Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Pc/44/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou, vo veci navrhovateľa v 1. rade: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. svätého Urbána 342/9, Svodín a navrhovateľky v 2. rade: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. E. XXX/X, F., t.č. Paradiesmatte 10, Kappelen, Švajčiarsko, v konaní obaja právne zastúpení advokátkou JUDr. Juditou Kučerovou, so sídlom ul. J. Kráľa 1376/1A, Šahy, proti odporcovi (osobe výživou oprávnenej): A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. G. H. XX, G., t.č. „Môj domov“ Zariadenie sociálnych služieb Topoľčany, o neurčenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľov voči odporcovi n e u r č u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia (plnoleté deti) sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 10.10.2025 domáhali neurčenia vyživovacej povinnosti voči ich otcovi.

2. V podanom návrhu uviedli, že na základe výzvy zo dňa 29.07.2025 č. MDZSS/2025/002573 zo zariadenia Môj Domov Zariadenie sociálnych služieb Topoľčany boli vyzvaní na úhradu nákladov za poskytované služby ich otcovi, nakoľko jeho mesačný príjem nepostačuje na plnú úhradu za poskytované sociálne služby. Ich rodičia boli rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -11 zo dňa 08.10.1999 rozvedení, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.1999. Poukázali na to, že ich otec vo veľkom množstve požíval alkoholické nápoje, nestaral sa o rodinu, ich matka mala finančné problémy. V júli 1999 ich otec podpálil dom a preto sa podrobil psychiatrickej a protialkoholickej liečbe. Spolu s matkou sa odsťahovali zo spoločnej domácnosti, lebo mali strach o svoj život a zdravie. Otec sa zadlžil, mal niekoľko exekúcii, až prišiel o dom. Výživné neplatil a ani neprispieval na spoločnú domácnosť. Všetko hradila ich matka, ich štúdium a platila aj dlhy po ich otcovi. Ich otec fyzicky napádal ich matku a ako deti sa ho báli. Nikdy o nich neprejavoval záujem. Navrhovateľ v 1. rade uviedol, že otec ho fyzicky napadol po jeho maturitách doma, keď ho upozornil, aby sa nedotkol matky, lebo ju fyzicky napádal keď on nebol doma. Otec o neho nikdy nejavil záujem a od roku 1999 ho už nevidel a to až do dňa 26.08.2025, keď ho navštívil v zariadení Môj domov. Navrhovateľka v 2. rade v návrhu poukázala na to, že po rozvode jej rodičov navštívila otca asi po 10 rokoch, pomáhala mu finančne a posielala mu 200,- eur mesačne na jeho výdavky. Dala mu urobiť aj zuby za 700,- eur, kúpila mu telefón, aby mohli spolu komunikovať. Dvakrát ju navštívil vo Švajčiarsku, kde hradila všetky jeho náklady. Takto to pokračovalo 2 roky až dokým jej nezavolala jeho bývalá priateľka a povedala jej nech už žiadne peniaze neposiela, lebo ich všetky prepije a neprispieva na jedlo ako ani na drevo na kúrenie. Od toho času s ním nebola v kontakte, nakoľko ju veľmi sklamal. Následne sa dozvedela, že nemá ani telefón a ani zuby.

3. K podanému návrhu pripojili navrhovatelia čestné prehlásenie odporcu (ich otca) A. A., nar. XX.XX.XXXX, v ktorom potvrdzuje tvrdenia jeho detí a uvádza, že o svoje deti sa riadne nestaral a nebol dobrým manželom ani otcom. Požíval alkoholické nápoje vo veľkom množstve a nestaral sa o deti ani o manželku. Stal sa bezdomovcom, neplatil výživné na deti a nezaujímal sa o to z čoho jeho manželka vychováva deti. Ako uviedol, teraz to veľmi ľutuje a vie čo im zapríčinil fyzicky aj psychicky.

