Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-190-2024.pdf
PDF · 105.68 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/190/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Lucie Baňackej, PhD., v spore žalobcu: A. B. C., MBA - ALEX PARTNER, miesto podnikania: 082 73 Krásna Lúka 116, IČO: 46 634 657, zastúpený: JUDr. Martin Kundrát, advokát, so sídlom Vajanského 47, 080 01 Prešov, IČO: 52 526 771, proti žalovanému: Ergo SK, s. r. o., (predtým obchodné meno: MINILIGA TALENTOV Group, s. r. o.), sídlo: Hlavná 68, 080 01 Prešov, IČO: 53 639 464, o zaplatenie 59,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 26Cb/1/2024-63 zo dňa 22. mája 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 26Cb/1/2024-63 zo dňa 22. mája 2024.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 59,- Eur spolu s úrokom z omeškania 13,50 % ročne zo sumy 59,- Eur od 10.10.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 59,- Eur spolu s príslušenstvom z titulu nezaplatenia faktúry č. 192023 za vykonanú odbornú prehliadku vyhradeného technického zariadenia plynového kotla v rodinnom dome.
3. Vo veci bol upomínacím súdom vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že žalobca vykonal odbornú prehliadku rozvodov plynu pre objekt rodinného domu na ul. Sázavského č. 19, Prešov a následne obratom vystavil faktúru na právny subjekt MINILIGA TALENTOV Group, s.r.o. ako správcu nehnuteľnosti akcionárskeho portfólia D. E. s podmienkou uzavretia Rámcovej zmluvy o spolupráci, s čím dodávateľ súhlasil. Žalovaný po podpise dohodnutých zmluvných podkladov mal ako dodávateľ vykonávať ďalšie práce v akcionárskom portfóliu žalovaného a D. E.. Dodávateľ následne zmluvné podklady odmietal podpísať (mail zo dňa 02.11.2023) a listom zo dňa 25.10.2023 bol vyzvaný na doručenie podkladov alebo zmenu právneho subjektu na faktúre z dôvodu kolízie právnych vzťahov a záruky za dielo. Žalovaný ponúkol možnosť zmeny právneho subjektu na daňovom doklade a následnej úhrady z účtu vlastníka nehnuteľností - E. XX, č. LV XXXX. Žalobca odmietal podpísať vopred sľúbené zmluvné doklady partnerstva tvoriace neodmysliteľnú súčasť prevzatia záruky o dielo a iné v procese prípadných škôd.
4. V konaní na súde prvej inštancie žalobca uviedol, že predmetná faktúra bola vystavená správnemu subjektu, so správnymi údajmi žalovaného ako odberateľa, keďže žalovaný ako právnická osoba si objednal u žalobcu odbornú prehliadku vyhradeného technického zariadenia plynového v rodinnom dome na ulici Sázavského 19 v Prešove. Na základe tejto objednávky žalobca vykonal odbornú prehliadku vyhradeného technického zariadenia plynového a vystavil žalovanému faktúru č. 192023 na sumu 59,- Eur s dátumom splatnosti 08.10.2023, čo žalovaný potvrdil podpisom priamo na objednávke a faktúre. Uvedené skutočnosti vyplývajú z predložených dôkazov doručených súdu spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu. Žalobca vykonal na základe objednávky jednorázovú odbornú prehliadku vyhradeného technického zariadenia a nemal záujem o uzatvorenie akejkoľvek rámcovej zmluvy, čo vyplýva aj z dôkazov predložených samotným žalovaným. Poukazoval na skutočnosť, že ak by žalovaný popieral správnosť údajov na vystavenej faktúre, žalovaný by vrátil predmetnú faktúru žalobcovi obratom po doručení faktúry s poukázaním na nesprávne označenie odberateľa. Avšak žalovaný vyzval žalobcu na opravu vystavenej faktúry až po lehote splatnosti faktúry a po opakovaných výzvach na úhradu zo strany žalobcu.
