Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-89-2025.pdf
PDF · 114.11 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/89/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci manželky/matky: P. L., narodená XX.XX.XXXX, bytom A. Q. XXX, zastúpená: Mgr. Miroslava Pyšniaková, advokátka, M. Gorkého 1, Michalovce a manžela, ktorý návrh nepodal /otca: S. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/ XX, X., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o. IČO: 47236183, Štefániková 8, Michalovce, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom L.: S., narodená XX.XX.XXXX a F. S., narodený XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P., o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, 2P/175/2023-296 zo dňa 15.04.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch IV., V., VI., VII., VIII..
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva účastníkov konania. V prejednávanej veci rozsudok o rozvode manželstva už nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd stanovil výživné počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva otcovi a maloleté deti zveril matke.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Michalovce (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 2P 175/2023 - 296 zo dňa 15. apríla 2025 rozhodol tak, že: „I./ Zveruje maloleté deti L.: S., nar. XX.X.XXXX a F. S., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II./ Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.
III./ Na žiadosť rodičov, stretávanie sa otca s maloletými deťmi neupravuje.
IV./ Zaväzuje otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej S. L., nar. XX.X.XXXX, sumou vo výške 250 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred od 1.3.2024 do budúcna.
V./ Dlžné výživné za obdobie od 1.3.2024 do 31.3.2025 na maloletú S. v celkovej sume 1080 Eur, povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.
VI./ Zaväzuje otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého F. S. L., nar. XX.X.XXXX, sumou vo výške 200 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred od 1.3.2024 do budúcna.
VII./ Dlžné výživné za obdobie od 1.3.2024 do 31.3.2025 na maloletého F. S. v celkovej sume 430 Eur, povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.
VIII./ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Súd svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že zo skutočného stavu mal za preukázané, že je dôvodné stanoviť výživné otcovi, pretože došlo k rozpadu manželstva, maloleté deti sú zverené do osobnej starostlivosti matke. Súd poukazuje na náklady maloletých detí. Náklady detí boli vyčíslené v sume 340 eur S. a 313 € F.. Priemerný mesačný príjem matky je suma 762 eur. U matky bral súd do úvahy, že si časť vyživovacej povinnosti plní zabezpečovaním osobnej starostlivosti o maloletých. Ohľadne otca mal súd preukázané, že otec dosahoval príjem 1657 €, o tento príjem prišiel vlastným konaním, ktorým sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny, kvôli ktorému bol s otcom okamžite ukončený pracovný pomer. Teda súd u otca uplatnil princíp potencionality (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), a ako potenciálny príjem otca, ktorý bolo v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať, bola suma 1657 € mesačne. Porovnajúc tento príjem otca ( 1657 €) a jeho náklady ( 800 €) je súd presvedčený, že úhrnná suma 450 eur na výživu oboch detí je sumou, ktorú otec dokáže zo svojho príjmu zaplatiť a na druhej strane je to suma, ktorou otec pokryje tú časť výdavkov maloletých, ktoré je povinný platiť otec z titulu svojej vyživovacej povinnosti k maloletým.
4. Ako opodstatnené výdavky otca súd nebral do úvahy splátky úverov v celkovej sume 950 €, pretože vo všeobecnosti má úhrada výživného na maloleté deti prednosť pred splácaním úverov a zároveň, tento výdavok má platiť vlastník nehnuteľnosti, na ktorú boli financie z úverov vynaložené, teda matka otca. Súd poznamenáva, že ak otec dokáže každý mesiac zaplatiť splátky úverov v sume 950 € (ktoré nie je povinný platiť), je nepochybné, že má k dispozícii dostatočné množstvo finančných prostriedkov na úhradu výživného v sume 450 €. Otec je povinný v prvom rade uhradiť výživné na svoje maloleté deti a až potom platiť úvery za nehnuteľnosti, ktorých nie je vlastníkom.
