Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-74C/28/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: JM trans Slovakia, s. r. o., IČO: 44 489 731, Rovinka č. 763, zastúpený JUDr. Peter Kocian, advokát, Bratislava, Miletičova č. 7, proti žalovanému: R.. R. T. G. L. V. E. K. N. X. C. , W. H. XX.X.XXXX, M. F. F., Š.X. Č.. XXXX/ XX, o zaplatenie 40.000,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 6. augusta 2024, č. k. B5-74 C 28/2023-152, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 6. augusta 2024, č. k. B5-74 C 28/2023-152, vo výroku I. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 6.8.2024, č. k. B5-74 C 28/2023-152, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 40.000,- € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 40.000,- € od 21.4.2021 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 40.000,- € od 21.4.2021 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.); vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , (ďalej len „“), nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia a vecne tým, že žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 8.12.2022 a postúpenou Mestskému súdu Bratislava IV dňa 9.3.2023, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 40.000,- € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 24.5.2017 uzatvoril s veriteľom R. F., zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu veriteľ poskytol pôžičku vo výške 40.000,- €. Pôžička bola poskytnutá bezúročne, pričom dlžník sa zaviazal pôžičku vrátiť do 24.7.2017. Dňa 20.4.2020 žalovaný uznal svoj záväzok čo do dôvodu aj výšky. Podpis dlžníka na uznaní záväzku, ako i na zmluve o pôžičke je overený pred pracovníkom notárskeho úradu. Dňa 21.3.2022 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej pôvodný veriteľ R. postúpil svoju pohľadávku z uvedenej zmluvy o pôžičke na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému listom zo dňa 31.10.2022. Napriek uvedenej výzve žalovaný svoj dlh neplnil. Žalobca si uplatnil aj dohodnutú zmluvnú pokutu a zákonný úrok z omeškania 5 % ročne. 1.2. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe (odpor voči platobnému rozkazu) poprel skutkové tvrdenia žalobcu, že je veriteľom pohľadávky vo výške 40.000,- € s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 40.000,- € od 25.7.2017, zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 40.000,- € od 25.7.2017 do zaplatenia, voči žalovanému. Dňa 10.8.2021 spoločnosť Mercurio, s.r.o., so sídlom

Medveďovej 1566/20, Bratislava, vykonala zo svojho bankového účtu prevod sumy vo výške 20.000,- € na bankový účet žalobcu, bez právneho dôvodu, pričom žalobca bezdôvodné obohatenie nevydal uvedenej spoločnosti, ktorá eviduje danú pohľadávku voči žalobcovi a úrok z omeškania 9 % ročne od 11.8.2021 do zaplatenia. Dňa 17.5.2022 veriteľ Mercurio s.r.o. ako postupca, uzatvoril so žalovaným ako postupníkom, zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej sa žalovaný stal veriteľom pohľadávky voči žalobcovi vo výške 20.000,- €. Zápočtom zo dňa 13.2.2022 žalovaný započítal pohľadávku vo výške 22.717,26 € voči pohľadávke žalobcu zo zmluvy o pôžičke. Žalovaný tvrdí, že zmluvná pokuta 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania je neplatná a nezákonná pre rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke. Podanú žalobu navrhol zamietnuť ako nedôvodnú. 1.3. Žalobca v replike uviedol, že platba spoločnosti Mercurio s.r.o. sa vzťahovala k inému zmluvnému vzťahu a nešlo o plnenie bez právneho dôvodu, a preto nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Spoločnosť Mercurio, s.r.o. nikdy nebola veriteľom pohľadávky voči spoločnosti JM trans Slovakia, s.r.o. z titulu bezdôvodného obohatenia, a teda nemala akú pohľadávku previesť na žalovaného. Táto spoločnosť nikdy žalobcu nevyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný preto nemohol nadobudnúť pohľadávku voči žalobcovi a započítanie pohľadávky žalovaného voči uplatnenému žalobnému návrhu nie je možné. Žalovaný dňa 20.4.2020 uznal svoj dlh voči pôvodnému veriteľovi čo do dôvodu aj výšky, preto je námietka premlčania bezdôvodná. Zmluvná pokuta bola dohodnutá v súlade s platnou právnou úpravou. Obdobnú argumentáciu žalobca uviedol aj vo vyjadrení zo dňa 18.8.2023. Doplnil, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečená zriadením záložného práva na nehnuteľný majetok žalovaného. Predmetom zálohu je byt č. XX na 9. poschodí bytového domu na Y. XX v F.. Podľa výpisu z listu vlastníctva však ďalší záložný veriteľ L., a.s. začala s výkonom záložného práva. 1.4. Žalovaný vo vyjadrení opätovne poprel, že by bol žalobca veriteľom pohľadávky zo zmluvy o pôžičke voči nemu. Opätovne poukázal na pohľadávku spoločnosti Mercurio, s.r.o. voči žalobcovi, ktorú na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol voči žalobcovi žalovaný a dňa 13.2.2022 vykonal zápočet svojej pohľadávky vo výške 22.717,26 € voči pohľadávke žalobcu. Zmluvná pokuta je v rozpore s dobrými mravmi a vznáša námietku premlčania. 