastníckemu podielu pôvodnej žalobkyne 2/ ( ktorej právnymi nástupcami sú žalobca 2/ a žalobca 3/, v dôsledku čoho bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -449 zo dňa 4. decembra 2025 ).

15. Treba taktiež podotknúť, že súd môže spresniť formuláciu petitu, ktorý nie je priliehavý, keď z podaní a tvrdení žalujúcej strany je jednoznačné, čoho sa domáha ( napr. ak nie je úplne zrejmé pre stranu konania, ako by mal znieť správny petit a teória, či prax pripúšťa rôzne znenia ). Zamietnutie žaloby v týchto prípadoch by bolo prejavom neprípustného formalizmu, ktorý by znamenal odmietnutie spravodlivosti pričom tu nedošlo k porušeniu zásady viazanosti petitom žaloby.

16. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podaného odvolania a z dôvodov v ňom výslovne uplatnených ( a ), pričom rešpektoval zásadu viazanosti odvolacími dôvodmi ako základný princíp odvolacieho prieskumu. V rámci tohto prieskumu odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie nielen z hľadiska správnosti právneho posúdenia veci, ale aj z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, ako aj z hľadiska správnosti procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý jeho vydaniu predchádzal. Odvolací súd sa dôsledne zaoberal všetkými odvolacími dôvodmi, ktoré žalovaná v odvolaní výslovne uplatnila, pričom každú jednotlivú odvolaciu námietku posúdil samostatne, a to tak z hľadiska jej procesnej relevancie, ako aj z hľadiska jej vecnej dôvodnosti, pričom skúmal, či sú tieto námietky spôsobilé spochybniť správnosť skutkových zistení alebo právnych záverov súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie aj z hľadiska existencie vád konania, na ktoré je povinný prihliadať z úradnej povinnosti, pričom takéto vady nezistil. Na základe uvedeného komplexného preskúmania dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci, vykonané dôkazy správne vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ( ) a zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery, pričom odvolacie dôvody žalovanej nie sú spôsobilé tieto závery spochybniť.

17. Zo skutkových zistení, ktoré neboli odvolaním relevantným spôsobom spochybnené, nepochybne vyplynulo, že Kúpna zmluva zo 6. septembra 2013 obsahovala záväzky žalovanej, ktoré spočívali v zabezpečení vydania rozhodnutí orgánov verejnej moci a v zabezpečení ďalších právnych a

faktických úkonov, ktorých uskutočnenie nebolo v dispozičnej právomoci žalovanej ako účastníka súkromnoprávneho vzťahu, ale bolo viazané na zákonom upravený postup orgánov verejnej moci v rámci výkonu verejnej správy.

18. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že takto formulovaný obsah právneho úkonu predstavuje právne nedovolený predmet záväzku, keďže orgán verejnej moci ani jeho štatutárny orgán nemôže v súkromnoprávnom úkone platne prevziať záväzok zabezpečiť vydanie rozhodnutia, ktorého vydanie je viazané na zákonom ustanovený správny proces a podlieha zákonným podmienkam a rozhodovacej právomoci príslušného orgánu.

19. Odvolací súd sa po primárnom preskúmaní prejudiciálnej otázky platnosti kúpnej zmluvy v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením súdom prvej inštancie, že predmetná kúpna zmluva je právnym úkonom, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu, a preto je podľa absolútne neplatná, pričom ide o neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona ( ex lege ) a pôsobí od počiatku ( ex tunc ), bez ohľadu na správanie účastníkov právneho úkonu.

20. K odvolacej námietke žalovanej, podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil obsah kúpnej zmluvy, odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, keďže súd prvej inštancie správne identifikoval právne relevantný obsah zmluvy a jeho právne dôsledky, pričom jeho právne závery sú v súlade s hmotným právom aj ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Rovnako nie je dôvodná ani odvolacia námietka žalovanej, podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávne posúdil oddeliteľnosť jednotlivých ustanovení právneho úkonu podľa , keďže z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva, že nedovolené záväzky predstavovali podstatnú časť právneho úkonu a tvorili súčasť jeho právnej kauzy, a preto ich nemožno oddeliť bez toho, aby došlo k zmene podstaty právneho úkonu.

