Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-61C/84/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: P. Y., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX/X, W., zastúpenej: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., IČO: 55 134 114, so sídlom Landererova 7866/12, Bratislava, proti žalovaným: 1. G.. S. T., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX/X, W., 2. G.. Y.. W. T., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX/X, W., zastúpenými: Mičinský & Partners s.r.o., IČO: 51 296 969, so sídlom: Francisciho 2358/2, Bratislava, o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestkého súdu Bratislva IV zo dňa 18. februára 2025, č. k. -124, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovaným priznal spoločne a nerozdielne proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal zo zistenia, že žalovaní ako predávajúci dňa 02.02.2022 na notárskom úrade notárky U.. D. O. J. v W. G. podpísali ako predávajúci zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru. Na predmetnej zmluve je pri označení kupujúci, ktorým bola označená v úvode zmluvy žalobkyňa, uvedený nečitateľný podpis a dátum 04.02.2022 bez notárskeho overenia. Z čiastočného listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. X. P. zistil, že ku dňu vyhotovenia tohto výpisu 02.02.2022 boli v katastri nehnuteľností evidovaní ako dvaja podieloví spoluvlastníci (každý v podiele v 1 k celku) dotknutej nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom prevodu na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru. Žalobkyni bola obchodnou spoločnosťou Basbas s.r.o., IČO: 51 193 167 dňa 21.01.2022 vyhotovená zálohová faktúra číslo 2201 so splatnosťou najneskôr do 26.01.2022 titulom rezervačnej zálohy za predaj bytu na ul. O. X v sume 3.000 eur. Žalobkyňa doporučenými listami doručenými dňa 21.06.2022 žalovaným odstúpila od zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru. V predmetnom odstúpení od zmluvy žiadala aj o vrátenie prvej časti kúpnej ceny vo výške 3.000 eur. Po právnej stránke vec posúdil podľa , a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Nesporným v konaní bolo, že žalobkyňa pri uzatvorení dohody o zložení a úschove rezervačnej zálohy zo dňa 25.01.2022 zaplatila sprostredkovateľovi predaja predmetu kúpy zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru

- obchodnej spoločnosti Basbas s.r.o., IČO: 51 193 167 sumu vo výške 3.000 eur titulom rezervačnej zálohy. Na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru nikdy nedošlo k prevodu vlastníckeho práva zo žalovaných na žalobkyňu a ani k prevodu kúpnej ceny zloženej u notára v zmysle zápisnice o notárskej úschove peňazí N 23/2022, U 9/2022 žalovaným. Dôvod zmarenia prevodu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam pre rozhodnutie v tomto spore je právne bezvýznamný. Sporným bol nárok na zaplatenie žalovanej sumy 3.000 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia ako aj pasívna vecná legitimácia žalovaných. Podstatným v konaní bolo, čo bolo zároveň nesporným, že nielenže žalobkyňa zaplatila sumu 3.000 eur, ktorej úhrady sa domáha v tomto konaní od žalovaných, obchodnej spoločnosti Basbas s.r.o. ako sprostredkovateľovi predaja predmetu kúpy, ale

