Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-14C/252/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, zast. D.: E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, H., proti žalovanej: Nemocnica Alexandra Wintera, n. o., IČO: 36 084 221, so sídlom Winterova 66, Piešťany, zast. splnomocnenkyňou: Advokátskou kanceláriou MAJLING & NINČÁK, s.r.o., IČO: 35 960 728, so sídlom Palárikova 14, Bratislava, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava ( ďalej aj ,, súd prvej inštancie “ ) sp. zn. -413 zo dňa 7. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.414,80 eur titulom bolestného, 2.829,60 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a 621,06 eur titulom náhrady výdavkov spojených s liečením, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žalovaná ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti pri prvotnom ošetrení žalobkyne nepostupovala lege artis, čo viedlo k vzniku zdravotných komplikácií a trvalých následkov na zdraví žalobkyne.

3. Pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie vychádzal zo všeobecnej úpravy zodpovednosti za škodu podľa ( ďalej aj ,, “ ), podľa ktorého „ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. “

4. Za porušenie právnej povinnosti považoval porušenie povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne a v súlade s pravidlami medicínskej vedy ( lege artis ) podľa Súd prvej inštancie vyhodnotil ako preukázané, že pri prvotnom ošetrení žalobkyne: - bola nesprávne stanovená diagnóza zlomeniny, - nebola vykonaná včasná repozícia dislokovanej zlomeniny, - zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá v súlade s medicínskymi štandardmi. Tieto skutočnosti boli potvrdené najmä: - protokolom o dohľade Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, - rozhodnutím úradu o uložení pokuty žalovanej a znaleckým posudkom. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval, že pri RTG snímke bola zjavná dislokácia zlomeniny až do 50 stupňov, ktorá si vyžadovala okamžitú repozíciu, čo však žalovaná nevykonala.

5. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalobkyni vznikla škoda na zdraví, ktorá sa prejavila najmä: - dlhodobými bolesťami, - rozvojom komplexného regionálneho bolestivého syndrómu,

- obmedzením pohyblivosti zápästia a následnou invaliditou ( pokles schopnosti pracovať 45 % ) pričom tu vychádzal z lekárskych správ, posudku o invalidite a rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku.

6. Najspornejšou otázkou v konaní bola existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym postupom žalovanej a poškodením zdravia žalobkyne. Žalovaná tvrdila, že príčinou poškodenia zdravia bola následná liečba vo Fakultnej nemocnici Trnava avšak súd prvej inštancie túto obranu neakceptoval, keď z dôkazného prostriedku – znaleckého posudku mal za to, že nesprávny postup žalovanej výrazne zhoršil priebeh liečenia, napriek tomu, že následná liečba zmiernila následky, nedokázala odstrániť dôsledky nesprávneho prvotného ošetrenia. Znalec uviedol, že komplikácie ( najmä bolestivý regionálny syndróm ) vznikli s vysokou pravdepodobnosťou v dôsledku nezreponovanej zlomeniny pri prvotnom ošetrení, preto súd prvej inštancie uzavrel, že kauzálny nexus medzi postupom žalovanej a vznikom škody je daný. Keďže boli splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu, žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobkyni aj náhradu trov konania.

7. Pri určení výšky náhrady súd vychádzal zo o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Na základe lekárskeho posudku boli nároky žalobkyne určené nasledovne: bolestné - 90 bodov × 15,72 eur = 1.414,80 eur a sťaženie spoločenského uplatnenia - 120 bodov × 15,72 eur = 1.886,40 eur. Zároveň aplikoval a priznal zvýšenie o 50 %, keďže žalobkyňa sa stala invalidnou. Zvýšenie predstavovalo 943,20 eur. Taktiež priznal aj náhradu účelne vynaložených nákladov na cestovné, lieky a stratu na zárobku spolu 621,06 eur.

8. Žalovaná napadla predmetný rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním, ktoré odôvodnila dôvodmi podľa ( nesprávne skutkové zistenia ) a ( nesprávne právne posúdenie veci ). Namietala najmä nesprávne vyhodnotenie znaleckého dokazovania, neexistenciu príčinnej súvislosti medzi jej postupom a ujmou na zdraví žalobkyne, údajné prerušenie kauzálneho nexu následnou zdravotnou starostlivosťou a nesprávne určenie výšky priznanej náhrady. Navrhla rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a riadne odôvodnené. Zdôraznila, že znalecký posudok jednoznačne potvrdil nesprávny postup žalovanej, kauzálny nexus medzi týmto postupom a vznikom ujmy bol preukázaný, pričom žalovaná v odvolaní len opakuje argumenty uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie, preto ho navrhla potvrdiť.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľka v odvolaní uplatnila zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne päť dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

