Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Cb-87-2018.pdf
PDF · 129.93 KB
Case nature
Area
Subarea
39Cb/87/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Brídzikovou v spore žalobcu: František Hegedüs - HEGALS, s miestom podnikania Ulica Čiga 621/17, 044 02 Turňa nad Bodvou, IČO: 14 379 881, právne zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 142,50 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 142,50 EUR, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 11.07.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 142,50 EUR s príslušenstvom.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.11.2016 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle VW Golf, EČV: KS XXXCS, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému M. K.. Škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti poistené u žalovaného zmluvou o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla. Uviedol, že poškodený hneď po škodovej udalosti túto nahlásil u žalovaného, ktorý ju evidoval pod č. 9563579846.Poškodený si motorové vozidlo dal opraviť v autoservise žalobcu. Náklady na opravu motorového vozidla boli vo výške 531,18 EUR, pričom táto suma bola u žalovaného uplatnená faktúrou č. 11/2016. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 27.12.2016 bolo žalobcovi oznámené, že dňa 22.12.2016 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet poistného plnenia. Z fakturovanej sumy bola žalobcovi priznaná suma 388,68 EUR, nepriznaná suma tak predstavuje 142,50 EUR, ktorá bola postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 03.02.2017. Žalobca mal za to, že skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol v oznámení o poistnom plnení, nemajú zákonný alebo zmluvný podklad a ich účelom je vyhnúť sa vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Žalobca poukázal na to, že právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku sa odvíja od výšky vzniknutej škody a žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Žalobca uviedol, že pri oprave poškodeného vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou. Mal za to, že oprava
bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Žalobca uviedol, že náklady na prácu sa vypočítavajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje cenu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca uviedol, že účtoval pri motorovom vozidle VW Golf normohodinu vo výške 25,00 EUR/Nh bez DPH, resp. 30,00 EUR s DPH za mechanické a lakovacie práce, čo považoval v porovnaní s ostatnými autoservismi za porovnateľnú, resp. výhodnejšiu a nižšiu cenu. Žalobca uviedol, že podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú kvalifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Žalobca ďalej poukázal na to, že v oznámení o poistnom plnení bola lakovacia konštanta priznaná vo výške 100 %, čo žalobca považoval za neprimerané a nedostatočné, nakoľko táto v sebe nezahŕňala pomocné materiály, ktoré sú na lakovanie motorového vozidla nevyhnutné, ako napríklad brúsny papier, pigmenty, riedidlá. Žalobca tiež poukázal na to, že postupoval podľa postupu výrobcu v súlade s presným odtieňom motorového vozidla, ktorý je určený špecifickým číslom - kódom farby, preto považoval za potrebné zohľadniť aj pomocné materiály používané pri lakovaní s tým, že lakovacia konštanta by mala byť aspoň vo výške 130 %. V zmysle uvedeného si žalobca žalobou uplatnil nárok na náhradu škody z poistnej udalosti č. 9563579846 vo výške 142,50 EUR. Žalobca si tiež uplatnil nárok na úroky z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 a § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 24.07.2018 platobný rozkaz sp. zn. 35Up/203/2018, proti ktorému podal žalovaný odpor.
4. Žalovaný v odpore doručenom súdu dňa 13.08.2018 namietol, že žaloba nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 CSP. Žalovaný ďalej mal za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Uviedol, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, z čoho vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka s tým, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky tak nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky uplatňovanej žalobou na žalobcu. Žalobca mal za to, že uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. Žalobca vzhľadom na neexistujúci predmet postúpenia, považoval zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú medzi poškodeným a žalobcom podľa § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú. Žalovaný uviedol, že v zmluve o postúpení pohľadávky absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. Žalovaný tiež poukázal na to, že samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Žalovaný ďalej poukázal na oznámenie o poistnom plnení, v zmysle ktorého bol žalovaným priznaný nárok na opravu podľa kontrolného výpočtu Slovexperty, pričom vzhľadom na to, že opravu vykonal neautorizovaný servis, normohodina za opravu bola priznaná na 20,00 EUR s DPH. Vykonané krátenie, podľa názoru žalovaného, predstavovalo riadne odôvodnené a preukázané krátenie, keď žalovaný vychádzal z posudku, ktorý bol vypracovaný v systéme AUDATEX. Žalovaný mal za to, že náklady, ktoré vynaložil poškodený na opravu vozidla nepredstavujú náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, preto žalovaný svoj postup pri krátení plnenia považoval za oprávnený a riadne odôvodnený.