podstatným bola najmä tá skutočnosť, že je nesporné, že uvedená obchodná spoločnosť Basbas s.r.o. predmetnú sumu nikdy nezaplatila žalovaným. Mal na základe uvedených nesporných skutočností v konaní za preukázané, že žalovaní v tomto spore nie sú pasívne vecne legitimovanými osobami. Bez ohľadu na dôvod, pre ktorý nedošlo k realizácii prevodu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru, a teda k podaniu návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, suma 3.000 eur bola zo strany žalobkyne poskytnutá spoločnosti Basbas s.r.o., ktorá ju nepreviedla na žalovaných. Síce žalobkyňa poukázala na to, že malo ísť o prvú časť kúpnej ceny (Článok 6 bod 6.1 zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru), avšak táto čiastka bola v zmysle uvedeného zmluvného dojednania uhradená na základe dohody o zložení finančnej zábezpeky. Podľa predmetnej dohody o zložení a úschove rezervačnej zálohy zo dňa 25.01.2022, ktorú v konaní predložila samotná žalobkyňa pritom jasne vyplýva, že uvedená suma 3.000 eur predstavovala rezervačnú zálohu uhradenú sprostredkovateľovi Basbas s.r.o. a dokonca po podpise kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva mala predstavovať nárok tejto spoločnosti na sprostredkovateľskú províziu. Mal teda z vykonaného dokazovania za preukázané, že predmetná suma 3.000 eur bola poskytnutá žalobkyňou sprostredkovateľovi a tento ju nikdy nepreviedol na žalovaných. Dokonca uvedený sprostredkovateľ mal listami zo dňa 01.03.2022 a 07.03.2022 oznámiť aj započítanie predmetnej sumy 3.000 eur ako zmluvnej pokuty podľa Článku III. bod 5. dohody o zložení a úschove rezervačnej zálohy zo dňa 25.01.2022, čo potvrdzuje, že predmetnú sumu nepreviedol žalovaným. Vychádzajúc z uvedených skutočností a právneho posúdenia dospel k záveru, že žalovaní sa na úkor žalobkyne bezdôvodne neobohatili, a teda nie sú povinní obohatenie v sume 3.000 eur vydať. Predmetná suma bola plnená na základe dohody o zložení a úschove rezervačnej zálohy zo dňa 25.01.2022 a nikdy sa nestala súčasťou kúpnej ceny, keďže nedošlo k plneniu na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru - ani k zaplateniu kúpnej ceny ani k prevodu nehnuteľnosti. Pokiaľ sa teda žalobkyňa domáha vrátenia predmetnej sumy, bola oprávnená domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia od obchodnej spoločnosti Basbas s.r.o., ktorá si predmetnú sumu ponechala na základe zmluvných dojednaní z dohody o zložení a úschove rezervačnej zálohy zo dňa 25.01.2022. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa .

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázala na to, že so žalovanými uzatvorila dňa 04.02.2022 zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru, ktorá bola ňou podpísaná u notárky dňa 04.02.2022 a to pri uzatváraní notárskej úschovy peňazí vo výške 101.400 Eur. Žalovaní podpísali ako predávajúci zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru dňa 2.2.2022 na notárskom úrade notárky U.. D. O. J. v W.. V zmysle článku 6.2. písm. a) zmluvy zo dňa 04.02.2022 bola dohodnutá prvá časť kúpnej ceny vo výške 3.000 € , ktorá bola uhradená žalobcom na základe dohody o zložení a úschove rezervačnej zálohy zo dňa 25.01.2022 bezhotovostným prevodom na bankový účet v zmysle zálohovej faktúry č. 2201 a to sprostredkovateľovi spoločnosť Basbas, s.r.o., Žalovaní svojím podpisom na zmluve potvrdili, že prvá časť kúpnej ceny bola uhradená. Po uzatvorení zmluvy medzi ňou a žalovaným, sprostredkovateľ mal povinnosť vystaviť účtovný doklad faktúru na dohodnutý sumu (t. j. vo výške 3.000 Eur), ktorá je v zmysle zmluvy prvou časťou kúpnej ceny predmetu prevodu na základe zmluvy. Sumu 3.000 Eur poukázala v prospech žalovaných k rukám sprostredkovateľa tak ako sa na tom dohodli v zmysle zmluvy. Samotná uzatvorená zmluva v čl. 6.2. písm. a) deklaruje, že kúpna cena bola vo výške 3.000 Eur uhradená, čo potvrdzujú predávajúci svojím podpisom na tejto Zmluve. A to ešte pred podpisom samotnej zmluvy žalobcom. Z vykonané dokazovania ako aj z predložených dôkazov je zrejmé a žalobca má za preukázané, že dňa 04.04.2025 bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva. Dňa 