1.5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že dňa 24.5.2017 uzatvorili R. F. ako záložný veriteľ a žalovaný ako záložný dlžník zmluvu o pôžičke, podľa ktorej R. F. poskytol žalovanému pôžičku vo výške 40.000,- €. Dlžník sa zaviazal požičanú sumu vrátiť do 24.7.2017 na účet veriteľa. V prípade omeškania s vrátením požičanej sumy je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu 0,1 % za každý deň omeškania z dlžnej sumy do zaplatenia, a to od doby 24.7.2017 do zaplatenia. K zaisteniu pohľadávky poskytol dlžník ako záloh nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, kat. úz. T.. Pravosť podpisov účastníkov zmluvy bola notársky overená. Reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému od R. F. vyplýva z platobného príkazu M. banky zo dňa 29.5.2017. Dňa 20.4.2020 žalovaný spísal uznanie dlhu, ktorým čo do dôvodu a výšky uznal svoj dlh vo výške 40.000,- € voči veriteľovi R. F. a zaviazal sa ho zaplatiť v lehote do 20.4.2021.V prípade neuhradenia dlhu v lehote splatnosti sa zaviazal uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, až do úplného splatenia dlhu. Uvedený dlh vznikol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 24.5.2017. Pravosť podpisu žalovaného na uznaní dlhu bola notársky overená. Dňa 21.3.2022 uzatvorili R. ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávky podľa a nasl. . Podľa Čl. II. bod 1. zmluvy, postupca touto zmluvou postupuje postupníkovi pohľadávku zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 24.5.2017 medzi R. a žalovaným. Podľa Čl. II. bod 2. zmluvy, postupca postupuje postupníkovi pohľadávku vo výške istiny 40.000,- € spolu s príslušenstvom. Dňa 31.10.2022 právny zástupca žalobcu oznámil listom žalovanému postúpenie pohľadávky a žalovaného vyzval na plnenie dlžnej sumy do 5 dní od doručenia výzvy. Prílohu oznámenia tvorila zmluva o postúpení pohľadávky. Dňa 17.5.2022 uzatvorila spoločnosť Mercurio s.r.o. ako postupca a žalovaný ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávky podľa a nasl. . Podľa Čl. II. body 1. a 2. zmluvy, dňa 10.8.2021 Mercurio, s.r.o., vykonal zo svojho bankového účtu prevod sumy 20.000,- € na bankový účet spoločnosti JM trans Slovakia, s.r.o. bez právneho dôvodu, pričom JM trans Slovakia, s.r.o. do dňa spísania tejto zmluvy bezdôvodné obohatenie nevydal veriteľovi Mercurio, s.r.o., ktorá eviduje voči JM trans Slovakia, s.r.o. pohľadávku vo výške 20.000,- € a úrok z omeškania 9 % ročne od 11.8.2021 do zaplatenia. Potvrdenie o vykonaní prevodu peňažných prostriedkov tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy. Pohľadávka špecifikovaná v bode 1. tohto článku do dňa uzatvorenia tejto zmluvy nebola zaplatená ani čiastočne a dlžník je v omeškaní s ich úhradou. Podľa Čl. III. bod 1. zmluvy, touto zmluvou postupca postupuje na postupníka ku dňu účinnosti tejto zmluvy pohľadávku špecifikovanú v Čl. II. bod 1. zmluvy, vo výške 20.000,- € spolu so

všetkým príslušenstvom, všetkými právami a povinnosťami a zabezpečeniami, ktoré sú s pohľadávkou spojené. Dňa 10.2.2023 spoločnosť Mercurio, s.r.o. oznámila listom žalobcovi postúpenie pohľadávky na žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 20.000,- €. Dňa 13.2.2023 žalovaný spísal jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok, ktorým započítal pohľadávku spoločnosti Mercurio s.r.o. vo výške 22.717,26 € voči pohľadávke žalobcu vo výške 40.000,- €. Podľa Čl. III. bod 1. dokumentu, veriteľ týmto úkonom jednostranne započítava vzájomné pohľadávky uvedené v Čl. II. tohto zápočtu, a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava V, obec Bratislava - T., kat. úz. T., ku dňu 16.8.2023 vyplýva, že žalovaný je vlastníkom bytu č. XX, nachádzajúcom sa na 9. poschodí bytového domu vchod Y. XX, súp. č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele X/X. Poznamenáva sa začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom L. sporiteľňa, a.s,, predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. 1.6.1. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná, preto jej v danej časti vyhovel. V odôvodnení konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 24.5.2017 uzatvoril žalovaný s R. F. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovanému veriteľ poskytol sumu 40.000,- €, ktorú mal vrátiť do 24.7.2017. Sporné tiež nebolo, že žalovaný dňa 20.4.2020 uznal dlh zo zmluvy o pôžičke vo výške 40.000,- €, ktorý sa zaviazal splatiť do 20.4.2021. Sporné medzi stranami zostalo, či žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa žalovaného na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, nadobudol pohľadávku voči žalovanému v žalovanom rozsahu, nakoľko žalovaný vzniesol námietku premlčania a zároveň dôvodil, že voči žalobcovi nadobudol pohľadávku od spoločnosti Mercurio, s.r.o., vo výške 22.717,26 € na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, z titulu bezdôvodného obohatenia a ktorú jednostranným úkonom započítal voči pohľadávke žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania. Sporná tiež bola výška dojednanej zmluvnej pokuty, ktorú žalovaný považoval za dojednanú v rozpore s dobrými mravmi. 1.6.2. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanému z titulu zmluvy o pôžičke bola v konaní dostatočným spôsobom preukázaná a zároveň žalobca preukázal aj svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný uzatvoril dňa 24.5.2017 ako dlžník s R. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu R. F. ako veriteľ poskytol peňažné prostriedky vo výške 40.000,- € na bankový účet dlžníka. Reálne poskytnutie uvedených finančných prostriedkov vyplývalo jednak z platobného príkazu M. banky, ako aj zo samotného úkonu žalovaného, ktorý dňa 20.4.2020 uznal dlh z predmetnej zmluvy o pôžičke. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, žalobca predložil do súdneho konania zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorú uzatvoril s R. F. a zároveň oznámenie, ktoré právny zástupca adresoval žalovanému dňa 31.10.2022, ktorým ho informoval o postúpení pohľadávky na žalobcu a vyzval ho na plnenie. Prílohu daného oznámenia tvorila zmluva o postúpení pohľadávky, čím žalobca splnil svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia . Žalovaný v konaní nijako nespochybnil, že by mal vedomosť o zmene v osobe veriteľa, resp. že by mu žalobca uvedené oznámenie spolu so zmluvou o postúpení pohľadávky nedoručil. 