5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil z listinných dôkazov tento skutkový stav: Faktúrou č. 192023 zo dňa 08.09.2023, splatnou dňa 08.10.2023 (č. l. 7 spisu) fakturoval žalobca žalovanému sumu 59,- Eur. Žalovaný ako právnická osoba si objednal u žalobcu odbornú prehliadku vyhradeného technického zariadenia plynového v rodinnom dome na ulici Sazavského 19 v Prešove. Na základe tejto objednávky žalobca vykonal odbornú prehliadku vyhradeného technického zariadenia plynového a vystavil žalovanému faktúru č. 192023 na sumu 59,- Eur, čo žalovaný potvrdil podpisom priamo na faktúre, ktorou súčasťou bola objednávka.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil za použitia ustanovení Obchodného zákonníka: § 1, § 269 ods. 2, § 365 ods. 1, § 369 ods. 2, § 369c ods. 1 a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.: § 1 ods. 2 a § 2.
7. Súd prvej inštancie považoval za nesporné medzi stranami, že žalobca vykonal odbornú prehliadku vyhradeného technického zariadenia plynového v rodinnom dome na ulici Sazavského 19 v Prešove a taktiež nesporná bola cena 59,- Eur. Sporným bolo, či je žalovaný pasívne vecne legitimovaný. Žalobca svoj nárok odvodzoval od faktúry č. 192023 zo dňa 08.09.2023, splatnej dňa 08.10.2023. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 59,- Eur súd vyhodnotil ako dôvodný.
8. Súd prvej inštancie k prostriedkom procesnej obrany žalovaného uviedol, že nie je povinnosťou žalobcu preverovať si skutočnosti, či je konkrétna právnická osoba vlastníkom predmetného zariadenia príp. či je táto právnická osoba oprávnená spravovať predmetné zariadenie. Navyše objednávateľom služieb môže byť aj osoba odlišná od osoby v prospech, ktorej sú služby poskytované (napr. § 50 Občianskeho zákonníka). Žalobca vykonal na základe objednávky jednorázovú odbornú prehliadku vyhradeného technického zariadenia. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 59,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo fixnej sadzbe stanovenej zákonom podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, to je vo výške 13,50 % ročne z dlžnej sumy od 10.10.2023 do zaplatenia. Spolu s istinou a úrokmi z omeškania súd priznal žalobcovi nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a s použitím Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. V podanom odvolaní uviedol, že žalovaný si žiadne služby neobjednal, ale objednal si ich niekto iný.
11. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 01.08.2024 vyzval žalovaného, aby doplnil svoje podanie, podľa obsahu posúdené ako odvolanie. V reakcii na uznesenie súdu žalovaný zaslal súdu podanie doručené dňa 01.09.2024 označené ako Doplnenie podania (č.l. 75 spisu).
12. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a nariadiť nové pojednávanie vo veci za účelom ďalšieho dokazovania. Uviedol, že súd zamietol dokazovanie bez umného zamyslenia sa a to výsluch svedka ako prebiehalo celé dohadovanie/nátlaková forma 75. ročnej dôchodkyne, vyhrážanie sa opakovane 75. ročnej žene aj nátlakovom nezmyselnom dodaní opakovanej služby, pričom nesedí právny subjekt údajne dodanej služby, teda žalovaného, ako aj nedodanie certifikátu resp. oprávnenia takéto služby dodávať v súčinnosti so štátnou inštitúciou „plynárne“. Podľa žalovaného neboli splnené podmienky na dokazovanie a obhajobu vyššie určené/spoza plota nezrelý chlapec nasľuboval 75. ročnej dôchodkyni Modré z neba a dokonca ju opätovne napádal za účelom úhrady.
13. Žalovaný takisto uviedol, že konanie má asi inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Túto námietku odôvodnil tým, že sudkyňa bola zjavne neprítomná, nepočúvala, mladá dievčina bez právneho titulu a s protistranou sa učili a čítali spoločne z papiera, pričom pojednávanie bolo krátke.
14. Žalovaný v odvolaní uviedol, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku.
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 CSP potvrdil, resp. alternatívne podľa § 386 ods. 1 písm. d) CSP odvolanie odmietol.
16. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní a v ňom uvedených argumentoch.