5. K odporu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 17.08.2018. Žalobca vyjadril presvedčenie, že si splnil povinnosť náležitostí žaloby podľa § 132 CSP. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalobca uviedol, že pohľadávka, ktorá je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok na náhradu škody. Žalobca uviedol, že nárok na náhradu škody vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla, a teda nie je rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu, kto a ako uhradí škodu, právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný časť nároku na poistné plnenie už poškodenému poukázal a skutočnosť, že poškodený faktúru „nikdy neuhradil“ nepovažoval za rozporuplnú, teda takú, ktorá by zakladala neplatnosť nároku na vyplatenie poistného plnenia. Žalobca mal za to, že výklad žalovaného, že poškodený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone. Poškodený ako veriteľ postúpili krátený nárok na náhradu škody, ktorý mal voči žalovanému ako dlžníkovi, pričom
faktúra predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi. Žalobca ďalej zdôraznil, že v predmetnom prípade poškodený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, t .j. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená z titulu nároku na náhradu škody, na postupníka, teda žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať neuhradenú pohľadávku žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Zároveň na postúpenie bola spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, t. j. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Žalobca tiež poukázal na to, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v rámci procesnej obrany nijako nereagoval na tvrdenia uvádzané žalobcom v žalobe a neuviedol skutočnosti, ktorými by spochybnil nárok žalobcu čo do základu a do výšky a neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý žalobca nemal právo na uplatnený nárok a neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Žalobca uviedol, že žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie len s poukazom na subjektívny názor, že krátenie je dôvodné. Žalobca navrhol, aby žalovaný predložil celý likvidačný spis k poistnej udalosti č. 9563579846 z ktorého je zrejmé, ako žalovaný vykonával šetrenie.
6. Spor bol na Okresný súd Bratislava I postúpený dňa 30.08.2018.
7. K replike žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu dňa 29.10.2018. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii s tým, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt v predmetnom konaní. Žalobca uviedol, že rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia spočíva v skutočnosti, že z textu samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že poškodený postupuje svoju pohľadávku, ktorá vznikla z neuhradenia vystavenej faktúry, pričom z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry a uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu. Žalovaný mal za to, že ani použitím výkladových pravidiel pri predmetnej zmluve o postúpení pohľadávky sa neodstráni nezrozumiteľnosť samotného prejavu vôle poškodeného.
8. K duplike žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 03.06.2019. Žalobca zdôraznil, že predmetom konania je nárok na náhradu škody poškodeného, ktorý tento nárok postúpil na žalobcu, t. j. predmetom konania je vzťah poškodeného a žalovaného. Právne postavenie žalovaného sa postúpením pohľadávky nijako nezmenilo. Žalobca uviedol, že právo na plnenie nároku na náhradu škody nie je podmienené žiadnou inou skutočnosťou, ako napríklad úhradou faktúry zo strany poškodeného. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že v zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. Žalobca poukázal na podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom a žalobcom obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka bola v zmluve špecifikovaná čo do výšky, ale aj čo do dôvodu vzniku. Žalobca uviedol, že logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musel mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia, a teda takto prejavil svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť.
9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 22.06.2021, na ktorom spor prejednal v prítomnosti strán sporu, resp. ich právnych zástupcov.
10. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a na dôvodoch žalobou uplatneného nároku. Žalobca na pojednávaní uviedol, že úroky z omeškania si uplatňuje podľa Občianskeho zákonníka, nie podľa zákona o PZP, pričom poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach s tým, že žalovaný si nesplnil svoju peňažnú povinnosť a úroky z omeškania sú sankciou za nesplnenie peňažnej povinnosti. Žalobca na pojednávaní uviedol, že nezotrváva na návrhu na doplnenie dokazovania, ktorým by súd zaviazal žalovaného na predloženie poistného spisu k poistnej udalosti č. 9563579846.
11. Žalovaný na pojednávaní zotrval na svojej procesnej obrane produkovanej v písomných vyjadreniach. Žalovaný nad rámec produkovanej argumentácie namietol dôvodnosť uplatnených úrokov z omeškania, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017.