4. Osoba výživnou oprávnená sa dňa 08.12.2025 k návrhu písomne vyjadrila, pričom uviedla, že nemá námietky voči podanému návrhu zo strany navrhovateľov. Zároveň požiadal o rozhodnutie v predmetnej veci bez jeho osobnej prítomnosti na pojednávaní, a to na základe dôkazov, ktoré predložili navrhovatelia.

5. V predmetnej právnej veci súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľov a odporcu, ktorý sa k veci písomne vyjadril a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Dostavila sa právna zástupkyňa navrhovateľov, ktorá ospravedlnila ich neúčasť na pojednávaní a uviedla, že súhlasia s pojednávaním v ich neprítomnosti. Právna zástupkyňa sa pridržala písomného návrhu navrhovateľov a poukázala na to, že otec deti skoro nepoznal, jeho manželstvo bolo rozvedené aj z dôvodu jeho požívania alkoholických nápojov kvôli čomu sa musel podrobiť aj psychiatrickej a protialkoholickej liečbe. Stal sa bezdomovcom, o rodinu sa nestaral a neplatil ani výživné. Zariadenie Môj domov ZSS Topoľčany, v ktorom je aktuálne umiestnený, vyzvalo navrhovateľov o predloženie a zdokladovanie ich príjmov alebo o predloženie žalobného návrhu na neurčenie vyživovacej povinnosti a predloženie rozhodnutia, z ktorého by vyplývalo, či sú schopní platiť výživné a aký majú styk s otcom.

6. Z návrhu navrhovateľa ako aj z pripojenej výzvy zariadenia sociálnych služieb „Môj domov“ Zariadenie sociálnych služieb Topoľčany zo dňa 29.07.2025 má súd preukázané, že navrhovateľ v 1. rade bol uvedeným zariadením vyzvaný na predloženie svojich majetkových a príjmových pomerov z dôvodu, že príjem jeho otca nepostačuje na plnú úhradu za poskytované sociálne služby. Zároveň bol upovedomený, že ako rodinný príslušník je povinný otcovi platiť doplatok za poskytovanie sociálnej služby v zmysle §66 a § 67 Zákona o rodine.

7. Z pripojenej lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 28.11.2025 vyplýva, že odporca je poberateľom starobného dôchodku vo výške 421,10 eura.

8. Z pripojeného oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny I., agenda prvého kontaktu pre HN, NV a ŠSD zo dňa 01.12.2025 vyplýva, že odporca nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi ako ani žiadnych štátnych sociálnych dávok. 9. Z rozsudku Okresného súdu Levice č.k. -11 zo dňa 08.10.1999 má súd preukázané, že manželstvo osoby výživou oprávnenej A. A., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželky C. A., nar. XX.XX.XXXX bolo rozvedené a mal. dieťa C. A., nar. XX.XX.XXXX bola na čas po rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti matky. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 700,- Sk mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.1999.

10. Podľa § 66 Zákona o rodine deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

11. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

12. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

13. Podľa o sociálnych službách a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) /ďalej len zákon o sociálnych službách/ v znení neskorších predpisov, prijímateľ sociálnej služby nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu ku dňu jej splatnosti, ak jeho príjem je nižší alebo sa rovná sume ustanovenej v odsekoch 1 až 5, a to v závislosti od druhu a formy sociálnej služby, ak eustanovuje inak.

14. Podľa § 73 ods. 8 Zákona o sociálnych službách, prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť len časť úhrady za sociálnu službu ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu, ak jeho príjem je vyšší, ako sú sumy ustanovené v odsekoch 1 až 5 a jeho výška nepostačuje na zaplatenie určenej úhrady za sociálnu službu, ak § 72 ods. 8 a 10 až 17 neustanovuje inak. Prijímateľ sociálnej služby podľa prvej vety nie je povinný ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu platiť zvyšnú časť úhrady za sociálnu službu.