1.6.3. Žalovaný v konaní spochybňoval to, že žalobca je veriteľom pohľadávky voči nemu ako dlžníkovi v tvrdenej výške, pričom poukazoval na úkon započítania svojej pohľadávky voči pohľadávke žalobcu. Samotnú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako takú však nespochybňoval. Žalovaný v konaní dôvodil, že nadobudol voči žalobcovi pohľadávku v celkovej výške 22.717,26 € od spoločnosti Mercurio, s.r.o. z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom tieto skutočnosti preukazoval predloženou zmluvou o postúpení pohľadávky a jednostranným písomným úkonom započítania pohľadávky zo dňa 13.2.2023. Podľa názoru súdu prvej inštancie však žalovaný nepreukázal dostatočným spôsobom, že sa skutočne stal veriteľom uvedenej pohľadávky voči žalobcovi, a teda, že by ním vykonaný započítací úkon bol ako prostriedok procesnej obrany v tomto konaní vykonaný účinne. Pokiaľ strana sporu v konaní pred súdom vykoná započítanie pohľadávky voči pohľadávke protistrany a požaduje, aby súd v rozhodnutí vo veci samej na uvedené skutočnosti prihliadol, rozširuje tým predmet dokazovania v súdnom konaní aj na všetky okolnosti týkajúce sa vlastnej pohľadávky, ktorú žiada v konaní započítať. Je tak povinný preukázať jednak existenciu samotnej pohľadávky, to, že je spôsobilá na započítanie a že k započítaniu došlo zákonom predpísaným spôsobom. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný riadne nepreukázal už prvý uvedený predpoklad, a síce skutočnú existenciu ním tvrdenej pohľadávky. Žalovaný uviedol, že daná pohľadávka mala vzniknúť z titulu bezdôvodného obohatenia, keď spoločnosť Mercurio, s.r.o. mala dňa 10.8.2021 previesť bez právneho dôvodu na žalobcu finančnú čiastku vo výške 20.000,- €. Od nasledujúceho dňa 11.8.2021 sa žalobca mal s vrátením tejto čiastky dostať do omeškania. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti unesenia dôkazného bremena pri bezdôvodnom obohatení je preukázanie majetkového úbytku na strane veriteľa a tomu zodpovedajúci majetkový prospech na strane toho, kto sa mal na jeho úkor

bezdôvodne obohatiť. Uvedenú skutočnosť žalovaný nijako nepreukázal. Súdu nebolo preukázané, že by spoločnosť Mercurio, s.r.o. dňa 10.8.2021 skutočne previedla zo svojho bankového účtu na bankový účet žalobcu bez právneho dôvodu čiastku vo výške 20.000,- €. Zároveň žalovaný nepreukázal, že by táto spoločnosť žalobcu kedykoľvek vyzvala na vrátenie bezdôvodného obohatenia, keďže tvrdil, že žalobca sa mal dostať do omeškania už dňom 11.8.2021. Je síce pravdou, že prílohu č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.5.2022, ktorú predložil žalovaný, malo tvoriť potvrdenie o prevode, táto príloha však nebola do konania predložená. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný dostatočným spôsobom nepreukázal, že by spoločnosti Mercurio, s.r.o. vznikla voči žalobcovi pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 22.717,26 €, ktorú mal žalovaný následne nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie preto na žalovaného započítací úkon voči pohľadávke žalobcu v tomto konaní neprihliadol. 1.6.4. Pokiaľ ide o pohľadávku žalobcu v tomto konaní, žalobca si voči žalovanému uplatnil istinu vo výške 40.000,- €, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 40.000,- € od 25.7.2017 do zaplatenia a zmluvnú pokutu 0,1 % denne zo sumy 40.000,- € od 25.7.2017 do zaplatenia. Voči uvedenému nároku žalovaný vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný svoj dlh zo zmluvy o pôžičke písomne uznal. Uznanie dlhu má účinky, ktorými dochádza k predĺženiu premlčacej doby, a to na dobu 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, resp., keď bola v uznaní dlhu uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Z vyhlásenia žalovaného, ktorým uznal svoj dlh jasne vyplýva, že uznáva čo do výšky a dôvodu svoj dlh vo výške 40.000,- €, ktorý sa zaväzuje zaplatiť v lehote do 20.4.2021. V uvedenej listine však žalovaný žiadnym spôsobom nevyhlásil, že by uznal aj zmluvnú pokutu, na ktorej zaplatenie mal veriteľovi nárok vzniknúť v prípade omeškania žalovaného s plnením. Súd prvej inštancie dôvodil, že v ustanovení pritom upravuje osobitne plynúcu premlčaciu dobu v prípade úrokov a opakujúcich sa plnení, medzi ktoré je potrebné zaradiť aj predmetnú zmluvnú pokutu, keďže bola dojednaná formou opakujúceho sa plnenia. Z predmetného vyhlásenia o uznaní dlhu žalovaného jasne vyplýva, že prejavil svoju vôľu uznať dlh z poskytnutej istiny 40.000,- €, avšak nemožno vyhlásenie žalovaného rozširovať v tom zmysle, že daným úkonom automaticky uznal aj príslušenstvo predmetnej pohľadávky. Podľa názoru súdu prvej inštancie, pokiaľ by sa uznanie dlhu malo vzťahovať aj na zmluvnú pokutu, ktorá bola dojednaná v zmluve o pôžičke, malo byť uznanie dlhu formované jednoznačne a zrozumiteľne tak, aby z neho jasne vyplývalo, že dlžník okrem istiny dlhu uznáva aj jeho príslušenstvo, čo sa v tomto prípade nestalo. Ako súd prvej inštancie uviedol, ustanovenie upravuje osobitne plynúcu premlčaciu dobu pre úroky a opakujúce sa plnenia, ktorá je tri roky. Aj pri takýchto plneniach je však možné premlčaciu dobu predĺžiť uznaním dlhu (k čomu však v danom prípade nedošlo). V takom prípade by takáto premlčacia doba platila len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po uznaní dlhu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným bola čiastočne dôvodná, a to pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 40.000,- € od 25.7.2017 a taktiež pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne zo sumy 