Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/20/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., t.č. bytom ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa matky: C. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., t.č. F. G. H. I. H. I. J. F. K. L. H. M., M. XXXX/XX, XXX XX L. a otca: N. N. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., t.č. D. X, XXX XX L.- časť O., zastúpeného zástupcom JURAJ MACÍK advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Petelenova 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 459 958, za účasti Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, so sídlom Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica 1 a pribratých účastníkov konania: O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, XXX XX P. P., P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX D. a O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX L. Q. O., v konaní o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní Okresnej prokuratúry Zvolen proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -113 zo dňa 3. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. -139 (výrok III., IV. a V.) zo dňa 17.09.2025. Výrokom II. konanie o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti zastavil. Výrokom III. určil nad výchovou maloletej dohľad. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom IV. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením č. k. - 6 zo dňa 29.09.2025 ex offo začal konanie o zverenie maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti.

3. Ďalej uviedol, že dňa 08.10.2025 doručeným oznámením v zmysle v spojení s a Zákona o rodine vstúpil do konania prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen (ďalej len „prokurátor“), ako aj, že uznesením č. k. -23 zo dňa 13.10.2025 v spojení s opravným uznesením č. k. –50 zo dňa 27.10.2025 pribral do konania ako účastníka konania: O. M., nar. XX.XX.XXXX, P. G., nar. XX.XX.XXXX a O. B., nar. XX.XX.XXXX.

4. Okresný súd poukázal na konania vedené na tamojšom súde, a to, že

- v konaní vedenom pod sp. zn. na návrh Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou P. P., C.: XX XXX XXX, M. M. F. R. M. X, XXX XX P. P. (ďalej len „DFNsP P.“) uznesením č. k. – 23 zo dňa 28.08.2025 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne odňal maloletú z osobnej starostlivosti rodičov a dočasne zveril maloletú do starostlivosti DFNsP P.. Zároveň DFNsP P. udelil súhlas k pokračovaniu v už zahájenej liečbe maloletej, ako aj k zahájeniu ďalšej prípadnej nevyhnutnej liečby a k vykonaniu diferenciálnej diagnostiky na preukázanie, resp. vylúčenie Münchhausenovho syndrómu v zastúpení (ochorenie zákonného zástupcu dieťaťa – matky, ktorý prispieva ku vzniku chorobných príznakov dieťaťa). Voči predmetnému rozhodnutiu podal otec maloletej dňa 22.09.2025 v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. zo dňa 03.10.2025 rozhodol tak, že odvolanie otca odmietol.

- V konaní vedenom pod sp. zn. sa návrhom doručeným súdu dňa 30.08.2025 navrhovateľka P. G. domáhala vydania neodkladného opatrenia podľa , ktorým žiadala, aby súd dočasne zveril maloletú A. B. do jej starostlivosti a uložil povinnosť Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou P. P. akceptovať P. G. ako sprevádzajúcu osobu maloletej A. B. počas jej hospitalizácie a umožnil jej nepretržitý prístup a osobnú starostlivosť o maloletú, ktorý návrh zamietol, pretože dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, nakoľko v danom prípade neexistuje stav vyžadujúci si úpravu neodkladným opatrením, ako žiada navrhovateľka. O odvolaní starej matky maloletej rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. zo dňa 23.09.2025 tak, že uznesenie Okresného súdu Zvolen potvrdil.

- V konaní vedenom pod sp. zn. návrhom, doručeným dňa 09.09.2025, otec maloletej žiadal zrušiť neodkladné opatrenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 28.08.2025, o ktorom rozhodol okresný súd uznesením č. k. -139 zo dňa 17.09.2025 nasledovne: I. Súd zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. -23 zo dňa 28.08.2025. II. Súd z úradnej povinnosti začína konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa . III. Súd ukladá Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou P. P., C.: XX XXX XXX, M. M. F. R. M. X, XXX XX P. P. povinnosť dočasne odovzdať maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do dočasnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny F. P., so sídlom O. XX, XXX XX F. P., C.: XX XXX XXX, a to najdlhšie na 6 mesiacov, počnúc dňom jej umiestnenia. IV. Matka maloletej C. E. B., nar. XX.XX.XXXX je povinná dočasne prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny F. P., so sídlom O. XX, XXX XX F. P., C.: XX XXX XXX, počnúc dňom jej umiestnenia. V. Otec maloletej N. N. B., nar. XX.XX.XXXX je povinný dočasne prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny F. P., so sídlom O. XX, XXX XX F. P., C.: XX XXX XXX, počnúc dňom jej umiestnenia. VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Na odvolanie otca Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. zo dňa 07.10.2025 rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch III., V. a v závislom výroku VI. potvrdil a odvolanie otca v podaní zo dňa 17.09.2025 proti výroku IV. uznesenia okresného súdu odmietol.

- V konaní vedenom pod sp. zn. návrhom, doručeným súdu dňa 22.09.2025, otec maloletej žiadal zrušiť neodkladné opatrenie Okresného súdu Zvolen č. k. -139 zo dňa 17.09.2025 nariadené III. výrokom, ktorým súd uložil Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou P. P., C.: XX XXX XXX, M. M. F. R. M. X, XXX XX P. P. povinnosť dočasne odovzdať maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do dočasnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny F. P., so sídlom O. XX, XXX XX F. P., C.: XX XXX XXX, a to najdlhšie na 6 mesiacov, počnúc dňom jej umiestnenia, ktorý návrh okresný súd uznesením č.k. -116 zo dňa 30.09.2025, právoplatným dňa 04.11.2025, ako nedôvodný a predčasný zamietol, keďže dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle , pretože zatiaľ neodpadol dôvod, pre ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené, ani nenastala zmena odôvodňujúca jeho zrušenie.

- V konaní vedenom pod sp. zn. sa návrhom O. M., teta maloletej, domáhala, aby súd zrušil neodkladné opatrenie Okresného súdu Zvolen č. k. -139 zo dňa 28.08.2025 nariadené III. výrokom, ktorým súd uložil Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou P. P., C.: XX XXX XXX, so sídlom F. R. M. X, XXX XX P. P. povinnosť dočasne odovzdať maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do dočasnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny F. P., so sídlom O. XX, XXX XX F. P., C.: XX XXX XXX, a to najdlhšie na 6 mesiacov, počnúc dňom jej umiestnenia. Zároveň žiadala, aby súd maloletú dočasne zveril do jej

náhradnej osobnej starostlivosti a zaviazal rodičov dočasne prispievať na jej výživu mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc dňom jej zverenia. Okresný súd predmetný návrh uznesením č. k. -31 zo dňa 08.10.2025, právoplatným dňa 11.11.2025, ako nedôvodný zamietol, pretože dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na rozhodovanie o náhradnej osobnej starostlivosti neodkladným opatrením.

- V konaní vedenom pod sp. zn. sa návrhom, doručeným súdu dňa 16.10.2025, prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen domáhal vydania neodkladného opatrenia v zmysle a , ktorým by súd zakázal akýkoľvek styk matky s maloletou počas doby umiestnenia maloletej v CDR F. P. a obmedzil styk otca s maloletou na návštevy v CDR, a to 2x týždenne, vždy v trvaní jednej hodiny, len v interných priestoroch CDR a za stálej prítomnosti zamestnanca CDR, v čase po dohode s CDR F. P. tak, aby nebol narúšaný denný a spánkový režim maloletej, a to počas doby umiestnenia maloletej v CDR F. P. (pozn.: súd predmetný návrh uznesením č. k. -125 zo dňa 13.11.2025 ako nedôvodný zamietol).

5. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd poukázal na návrhy otca na vykonanie dokazovania v podaniach zo dňa 14.10.2025, 29.10.2025.

6. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 03.12.2025 za účasti otca maloletej a jeho právneho zástupcu, prokurátora, navrhovaných náhradných rodičov – O. M., P. G. a O. B., kolízneho opatrovníka a v neprítomnosti matky maloletej, ktorá sa aktuálne nachádza v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a na výkon trestu odňatia slobody v L., ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, ani sa k svojej účasti na pojednávaní nevyjadrila, vykonal dokazovanie výsluchom otca maloletej, O. M., P. G. a O. B., stanoviskom kolízneho opatrovníka a prokurátora, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a s celým opatrovníckym spisom maloletej, z neho zistený skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie , , , , , , Čl. 4 , Čl. 5, , , , , Zákona o rodine, Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa vyhlásenom Federálnym ministerstvom zahraničných vecí ČSFR č. (ďalej len „“), Čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd č. (ďalej len „“), Čl. 19 ods. 2, Čl. 41 ods. 6 , Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

7. Po vykonanom dokazovaní okresný súd rozhodol tak, že zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením č. k. -139 (výrok III., IV. a V.) zo dňa 17.09.2025, konanie o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti zastavil a určil nad výchovou maloletej dohľad. Zároveň nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil CDR F. P. povinnosť dočasne odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti otca maloletej, nakoľko mal za to, že je za daného stavu potreba neodkladnej úpravy pomerov maloletej.