17. Odvolacia replika žalovaného bola doručená žalobcovi, ktorý dupliku svojho vyjadrenia k odvolaniu nepodal.
18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
19. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
20. Z obsahu odvolania žalovaného možno usúdiť, že podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), e) a h) CSP. Žalovaný síce určito neuviedol odvolací návrh, avšak z obsahu odvolania možno vyvodiť, že domáhal sa nového konania, t.j. zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie.
21. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
22. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia, ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
24. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto napadnuté rozhodnutie preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní nezistil.
25. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
26. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie predmetný spor riadne prejednal, strany sporu riadne poučil o ich procesných právach a povinnostiach. Strany sporu mali právo vyjadriť sa k jednotlivým vyjadreniam a k jednotlivým dôkazom. Súd prvej inštancie zároveň vykonal dokazovanie na základe návrhov strán sporu potrebných na riadne zistenie skutkového stavu potrebného pre meritórne rozhodnutie, rozhodnutie riadne odôvodnil, teda vykonal a riadne vyhodnotil prostriedky procesného útoku a procesnej obrany predložené a označené stranami sporu, ktoré mali vplyv na samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci.
27. Odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva odpoveď na všetky podstatné otázky z hľadiska rozhodnutia vo veci. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k vyššie uvedeným záverom s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci.
28. Žalovaný v prevažnej miere argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto
jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti a neumožňujú prijať iné závery.
29. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné:
30. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
31. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 9. júna 2020). Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
32. V dôsledku novej právnej úpravy prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinného od 01.07.2015 bola do procesného poriadku zavedená zásada kontradiktórnosti konania. Civilné konanie prebieha kontradiktórnym spôsobom t.zn., že každá zo strán má povinnosť vyhľadávať a predkladať dôkazy a vyjadrenia na podporu svojich tvrdení. Súd už nevyhľadáva dôkazy ani iné tvrdenia a postupuje iba striktne v zmysle zákona. Úlohou súdu nie je vyhľadávať objektívnu (materiálnu) pravdu. Súd rozhoduje na základe dôkazov, ktoré predkladajú najmä strany konania. Na zachovanie princípu rovnosti zbraní je dôležité, aby strany mali rovnakú možnosť na preukázanie svojich tvrdení.
33. Na faktúre č. 192023 (č.l. 7 spisu), ktorej súčasťou bola aj objednávka, je uvedený subjekt, ktorý si objednal vykonanie odbornej prehliadky vyhradeného technického zariadenia plynového kotla v predmetnom rodinnom dome, ako aj podpis a pečiatka tohto subjektu. Z týchto listinných dôkazov vyplýva, že subjektom, ktorý si objednal vykonanie prác a voči ktorému preto aj následne smerovalo zo strany žalobcu aj zaplatenie dohodnutej sumy 59,- Eur, ktorá je aj priamo uvedená na vystavenej faktúre je žalovaný. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie nepopieral vykonanie odbornej prehliadky vyhradeného technického zariadenia plynového kotla v predmetnom rodinnom dome žalobcom. V konaní uvádzal, že nie žalovaný má uhradiť túto faktúru, ale niekto iný, pričom nešpecifikoval, ktorý iný subjekt by to mal presne byť a takisto uvádzal aj iné skutočnosti, ktoré nemali vplyv na prejednávanú vec.
34. Odvolací súd je preto toho názoru, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že subjektom, ktorý si objednal u žalobcu odbornú prehliadku vyhradeného technického zariadenia plynového v rodinnom dome na ulici Sázavského 19 v Prešove, je žalovaný. Preto súd prvej inštancie správne zaoberajúc sa pasívnou legitimáciou žalovaného dospel k rovnakému záveru a zaviazal žalovaného na úhradu ceny za vykonanie odbornej prehliadky vyhradeného technického zariadenia.
35. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie zamietol dokazovanie bez umného zamyslenia sa, avšak nešpecifikoval ohľadne akého žalovaným navrhovaného dôkazu mal súd prvej inštancie zamietnuť návrh na vykonanie dokazovania.