40.000,- € od 25.7.2017. Ako súd konštatoval, z uznania dlhu vykonaného žalovaným jasne vyplývalo, že tento uznal len dlh vo výške 40.000,- € a žiadnym spôsobom neuznal aj príslušenstvo danej pohľadávky. Trojročná premlčacia doba uvedeného príslušenstva tak uplynula dňom 25.7.2020. Keďže žalobca podal na súd žalobu až dňa 8.12.2022, žalobcom uplatnený úrok z omeškania, ako aj zmluvná pokuta bola v predmetnom rozsahu premlčaná. Ako však vyplynulo z uznania dlhu, žalovaný bol povinný svoj dlh splniť najneskôr do 20.04.2021. Nasledujúcim dňom sa s plnením dostal do omeškania. Žalovaný sa taktiež zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do úplného splatenia dlhu. Nárok žalobcu na zaplatenie príslušenstva tak nebol premlčaný v rozsahu od 21.4.2021 do zaplatenia. Preto, keď si žalobca uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 40.000,- €, tento bolo možné priznať od dňa nasledujúceho po dni splatnosti vyplývajúceho z uznania dlhu, teda od 21.4.2021 do zaplatenia. Uvedené sa potom týka aj uplatnenej zmluvnej pokuty, ktorú bolo možné priznať vo výške 0,1 % denne zo sumy 40.000,- € od 21.4.2021 do zaplatenia. 1.6.5. Pokiaľ išlo o uplatnenú zmluvnú pokutu, žalovaný namietal, že jej výška je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je neplatná. S danou námietkou žalovaného sa súd prvej inštancie nestotožnil. Uviedol, že pri posudzovaní dojednaní o zmluvných pokutách v záväzkových vzťahoch môže súd buď neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť s poukazom na ustanovenie , alebo môže s poukazom na posúdiť dojednanú zmluvnú pokutu ako v rozpore s dobrými mravmi a potom túto nepriznať vôbec. Tieto inštitúty však nemožno aplikovať kumulatívne. V prejednávanom prípade žalovaný namietal, že zmluvná pokuta je

dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia ( ). V danom prípade bola zmluvná pokuta dojednaná spôsobom súladným so zákonom, keď citované zákonné formálne predpoklady dojednanie o zmluvnej pokute napĺňalo. Pokiaľ ide o samotnú výšku dojednanej zmluvnej pokuty, súd nedospel k záveru, že by táto bola neprimerane vysoká, resp., že by jej uplatňovanie malo byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené je potrebné posudzovať vždy individuálne od prípadu k prípadu. O rozpor s dobrými mravmi pri zmluvnej pokute by sa mohlo jednať napríklad vtedy, keby táto bola vyjadrená násobkami zabezpečovanej istiny. Tiež by bolo uvedené aktuálne s ohľadom na postavenie zmluvných strán a otázke odkázanosti. Zmluvná pokuta v danom prípade však bola dojednaná ako 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Výšku zmluvnej pokuty tak mohol priamo svojim správaním ovplyvňovať dlžník. Táto nebola dojednaná z celkovej dlžnej istiny 40.000,- € aj pre prípad, keby bol žalovaný svoj dlh aspoň čiastočne plnil. Zmluvná pokuta bola medzi stranami dojednaná tak, že mala vždy zohľadňovať aktuálnu výšku dlhu. Keďže však žalovaný svoj dlh neplnil ani z časti, čo bolo nesporné, pri výške zmluvnej pokuty je potrebné vychádzať z dlžnej istiny 40.000,- €, čo pri 0,1 % denne predstavuje sumu 40,- € denne. Takto dojednaná výška zmluvnej pokuty nie je podľa názoru súdu neprimeraná a nie je ani v rozpore s dobrými mravmi. Je prirodzené, že pokiaľ žalovaný je v omeškaní s plnením svojho dlhu kontinuálne už od roku 2021 (resp. 2017, odhliadnuc od uplatnenia námietky premlčania), výška zmluvnej pokuty dosahuje v súčasnosti už pomerne značnú čiastku. Takáto situácia však vznikla výhradne zavinením žalovaného, ktorý sa splneniu dlhu vyhýba už od roku 2017 svojim špekulatívnym prístupom. Súd prvej inštancie dôvodil, že aj keby bola zmluvná pokuta dojednaná len vo výške 0,05 % denne z dlžnej istiny, čo by predstavovalo 20,- € denne, tak by v súčasnosti dlh žalovaného na zmluvnej pokute predstavoval čiastku viac ako 21.000,- €. Z uvedeného je tak zrejmé, že v danom prípade nie je problémom to, že by bola zmluvná pokuta neprimerane vysoká alebo jej výkon by bol v rozpore s dobrými mravmi, ale hlavným dôvodom značnej čiastky zmluvnej pokuty je nedisciplinovanosť žalovaného a jeho snaha sa vyhnúť splateniu svojich povinností voči svojmu veriteľovi. Súd prvej inštancie preto, keď dospel k záveru, že zmluvná pokuta bola dojednaná spôsobom, ktorý predpokladá a jej výška bola dojednaná v primeranej výške, posúdil námietky žalovaného ohľadne jej neprimeranosti a rozporu s dobrými mravmi ako neodpostatnené. 1.6.6. Keďže sa žalovaný dostal s plnením svojho dlhu do omeškania, súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % od dňa, ktorým sa dostal s plnením svojho dlhu podľa uznania dlhu do omeškania, teda od 21.4.2021 do zaplatenia a obdobne tiež priznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty od 21.4.2021 do zaplatenia, ako vyplývalo z uznania dlhu. Podanú žalobu súd prvej inštancie zamietol v časti uplatnených úrokov z omeškania a uplatnenej zmluvnej pokuty od 25.7.2017, nakoľko takto uplatnené plnenia boli premlčané. Súd žalovanému určil na plnenie lehotu 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa je štandardná lehota na plnenie tri dni. V odôvodnených prípadoch však súd môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie. Súd určil žalovanému dlhšiu lehotu na plnenie s ohľadom na vysokú čiastku dlžnej sumy, ktorú je povinný zaplatiť žalobcovi. 1.7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech v rozsahu uplatnenej istiny, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vplyv na priznanie nároku na náhradu trov konania preto nemal žalobcov neúspech v časti nepriznaného príslušenstva pohľadávky, ktoré nijako nespochybnilo dôvodnosť uplatnenej istiny, ktorú súd žalobcovi priznal v celom rozsahu.