8. V predmetnom konaní okresný súd posudzoval, či je u maloletej naďalej dôvodné trvanie ústavnej starostlivosti v CDR, alebo je vhodné zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti niektorej z blízkych osôb maloletej, príp. či je vhodné a možné navrátenie maloletej do jej rodinného prostredia, do osobnej starostlivosti otca maloletej.

9. Tak ako okresný súd konštatoval vo svojom rozhodnutí č. k. -139 zo dňa 17.09.2025, odovzdanie maloletej neodkladným opatrením do starostlivosti CDR F. P. malo len dočasný charakter a bolo nevyhnutné vzhľadom na potrebu ukončenia hospitalizácie maloletej, pričom z časového hľadiska nebolo možné jednoznačne posúdiť, aká forma starostlivosti je za daného skutkového stavu pre maloletú najvhodnejšia a či navrátenie maloletej do rodinného prostredia je v najlepšom záujme maloletej. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, ktorým bola maloletá zverená do dočasnej ústavnej starostlivosti CDR F. P. prihliadal na existenciu podozrenia, že k poškodzovaniu zdravia maloletej mohlo dochádzať aj v jej domácom prostredí, čo vyplynulo zo zistení získaných pri domovej prehliadke. Okresný súd rozhodoval za stavu, kedy bola matka maloletej obvinená zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého sa mala dopustiť voči maloletej, v trestnom konaní prebiehali len prvotné úkony a otec maloletej ešte nebol v tom čase v trestnom konaní vypočutý.

10. Po umiestnení maloletej do CDR začal okresný súd ex offo konanie o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko mal za to, že bolo potrebné rozhodovať o inej forme starostlivosti

o maloletú, pretože zverenie maloletého dieťaťa do ústavnej starostlivosti je len krajným riešením, kedy je výchova dieťaťa vážne ohrozená a vážne narušená, a nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti.

11. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že odpadol dôvod, pre ktorý bolo nariadené neodkladné opatrenie, na základe ktorého bola maloletá dočasne zverená do starostlivosti CDR F. P.. Mal za to, že nateraz nie sú dané dôvody na to, aby bol otec maloletej aj naďalej vylúčený z osobnej starostlivosti a výchovy maloletej. Otec bol po nariadení neodkladného opatrenia v prebiehajúcom trestnom konaní vedenom voči matke maloletej vypočutý ako svedok dňa 01.10.2025. Podľa oznámenia vyšetrovateľa konajúceho v trestnej veci zo dňa 28.10.2025 sa jeho procesné postavenie nezmenilo. Otec maloletej nie je vo vzťahu k skutku, ktorý sa kladie za vinu matke, ani len podozrivý.

12. Z vykonaného dokazovania, a to z výsluchu otca maloletej a ďalších účastníkov konania (O. M., P. G., O. B.), ako aj listinných dôkazov (najmä z úradných záznamov z návštev otca a ďalších rodinných príslušníkov v CDR a zo správy z komplexnej diagnostiky maloletej vypracovanej Centrom pre deti a rodiny F. P.) mal okresný súd preukázané, že medzi maloletou a otcom sú vytvorené pevné citové väzby a ich vzájomný vzťah možno hodnotiť ako pozitívny, primeraný veku maloletej. Otec je vnímavý na potreby maloletej a maloletá sa cíti bezpečne v jeho starostlivosti. Zároveň mal preukázané, že otec sa od narodenia maloletej ako rodič plnohodnotne podieľal na starostlivosti a výchove maloletej, vie maloletej poskytnúť primeranú celodennú starostlivosť, a v prípade, že bude maloletá odovzdaná do jeho osobnej starostlivosti, vzhľadom na nízky vek maloletej, nastúpi na rodičovskú dovolenku namiesto matky. V prípade, že matka maloletej bude prepustená z väzby, otec deklaroval, že neumožní nekontrolovaný styk matky s maloletou v záujme ochrany života a zdravia maloletej. 13. Okresný súd dospel k záveru, že je v najlepšom záujme maloletej, aby vzhľadom na jej nízky vek bola čo najskôr navrátená do rodinného prostredia a osobnej starostlivosti otca. Maloletá je vo veku, kedy je prítomnosť rodiča v živote dieťaťa mimoriadne dôležitá, pretože sa formuje osobnosť dieťaťa, upevňujú a rozvíjajú sa citové väzby a vzťahy medzi rodičom a dieťaťom. Maloletá má k otcovi vytvorený citový vzťah, ktorý je nevyhnutné naďalej udržiavať a prehlbovať, najmä potom, čo boli jej väzby s matkou narušené z dôvodu väzobného trestného stíhania matky. Podľa názoru okresného súdu má otec zabezpečené všetky podmienky na to, aby sa mohol o maloletú riadne postarať v jej prirodzenom domácom prostredí. Dieťa má vo všeobecnosti právo, aby jeho výchovu zabezpečovali obaja rodičia, no pokiaľ to z objektívnych dôvodov nie je možné, tak ako je tomu v tomto prípade, súd má za to, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby jeho výchovu a starostlivosť zabezpečoval aspoň jeden z rodičov, v tomto prípade otec. Okresný súd dospel k záveru, že nie je dôvodné rozhodovať o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, ktorú je možno nariadiť za podmienky, že rodičia osobnú starostlivosť nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť, a ak to vyžaduje záujem dieťaťa.

14. Podľa okresného súdu je v najlepšom záujme maloletej, aby bolo dodržiavané právo maloletej na rodinný život a právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť garantované SR, Dohovorom o právach dieťaťa a Zákonom o rodine. Uviedol, že je povinný rešpektovať právo rodiča na rodinný život, ako aj právo na rodičovskú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, v ktorej súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 15. apríla 2021), v zmysle ktorej, aj napriek tomu, že súdy a orgány činné v trestnom konaní musia byť v súvislosti s maloletými deťmi veľmi aktívne, až podozrievavé, nesmú žiadnym spôsobom deštruovať vzťahy maloletého dieťaťa s ktorýmkoľvek rodičom. Je ústavne neakceptovateľné, ak namiesto rozvíjania prepotrebného vzťahu sa dostávajú do popredia prvky odlučovania a vzďaľovania rodiča a dieťaťa.

15. Pokiaľ prokurátor navrhol konanie o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti zastaviť, pretože považoval toho času upravenú starostlivosť o maloletú A. v CDR za dostatočnú a správnu, a zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca by toho času nebolo náležité, okresný súd sa s týmto názorom nestotožnil, pretože svoj názor náležite neodôvodnil, ani bližšie argumentačne nevysvetlil. Pokiaľ sa vo svojom vyjadrení prokurátor odvolával na rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. zo dňa 07.10.2025, ktorým rozhodoval o odvolaní otca maloletej proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. -139 zo dňa 17.09.2025, v zmysle ktorého by navrátenie maloletej do jej domáceho prostredia nebolo v jej najlepšom záujme, okresný súd poukázal na to, že názor tamojšieho súdu potvrdený odvolacím súdom vychádzal zo skutkovo prekonaných skutočností v čase, keď otec maloletej nebol v trestnom konaní vypočutý. Prokurátor zároveň neuviedol, do akého