15. Podľa § 73 ods. 12 Zákona o sociálnych službách, ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu, prechádza táto povinnosť postupne na zaopatrené plnoleté deti a rodičov, ak sa ich príjem spoločne neposudzuje a spoločne nezapočítava s príjmom prijímateľa sociálnej služby; zaopatreným plnoletým deťom alebo rodičom po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí mesačne zostať 1,65-násobok sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom. Na účely povinnosti platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť ku dňu splatnosti úhrady za sociálnu službu u osôb uvedených v prvej vete platia ustanovenia § 72 ods. 10, 12 a 14 rovnako. Zaopatrené plnoleté deti alebo rodičia môžu uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby písomnú zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 73 ods. 13 Zákona o sociálnych službách, ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy podľa odseku 12 medzi poskytovateľom sociálnej služby a zaopatrenými plnoletými deťmi alebo rodičmi, obec alebo vyšší územný celok vydá rozhodnutie v rozsahu svojej pôsobnosti o povinnosti týchto fyzických osôb zaplatiť úhradu tomuto poskytovateľovi sociálnej služby za sociálnu službu alebo jej časť za prijímateľa sociálnej služby, ktorému nevznikne povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť. Právoplatným rozhodnutím súdu o neurčení vyživovacej povinnosti zaopatreného plnoletého dieťaťa alebo rodiča voči prijímateľovi sociálnej služby sú pri rozhodovaní podľa prvej vety obec a vyšší územný celok viazaní. Na účely rozhodovania podľa prvej vety má v konaní zaopatrené plnoleté dieťa, rodič a poskytovateľ sociálnej služby podľa prvej vety postavenie účastníka konania. Prijímateľ sociálnej služby má na účely tohto rozhodovania postavenie zúčastnenej osoby.

17. Z citovaných ustanovení zákona o rodine vyplýva, že deti majú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom, ak to potrebujú, avšak pre rozpor s dobými mravmi podľa § 75 ods. 2 im táto povinnosť nemusí vzniknúť a rodičovi zo strany súdu priznaná nebude. Takáto okolnosť môže napríklad nastať, ak o priznanie výživného žiada rodič, ktorý sám riadnu starostlivosť, výchovu alebo výživu svojho dieťaťa voči ktorému si nárok uplatňuje, zanedbával. Môže vzniknúť aj opačná situácia, kedy je dieťa nútené žiadať súd o rozhodnutie, že mu vyživovacia povinnosť voči rodičovi nevznikla, lebo by nebola v súlade s pravidlami slušnosti a morálky.

18. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že otec navrhovateľov dlhodobo o svoje deti neprejavoval záujem, riadne sa o nich nestaral, odchádzal z domácnosti, vo veľkom množstve požíval alkoholické nápoje, neplnil si vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom a navrhovateľa v 1. rade dokonca fyzicky napadol, keď sa snažil brániť ich matku pred útokmi otca. Celková starostlivosť (osobná aj finančná) o navrhovateľov ako maloleté deti ostala na ich matke. Otec navrhovateľov si teda neplnil základné rodičovské povinnosti, o deti sa nestaral a neplnil si ani základnú vyživovaciu povinnosť stanovenú mu rozhodnutím súdu, ktorým bolo jeho manželstva s matkou navrhovateľov právoplatne rozvedené. Vzhľadom na uvedené možno usúdiť, že medzi navrhovateľmi a ich otcom (odporcom) dlhoročne absentuje vzťah rodiča a dieťaťa a preto vyvodzovať z takéhoto vzťahu povinnosť navrhovateľov prispievať na výživu ich otca je v rozpore so zásadami pravidiel morálky a dobrých mravov. Za danej situácie nemožno vyžadovať od navrhovateľov prispievať na výživu ich otca a preto súd vyživovaciu povinnosť voči nemu neurčil. Súd zároveň poukazuje na vyjadrenie samotného odporcu, ktorý s návrhom na neurčenie vyživovacej povinnosti voči nemu vyjadril súhlas a sám doznal, že si riadne neplnil svoje základné rodičovské povinnosti a o deti neprejavoval záujem. Vzhľadom na uvedené súd podanému návrhu v plnom rozsahu ako opodstatnenému vyhovel.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.

Odvolanie nemôžu podať tí účastníci, ktorí sa tohto procesného práva výslovne vzdali.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.