21. Ani argumentáciu žalovanej, podľa ktorej predávajúce z predmetnej zmluvy profitovali alebo ju nespochybňovali po určitý čas nemala žiadnu právnu relevanciu, keďže absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí nezávisle od správania účastníkov tohto právneho úkonu a súd je povinný na ňu prihliadať z úradnej povinnosti, pričom neplatný právny úkon nemôže vyvolať zamýšľané právne účinky bez ohľadu na časový odstup alebo správanie strán, preto ju odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

22. Odvolací súd vzhľadom k odvolacej námietke žalovanej preskúmal aj správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní, sú logické, presvedčivé a neobsahujú vnútorné rozpory, pričom odvolanie žalovanej neobsahovalo také relevantné skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy, ktoré by nemohla uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, a ktoré by boli spôsobilé tieto skutkové zistenia relevantným spôsobom spochybniť.

23. Nebolo potrebné ani doplniť dokazovanie podľa , keďže skutkový stav veci bol súdom prvej inštancie zistený úplne a správne, a odvolacie námietky žalovanej nemali charakter námietok, ktoré by poukazovali na existenciu nových rozhodujúcich skutočností alebo na potrebu vykonania ďalších dôkazov ( ktoré by nemohla uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, a ktoré by boli spôsobilé tieto skutkové zistenia relevantným spôsobom spochybniť ), ale predstavovali najmä polemiku s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie.

24. Za tejto situácie odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci, preto ho podľa ako vecne správny potvrdil s tým, že v časti výroku II. ho ,, formálne “ zmenil v zmysle C.sp.

25. Žalobkyňa 1/ a pôvodná žalobkyňa 2/ boli v konaní pred súdom prvej inštancie vo veci samej plne úspešné, keďže súd prvej inštancie žalobe o určenie vlastníckeho práva v celom rozsahu vyhovel. Za tejto situácie im v zásade vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanej podľa zásady úspechu v spore ( ).

26. V priebehu odvolacieho konania pôvodná žalobkyňa 2/ J. K. F. zomrela, pričom odvolací súd uznesením č. k. -449 zo dňa 4. decembra 2025 rozhodol podľa o pokračovaní v konaní s jej právnymi nástupcami – dedičmi, ktorí vstúpili do procesného postavenia pôvodnej žalobkyne 2/ a prevzali jej procesné práva a povinnosti vrátane práva na náhradu trov konania.

27. Za tejto situácie bolo potrebné vo výroku o trovách konania reflektovať zmenu procesného subjektu na strane pôvodnej žalobkyne 2/. Keďže vo vzťahu medzi žalobkyňou 1/ a žalovanou nedošlo k žiadnej zmene procesného postavenia strán sporu ani k zmene výsledku sporu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania v tejto časti podľa ako vecne správny potvrdil.

28. Naopak, vo vzťahu medzi pôvodnou žalobkyňou 2/ a žalovanou bolo potrebné výrok o trovách konania modifikovať z dôvodu procesného nástupníctva dedičov, keďže po smrti pôvodnej žalobkyne 2/ vstúpili do jej procesného postavenia žalobca 2/ a žalobca 3/. Vzhľadom na to, že títo žalobcovia ako právni nástupcovia pokračovali v konaní na strane pôvodnej žalobkyne 2/ a výsledok sporu zostal pre nich rovnako plne úspešný, vznikol im voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu ( ). Z uvedeného dôvodu odvolací súd, keďže zmenil rozhodnutie vo veci samej, rozhodol podľa o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s .

30. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, avšak odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci, preto boli v odvolacom konaní plne úspešní čo odôvodňovalo za tejto procesnej situácie, že im vznikol voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa zásady úspechu v spore. Keďže žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná v celom rozsahu, odvolací súd rozhodol, že žalobkyňa 1/, žalobca 2/ a žalobca 3/ majú voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením podľa

32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).