času by mala trvať ústavná starostlivosť u maloletej. V tejto súvislosti zastával okresný súd názor, že nie je v záujme maloletej, aby otázka úpravy práv k maloletej za daného stavu bola nateraz aj naďalej viazaná na priebeh, resp. výsledok trestného konania vedeného voči matke maloletej. Mal za to, že v právnom štáte musia byť zásahy do rodičovských práv a práv dieťaťa proporcionálne a podložené reálnym ohrozením. Nariadenie náhradnej osobnej starostlivosti by malo prichádzať do úvahy len vtedy, ak by bolo celkom jednoznačne preukázané, že žiaden z rodičov nie je schopný sa o dieťa osobne postarať, resp. že forma náhradnej osobnej starostlivosti je v najlepšom záujme dieťaťa. Ignorovanie snahy otca prevziať osobnú starostlivosť o maloletú nemožno odôvodniť len ničím neodôvodnenou obavou a všeobecným poukázaním na prevenciu a ochranu maloletej. Postoj prokurátora na zachovaní statusu quo a ponechaní maloletej v CDR F. P. aj po zmene skutkového stavu preto neobstojí. Vzhľadom na predpokladaný dlhotrvajúci priebeh trestného konania (v ktorom prebieha rozsiahle dokazovanie vzhľadom na závažnosť skutku, ktorý sa kladie matke za vinu), považoval z časového hľadiska za neakceptovateľné a v rozpore s najlepším záujmom maloletej, aby bola maloletá naďalej v náhradnej starostlivosti, či už ústavnej alebo náhradnej osobnej blízkych osôb. Okresný súd súčasne vnímal, že nie je z psychologického hľadiska a ďalšieho priaznivého fyzického a psychického vývoja maloletej vhodné a v jej najlepšom záujme, aby podstupovala ďalšiu zmenu výchovného prostredia z ústavnej do prípadnej náhradnej osobnej starostlivosti len z preventívneho hľadiska.

16. Okresný súd nevykonal dokazovanie navrhnuté otcom maloletej, a to dožiadaním vyšetrovateľa OKP KR PZ v Banskej Bystrici konajúceho v trestnej veci vedenej voči matke maloletej o poskytnutie súčinnosti formou odpovedania na položené otázky, ani výsluchom navrhnutého svedka O. O. R. S., psychologičky CDR F. P., nakoľko dospel k záveru, že výsledky vykonaného dokazovania boli dostačujúcim podkladom pre rozhodnutie v predmetnom konaní.

17. Po dôkladnom zvážení, zohľadňujúc najlepší záujem maloletej v súlade s okresný súd I. výrokom zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. -139 (výrok III., IV. a V.) zo dňa 17.09.2025, ktorým uložil Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou P. P. povinnosť dočasne odovzdať maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do dočasnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny F. P., pretože sa zmenili pomery a naďalej už netrvá dôvod, pre ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené.

18. Zároveň v zmysle II. výrokom zastavil konanie o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, keďže dospel k záveru, že nie je potrebné v tomto konaní pokračovať. Podľa okresného súdu nebolo potrebné osobitným výrokom rozhodovať o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca v zmysle Zákona o rodine.

19. Súčasne III. výrokom v zmysle § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine určil nad výchovou maloletej dohľad v snahe zabezpečiť kontrolu nad starostlivosťou maloletej, najmä nad jej zdravotným stavom, keďže má za to, že takáto kontrola je žiadúca vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie, v ktorom má maloletá postavenie poškodenej osoby. Súd bude tento dohľad vykonávať za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, príp. ďalších subjektov a bude priebežne hodnotiť jeho vykonávanie a potrebu jeho trvania.

20. Okresný súd uviedol, že pre jeho rozhodnutie bol rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, avšak pokiaľ by v budúcnosti nastala zmena pomerov a najlepší záujem maloletej by si vyžadoval prijatie nového rozhodnutia, bude na túto zmenu reflektovať a bude konať v súlade s najlepším záujmom maloletej, ktorý je prioritným hľadiskom pri rozhodovaní súdu vo veciach maloletých.

21. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov.

22. Proti tomuto rozsudku, a to výroku I., ktorým okresný súd podľa zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. -139 (výrok III., IV. a V.) zo dňa 17.09.2025, ktorým okrem iného uložil Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou P. P. povinnosť dočasne odovzdať maloletú A. B. nar. XX.XX.XXXX do dočasnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny F. P., v zákonnej lehote podala odvolanie Okresná prokuratúra vo Zvolene (ďalej aj ,,prokuratúra“) z dôvodov

podľa ust. iedla, že zostávajúce výroky II., III. a IV. rozsudku sa týmto odvolaním nenapádajú. V bodoch 1/ až 6/ odvolania popísala genézu podstatných okolností, a to vydané súdne rozhodnutia a ich odôvodnenie, odôvodnenie napadnutého rozsudku. Uviedla, že vykonaným dokazovaním v trestnom konaní bolo preukázané, že pri domovej prehliadke v mieste bydliska maloletej a jej rodičov, bola okrem iných častí bytu aj na detskom prebaľovacom pultíku nájdená injekčná striekačka a sklenená nádoba s podozrivým obsahom. Všetky nájdené injekčné striekačky a nádoby nachádzajúce sa v rôznych častiach bytu sú predmetom znaleckého dokazovania. V mieste bydliska sa v tom čase zdržiaval aj otec maloletej. Podľa výpovede obvinenej v postavení podozrivej otec maloletej vedel, že ona má psychické problémy, čo deklaroval otec maloletej aj na pojednávaní na Okresnom súde Zvolen dňa 03.11.2025. Prokuratúra mala za to, že okresný súd zistil skutkový stav v rozsahu aktuálne zistiteľnom, keďže vykonal všetky dostupné dôkazné prostriedky, avšak nie v rozsahu dostatočnom na vylúčenie akejkoľvek pochybnosti o možnom ohrození maloletej v domácom prostredí, teda nie v rozsahu materiálnej pravdy. Vylúčiť pochybnosť o možnom ohrození maloletej nateraz ani nie je možné, keďže dokazovanie v trestnom konaní nie je ukončené. Až v závislosti od výsledkov trestného konania, kedy bude buď potvrdené alebo vylúčené, že sa v domácnosti nachádzali látky alebo predmety nebezpečné pre maloletú a súčasne, že v domácnosti dochádzalo alebo nedochádzalo k ubližovaniu maloletej, bude môcť súd urobiť jednoznačný záver o tom, či ďalšia výchova v rodinnom prostredí maloletú ohrozuje alebo neohrozuje, v ktorej súvislosti poukázal odôvodnenie v odseku 1. uznesenia Okresného súdu Zvolen sp. zn. , kde súd vyslovil potrebu objasniť, ako došlo k spáchaniu skutku, kto a akým spôsobom sa na ňom podieľal, kto a či mal vedomosť o konaní matky, avšak následne, bez objasnenia týchto skutočností, zmenil svoj názor a rozhodol. Prokuratúra na základe doposiaľ zistených skutočností zastáva názor, že viazanie náhradnej ústavnej starostlivosti maloletej na záver, resp. výsledok vedeného trestného konania proti matke maloletej je dôvodné a žiadúce, a to s jediným zreteľom, ktorým je bezpečnosť maloletej, pričom nemožno opomínať ani prevenčný zmysel náhradnej ústavnej starostlivosti v predmetnej veci. Ďalej mala za to, že pokiaľ nebude rozhodnuté o zákaze styku maloletej A. B. s jej väzobne trestne stíhanou matkou, a to do času právoplatného skončenia trestného konania vedeného na Krajskom riaditeľstve PZ v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície, pod ČVS: KRP-86/1- VYS-BB-2025, vždy bude existovať reálne riziko stretávania sa matky s maloletou po jej prípadnom prepustení z väzby. Poukázala na to, že dňa 18.11.2025 Okresný súd Banská Bystrica podľa zamietol žiadosť obvinenej C. E. B. o prepustenie z väzby na slobodu zo dňa 06.11.2025 a vo svojom uznesení okrem iného uviedol, že dňa 04.10.2025 došlo ku kontaktnej návšteve obvinenej matky s maloletou, a to v priestoroch ÚVV P. P., ktorej sa zúčastnil aj manžel obvinenej N. N. B., sestra obvinenej O. M. a matka obvinenej P. G. (ktorá v predloženom čestnom vyhlásení uviedla, že v prípade prepustenia z väzby poskytne obvinenej bývanie), čím je oslabená záruka pred tým, aby obvinenej bolo zamedzené v osobnom kontakte s maloletou, keď osoba, ktorej bola maloletá dočasne zverená do osobnej starostlivosti a osoba, ktorá ponúkla obvinenej bývanie po prepustení z väzby, svojím doterajším konaním deklaruje nekritický postoj k postaveniu obvinenej v trestnom konaní. V prípade prepustenia obvinenej na slobodu preto naďalej hrozí, že bude mať opätovne priestor na priamy fyzický kontakt s osobou poškodenej, voči ktorej je podozrivá z úmyselného konania. Predmetné skutočnosti odôvodňujú zabezpečenie bezpečnosti a prevencie ochrany maloletej pre prípad, že bude obvinená matka maloletej prepustená z väzby, pričom úzke rodinné prepojenie rodinných príslušníkov nedáva záruku neumožnenia prípadného stretávania matky s maloletou. Podľa prokuratúry sa okresný súd odchýlil od základnej črty mimosporového konania, ktoré je charakteristické zvýšeným zasahovaním štátu do konania z úradnej povinnosti. Dôvodom je potreba zvýšenej ochrany účastníkov konania pri súčasnom presadzovaní verejného záujmu – najmä ochrana rodiny, statusu, vyšší záujem maloletého dieťaťa a iné hodnoty. Princíp formálnej pravdy (zistenie skutkového stavu) ustupuje princípu materiálnej pravdy (zistenie skutočného stavu). Ako uviedol, skutočný stav aktuálne nie je možné zistiť. Dokazovaním v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, ale ani dokazovaním v trestnom konaní nebolo jednoznačne vylúčené, že by domáce prostredie poskytovalo 100 % záruku bezpečného a zdravého vývoja dieťaťa. Pôvodne tak prvoinštančný a následne aj odvolací súd v konaní, v ktorom bolo nariadené neodkladné opatrenie o umiestnení maloletej, konštatovali, že vzhľadom na doterajší priebeh trestného konania a závažné zistenia, ktorých následkom sú dôvodné obavy o zdravý vývoj maloletého dieťaťa a primárne jeho bezpečnosť, nie je možné maloletú ponechať v rodinnom prostredí, následne však súd, bez podstatnej zmeny rozhodných skutočností, rozhodol o vrátení maloletej do rodinného prostredia. Pritom jedinou zmenou, ktorá v trestnom konaní nastala, je výsluch otca v procesnom