12. Súd sa oboznámil so žalobu a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, a to najmä cenníkom autoservisu Auto Gabriel platným od 01.03.2015, cenníkom autoservisu MORIS s.r.o., faktúrou č. 11/2016 na sumu 531,18 EUR, listom žalovaného zo dňa 27.12.2016 - Oznámenie o poistnom plnení, cenníkom autoservisu Porsche Inter Auto Slovakia spol. s.r.o. zo dňa 04.11.2013, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 03.02.2017, kalkuláciou opravy č. 9563579846 zo dňa 16.11.2016, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
13. Z predložených cenníkov autoservisov Auto Gabriel platného od 01.03.2015, Moris Slovakia a Porsche Inter Auto Slovakia spol. s.r.o. zo dňa 14.11.2013 vyplynuli ceny mechanických a lakovacích prác pri motorovom vozidle značky Volkswagwen Golf v uvedených autoservisoch v danom čase.
14. Faktúrou č. 11/2016 vystavenou žalobcom Štefanovi K., splatnou dňa 14.12.2016, si žalobca fakturoval za opravu motorového vozidla EČV: KS XXXCS sumu v celkovej výške 531,18 EUR. Z uvedenej faktúry vyplynula cena práce žalobcu, cena použitého materiálu, ako aj cena lakovacích prác.
15. Z listu žalovaného zo dňa 27.12.2016 adresovaného žalobcovi vyplynulo, že žalovaný dňa 22.12.2016 ukončil šetrenie poistnej udalosti č. 9563579846 a predložil žalobcovi výpočet výšky plnenia. Žalovaný žalobcovi priznal plnenie v sume 388,68 EUR a nepriznal plnenie v sume 99,36 EUR ako rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou (lakovanie-mzda) a sumu 43,14 EUR ako rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou (lakovací materiál) a poukázal na to, že plnenie poskytol podľa kontrolného výpočtu Slovexperty, neautorizovaný servis, priznaná normohodina 20,00 EUR s DPH a lakovacia konštanta 100 %.
16. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 03.02.2017 medzi M. K. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom vyplynulo, že postupca prehlásil, že mal voči dlžníkovi - žalovanému pohľadávku v celkovej výške 531,18 EUR, predmetná pohľadávka vznikla z poistnej udalosti č. 9563579846 zo dňa 14.11.2016, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla VW Golf, EČV: KS XXXCS s tým, že predmetná suma bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 11/2016 a z časti, vo výške 388,68 EUR priznaná a uhradená. Zostávajúci dlh vo výške 142,50 EUR zostal neuhradený. V zmysle čl. I bod 2 zmluvy predmetom zmluvy bolo postúpenie nezaplatenej pohľadávky vo výške 142,50 EUR, čo predstavovalo rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou žalovaným a jej príslušenstva z postupcu na postupníka za podmienok stanovených zmluvou. V zmysle čl. II zmluvy postupca prehlásil, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna.
17. Z kalkulácie opravy č. 9563579846 zo dňa 16.11.2016 motorového vozidla EČV: KS XXXCS vyplynula kalkulácia cien náhradných dielov, cien práce a cien použitého materiálu v systéme AUDATEX pri oprave uvedeného motorového vozidla poškodeného pri poistnej udalosti dňa 14.11.2016.
18. Strany sporu na pojednávaní dňa 22.06.2021 po poučení podľa § 154 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov („CSP“) zároveň zhodne vyhlásili, že nemajú žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
19. Podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov („Občiansky zákonník“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
20. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
21. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
22. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
23. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
24. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („zákon o PZP“) na účely tohto zákona sa rozumie poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu.
25. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
26. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poistné plnenie, d) ušlého zisku.
27. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 5 ods. 1 písm. h) zákona o PZP ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí z poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.
29. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
30. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
31. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehote na poskytnutie poistného plnenia.
32. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
33. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
34. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
35. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
37. Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v rozsahu celej žalobou uplatnenej istiny.
38. Súd konštatuje, že nezistil žalovaným namietané porušenie § 132 CSP, preto aj v konaní pokračoval a vec meritórne prejednal.