2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výrokom I. a III., podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, dôvodiac tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (/ ); súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (/ ); rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (/ ); súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (/ ); zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (/ ). 2.2. Odvolateľ v odvolaní opísal skutkové okolnosti tak, ako ich v konaní zistil súd prvej inštancie, následne opísal doterajší priebeh konania. K záverom, ku ktorým dospel súd prvej inštancie hodnotením vykonaného dokazovania a týkajúcim sa pohľadávky žalovaného vo výške 20.000,- € titulom bezdôvodného obohatenia, ktorú si započítal s pohľadávkou žalobcu, ktorá je predmetom

tohto konania, odvolateľ poukázal na to, že už vo svojom vyjadrení zo dňa 5.6.2023 navrhoval ako dôkaz výsluch H., konateľky spoločnosti Mercurio, s.r.o., ktorá mala vypovedať k okolnostiam vzniku pohľadávky spoločnosti Mercurio, s.r.o. voči žalobcovi, k prevodu sumy 20.000,- € na bankový účet žalobcu a k skutočnosti, či bol žalobca vyzývaný na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tento dôkaz však súd nevykonal. Poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, že platba spoločnosti Mercurio, s.r.o. sa vzťahovala k inému zmluvnému vzťahu a že nešlo o plnenie bez právneho dôvodu. K chýbajúcemu dokladu - Prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky na žalovaného (potvrdenie o prevode peňazí, poznámka odvolacieho súdu) uviedol, že táto nebola priložená nedopatrením, pričom žalovaný sa o tomto dozvedel až z napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedeného dodatočne predkladá v prílohe tohto odvolania súdu Prílohu č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky na žalovaného. Podľa žalovaného, keď súd zistil, že príloha dôkazu v ňom označená nebola žalovaným priložená, mohol ho vyzvať na jej predloženie. Žalovaný namietal, že ak by súd vykonal navrhnuté dôkazy, resp. vyzval žalovaného na ich predloženie, mohli byť v konaní preukázané (i) existencia pohľadávky žalovaného, (ii) jej spôsobilosť na započítanie s pohľadávkou žalobcu, ako aj skutočnosť, že (iii) k započítaniu došlo zákonom predpísaným spôsobom. Tým, že súd navrhnuté dôkazy nevykonal, resp. nevyzval žalovaného na ich predloženie, nezistil skutočnosti rozhodujúce pre konanie, čím zároveň dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil napadnuté rozhodnutie. Žalovaný zároveň namietal hodnotenie dôkazov zo strany súdu, ktoré považuje za nesprávne a má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď neprihliadol na žalovaného započítací úkon (jednostranný zápočet žalovaného) voči pohľadávke žalobcu. Žalovaný zároveň poukázal na viaceré podozrivé okolnosti postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa R. na žalobcu a to, že pohľadávku žalobca nadobudol od jej pôvodného veriteľa bezodplatne, čo pri jej deklarovanej výške vrátane príslušenstva vyvoláva pochybnosti o povahe právneho úkonu (zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu), ako aj o vzťahu medzi jeho účastníkmi. Taktiež je podľa odvolateľa otázne, prečo žalobca čakal viac ako sedem mesiacov od uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (uzavretej dňa 21.3.2023), kým mu dňa 31.10.2023 zaslal oznámenie o postúpení pohľadávky na žalobcu a výzvu na jej zaplatenie. V oznámení o postúpení pohľadávky na žalobcu zo dňa 31.10.2023 žalobca vo výzve na zaplatenie neuviedol žiadne platobné údaje, na ktoré mal žalovaný plniť. Tieto a aj iné otázky plánoval adresovať na ďalšom pojednávaní v konaní, ale nemal na to príležitosť. 2.3.1. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pričom nesprávne právne posúdenie vidí najmä v tom, že súd v plnom rozsahu vyhovel žalobe a neprihliadol na započítací úkon žalovaného (jednostranný zápočet žalovaného), čím nesprávne interpretoval , podľa ktorého „ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie,“ a tým poprel účel a význam tohto zákonného ustanovenia. 2.3.2. Odvolateľ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, týkajúcim sa zmluvnej pokuty, zotrval naďalej na tom, že zmluvná pokuta vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň z omeškania je neplatná a nezákonná pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa odvolateľa súd pri hodnotení správania žalovaného vôbec nezohľadnil, že výška pohľadávky žalobcu voči žalovanému je priamo ovplyvnená uznaním započítania pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu, z ktorého bude možné určiť skutočnú výšku plnenia žalovaného voči žalobcovi. Odmietol, že by sa vyhýbal plneniu svojho dlhu špekulatívnym prístupom, alebo že by hlavným dôvodom značnej čiastky zmluvnej pokuty bola jeho nedisciplinovanosť, prípadne snaha vyhnúť sa splateniu svojich povinností voči žalobcovi. Žalovaný má záujem splniť svoj dlh, ale v riadnej výške po zohľadnení a odpočítaní pohľadávky žalovaného spolu s príslušenstvom. 