postavení svedka, čo však nevylučuje jeho prípadnú trestnoprávnu zodpovednosť do budúcnosti. Inak povedané, súd v rozpore s odôvodnením rozhodnutia, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, zmenil svoj názor, hoci skutkové okolnosti sa nezmenili vôbec, resp. zmenili sa len v minimálnej miere neumožňujúcej jednoznačný záver o bezpečnosti domáceho prostredia. Podľa prokuratúry, ak otec maloletej vedel o psychických problémoch manželky, v ktorej dennej starostlivosti bola maloletá, tak je otázne, z akého dôvodu akceptoval v ich spoločnej domácnosti nebezpečné veci a veci so závadným obsahom a či vôbec vykonal nejaké opatrenia na ochranu svojej maloletej dcéry, ktorá trpela rovnakými chorobnými príznakmi ako jej zosnulý súrodenec. Podotkla, že väzba je dočasný zabezpečovací inštitút a existuje predpoklad, že v prípade prepustenia obvinenej z väzby na slobodu by táto naďalej zdieľala spoločnú domácnosť s maloletou, pokiaľ takémuto styku nebude zabránené minimálne neodkladným opatrením príslušného súdu, a to aj napriek tomu, že otec maloletej len slovne deklaroval, že by bránil styku matky s maloletou. S poukazom na uvedené a súčasný skutkový a právny stav osoba otca maloletej A. B. toho času nedáva záruku výchovy a starostlivosti v bezpečnom prostredí. Vzhľadom na všetky doposiaľ známe skutočnosti, nebol zohľadnený najlepší záujem dieťaťa. Okresný súd síce zistil skutkový stav v aktuálne zistiteľnom rozsahu, avšak nie v rozsahu materiálnej pravdy a následne tento nesprávne vyhodnotil, keď konštatoval, že je v najlepšom záujme dieťaťa, aby bolo v starostlivosti otca, teda nekonal v súlade s Čl. 5 a § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Podľa prokuratúry je v najlepšom záujme dieťaťa, aby za daných preukázaných skutkových okolností, stále zotrvalo v CDR F. P., a to až do času, kedy bude jednoznačne dokázané, že pobyt v rodinnom prostredí je predovšetkým bezpečný vo vzťahu k zdraviu dieťaťa. Navrhla, aby odvolací súd výrok I. napadnutého rozsudku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmenil tak, že vydá rozsudok:

- I. Súd ukladá otcovi maloletej N. N. B. nar. XX.XX.XXXX povinnosť dočasne odovzdať maloletú A. B. nar. XX.XX.XXXX do náhradnej ústavnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny F. P., so sídlom O. XX, XXX XX F. P., C.: XX XXX XXX a to do času právoplatného skončenia trestného konania vedeného na Krajskom riaditeľstve PZ v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície, pod ČVS: KRP-86/1-VYS- BB-2025.

- II. Matka maloletej C. E. B., nar. XX.XX.XXXX je povinná dočasne prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny F. P., so sídlom O. XX, XXX XX F. P., C.: XX XXX XXX, počnúc dňom jej umiestnenia.

- III. Otec maloletej N. N. B., nar. XX.XX.XXXX je povinný dočasne prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny F. P., so sídlom O. XX, XXX XX F. P., C.: XX XXX XXX, počnúc dňom jej umiestnenia.

- IV. Žiaden z účastníkom nemá nárok na náhradu trov konania.

23. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 05.12.2025, bolo odvolanie Okresnej prokuratúry vo Zvolene doručené matke, otcovi prostredníctvom zástupcu, kolíznemu opatrovníkovi, P. G., O. M., O. B. s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenky na č.l. 192 spisu).

24. K doručenému odvolaniu okresnej prokuratúry voči rozsudku č. k. -113 (súčasne aj voči uzneseniu č. k. -102) sa písomne vyjadrila O. M. (teta maloletej) (č. l. 199 spisu). Uviedla, že maloletú počas posledných mesiacov viackrát navštívila, vždy, keď prišla, dieťa bolo veselé, čisté, upravené, spokojné a pokojné, pohrávalo sa, chodilo, reagovalo na otca prirodzene a s radosťou. Nikdy nevidela nič, čo by pôsobilo znepokojivo. Videla aj to, ako sa otec o A. stará - pravidelne ju kŕmi, prebaľuje, venuje sa jej, chodí s ňou na prechádzky a je pri nej stále, keď ho potrebuje. Pôsobí na ňu ako otec, ktorý to zvláda sám a vo všetkom, čo robí, je vidno, že mu na dcére úprimne záleží, mala možnosť vidieť, ako otec dbá na to, aby mala všetko, čo potrebuje. Bola aj prítomná pri návšteve vo väzbe, ktorú odvolanie spomína. Stretnutie prebehlo v pokojnej a bezpečnej atmosféru, A. bola úplne pokojná, reagovala prirodzene, nič ju nevystrašilo, všetko prebiehalo pod dohľadom príslušníkov ZVJS. Po stretnutí aj pani T. z CDR hovorila, že priebeh bol v poriadku a nevidela žiadne ohrozenie pre dieťa, čo ona videla rovnako. K návšteve poukázala na to, že A. bola v tom čase zverená do starostlivosti CDR F. P. a otec, ani nikto z rodiny o konaní návštevy ani nerozhodoval, a preto jej nedáva logiku, prečo by táto udalosť mala byť dôvodom na to, aby sa otec alebo jeho alebo ostatná rodina nemohol o dieťa riadne starať. Návrh prokurátora nepovažovala za dôvodný, pretože nepredložil jediný dôkaz, že v starostlivosti otca by bolo dieťa akokoľvek ohrozené. Okrem toho zákon uvádza, že náhradná osobná starostlivosť má

prednosť pred ústavnou, čo znamená, že sa používa vtedy, keď sa dieťa nemá komu bezpečne zveriť. V tomto prípade však dieťa má stabilné prostredie u svojho otca, ktorý sa oň riadne stará, a má ho veľmi rád, je u neho v bezpečí. Nie je žiaden dôvod, pre ktorý by nemalo zostať v jeho osobnej starostlivosti.

25. Podľa pokynu okresného súdu zo dňa 12.12.2025 bolo vyjadrenie O. M. doručené matke, otcovi prostredníctvom zástupcu, kolíznemu opatrovníkovi, Okresnej prokuratúre vo Zvolene, P. G., O. B. s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenky na č.l. 373 spisu).

26. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril otec prostredníctvom zástupcu (č.l. 295 a nasl. spisu). Poukázal na to, že v bodoch 1/-7/odvolania prokurátor sumarizuje genézu konania, k čomu nepovažoval za potrebné sa osobitne vyjadriť. Pokiaľ prokurátor vyjadril názor, že ,,súd vykonal všetky dostupné dôkazné prostriedky, avšak nie v rozsahu dostatočnom pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti o možnom ohrození maloletej v domácom prostredí“, tak podľa otca to, čo žiada, smeruje k nemožnému konaniu súdu. Povinnosťou súdu, ktorá bola vykonaným dokazovaním riadne splnená, je zisťovať, či existuje ohrozenie maloletej v domácom prostredí. Povinnosťou súdu nie je zaoberať sa neurčitou polemikou prokurátora o tom, že nemožno vylúčiť akékoľvek pochybnosti o možnom ohrození maloletej v domácom prostredí. Súd je povinný rozhodnúť podľa stavu existujúceho v čase rozhodovania, čo súd prvej inštancie riadne a vecne správne aj naplnil. Podľa otca tvrdenie prokurátora, že ,,Až v závislosti od výsledkov trestného konania, kedy bude buď potvrdené alebo vylúčené, že sa v domácnosti nachádzali látky alebo predmety nebezpečné pre maloletú a súčasne, že v domácom prostredí dochádzalo alebo nedochádzalo k ubližovaniu maloletej, bude môcť súd urobiť jednoznačný záver o tom, či ďalšia výchova v rodinnom prostredí maloletú ohrozuje alebo neohrozuje“, by bolo spôsobilé požívať relevanciu, keby bolo trestné konanie vedené aj voči otcovi, resp. pokiaľ by otec bol podozrivým, čo nie je. Rodinné prostredie nie je subjektom práv a povinností je ním ad hoc otec, matka a dieťa. Vzťah matky a dieťaťa je aktuálne vyhodnotený ako potencionálne rizikový pre dieťa, vzťah otca a dieťaťa však na základe dopytu dosiaľ (za obdobie takmer 5 mesiacov) trvajúceho/prebiehajúceho vyšetrovania, nie je v žiadnom smere kontraindikovaný. Pokiaľ aj okresný súd v uznesení sp. zn. vyslovil potrebu objasniť, ako došlo k spáchaniu skutku, kto a akým spôsobom sa na ňom podieľal, ide o pôvodný názor vyjadrený zo strany OČTK, od ktorého pred odvolaním napadnutým rozsudkom napokon aj OČTK upustil, keď vyjadril, že otec je v trestnom konaní ako svedok a nie je podozrivý. Za daných okolností nie je daný žiadny prevenčný zmysel náhradnej ústavnej starostlivosti. Považoval za neprípustné, aby maloleté deti boli zverované do ústavnej starostlivosti iba na báze neurčitých a nekonkrétnych tvrdení, resp. na základe ,,nemožnosti vylúčiť akúkoľvek pochybnosť“ zo strany prokuratúry. Prokurátor nevysvetlil, aký prevenčný zmysel má v tomto prípade plniť ústavná starostlivosť. Pokiaľ ide o obavu spojenú s možným (prípadným) prepustením matky z väzby, tak podstatným je to, že matka je ku dňu spísania vyjadrenia aj naďalej vo väzbe, a ak by v budúcnosti bola z väzby prepustená, právny poriadok SR upravuje viaceré inštitúty, ktoré umožnia vec adekvátne riešiť. Akcentoval, že riešením nie je iba prokurátorom uvedená záruka neumožnenia prípadného stretávania matky s maloletou, pretože takýto záver je aktuálne predčasný. Pokiaľ prokurátor vytkol súdu prvej inštancie, že sa údajne odchýlil od základnej časti mimosporového konania, pretože nenaplnil princíp materiálnej pravdy a opakovane uviedol, že nie je vylúčená otcova prípadná trestnoprávna zodpovednosť do budúcnosti, tak s týmito tvrdeniami otec nesúhlasil a citoval odseky 17. - 19. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. . Ak prokurátor vedie polemiku o tom, že ,, ak otec maloletej vedel o psychických problémoch manželky, v ktorej dennej starostlivosti bola maloletá, tak je otázne, z akého dôvodu akceptoval v ich spoločnej domácnosti nebezpečné veci a veci so závažným obsahom a či vôbec vykonal nejaké opatrenia na ochranu svojej maloletej dcéry, ktorá trpela rovnakými chorobnými príznakmi ako jej zosnulý súrodenec“ tak táto úvaha je správna iba v tej časti, že otec maloletej vedel, že matka má psychické problémy. Jej psychické problémy boli determinované v prvom rade depresívnou poruchou, otec však nikdy nemal vedomosť o tom, že matka môže konať spôsobom napĺňajúcim znaky Münchausenovho syndrómu, nemal žiadnu vedomosť, ani indície o tom, že matka by mohla konať akokoľvek ubližujúco voči maloletému dieťaťu. Poukázal na to, že matka bola v minulosti liečená u O. N. (psychiatričky), ktorej manžel je gynekológ a pôrodník matky, pričom ani počas tehotenstva ani po pôrode nebola nikdy vyslovená obava o jej schopnosť starať sa o dieťa. Matka nebola v akútnej fáze ochorenia a podľa poslednej lekárskej správy prestala užívať lieky na odporúčanie lekárky, kontrolu mala mať podľa potreby. To, že otec vedel o tejto diagnóze, t.j. depresia a posttraumatická stresová porucha po smrti syna U., nie je dôvodom na zásah do práv rodičov. Ak sa prokurátor snaží navodiť dojem trvalého rizika v domácnosti, ktoré mal otec údajne ignorovať, tak takýto obraz je v rozpore s nazhromaždenými dôkazmi, a to doterajšími odbornými správami

CDR aj ÚPSVaR. Argumenty prokurátora sú postavené najmä na preventívnych úvahách, ktoré však nepostačujú na zásah do rodičovských práv, ak neexistujú konkrétne dôkazy o aktuálnom ohrození dieťaťa. Prokurátor síce správne produkuje akademické tvrdenia extrahované z rozsudku Krajského súdu Košice, avšak konkrétne netvrdí, v čom má spočívať naplnenie dôvodu uvedeného v paragrafe 365 ods. 1 písm. c) . Prokurátor neuviedol, ktoré skutkové zistenie a v čom je nesprávne, neposkytol k tomu žiadne relevantné tvrdenia a tieto zároveň nepreukázal. Prokurátor netvrdil a nepreukázal v čom má byť ústavná starostlivosť o mal. A. zodpovedajúca jej najlepšiemu záujmu v porovnaní s osobnou starostlivosťou otca. Otec poukázal na to, že k uplatňovaniu zásady prevencie pri zásahu do rodičovských práv a povinností sa jasne vyjadril aj Ústavný súd SR v konaní sp. zn. . Podľa otca neexistuje žiadny zákonný podklad pre tvrdenie, že nebolo uskutočnené zistenie skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie v dostatočnom rozsahu na vylúčenie akejkoľvek pochybnosti o možnom ohrození maloletej v domácom prostredí, pretože vyšetrovaným skutkom je týranie blízkej a zverenej osoby; osobou obvinenou je matka a otec preukázateľne nie je ani podozrivým; zákonnou ani inou povinnosťou otca nie je vylučovať akúkoľvek pochybnosť, ale vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti; prokurátor mal na pojednávaní dostatočný priestor tvrdiť a preukazovať, o akú pochybnosť sa v zmysle jeho tvrdení jedná a z čoho tieto pochybnosti vyplývajú; nie súd, ale prokurátor je ten, kto nebol v konaní schopný prezentovať konkrétne vecné tvrdenia a tieto následne dokazovať. Pripomenul, že pokiaľ platí, že podozrenie vo vzťahu k otcovi aktuálne nie je možné zistiť, platí potom iba to, že sa žiadneho skutku nedopustil sám, a ani v spojení s akoukoľvek treťou osobou. Považoval za ústavne neakceptovateľné, ak sa namiesto rozvíjania potrebného vzťahu dostávajú do popredia prvky odlučovania a vzďaľovanie dieťaťa a rodiča, ktorý nie je ani podozrivým. Argumentácia prokurátora nie je determinovaná len nesúladom produkovaných tvrdení so skutočným stavom vecí, ale aj v rozpore s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR. Otec po vznesení obvinenia matke, vždy poskytol OČTK takú súčinnosť, o akú bol požiadaný, pričom zo všetkých zaistených predmetov počas domovej prehliadky boli na znalecké skúmanie zadané iba dva, pričom ostatné predmety zaistené v domácnosti nie sú predmetom znaleckého dokazovania. Prokurátor však v odvolaní pracuje so všetkými predmetmi akoby rovnocenne a snaží sa vytvoriť obraz všeobecného rizika domácnosti, čo je v rozpore so samotným uznesením o pribratí znalca aj priebehom vyšetrovania. Navrhol odvolanie proti výroku I. rozsudku okresného súdu ako nedôvodné zamietnuť.