5. V súvislosti s výškou výživného súd poukazuje na takzvané tabuľkové výživné, ktoré zatiaľ nie je upravené v zákone a je len vo forme odporúčania zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Podľa týchto tabuliek je vyživovacia povinnosť rodiča, ktorý má dve vyživovacie povinnosti, má deti vo veku XX - XX rokov, suma výživného na jedno dieťa vyrátaná ako 16 % z príjmu povinného rodiča, t. j. 16 % zo sumy 1657 € = 265 €/dieťa, 530 € na dve deti. Súdom určené výživné 250 € a 200 € zodpovedá aj tzv. tabuľkovému výživnému.
6. Zároveň súd vypočítal dlžné výživné za obdobie od 01.03.2024 do 31.03.2025 a otcovi umožnil splácať ho v splátkach.
III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, ktorý napáda rozsudok vo výrokoch o výživnom. Poukazuje na to, že súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodňuje, poukazuje iba na mesačné príjmy a výdavky rodičov a na tabuľkové výživné, ktoré má odporúčací charakter. V tejto súvislosti poukazuje na to, že určenie výšky výživného je výsledkom posúdenia vysoko individuálnych skutkových okolností (porovnaj 4Cdo 148/2019). Súd nezohľadnil reálne majetkové pomery a výdavky otca, jeho príjem je neaktuálny, nereálny a nezodpovedá jeho príjmom. Súd ho zaťažil neprimerane. Súd neskúmal príjem matky ako možný a potenciálny, sústredil sa iba na otca ako jedného z povinných rodičov. Má za to, že daný rozsudok je nepreskúmateľný , pretože nie je zrejmé akými úvahami súd bol vedený, ako zohľadňoval potencionálny príjem otca a neprihliadol na väčšinu jeho výdavkov. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. K odvolaniu podal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník, ktorý navrhuje potvrdiť rozsudok ako vecne správny.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
10. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom a to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo vzťahu k stanoveniu výživného pre maloleté deti zo strany otca, pretože jeho argumentácia bola vecne správna vrátane výroku o dlžnom výživnom. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutočný stav, z ktorého vychádzal, a z tohto stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).
13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní odvolateľom, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky, za daných skutkových okolností, pre stanovenie rozsahu výživného zo strany otca pre maloleté deti v zmysle odvolacieho návrhu otca alebo podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie a následne stanovenie výšky dlžného výživného.
14. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd považuje napadnutý rozsudok vo výrokoch o výživnom pre obe maloleté deti za vecne správny. Súd prvej inštancie správne o výške výživného rozhodoval v súlade s ustanoveniami § 62, § 75 Zákona o rodine. Ohľadne skutkových otázok posudzovaných súdom prvej inštancie neučinil odvolací súd odlišný skutkový záver. Vo vzťahu k rozsudku o zmene rozsahu výživného odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť, príp. zopakovať alebo doplniť dokazovanie.
15. Vo vzťahu k napadnutým výrokom o výživnom otec v podanom odvolaní namieta správnosť napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k výživnému. Zhrnúc jeho odvolacie námietky namieta nesprávnosť záveru súdu vo vzťahu k rozsahu výživnému, bez prihliadnutia na jeho reálne príjmy.
16. K námietkam otca vo vzťahu k výživnému odvolací súd udáva nasledovne. Súd správne uzavrel, že obe deti sú stále osobami oprávnenými z výživného a sú odkázaní na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Maloleté deti sú zverené do osobnej starostlivosti matky.