11. Žalovaná namietala nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Tu je však na mieste potrebné uviesť, že v odvolaní neoznačila konkrétny dôkaz, ktorý by súd prvej inštancie nevykonal, nepreukázala vnútorný rozpor skutkových záverov. Jej argumentácia predstavuje najmä polemiku s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie. Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky dlhodobo zdôrazňuje, že samotný nesúhlas s hodnotením dôkazov bez preukázania konkrétnej logickej alebo obsahovej vady hodnotiaceho procesu nezakladá dôvodnosť odvolania ( porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , a ). Odvolací súd preto nezistil žiaden relevantný dôvod zasahovať do skutkových záverov súdu

prvej inštancie, pretože tie majú oporu vo vykonaných dôkazoch. Znalecké dokazovanie jednoznačne potvrdilo, že postup žalovanej pri prvotnom ošetrení žalobkyne bol nesprávny a tento postup vytvoril podmienky pre vznik zdravotných komplikácií. Odvolací súd preto považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za správne a preskúmateľné.

12. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie t. j. vychádzal z právnej úpravy všeobecnej zodpovednosti za škodu, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti je touto právnou povinnosťou najmä povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť správne a v súlade so súčasnými poznatkami medicínskej vedy, teda postupovať lege artis, ako to vyplýva z o zdravotnej starostlivosti. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci boli kumulatívne splnené zákonné predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu, teda 1) porušenie právnej povinnosti, 2) vznik škody, 3) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou a 4) zavinenie.

13. Odvolací súd zároveň považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyni vznikla škoda na zdraví, ktorá sa prejavila dlhodobými zdravotnými následkami, vrátane pretrvávajúcich bolestí, obmedzenia funkcie končatiny a následnej invalidity. Tieto skutočnosti boli preukázané lekárskymi správami, znaleckým dokazovaním a rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku.

14. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, odvolací súd zdôrazňuje, že v medicínskych sporoch sa príčinná súvislosť posudzuje predovšetkým na základe odborných medicínskych záverov. V prejednávanej veci znalec jednoznačne uviedol, že nesprávny postup pri prvotnom ošetrení žalobkyne mal významný vplyv na ďalší priebeh liečby a vznik zdravotných komplikácií, pričom práve tento postup bol rozhodujúcim faktorom vedúcim k rozvoju bolestivého regionálneho syndrómu a k trvalým následkom na zdraví žalobkyne. Skutočnosť, že žalobkyňa bola následne liečená aj inými zdravotníckymi zariadeniami, sama osebe nevylučuje existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym postupom žalovanej a vznikom škody, pokiaľ tento postup predstavoval rozhodujúcu alebo podstatnú príčinu vzniku zdravotných následkov.

15. Za správne považuje odvolací súd aj právne posúdenie výšky náhrady škody. Súd prvej inštancie pri určení výšky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal zo o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a zo znaleckého posudku, ktorý stanovil bodové hodnotenie jednotlivých poškodení zdravia. Súd následne správne aplikoval hodnotu jedného bodu a priznal žalobkyni aj zvýšenie náhrady v zmysle citovaného zákona, keďže zdravotné následky žalobkyne viedli k výraznému obmedzeniu jej spoločenského uplatnenia a k priznaniu invalidného dôchodku.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zodpovedá za škodu spôsobenú pacientovi vtedy, ak zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá lege artis a tento postup bol príčinou poškodenia zdravia pacienta; samotná existencia následnej liečby alebo komplikácií priebehu liečenia túto zodpovednosť nevylučuje, pokiaľ nesprávny postup predstavoval podstatnú príčinu vzniku škody.

17. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo výroku I. vecne správny, podľa ho potvrdil vrátane závislého výroku II. o náhrade trov konania, ktorý vychádzal z rozhodnutia vo veci samej ( zásada úspechu vo veci - , pretože žalobkyňa dôvodne bránila svoje subjektívne právo, má právo na náhradu nákladov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložila, proti strane, ktorá bola v konaní neúspešná ).

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, keďže rozsudok súdu prvej inštancie bol ako vecne správny potvrdený, zatiaľ čo žalovaná so svojím odvolaním úspech nemala. Tomu zodpovedá aj rozhodnutie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v prospech žalobkyne v plnom rozsahu.

19. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom podľa .

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).