27. Podľa pokynu okresného súdu zo dňa 19.01.2026 bolo vyjadrenie otca doručené matke, Okresnej prokuratúre vo Zvolene, kolíznemu opatrovníkovi, P. G., O. M., O. B. s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenky na č.l. 357 spisu).

28. K doručenému vyjadreniu otca sa písomne vyjadrila Okresná prokuratúra vo Zvolene ( č.l. 370 spisu), ktorá zotrvala na argumentácii uvedenej v odvolaní.

29. Podľa pokynu okresného súdu zo dňa 26.01.2026 bolo vyjadrenie Okresnej prokuratúry vo Zvolene doručené matke, otcovi prostredníctvom zástupcu, kolíznemu opatrovníkovi, P. G., O. M., O. B. s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenky na č.l. 373 spisu).

30. Podaním zo dňa 09.02.2026 Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici, so sídlom Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica 1, oznámila prevzatie vstupu do konania, žiadala, aby jej v rámci odvolacieho konania všetky s vecou súvisiace písomnosti boli zaslané. Ďalej poukázala na to, že Krajský súd v Žiline v súvisiacej veci uznesením sp. zn. zo dňa 16.12.2025 vo výroku II. nariadil v odvolacom konaní neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania vo veci samej určil nad výchovou maloletej A. dohľad. Prokuratúra nemá vedomosť o priebehu ani výsledkoch tohto súdneho dohľadu, pričom pomery maloletej si aktuálne zisťuje v rámci svojej pôsobnosti z vlastnej iniciatívy. Aj vzhľadom na tieto okolnosti zotrváva na svojom doterajšom postoji prezentovanom v odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen s tým, že z formálneho hľadiska petit odvolania modifikuje tak, že bod I. znie: „Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá otcovi maloletej N. N. B., nar. XX.XX.XXXX povinnosť odovzdať maloletú do dočasnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny F. P., so sídlom O. XX, XXX XX F. P., C.: XXXXXXXX až do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na Krajskom riaditeľstve PZ v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície pod ČVS: KRP-86/1- VYS-BB-2025, najdlhšie na 6 mesiacov od právoplatnosti neodkladného opatrenia.“ Zostávajúce body II. a III. zostávajú bez zmeny.

31. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 24.02.2026 otec doručil Správu zo zisťovania rodinných, bytových a sociálnych pomerov kolízneho opatrovníka datovanú dňom 23.02.2026, ktorá bola zaslaná matke, Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici, kolíznemu opatrovníkovi na vedomie.

32. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), na základe podaného odvolania Okresnou prokuratúrou vo Zvolene preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , ak išlo o odvolanie podané oprávnenou osobou a v zákonnej lehote a za aplikácie ust. a contrario v spojení s ust. postupom bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené podmienky pre nariadenie pojednávania, nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, za rešpektovania ust. udok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. hodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

33. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané (pôvodne) Okresnou prokuratúrou vo Zvolene (ďalej len ,,prokurátor“) bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -391 zo dňa 12.02.2026, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13.02.2026 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

34. Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici, so sídlom Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica 1, v podaní zo dňa 09.02.2026, doručenom v odvolacom konaní, oznámila, že preberá vstup do konania. Na základe tohto podania v súlade s ust. v spojení so o prokuratúre došlo k vstupu Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici do konania v štádiu odvolacieho konania, o ktorom vstupe Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici do konania súd nevydáva žiadne rozhodnutie a uvedené bolo vyjadrené v záhlavovej časti rozsudku krajského súdu.

35. Predmetom konania začatého z úradnej povinnosti uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. -6 zo dňa 29.09.2025 a vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. bolo zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti.

36. Prokurátor podaným odvolaním výslovne napadol výrok I. rozsudku okresného súdu s tým, že výroky II. a III. nenapáda, pričom vyjadril odvolacie dôvody podľa že okresný súd nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci, a tým vec nesprávne právne posúdil.

37. V súvislosti s podaným odvolaním prokurátora odvolací súd primárne zvýrazňuje, že ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, v ktorej začal okresný súd konať z úradnej povinnosti, a preto nie je viazaný rozsahom odvolania a jeho dôvodmi.

38. Predmetom odvolacieho konania za rešpektovania a s poukazom na argumenty prokurátora predostreté v odvolaní tak bolo preskúmať správnosť postupu súdu prvej inštancie a posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď výrokom I. zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. -139 (výrok III., IV. a V.) zo dňa 17.09.2025, výrokom II. konanie o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti zastavil a výrokom III. určil nad výchovou maloletej dohľad.

39. Krajský súd uvádza, že pokiaľ išlo o odvolanie prokurátora voči rozsudku okresného súdu a v ňom uvádzané tvrdenia, tak na rozhodnutie krajského súdu, ako súdu odvolacieho, v zmysle podaného odvolania nebolo potrebné k uvádzaným námietkam nariadiť pojednávanie za účelom zopakovania, resp. doplnenia dokazovania, ak pre rozhodnutie okresného súdu bolo v potrebnom a dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, z ktorého krajský súd vychádzal pri ich vyhodnotení. Potreba ďalšieho dokazovania v odvolacom konaní nebola zistená ani krajským súdom, a preto bolo vychádzané len z obsahu spisového materiálu, ak odvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v

akceptovateľnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Krajský súd nemal žiaden relevantný dôvod na to, aby v odvolacom konaní zopakoval dokazovanie, čo ani odvolateľ nenavrhol, ak súčasne pre napadnutý rozsudok okresného súdu bol rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( veta prvá ). 40. K odvolaniu podanému prokurátorom a jeho dôvodom podľa na základe nižšie uvedených záverov a zhodnotení uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný, pokiaľ okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti mal preukázané, ako vyhodnotil dôkazy. Okresný súd v rozhodnutí zohľadnil to, čo počas konania vyšlo najavo, čo sa týka výkonu rodičovských práv a povinností a vzťahov rodiča – v tomto prípade otca, matky a maloletej navzájom. Odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ustanovenia , pretože sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu, jeho odôvodnením a na jeho závery v podrobnostiach odkazuje.

41. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a za dodržania ust. odvolací súd k odvolacím dôvodom v procesnej a vecnoprávnej rovine dodáva len nasledovné.

42. Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku prokurátora, že okresný súd síce zistil skutkový stav v rozsahu aktuálne zistiteľnom, avšak nie v rozsahu dostatočnom pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti o možnom ohrození maloletej v domácom prostredí. Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 03.11.2025 (č.l. 86-101 spisu) okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom (prítomných ) účastníkov, postupom podľa vykonal dokazovanie listinami, ktoré sú súčasťou spisu. Prítomní účastníci ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali. Pokiaľ okresný súd na základe účastníkmi nenavrhnutého doplnenia dokazovania, následne sa oboznámil s predloženými listinami otca maloletej, vyzval účastníkov na prednesenie záverečných návrhov, po ktorom dokazovanie vyhlásil za skončené, a na to vo veci verejne vyhláseným rozsudkom rozhodol, tak jeho postupu nemožno vytknúť žiadnu vadu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd je povinný zisťovať skutočný stav a môže vykonávať aj iné dôkazy, čo však neznamená, že účastník nemá svoju mieru procesnej aktivity na preukázaní rozhodných a dôležitých skutočností majúcich pre neho význam. Za dôležité považuje odvolací súd to, že v mimosporových konaniach vyšetrovacia zásada neznamená, že súd by vo všetkých oblastiach, suploval aktivitu účastníka, preto nemôže byť vnímaná absolútne. Súd aktivitu supluje len vtedy a v takej miere, aká je potrebná na zistenie skutočného stavu veci. Odvolací súd konštatuje, že postup okresného súdu rešpektoval ust. a , a tým nedošlo k vade konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na ktorú by bol odvolací súd povinný prihliadať ( ).

43. Nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle . Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by zohľadnil skutočnosti, ktoré nevyplývali z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov konania, prípadne neboli inak preukázané počas konania. Rovnako nemožno konštatovať, že by okresný súd opomenul rozhodujúce skutočnosti relevantné pre danú vec, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi, alebo, že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal zistenému skutkovému stavu v súlade s ustanoveniami procesného predpisu. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v kontexte vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia krajský súd konštatuje, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie a dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy v zmysle Čl. 10 , pričom každý dôkaz hodnotil jednotlivo a zároveň v súvislosti s ostatnými dôkazmi. Pri rozhodovaní dôsledne prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa . Dodáva odvolací súd, že hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, majúcej základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov.

44. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. K odvolaciemu dôvodu podľa o nesprávnom právnom posúdení veci krajský súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (NS SR sp. zn. ). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované účastníkmi v prvoinštančnom konaní a vychádza zo

správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. Okresný súd posúdil komplexne vec samu v súlade s rozhodnými ustanoveniami Zákona o rodine najmä Čl. 5, § 28 ods. 1 a 2, , , , , v spojení s Článkom 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Čl. 19 ods. 2, Čl. 41 ods. 6 SR, Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, ako aj s rozhodnými ustanovenia a , ktoré na vec správne aplikoval.

45. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné, preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pretože ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť.

46. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo nepochybné, že maloletá sa narodila zo vzťahu rodičov. Nebolo sporu ani to, že v trestnom konaní vedenom na KR PZ BB pod ČVS:KRP-86/1-VYS-BB-2025 bolo vznesené obvinenie voči matke maloletej - C. E. B., nar. XX.XX.XXXX pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa , ako aj, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 31.08.2025 bolo rozhodnuté o vzatí do väzby obv. C. E. B. (matky).

47. Z vykonaného dokazovania, a to zo spisového materiálu v celom obsahovom znení (t.j. aj pripojených spisov), vyplývalo, že

- v konaní vedenom pod sp. zn. okresný súd na návrh Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou P. P., C.: XX XXX XXX, M. M. F. R. M. X, XXX XX P. P. (ďalej len „DFNsP P.“) uznesením č. k. – 23 zo dňa 28.08.2025 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne odňal maloletú z osobnej starostlivosti rodičov a dočasne zveril maloletú do starostlivosti DFNsP P.. Zároveň DFNsP P. udelil súhlas k pokračovaniu v už zahájenej liečbe maloletej, ako aj k zahájeniu ďalšej prípadnej nevyhnutnej liečby a k vykonaniu diferenciálnej diagnostiky na preukázanie, resp. vylúčenie Münchhausenovho syndrómu v zastúpení (ochorenie zákonného zástupcu dieťaťa – matky, ktorý prispieva ku vzniku chorobných príznakov dieťaťa). O odvolaní otca rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. zo dňa 03.10.2025 tak, že odvolanie otca odmietol.

- V konaní vedenom pod sp. zn. okresný súd výrokom I. návrh starej matky maloletého dieťaťa: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., I. F. XX, o dočasné zverenie maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., C. XXXX/X do starostlivosti P. G. zamietol. Výrokom II. návrh starej matky maloletého dieťaťa: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., I. F. XX, na vyslovenie, že Detská fakultná nemocnica s poliklinikou P. P., F. R. M. X, C.: XX XXX XXX, je povinná akceptovať P. G., nar. XX.XX.XXXX bytom D., I. F. XX, ako sprevádzajúcu osobu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., C. XXXX/ X, počas jej hospitalizácie a umožniť jej nepretržitý prístup a osobnú starostlivosť o maloletú zamietol a na odvolanie starej matky Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. zo dňa 23.09.2025 uznesenie Okresného súdu Zvolen potvrdil.

- V konaní vedenom pod sp. zn. o návrhu otca, ktorý žiadal zrušiť neodkladné opatrenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 28.08.2025, rozhodol okresný súd uznesením č. k. -139 zo dňa 17.09.2025 tak, že výrokom I. zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. -23 zo dňa 28.08.2025; výrokom II. z úradnej povinnosti začal konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa . Výrokom III. uložil Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou P. P., C.: XX XXX XXX, M. M. F. R. M. X, XXX XX P. P., povinnosť dočasne odovzdať maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do dočasnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny F. P., so sídlom O. XX, XXX XX F. P., C.: XX XXX XXX, a to najdlhšie na 6 mesiacov, počnúc dňom jej umiestnenia; výrokmi IV. a V. uložil rodičom povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletej. O odvolaní otca rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. zo dňa 07.10.2025 tak, že uznesenie okresného súdu v napadnutých výrokoch III., V. a v závislom výroku VI. potvrdil a odvolanie otca v podaní zo dňa 17.09.2025 proti výroku IV. uznesenia okresného súdu odmietol.

- V konaní vedenom pod sp. zn. okresný súd návrh otca, ktorým žiadal zrušiť neodkladné opatrenie Okresného súdu Zvolen č. k. -139 zo dňa 17.09.2025 nariadené III. výrokom, uznesením č. k. -116 zo dňa 30.09.2025, právoplatným dňa 04.11.2025, ako nedôvodný a predčasný zamietol.

- V konaní vedenom pod sp. zn. okresný súd návrh O. M., tety maloletej, ktorým sa domáhala zrušenia neodkladného opatrenia Okresného súdu Zvolen č. k. -139 zo dňa 28.08.2025 nariadeného III. výrokom a žiadala maloletú dočasne zveriť do jej náhradnej osobnej

starostlivosti, zaviazať rodičov dočasne prispievať na jej výživu, uznesením č. k. -31 zo dňa 08.10.2025, právoplatným dňa 11.11.2025, ako nedôvodný zamietol, pretože dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na rozhodovanie o náhradnej osobnej starostlivosti neodkladným opatrením.

- V konaní vedenom pod sp. zn. okresný súd návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen, ktorým sa domáhal vydania neodkladného opatrenia v zmysle a , ktorým by súd zakázal akýkoľvek styk matky s maloletou počas doby umiestnenia maloletej v CDR F. P. a obmedzil styk otca s maloletou na návštevy v CDR, a to 2x týždenne, vždy v trvaní jednej hodiny, len v interných priestoroch CDR a za stálej prítomnosti zamestnanca CDR, v čase po dohode s CDR F. P. tak, aby nebol narúšaný denný a spánkový režim maloletej, a to počas doby umiestnenia maloletej v CDR F. P. okresný súd uznesením č. k. -125 zo dňa 13.11.2025 ako nedôvodný zamietol.

- V danej veci vedenej pod sp. zn. okresný súd uznesením č. k. -102 zo dňa 03. novembra 2025 (vyhláseným následne po vyhlásení rozsudku vo veci samej) rozhodol tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil Centru pre deti a rodiny F. P. so sídlom O. XX, XXX XX F. P., C.: XX XXX XXX, povinnosť dočasne odovzdať maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca maloletej N. N. B., nar. XX.XX.XXXX. O odvolaní Okresnej prokuratúry Zvolen (obsahovo zhodné s odvolaním voči rozsudku vo veci samej) a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. zo dňa 16. decembra tak, že výrokom I. uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil; výrokom II. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania určil nad výchovou maloletej A. dohľad a podľa výroku III. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

48. K námietke prokurátora, že za preukázaných skutkových okolností danej veci je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby zotrvalo v CDR F. P., a to až do času, kedy bude jednoznačne dokázané, že pobyt v rodinnom prostredí je predovšetkým bezpečný vo vzťahu k zdraviu dieťaťa, odvolací súd poukazuje na okresným súdom aplikované ustanovenia na Čl. 5, § 28 ods. 1 a 2, , , , , v spojení s Článkom 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Čl. 19 ods. 2, Čl. 41 ods. 6 SR, Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie a považuje za potrebné súhlasiť s postupom okresného súdu, ktorý v ex offo začatom konaní o zverení maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti primárne posudzoval, či trvajú dôvody, pre ktoré bola maloletá výrokom III. uznesenia sp. zn. zo dňa 17.09.2025 dočasne zverená do starostlivosti CDR alebo je vhodné zveriť maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti, príp. či je vhodné a možné jej navrátenie do rodinného prostredia.

49. Odvolací súd zdôrazňuje, že rodičovské práva a povinnosti patria rodičom od narodenia do plnoletosti dieťaťa. Patria osobám, ktoré sú podľa zákona považované za rodičov. V prípade, ak jeden z rodičov nežije, je na výkon rodičovských práv a povinností oprávnený a povinný v celom rozsahu druhý rodič sám. Pokiaľ by ani on nemohol práva a povinnosti rodiča vykonávať, je potrebné prijať náhradné opatrenia, medzi aké patrí aj zverenie dieťaťa do niektorej z foriem náhradnej starostlivosti (§ 44 a nasl. Zákona o rodine).