17. V prejednávanej veci je právoplatný výrok rozsudku, ktorým sú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Zo skutočného stavu vyplynulo, že v osobnej starostlivosti matky sú maloleté deti na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o príjem matky, súd zistil v čase rozhodnom, že mesačný príjem matky je invalidný dôchodok vo výške 492 €, rodinné prídavky 120 € a príspevok z organizácie Dobrý anjel 150 €. Matka žije so svojím partnerom a dvoma maloletými deťmi. Poukázal na náklady matky ako aj bežné výdaje. Vo vzťahu k deťom poukazuje na vek maloletých detí, S. vo veku XX rokov ma náklady bežne na stravu, oblečenie, školské potreby, hygienu, záujmovú činnosť a mimoriadne náklady, ktoré vznikajú, napríklad na lyžiarsky výcvik, ktorý absolvovala, vreckové. Maloletý bol vo veku XX rokov, u neho sú bežné náklady na oblečenie, stravu, školské potreby, hygienu, podiel na nákladoch na bývanie. U otca zistil, že bol zamestnaný a jeho pracovný pomer bol skončený okamžite pre porušenie pracovnej disciplíny. Dosiahnutý príjem bol vo výške 1657 €, od septembra 2024 jeho príjem 175 €, následne je otec evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V roku 2025 vykonával prácu ako živnostník, ale od 04.03. 2025 je opäť evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Uviedol, že nebral do úvahy splátky otca na úver v celkovej sume 950 €, pretože tieto majú prednosť pred výdavkami na výživné.
18. Náklady detí boli vyčíslené v sume 340 eur S. a 313 € F.. Priemerný mesačný príjem matky je suma 762 eur. U matky bral súd do úvahy, že si časť vyživovacej povinnosti plní zabezpečovaním osobnej starostlivosti o maloletých. Ohľadne otca mal súd preukázané, že otec dosahoval príjem 1657 €, o tento príjem prišiel vlastným konaním, ktorým sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny, kvôli ktorému bol s otcom okamžite ukončený pracovný pomer. Teda súd u otca uplatnil princíp potencionality (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), a ako potenciálny príjem otca, ktorý bolo v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať, bola suma 1657 € mesačne. Porovnajúc tento príjem otca ( 1657 €) a jeho náklady ( 800 €) je súd presvedčený, že úhrnná suma 450 eur na výživu oboch detí je sumou, ktorú otec dokáže zo svojho príjmu zaplatiť a na druhej strane je to suma, ktorou otec pokryje tú časť výdavkov maloletých, ktoré je povinný platiť otec z titulu svojej vyživovacej povinnosti k maloletým.
19. Súd dostatočne odôvodňuje zistene pomery na strane povinných rodičov z výživného a na strane maloletých detí. Súd zdôvodnil oprávnené, nevyhnutné potreby oboch maloletých detí ako aj potreby, ktoré súvisia s ich záľubami. Výdaje maloletých detí sú súdom zhodnotené. Odvolací súd považujú za dostatočne a správne zdôvodnené dôvody pre uznanie výdajov na strane oprávnených detí. Stanovené výživné reflektuje na prirodzený vývin mal. detí na ich zvýšené požiadavky na stravné, ošatenie, obuv, drogériu, náklady spojené so školou, na voľno časové aktivity. Nemožno opomínať, že mal. deti zdieľajú spoločnú domácnosť s matkou, v dôsledku čoho by sa mali spravodlivo podieľať primerane na úhrade výdavkov spojených s bývaním a chodom domácnosti. V konaní súd zistil odôvodnené potreby všetkých oprávnených s ohľadom na ich vek a oprávnené potreby.
20. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ako je jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti. Je povinnosťou súdu pri určovaní výživného prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, ktorý má relevanciu pri určovaní. Každé dieťa má právo mať jasný životný štýl, rastie, potreby sú zvýšené, je potrebné prihliadnuť pri stanovení výživného aj na možné scenáre rozvoja vývoja dieťaťa a podrobiť to v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Výživné znamená, že dieťa dostáva prostriedky a aj príležitosti, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, mentálne, duchovne, sociálnym zdravým, normálnym spôsobom, teda potreby dieťaťa pri stanovení výživného sú vnímané v najširšom slova zmysle a čo v najlepšom jeho záujme. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni svojho rodiča. Výživné má slúžiť na zabezpečenie
všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa s cieľom zabezpečiť rozvoj dieťaťa a pri určovaní výšky majú byť všetky kritéria na strane oprávneného a povinného zistené. Cieľom určenia výživného je zabezpečiť finančné prostriedky pre rozvoj dieťaťa.
21. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Odvolacia námietka sa dotýka nesprávne zistených možnosti a schopnosti otca platiť výživné v súdom stanovenom rozsahu. V prejednávanej veci teda súd správne pristúpil k posúdenia možnosti otca dosahovať potencionálny príjem, teda príjem iný, než ktorý v rozhodnom období od podania návrhu deklaruje. Pri uplatnení princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018, tvorba právnej vety: najpravo.sk; rozhodnutie nebolo oficiálne publikované).
23. Samozrejme potencionalita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu ,kedy povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možnosti, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencialita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období. V podstate to znamená, že povinný by v takejto situácií mal začať hľadať lepšiu zárobkovú činnosť, než tú, ktorú deklaroval pre to rozhodné obdobie. Samozrejme, že zákonodarca nestanovuje striktný spôsob výpočtu výživného a tak súdy musia v jednotlivých prípadoch vždy uvážiť všetky zákonom uvedené kritéria a výživné určiť vo výške zodpovedajúcej týmto kritériám, rovnako tak zmyslu a účelu výživného (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 4239/12 zo dňa 10.06.2013).
24. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí z 29. mája 2024 sp. zn. 7CdoR/13/2023 konštatoval, že : „Základné pravidlá pre určenie výšky výživného obsiahnuté v ust. § 75 Zákona o rodine sa vzťahujú na všetky druhy vyživovacích povinností a príspevkov, pričom je dlhoročnou zaužívanou praxou v súdnych konaniach stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny) povinnej osoby.
25. Z vykonaných dôkazov je možné prijať záver, že otec pracoval v riadnom pracovnom pomere v roku 2023 v spoločnosti X. T. X. s.r.o., so sídlom v W. W. a jeho vymeriavací základ predstavoval sumu od 1205 € až do 2274,23 €. Od 01.01.2024 do 04.09.2024 pracoval v riadnom pracovnom
pomere v spoločnosti X. - X. T. X. SK, X... Jeho príjem bol vo výške od 1591,68 € až do 1809,52 € ako vymeriavací základ. Súd pri stanovení potencionálneho príjmu bral do úvahy jeho príjem z tohto pracovného príjmu, pretože od augusta 2024 do 16.12. 2024 pracoval v spoločnosti O. - U. s.r.o., so sídlom v P., kde vymeriavacie základy boli od 69,72 € po 229 €, nešlo však o trvalý pracovný pomer. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že súd neprihliada na jeho reálne príjmy je potrebné uviesť , že súd postupoval správne . Súd konštatoval, že v záujme maloletých detí a pre stanovenie výživného je rozhodnou otázka posúdenia jeho potencionálneho príjmu z dôvodu, že otec skončil pracovný pomer u svojho zamestnávateľa okamžite, a to pre porušenie pracovnej disciplíny. K týmto tvrdeniam súdu a k jeho záverom o tom, že došlo k skončeniu pracovného pracovného pomeru, z ktorého otec dosahoval príjem v dôsledku jeho zavineného konania a porušenia otec neuviedol a nepredložil dôkazy preukazujúce opak. Otec nešpecifikuje dôvody pre skončenie pracovného pomeru, neuvádzal žiadne úvahy k dôvodom pre skončenie pracovného pomeru, a tak je potrebné vychádzať z toho, že tvrdenia súdu sú dôvodné a pravdivé. Dôkazom je oznámenie zamestnávateľa otca o skončení pracovného pomeru s otcom. Pokiaľ sa teda súd rozhodol vychádzať z potencionálneho príjmu otca, ktorý dosahoval u posledného svojho zamestnávateľa, pokiaľ bol v riadnom pracovnom pomere, možno s jeho postupom súhlasiť. Príjem otca zodpovedal jeho schopnostiam a možnostiam a lokalite, v ktorej pracoval a zrejme zodpovedajúcemu vzdelaniu otca. Pokiaľ sa otec zbavil možnosti dosahovať príjem v tejto výške z pracovného pomeru, a teda dosahovať vyšší príjem z pracovného pomeru než dosahuje v súčasnosti, je dôvodné na neho hľadieť ako povinného rodiča s potencionálnym