2.4. Odvolateľ poukázal v odvolaní na to, že súd prvej inštancie posúdil jeho žiadosť o odročenie pojednávania dňa 6.8.2024 ako nedôvodnú, preto na ňu neprihliadol, dňa 6.8.2024 pojednával v jeho neprítomnosti a na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, tvoriacimi obsah súdneho spisu a výpovede žalobcu, rozhodol napadnutým rozhodnutím v neprospech žalovaného. Žalovaný uviedol, že na prvých dvoch pojednávaniach sa nezúčastnil z ospravedlniteľného dôvodu, následne sa zúčastnil na pojednávaní dňa 12.3.2024 a na poslednom nariadenom pojednávaní dňa 6.8.2024, na ktorom bolo vynesené napadnuté rozhodnutie, sa nezúčastnil opätovne z dôvodu akútnej zdravotnej indispozície, pre ktorú bol v nočných hodinách dňa 5.8.2024 nútený podstúpiť ošetrenie na lekárskej pohotovosti. Uvedenú skutočnosť súd spochybnil vzhľadom na to, že na predloženej lekárskej správe sa nenachádzal dátum. Žalovaný po vytknutí tohto nedostatku zo strany súdu požiadal príslušnú lekársku pohotovosť o vydanie potvrdenia o jeho návšteve dňa 5.8.2024,

vrátane predloženia originálu lekárskej správy s čitateľným dátumom. Pre krátkosť času nebol schopný zaobstarať tieto podklady do uplynutia lehoty na odvolanie, predloží ich súdu bezodkladne po tom, čo mu budú doručené, resp. odovzdané. Mal záujem sa zúčastniť pojednávania dňa 6.8.2024, ale jeho zdravotný stav mu to neumožnil. Žalovaný zároveň vo svojej žiadosti označil advokáta, ktorý ho mal na ďalšom pojednávaní zastupovať, ale tento po vynesení napadnutého rozhodnutia nepriaznivého pre žalovaného, stratil záujem na jeho zastupovaní. Žalovaný je momentálne v procese rokovania o prevzatí jeho právneho zastúpenia v tomto odvolacom konaní s iným advokátom. Podľa odvolateľa súd napadnutým rozhodnutím a procesným postupom, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, porušil viaceré ustanovenia a ústavné zásady, čím znemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 6.8.2024 v neprítomnosti žalovaného vyhlásil dokazovanie za skončené bez toho, aby dal žalovanému možnosť vyjadriť sa k argumentácii žalobcu napriek tomu, že žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní dňa 6.8.2024 ospravedlnil. Porušením práva žalovaného vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom bolo znemožnené jeho právo účinne sa brániť voči napadnutému rozhodnutiu tým, že žalovaný nemal možnosť reagovať na argumenty protistrany, na základe ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané, čím došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní a princípu kontradiktórnosti konania, ako imanentných súčastí práva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie vykazuje zjavné prvky arbitrárnosti, keďže nemohlo zo strany súdu dôjsť k náležitému hodnoteniu dôkazov pri rozhodovaní vo veci. Žalovanému boli vytvorené podstatne nevýhodnejšie podmienky na preukázanie svojich tvrdení, než akými disponoval žalobca, t. j. bol vytvorený stav nerovnosti účastníkov konania, ktorý je zjavným porušením ústavných princípov. 2.5. K odvolaciemu dôvodu podľa / odvolateľ poukázal na skutkové tvrdenia žalobcu, podľa ktorých platba spoločnosti Mercurio, s.r.o. sa vzťahovala k inému zmluvnému vzťahu, nešlo o plnenie bez právneho dôvodu, preto nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu; dlh voči spoločnosti Mercurio, s.r.o. neexistuje a táto spoločnosť žalobcu nikdy nevyzvala na plnenie. Žalovaný poprel tieto skutkové tvrdenia žalobcu a uviedol, že pri platbe od spoločnosti Mercurio, s.r.o. išlo o plnenie bez právneho dôvodu a dlh voči spoločnosti Mercurio, s.r.o. existuje. 2.6. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného proti výroku o trovách konania, poukázal na dôvody svojho odvolania proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie. 2.7. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu zamietol alebo, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K odvolaniu žalovaný pripojil detail výpisu z účtu spoločnosti Mercurio, s.r.o., ktorým preukazuje, že uvedená spoločnosť zaslala v auguste 2021 na účet žalobcu sumu 20.000,- €. Dňa 9.10.2024 doplnil odvolateľ do spisu doklad o návšteve pohotovosti dňa 5.8.2024 o 20.40 hod.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné, konajúci súd riadne zistil skutkový stav na základe predložených listinných dôkazov, výpovede žalobcu, podaní sporových strán a na základe takto zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil. Nie je možné v tomto smere súhlasiť so žalovaným, že konajúci súd porušil jeho práva účastníka konania, keď ho nevyzval na predloženie listiny, na ktorú sa žalovaný v konaní odvoláva, avšak do konania ju nepredložil. Žalovaný bol v konaní viackrát poučený o svojich právach, na vytýčených pojednávaniach sa opakovane nezúčastňoval. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nerozporoval poskytnutie pôžičky vo výške 40.000,- € od právneho predchodcu žalobcu, uznanie dlhu ani oznámenie o postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa R. F. na žalobcu. V časti žalovaným rozporovanej výšky zmluvnej pokuty konajúci súd správne vyhodnotil, že táto bola dohodnutá v súlade s platným právnym poriadkom, žalovaným bola uznaná, pričom zmluvná pokuta je sankcia za prípadné porušenie záväzku dlžníka. Ak by žalovaný svoj záväzok splatil riadne a včas, nebol by zaviazaný na úhradu zmluvnej pokuty. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Ďalšie vyjadrenie do spisu doručené neboli.