50. v Čl. 41 ods. 4 garantuje právo rodičov vychovávať a starať sa o svoje deti a zároveň deťom zaručuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to rodiča, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Osobná starostlivosť sa poskytuje dieťaťu v rodine a predstavuje ju starostlivosť o stravu, bývanie, ošatenie, zabezpečenie lekárskej starostlivosti, a iné. Osobná starostlivosť je teda pojem užší ako výchova.

51. Odvolací súd poukazuje na to, že náhradná starostlivosť má nahrádzať osobnú starostlivosť (nie výchovu) rodičov o maloleté dieťa v prípade, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Znakmi náhradnej starostlivosti sú jej: a) nevyhnutnosť – možno ju nariadiť len vtedy, ak rodičia osobnú starostlivosť nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradnú starostlivosť teda môže súd nariadiť až vtedy, keď ohrozenie riadnej výchovy dieťaťa nekvalitou jeho života preváži nad jeho záujmom podporovať biologické väzby a rodinný život; b) dočasnosť – zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti je len dočasné opatrenie, ktoré súd zruší, akonáhle odpadnú prekážky pre obnovenie spoločného žitia

detí s rodičmi. Každé zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti predstavuje faktický zásah do výkonu rodičovských práv. Základnou podmienkou pre zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je potreba chrániť záujem maloletého dieťaťa a subsidiárne v zmysle § 44 Zákona o rodine sú týmito podmienkami aj skutočnosť, že rodičia nezabezpečujú, alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Naplnené musia byť vždy všetky uvedené predpoklady pre odňatie dieťaťa zo starostlivosti jeho rodičov. V prípade posudzovania splnenia podmienok pre nariadenie náhradnej osobnej starostlivosti berie teda súd do úvahy dve skutočnosti – záujem maloletého dieťaťa, a to, či sa žiadny rodič naozaj nemôže alebo nechce o svoje dieťa starať. Právnym následkom nariadenia náhradnej osobnej starostlivosti je, že sa rodičia nemôžu o svoje dieťa osobne starať a túto starostlivosť zabezpečuje osoba, ktorej bolo dieťa rozhodnutím zverené, avšak len do času, kým si rodič na svojej strane nevytvorí alebo neobnoví podmienky pre prevzatie osobnej starostlivosti o dieťa. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa totiž majú vždy v prvom rade jeho rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ dieťa je v prvom rade právo (a povinnosť) chrániť záujem dieťaťa, tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba, resp. určiť miesto jeho pobytu a právo osobne sa o neho starať.

52. Odvolací súd zdôrazňuje, že inštitút náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa je inštitútom dočasným, teda sa má uplatňovať len dovtedy, kým rodičia alebo niektorý z nich, nie sú schopní sami zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Tento inštitút nemá v žiadnom prípade nahrádzať rodičovskú výchovu a starostlivosť o vlastné maloleté dieťa, pretože sú to rodičia, ktorí sú v prvom rade povinní sa o svoje maloleté dieťa starať a aj ho vychovávať. Dieťa pritom má zároveň právo, aby ho vychovávali predovšetkým jeho rodičia, ak sú toho schopní.

53. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že otec mal. dieťaťa je schopný o maloletú sa starať, o čo má aj vážny záujem a vyvíja potrebné kroky a úsilie pre zabezpečenie jej celodennej starostlivosti. Pokiaľ prokurátor počas konania a aj v odvolaní spochybňoval rodinné prostredie u otca, a to predovšetkým s ohľadom na jeho vedomosť o psychických problémoch matky maloletej, otáznosťou dôvodu akceptovania nebezpečných vecí so závadným obsahom v spoločnej domácnosti, ako aj vykonania opatrení na ich odstránenie z jeho strany, v prípade prepustenia matky z väzby len jeho slovným deklarovaním, že by bránil styku matky s maloletou s dôrazom na možné ohrozenie maloletej, tak tieto jeho tvrdenia zostali len v rovine obáv s ohľadom na prebiehajúce trestné konanie voči matke maloletej, bez konkrétnych tvrdení. Z výsledkov vykonaného dokazovania tak, ako uviedol okresný súd v odseku 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku, vyplynulo, že medzi otcom a maloletou sú vytvorené silné citové väzby, že otec využíval návštevy CDR, je vnímavý k jej potrebám a maloletá sa cíti bezpečne v jeho starostlivosti, je schopný zabezpečiť jej starostlivosť. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli také konkrétne skutočnosti a fakticky ich netvrdil ani odvolateľ, ktoré by aktuálne bránili otcovi zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú z krátkodobého ani z dlhodobého hľadiska, ak aj z listín KR PZ SR zo dňa 28.10.2025 a 24.10.2025 na č.l. 69 a 85 spisu bolo zrejmé, a odvolateľ to ani nerozporoval, že otec má vo veci obv. C. E. B. vedenej pod ČVS: KRP-86/1- VYS-BB-2025 postavenie svedka, iným procesným postavením nedisponuje. Záver prvoinštančného súdu, že otec má zabezpečené všetky podmienky pre výkon osobnej starostlivosti o svoju dcéru, nemožno považovať za výsledok nesprávnych skutkových zistení súdu, naopak ide o záver podložený, zodpovedajúci vykonanému dokazovaniu. Argumentácia prokurátora stále spochybňujúca rodičovské kompetencie otca, neodôvodnená obava a všeobecný poukaz na prevenciu, nemá v súčasnosti žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a jeho odvolacie námietky preto boli vyhodnotené ako nedôvodné.

54. Ak odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že nezohľadnil najlepší záujem maloletej, tak odvolací súd mu však ani v tomto nemohol dať za pravdu. Súd prvej inštancie dôsledne zisťoval vzťah maloletej k otcovi a náležite sa ním zaoberal a v odseku 40. odôvodnenia dospel k záveru, že maloletá je vo veku, kedy je prítomnosť rodiča v živote dieťaťa mimoriadne dôležitá, pretože sa formuje osobnosť dieťaťa, upevňujú a rozvíjajú sa citové väzby a vzťahy medzi rodičom a dieťaťom. Maloletá má k otcovi vytvorený citový vzťah, ktorý je nevyhnutné naďalej udržiavať a prehlbovať, najmä potom, čo boli jej väzby s matkou narušené z dôvodu väzobného trestného stíhania matky, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje. Treba vychádzať z premisy, že otec ako rodič (v súčasnosti matka maloletej vo väzbe) má zákonom garantované prednostné právo oproti iným osobám, na starostlivosť o svoje dieťa za predpokladu, že má záujem a je schopný takúto starostlivosť zabezpečiť, ktorá podmienka bola v danom prípade naplnená.

55. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu, že v súčasnosti nie sú dané dôvody na to, aby bol otec maloletej vylúčený z osobnej starostlivosti a výchovy maloletej, a preto pokiaľ výrokom I. za aplikácie s ust. zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. -139 (výrok III., IV. a V.) zo dňa 17.09.2025 a výrokom II. konanie o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti postupom podľa zastavil, pretože nepovažoval za potrebné v takomto konaní pokračovať, jeho rozhodnutie bolo vecne správne.

56. Žiada sa dodať, že okresný súd vyvinul úsilie aj do budúcna, ak aj výrokom III. formou uloženia výchovného opatrenia podľa § 37 ods.2 písm. b) Zákona o rodine určil nad výchovou maloletej dohľad, a tým zabezpečil kontrolu nad vykonávaním starostlivosti o ňu, hlavne čo sa týka zdravotného stavu v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, pričom bude priebežne hodnotiť jeho vykonávanie a potrebu jeho trvania.

57. Po preskúmaní celej veci odvolací súd dospel k názoru, že skutočný stav veci bol zistený dôsledne, súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal splnením zákonných podmienok pre postup podľa ust. , podmienok týkajúcich zverenia maloletého dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti vychádzajúc z aplikácie príslušných hmotnoprávnych ustanovení podľa a Zákona o rodine a zároveň sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj s námietkami uplatnenými odvolateľom už počas prvoinštančného konania. Vzhľadom na to, že prokurátor ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osobitne zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

58. Z vyššie uvedených záverov, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ust. vecne správne rozhodnutie.

59. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.