36. Žalovaný na ostatnom pojednávaní dňa 22.05.2024 uviedol, že žiada, aby bola vypočutá jeho matka, ako aj vyžiadané kamerové záznamy z opakovanej návštevy žalobcu a taktiež, aby súd si vyžiadal od operátora komunikáciu medzi žalovaným a žalobcom. Súd prvej inštancie na tomto pojednávaní uznesením zamietol návrhy na doplnenia dokazovania v týchto troch veciach, čo sa týka výsluchu svedka – matky žalovaného, kamerového záznamu z opakovanej návštevy a taktiež vyžiadanie od operátora komunikácie medzi žalobcom a žalovaným.
37. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku síce opomenul zdôvodniť nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom, avšak odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým na pojednávaní dňa 22.05.2024 zamietol návrhy žalovaného na vykonanie
dokazovania. Podľa názoru odvolacieho súdu by vykonanie navrhnutých dôkazov nebolo účelné ani hospodárne, nakoľko z faktúry, ktorá bola súčasne aj objednávkou jednoznačne vyplýva subjekt, ktorý si práce vykonané žalobcom objednal. Preto vykonanie ďalších dôkazov sa odvolaciemu súdu javí ako nadbytočné a nehospodárne a postup súdu prvej inštancie považuje za správny.
38. Pokiaľ sa ešte týka námietky vznesenej žalovaným v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) CSP tvrdiac, že sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku odvolací súd uvádza, že je povinnosťou strany, ktorá túto námietku vznáša uviesť o aké prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany má ísť. Teda aké dôkazy navrhuje vykonať. Táto skutočnosť je dôležitá, aby mohol odvolací súd zároveň posúdiť, či ide o také prostriedky, ktoré mohla strana sporu použiť už v konaní na súde prvej inštancie alebo nové, uvedené až v odvolacom konaní. Žalovaný však nijako bližšie nešpecifikoval o aké prostriedky má ísť okrem výsluchu svedka, ktorého označil ako 75. ročnú dôchodkyňu. Teda, ak žalovaný mal na mysli nevypočutie dôchodkyne ako uvádza v bode A svojho odvolania, odvolací súd poukazuje nato, že žalovaný túto svedkyňu nijako neoznačil ani menom ani adresou, z ktorej by mala byť volaná a najmä čo sa jej výsluchom malo preukázať. Takisto v tomto zmysle svedkyňu neoznačil ani v konaní na súde prvej inštancie. Teda neoznačil vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne v súlade s § 197 CSP. Aj vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.
39. Žalovaný v odvolaní aj uviedol, že konanie má inú vadu, ktorú odôvodnil tým, že sudkyňa bola zjavne neprítomná, nepočúvala, mladá dievčina bez právneho titulu a s protistranou sa učili a čítali spoločne z papiera, pričom pojednávanie bolo krátke. Odvolací súd uvádza, že tieto žalovaným uvádzané skutočnosti nespadajú pod žiaden odvolací dôvod a takisto nenapĺňajú ním uvádzaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Preto aj túto odvolaciu námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
40. Odvolací súd takisto dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil v dostatočnom rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 CSP) tak, aby bol pre strany sporu, ale aj pre tretie osoby zrozumiteľný. Písomné vyhotovenie rozsudku je v súlade s § 220 ods. 2 CSP, keďže závery v ňom obsiahnuté sú dostatočné, keď súd prvej inštancie náležite sumárne posúdil skutkové zistenia v nadväznosti na vyhodnotenie celkovej dôkaznej situácie, čím napadaný rozsudok tak napĺňa požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a prekúmateľnosti.
41. Odvolací súd dáva do pozornosti, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).
42. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, sp. zn. I. ÚS 361/2010 rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008].
43. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky. Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej inštancie opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k žalovaným tvrdeným pochybeniam súdu prvej inštancie, ktoré mali viesť k naplneniu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/ a h/ CSP, odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, či podaného odvolania nezistil v konaní pred
súdom prvej inštancie také pochybenia, ktoré svojou intenzitou mohli viesť k vecne nesprávnemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie.
44. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobe žalobcu vyhovel. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň potvrdil aj výrok o trovách konania ako vecne správny.
45. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
46. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).