5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. februára 2026; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (, ).

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdil ( ods. l, ods. 2, ods. 3 ) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. S poukazom na vyššie citované ustanovenie , prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku, ktorým žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 40.000,- € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 40.000,- € od 21.4.2021 do zaplatenia, ako aj zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 40.000,- € od 21.4.2021 do zaplatenia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o vyhovení žalobe. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť ( ). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalovaného.

9.1.1. Odvolateľ v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnuté dôkazy, resp. nevyzval žalovaného na ich predloženie, nezistil tak skutočnosti rozhodujúce pre konanie, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vytýkal súdu, že nevykonal dôkaz výsluchom H., konateľky spoločnosti Mercurio, s.r.o., ktorá mala vypovedať k okolnostiam vzniku pohľadávky spoločnosti Mercurio, s.r.o. voči žalobcovi, k prevodu sumy 20.000,- € na bankový účet žalobcu a k skutočnosti, či bol žalobca vyzývaný na vydanie bezdôvodného obohatenia. Jej výsluch navrhol vo vyjadrení zo dňa 5.6.2023 (č. l. spisu 46, poznámka odvolacieho súdu). Vytýkal súdu, že ho nevyzval na doloženie Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky, ktorú žalovaný nepriložil nedopatrením. V súvislosti s touto odvolacou námietkou odvolací súd uvádza, že ustanovením bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Hodnotenie dôkazov zo strany súdu má tak oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania. Odvolací súd z predloženého spisu zistil (č. l. 46 spisu), že žalovaný v podaní zo dňa 5.6.2023 navrhol ako dôkaz v konaní výsluch H. konateľky spoločnosti Mercurio s.r.o. Odvolací súd poukazuje na to, že uvedený návrh nespĺňa náležitosti podľa , podľa ktorého návrh na výsluch svedka, okrem identifikačných údajov svedka a označenia adresy, z ktorej ho možno predvolať, obsahuje označenie skutočností,

ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. V návrhu na výsluch svedka žalovaný neuvádza, aké skutočnosti majú byť výsluchom navrhnutej svedkyne preukázané. Odvolací súd ďalej z predloženého spisu zistil, že súd prvej inštancie v predmetnej veci vytýčil pojednávanie na termín 16.1.2024, žalovaný podaním doručeným súdu dňa 12.1.2024 požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov, priložil lekársky nález zo dňa 11.1.2024, z ktorého vyplýva, že dôvodom návštevy ambulancie bolo prechladnutie a s tým spojené následné zdravotné ťažkosti, požiadal o odročenie pojednávania, ktorej žiadosti súd prvej inštancie vyhovel. Následne bolo pojednávanie vytýčené na deň 22.2.2024, podaním doručeným súdu dňa 21.2.2024 požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov, priložil lekársky nález z pohotovostnej služby zo dňa 20.2.2024, z ktorého vyplýva, že dôvodom návštevy tejto služby bola zvýšená telesná teplota cca 2 dni, suchý kašeľ, bolesti prínosových dutín, požiadal o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie opätovne vyhovel žiadosti žalovaného s upozornením na a na to, že od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Súd prvej inštancie vytýčil nový termín pojednávania na deň 12.3.2024, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, ako aj žalovaný, zhodne navrhli odročenie pojednávania s tým, že sa pokúsia o mimosúdnu dohodu. Súd prvej inštancie konanie prerušil na tri mesiace. Po návrhu na pokračovanie v konaní zo strany žalobcu, súd v konaní pokračoval a vytýčil pojednávanie na deň 6.8.2024. Súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky právnym zástupcom žalobcu, ktorú skutočnosť právnemu zástupcovi žalobcu aj oznámil, pojednávania v uvedenom termíne sa zúčastnil žalobca, resp. jeho konateľ. Pojednávania dňa 6.8.2024 sa nezúčastnil žalovaný, prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne doručil súdu na pojednávaní podanie zo dňa 6.8.2024, ktorým žiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov, priložil lekársky nález z ambulantnej pohotovostnej služby bez uvedenia dátumu, z ktorého vyplýva, že pacient udáva dva dni bolesti hlavy v čelovej oblasti, horšie sa mu pozerá, rozmazané alebo dvojité videnie nemá, myslel si, že je to z klímy. V žiadosti uviedol, že si pre ďalšie konanie ustanovil advokáta JUDr. Y., plnomocenstvo udelené advokátovi k žiadosti nepripojil. Podaním doručeným súdu dňa 9.10.2024 odvolateľ doplnil do spisu doklad (doplnenie dokladu k podanému odvolaniu), podľa ktorého pohotovostnú službu navštívil dňa 5.8.2024 o 20.40 hod. Z uvedeného, podľa názoru odvolacieho súdu, vyplýva, že žalovaný sa nezúčastňoval pojednávaní bez vážnejších dôvodov (zdravotné dôvody vyplývajúce z lekárskych nálezov nesvedčia skutočnosti, že by sa žalovaný z vážnych zdravotných dôvodov nemohol zúčastniť pojednávaní v prejednávanej veci, pričom vôbec nie je zrejmé, prečo sa nezúčastnil pojednávania dňa 6.8.2024, keď pohotovosť navštívil dňa 5.8.2024 a lekársky nález rovnako nesvedčil vážnym zdravotným problémom). Konanie žalovaného považuje odvolací súd za účelové, v dôsledku neúčasti na pojednávaniach sa pripravil o možnosť náležite uplatňovať svoje procesné práva, v súlade s . 9.1.2. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že ho nevyzval na predloženie dôkazu - Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky na žalovaného (potvrdenie o prevode peňazí, poznámka odvolacieho súdu) odvolací súd uvádza, že z ustanovenia vyplýva žalovanému povinnosť, ak v konaní uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno preukázania tvrdení spočíva na žalovanom, nie je preto povinnosťou súdu vyzývať ho na preukazovanie svojich tvrdení. Uvedené odvolacie námietky preto odvolací súd nepovažuje za dôvodné. 9.1.3. Odvolateľ v odvolaní namietal, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, že platba spoločnosti Mercurio, s.r.o., ktorú si žalovaný započítal s pohľadávkou uplatnenou žalobcom v tomto konaní, sa vzťahovala k inému zmluvnému vzťahu a že nešlo o plnenie bez právneho dôvodu. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca si v predmetnom konaní uplatnil voči žalovanému zaplatenie sumy 40.000,- € titulom pôžičky, poskytnutej žalovanému právnym predchodcom žalobcu. Poskytnutie pôžičky nebolo v konaní sporné, sporným nebolo ani to, že žalovaný ako dlžník dlh zo zmluvy o pôžičke uznal čo do dôvodu a výšky. Pokiaľ ide o vrátenie pôžičky, ak žalovaný tvrdil, že titulom vrátenia pôžičky si voči žalobcovi započítal svoju pohľadávku vo výške 22.717,26 €, bolo jeho povinnosťou toto svoje tvrdenie v konaní preukázať, to znamená, že bolo jeho povinnosťou preukázať existenciu ním tvrdenej pohľadávky voči žalobcovi, že uvedená pohľadávka je spôsobilá na započítanie a že k započítaniu došlo zákonom predpísaným spôsobom. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, žalovaný nepreukázal ani existenciu ním tvrdenej pohľadávky, nepreukázal, že spoločnosť Mercurio, s.r.o. dňa 10.8.2021 skutočne previedla zo svojho bankového účtu na bankový účet žalobcu bez právneho dôvodu čiastku vo výške 20.000,- €, že táto spoločnosť žalobcu kedykoľvek vyzvala na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Spornosť žalovaným tvrdenej pohľadávky nebola odstránená ani v

odvolacom konaní, keď žalovaný k odvolaniu pripojil časť výpisu z bankového účtu spoločnosti Mercurio s.r.o. (č. l. spisu 169), jednak ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní s poukazom na , ako aj skutočnosť, že dôkaz na č. l. spisu 169 nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu, predovšetkým, nepreukazuje, že spoločnosť Mercurio s.r.o. zaslala žalobcovi sumu 20.000,- € titulom bezdôvodného obohatenia. 9.2. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že vec nesprávne právne posúdil, pričom nesprávne právne posúdenie vidí najmä v tom, že súd v plnom rozsahu vyhovel žalobe a neprihliadol na ním vykonaný započítací úkon. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.7.2011, sp. zn. ). Odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by mal za následok nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, tento správne aplikoval a zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery. K otázke hodnotenia započítacieho úkonu súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na odôvodnenie v bode 9.1.3. tohto rozhodnutia. 9.3. Odvolateľ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie týkajúcim sa zmluvnej pokuty, zotrval naďalej na tom, že zmluvná pokuta vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania je neplatná a nezákonná pre rozpor s dobrými mravmi, pričom namietal jej výšku. Odvolací súd, pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute pre rozpor s dobrými mravmi poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 17. a 18., s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň poukazuje. Odvolací súd dodáva, že za primerane vysokú zmluvnú pokutu možno považovať takú, ktorá korešponduje s hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti. V prejednávanom prípade bola zmluvnou pokutou zabezpečená pohľadávka vo výške 40.000,- €, vzhľadom na výšku zabezpečenej pohľadávky má odvolací súd za to, že zmluvná pokuta v prejednávanom prípade bola dohodnutá v primeranej výške. 9.4. Odvolateľ v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že na pojednávaní dňa 6.8.2024, v jeho neprítomnosti, vyhlásil dokazovanie za skončené bez toho, aby mu dal možnosť vyjadriť sa k argumentácii žalobcu napriek tomu, že žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní dňa 6.8.2024 ospravedlnil. Porušením práva žalovaného vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom bolo znemožnené jeho právo účinne sa brániť voči napadnutému rozhodnutiu, čím došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní a princípu kontradiktórnosti konania ako imanentných súčastí práva na spravodlivý proces. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vytýčil tri pojednávania, žalovaný sa nezúčastnil ani jedného, dôvodiac jeho zdravotným stavom. Odvolací súd, s poukazom na skutočnosti uvedené v bode 9.1.1. odôvodnenia tohto rozhodnutia, považuje konanie žalovaného za účelové, ktorým sa sám pripravil o možnosť hájiť svoje procesné práva, keď nič nebránilo žalovanému, už po prvom pojednávaní vo veci, ktorého sa nemohol zo zdravotných dôvodov zúčastniť, zvoliť si na zastupovanie v konaní advokáta. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné poukázať na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt,“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje práva uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním, môžu svoje práva strácať. 9.5. Odvolateľ napadol odvolaním aj výrok o trovách konania. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania vecne a právne správne, keď postupujúc podľa a priznal vo veci plne procesne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania.

10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l, v spojení s Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto má aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).