príjmom . Z listinných dôkazov v spise napríklad z lekárskej správy vyplýva, že otec je schopný vykonávať sústavnú zárobkovú činnosť, je schopný dosahovať príjem, z ktorého súd vychádzal. V priebehu konania súdu nepreukázal otec dôvody, pre ktoré nie je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, dôvody pre ktoré ukončil živnostenské oprávnenie. Za potencionálnych príjem je možné považovať príjem, ktorý zodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného na rozumne regionálne určenom trhu práce, ktorej je schopnostiam a možnostiam povinného adekvátny. Nateraz z vykonaného dokazovania nemožno spochybňovať schopnosť otca dosahovať prinajmenšom tento príjem a za situácie pokiaľ otec logicky neodôvodnil ukončenie pracovného pomeru a svoje nezodpovedné konanie, je možné prihliadať na tento príjem ako príjem, z ktorého sa stanoví výživné. Otec nepredložil súdu dôkazy o tom, že evidentne vyvíja snahu o zvýšení svojho príjmu, ktorý nateraz deklaruje, a tak je možné vychádzať z vyššieho príjmu, ktorý dosahoval skôr. Ide o príjem, ktorý by povinný rodič pri riadnom plnení vyživovacej povinnosti mohol dosahovať. Za dôvodný tak možno považovať postup súdu pokiaľ skončenie pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny považoval za vzdanie sa príjmu zo strany povinného otca.
26. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku odvolateľa, že súd neprihliadol na potencionálny príjem matky, ktorý by mohla dosahovať je potrebné uviesť, že stanovené výživné zodpovedá časti pokrytiu oprávnených výdajov maloletých deti. Matka sa na plnení vyživovacej povinnosti podieľa aj výkonom svojej osobnej starostlivosti. Tiež je potrebné uviesť, že matka sa od 01.07.2025 zamestnala v spoločnosti C. s.r.o. v X. a dosahuje vymeriavací základ vo výške 1576 € to znamená, že okrem invalidného dôchodku je zamestnaná, má pracovný príjem a maloleté deti sa tak podieľajú na životnej úrovni matky.
27. Odvolací súd stanovené bežné mesačné výživné považuje za výživné zodpovedajúce zákonom ustanoveným východiskovým kritériám, rozsah takto stanoveného výživného, ktoré je otec povinný platiť, je odrazom posúdenia individuálnych skutkových okolností prejednávanej veci. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vo svojom rozhodnutí odôvodňuje stanovenie výšky výživného. Správne stanovil príjem otca a matky.
28. Pokiaľ poukazuje otec na Metodiku pre výpočet výživného prijatú Ministerstvom spravodlivosti SR , tak je potrebné poukázať, že ide o odporúčací charakter, cieľom bolo zjednotiť postup pri určení výživného a súd vychádzal z týchto odporúčacích tabuliek s prihliadnutím na zistené okolnosti danej veci, ako aj na mieru osobnej starostlivosti matky o maloleté deti. Jeho postup je zákonný a správny v súlade s najlepšími záujmami maloletých detí a vzhľadom na osobnú starostlivosť matky.
29. Pri stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať na mieru osobnej starostlivosti matky a absencia nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany otca pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením výživného vo zvýšenej miere. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp. zn. IV.ÚS 489/2011).
30. Odvolací súd vzhľadom na vyššie opísané dôvody potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v jeho napadnutej časti postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP, keďže nevzhliadol dôvodnosť podaného odvolania otca, tiež dôvod, ktorý by rozumne a spravodlivo argumentoval zníženie výživného oproti súdom prvej inštancie určenej sume. Výroky o dlžnom výživnom a lehote splatnosti sú vecne správne.
31. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP v spojení s ustanovením § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.
32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).