39. V konaní nebolo sporné, že dňa 14.11.2016 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Volkswagen Golf, EČV: KS XXXCS, ktoré v danom čase patrilo poškodenému M. K.. Nebolo sporné, že škoda na uvedenom motorovom vozidle bola spôsobená v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktorého vlastník, resp. držiteľ, mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Nebolo sporné, že poškodený si poškodené motorové vozidlo dala opraviť u žalobcu, ktorý faktúrou č. 11/2016 vyčíslil náklady na opravu motorového vozidla pri škodovej udalosti na sumu 531,18 EUR s DPH. Žalovaný Oznámením o poistnom plnení zo dňa 27.12.2016 priznal žalobcovi plnenie v sume 388,68 EUR, pričom z nákladov účtovaných faktúrou č. 112016 odpočítal sumu 99,36 EUR ako rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou (lakovanie - mzda) a sumu 43,14 EUR ako rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou (lakovací materiál) s tým, že uviedol, že poskytuje plnenie podľa kontrolného výpočtu Slovexperty, lakovaciu konštantu 100% a priznanú normohodinu v prípade neautorizovaného servisu v sume 20,00 EUR/Nh. Rovnako nebolo sporné, že poškodený ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 03.02.2017 Zmluvu o postúpení pohľadávky.
40. Žalobca si žalobou uplatňoval sumu vo výške 142,50 EUR s príslušenstvom ako nárok na náhradu škody z poistnej udalosti č. 9563579846, ktorý mu bol žalovaným krátený.
41. Žalovaný v rámci procesnej obrany sporoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.02.2017. Vo vzťahu k výške a dôvodnosti žalobou uplatneného nároku sa žalovaný odvolával na dôvody uvedené žalovaným v oznámení o poistnom plnení s tým, že žalobcovi priznal nárok podľa kontrolného výpočtu Slovexperty zohľadňujúc to, že opravu vykonal neautorizovaný servis a vychádzal z posudku vypracovaného v systéme Audatex. Žalovaný tiež namietol žalobcom uplatnené úroky z omeškania s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017.
42. Súd sa primárne zaoberal otázkou vecnej legitimácie. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2018, sp. zn. 8Cdo/100/2017, vecne legitimovaný je ten, o právach alebo povinnostiach ktorého v spore ide. Je to stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom sporu. V dvojstranných právnych vzťahoch, v ktorých sporové strany stoja svojimi návrhmi proti sebe, ide o vecnú aktívnu legitimáciu na strane žalobcu alebo vecnú pasívnu legitimáciu na strane žalovaného. Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, a to s argumentáciou, že poškodený bol vo vzťahu k žalobcovi v postavení dlžníka, a teda postúpením došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcu (nie poškodeného), čo je v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka a zároveň ide o neexistujúci predmet plnenia, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.02.2017 s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tiež namietal, že v predmetnej zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky a predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je nejasný, rozporuplný a presne nešpecifikovaný.
43. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 03.02.2017 medzi M. K. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom mal súd preukázanú špecifikáciu postupovanej pohľadávky, a to v zmysle čl. I bod 1 zmluvy, kde postupca prehlásil, že mal voči dlžníkovi -
žalovanému pohľadávku v celkovej výške 531,18 EUR, pričom predmetná pohľadávka vznikla z dôvodu poistnej udalosti č. 9563579846 zo dňa 14.11.2016. Z uvedeného zmluvného ustanovenia vyplynulo, že predmetná suma bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 11/2016 a z časti, vo výške 388,68 EUR priznaná a uhradená a zostávajúci dlh vo výške 142,50 EUR zostal neuhradený. V zmysle čl. I bod 2 zmluvy si zmluvné strany dohodli, že predmetom zmluvy je postúpenie nezaplatenej pohľadávky vo výške 142,50 EUR, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou žalovaným a jej príslušenstva z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Takto špecifikovanú pohľadávku postupcu považoval súd za jednoznačne identifikovanú a odlíšiteľnú od iných pohľadávok, keď zo zmluvy vyplýva, že sa jedná o pohľadávku vzniknutú z konkrétnej poistnej udalosti, v konkrétnej sume, ktorá nebola zo strany žalovaného postupcovi priznaná a vyplatená, pričom je možné aj postúpenie budúcej pohľadávky. Predmetom sporu je nárok na náhradu škody v zmysle § 2 písm. i) a § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP v rozsahu skutočnej škody podľa § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka a aj predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorá postupcovi (poškodenému) vznikla v dôsledku konkrétnej, v zmluve jasne identifikovanej poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného. Poškodenému pritom vzniká škoda vo výške skutočných nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla, pričom má nárok voči poisťovni vinníka, aby mu škodu z povinného zmluvného poistenia vinníka nahradila. Súd mal za to, že poškodený mal právo túto pohľadávku voči žalovanému postúpiť na tretiu osobu, pričom súd posúdil ako irelevantné, že postupníkom bol v danom prípade servis, ktorý vykonával opravu poškodeného motorového vozidla. V zmysle uvedeného dospel súd k záveru, že nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného, že predmetom postúpenia je záväzok poškodeného voči žalobcovi, nakoľko predmetom postúpenia bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému z titulu nároku na náhradu škody z PZP. Z predložených listinných dôkazov mal súd ďalej preukázané, že v Zmluve o postúpení pohľadávky uzavretej medzi poškodeným a žalobcom dňa 03.02.2017 bol jednoznačne špecifikovaný predmet zmluvy ako postúpenie nezaplatenej pohľadávky špecifikovanej v čl. I bod 1 zmluvy spolu s príslušenstvom za podmienok stanovených zmluvou a v zmysle čl. II zmluvy postupca prehlásil, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Z uvedeného mal súd preukázaný, vychádzajúc aj zo zásady preferencie platnosti právnych úkonov, konkrétny prejav vôle postupcu (poškodeného), smerujúci k postúpeniu v zmluve identifikovanej pohľadávky na žalobcu ako postupníka. Zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva jednoznačné označenie zmluvných strán, zmluva má písomnú formu a je zmluvnými stranami podpísaná. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 03.02.2017 je platnými právnym úkonom, na základe ktorého došlo k platnému postúpeniu pohľadávky poškodeného voči žalovanému z titulu nároku na náhradu škody na žalobcu. Predmetom postúpenia nebol neexistujúci predmet postúpenia, nakoľko sa jednalo o postúpenie pohľadávky poškodeného voči žalovanému z titulu nároku na náhradu škody, zmluva obsahuje podstatné náležitosti a vyplýva z nej prejav vôle postupcu postúpiť v zmluve špecifikovanú pohľadávku na žalobcu. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vznesená žalovaným nie je dôvodná.
44. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore bola daná podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, pričom v konaní nebolo sporné, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného, bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného.
45. Žalovaný nesporoval právny základ žalobcom uplatneného nároku, spornou však zostala výška škody. V rámci svojej procesnej obrany sa žalovaný odvolával na dôvody zníženia náhrady škody uvedené žalovaným v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 27.12.2016. Žalovaný teda sporoval pri nákladoch vyčíslených servisom vo faktúre č. 11/2016 vykonanie opravy neautorizovaným servisom a s tým súvisiace zníženie ceny práce na 20,00 EUR s DPH za 1 Nh a lakovaciu konštantu 100%. Žalovaný sa odvolával na kontrolný výpočet Slovexperty a posudok vypracovaný v systéme Audatex.
46. Súd konštatuje, že obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobca vykonal opravu ako neautorizovaný servis, teda obranu žalovaného spočívajúcu v tom, či sa jedná o autorizovaný servis alebo neautorizovaný servis, súd vyhodnotil ako irelevantnú a nedôvodnú, nakoľko uvedené rozlišovanie nemá oporu v zákone. Súd poukazuje na to, že žalovaný v konaní nesporoval kvalitu servisom vykonaných prác pri oprave poškodeného motorového vozidla, alebo kvalitu použitých náhradných dielov, ale rozporoval rozsah nákladov a vykonaných prác. Žalovaný v konaní ani netvrdil, ani nijako nepreukázal prípadnú nekvalitu žalobcom vykonanej opravy. Žalovaný tiež nepreukázal, že by v danom prípade bol servis poskytnutý žalobcom poškodenému v nižšej kvalite, ako by bol poskytnutý zo strany
autorizovaného servisu, že by zo strany žalobcu na opravu motorového vozidla boli použité nekvalitné náhradné diely, alebo že by pri oprave poškodeného motorového vozidla neboli zo strany žalobcu dodržané technologické postupy predpísané výrobcom motorového vozidla. Súd poukazuje na to, že samotná skutočnosť, že oprava poškodeného motorového vozidla bola vykonaná žalobcom ako neautorizovaným servisom, nepredstavuje dôvod na nepriznanie, resp. zníženie nároku na poistné plnenie v zmysle § 2 písm. i) zákona o PZP, nakoľko táto skutočnosť sama o sebe neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce a dodaného materiálu.
47. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, vznikla škoda v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Žalobcovi tak vznikol voči žalovanému nárok na náhradu preukázaných nárokov na náhradu škody spôsobenej poškodením motorového vozidla. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, mal súd preukázané, že žalobcom vykonaná oprava poškodeného vozidla bola riadne zdokladovaná, a to faktúrou č. 11/2016 vystavenou dňa 07.12.2016, ktorá obsahuje podrobný súpis vykonaných prác s uvedením a špecifikovaním jednotlivých položiek opravy, odpracovaného času, ceny práce a náhradných dielov pri oprave motorového vozidla Volkswagen Golf, EČV: KS XXXCS. Žalobca zároveň predloženými cenníkmi preukázal, že cena práce ním účtovaná, bola cenou obvyklou v danom regióne v čase opravy poškodených motorových vozidiel. Pri skúmaní výšky skutočnej škody tak súd nezistil neprimerané navýšenie fakturovanej ceny práce a lakovacej konštanty, ktoré by bolo možné považovať za neprimerané, prípadne špekulatívne alebo nepravdivé. Takéto skutočnosti neboli žalovaným v konaní preukázané. Žalovaný považoval za účelné a nevyhnutné náklady na opravu vyčíslené v zmysle kalkulácie č. 9563579846 zo dňa 16.11.2016 v systéme Audatex, avšak súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že sa jedná o systém, v ktorom je možné vykonávať určité zmeny v položkách a vstupných údajoch, čím mal žalovaný možnosť ovplyvňovať celkové vyčíslenie ceny opravy. Cena opravy určená kalkulačným systémom tak nepredstavuje výšku skutočnej škody, teda nákladov, ktoré boli skutočne, účelne a preukázateľne vynaložené na opravu poškodeného motorového vozidla, na náhradu ktorých má poškodený, resp. jeho právny nástupca, nárok. Argumentácia žalovaného odvolávajúca sa na zdôvodnenie uvedené v oznámení o poistnom plnení uvádzajúca neprimeranosť vynaložených nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla tak nebola v konaní preukázaná, a to aj s poukazom na zásadu plnej občianskoprávnej reparácie spôsobenej škody, ktorej účelom je taký postup, aby sa poškodenému, resp. jeho právnemu nástupcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, a teda povinný subjekt je povinný poškodenému, resp. jeho právnemu nástupcovi, plne nahradiť celú spôsobenú škodu, ktorá v danom prípade pozostáva z nákladov preukázateľne a účelne vynaložených na opravu poškodeného motorového vozidla.
48. Sumarizujúc uvedené súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal dôvody, ktorými rozporoval žalobou uplatnený nárok a naopak žalobca uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď predloženými listinnými dôkazmi preukázal oprávnenosť, účelnosť a primeranosť nákladov vynaložených na opravu poškodeného motorového vozidla. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že na základe listinných dôkazov založených v súdnom spise a skutkových tvrdení strán sporu, žalobca súdu preukázal vznik škody a nárok na nahradenie škody od žalovaného vo výške žalovanej istiny v sume 142,50 EUR.
49. Súd však vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalovaného týkajúcu sa dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd mal za to, že ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP sa týka výlučne povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca v § 11 ods. 8 zákona o PZP jasne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný platiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník. Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, z dikcie ktorého je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. novembra 2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017). Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaný si splnil povinnosť ustanovenú § 11 ods. 6 zákona o PZP. Nebolo sporné, že k škodovej udalosti došlo dňa 14.11.2016. Žalovaný ako poisťovateľ škodcu listom zo dňa 27.12.2016 poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol žalobcovi nahradiť uplatnenú škodu v plnej výške. Je teda zrejmé, a nebolo ani sporné, že žalovaný ako poisťovateľ si v lehote troch mesiacov ustanovenej § 11 ods. 6 zákona o PZP splnil svoju povinnosť poskytnúť písomné vysvetlenie a toto žalobcovi doručiť. V nadväznosti na uvedené, keďže si žalovaný splnil svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6
zákona o PZP, nebol povinný uhradiť žalobcovi úroky z omeškania. Do omeškania by sa žalovaný dostal s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradil v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania ako nedôvodnú zamietol.
50. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. Žalobca bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu, keďže súd nárok žalobcu vo vzťahu k celej uplatnenej istine posúdil ako dôvodný a preukázaný. S poukazom na úspech žalobcu v konaní v časti žalovaného nároku na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 142,50 EUR dospel súd k záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).