02.04.2025 žalovaní svojím podpisom na tejto zmluve potvrdili, že prvá časť kúpnej ceny vo výške 3.000 Eur bola žalobcom uhradená. Teda žalovaní prijali prvú časť kúpnej ceny vo výške 3.000 Eur formou dohodnutou v dohode medzi stranami sporu a sprostredkovateľom. To znamená, že žalobca plnil v prospech žalovaných k rukám sprostredkovateľa, s čím žalovaní súhlasili a uvedené svojím (overeným) podpisom na zmluve potvrdili. Vzhľadom na uvedené preto nemala dôvod opätovne na výzvu sprostredkovateľa zo dňa 16.02.2022 podpísať zmluvu, nakoľko zmluva bola odo dňa 04.04.2022 uzatvorená, prvá časť zmluvy už predtým uhradená v prospech žalovaných a druhá časť kúpnej ceny zložená do notárskej úschovy v prospech žalovaných. Neporušila článok III. bod 5 Dohody a sprostredkovateľ nemal dôvod na započítanie a uplatnenie si zmluvnej pokuty. Podpísaná kúpna zmluva

bola u Notára a sprostredkovateľovi ani žalovaným nebránilo nič k tomu, aby smerovali akékoľvek úkony k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností aj s poukazom na fakt, že sprostredkovateľ ani žalovaní neakceptovali dôvody žalobcu na odstúpenia od zmluvy doručené 24.02.2022. Nakoľko nedošlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k predmetu prevodu ani do 3 mesiacov od uzatvorenia zmluvy z dôvodu na strane predávajúceho (žalovaní), oznámila, že odstupuje od zmluvy. Preukázala, že neporušila žiadne ustanovenie ani povinnosť vyplývajúcu z dohody a zmluvy. Sprostredkovateľ nebol nikdy oprávnený započítať rezervačnú zálohu (uhradenú ako prvú časť kúpnej ceny) ako zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti z dohody. Na základe dohody a zmluvy so žalovanými (ako aj s ich súhlasným podpisom na zmluve) sa dohodli, že prvú časť v prospech žalovaných uhradí na účet sprostredkovateľa, ktorý následne po uzatvorení zmluvy medzi stranami sporu mal túto prvú časť kúpnej ceny vo výške 3 000 Eur odovzdať žalovaným, resp. mohol si uvedenú sumu započítať na pohľadávku voči žalovaným z titulu odmeny za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti. Sprostredkovateľ nebol nikdy oprávnený započítať si pohľadávku (zmluvnú pokutu) voči nej s pohľadávkou (vrátenie rezervačnej zálohy) žalobcu voči sprostredkovateľovi nakoľko nikdy nevznikli medzi ňou a sprostredkovateľom vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu. V tomto prípade sa nikdy pohľadávky spôsobilé na započítanie medzi žalobcom a sprostredkovateľom nestretli, nakoľko nikdy nevznikli. Sprostredkovateľovi nikdy nevznikol nárok na úhradu zmluvnej pokuty a jej nárok na vrátenie rezervačnej zálohy, nakoľko túto poukázal sprostredkovateľovi v prospech žalovaných ako úhradu prvej časti kúpnej ceny. Mala za preukázané, že svoju povinnosť uhradiť prvú časť kúpnej ceny v prospech žalovaných si splnila a to tým, že táto prvá časť bude uhradená na účet sprostredkovateľa na základe dohody so žalovanými, ktorí uvedené potvrdili aj podpisom zmluvy v znení článku 6.2. písm. a) Zmluvy. Predloženými dôkazmi preukázala, že od počiatku po dohode so žalovanými uhradila prvú časť kúpnej ceny na účet sprostredkovateľa v prospech žalovaných a to ako rezervačnú zálohu do času podpisu zmluvy. Dňa 02.02.2022 žalovaní svojimi podpismi na zmluve potvrdili, že kúpna cena za predmet prevodu (nehnuteľnosť) bola uhradená. Dňa 04.02.2022 podpísala zmluvu, ktorú uzavrela so žalovanými a tým rezervačná záloha mala byť sprostredkovateľom uhradená žalovaným, resp. započítaná sprostredkovateľom v prospech jeho pohľadávky voči žalovaným na províziu za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti. Je však nesporné, že primárne a od počiatku uhrádzala prvú časť kúpnej ceny žalovaným. Skutočnosť, že prvá časť kúpnej ceny bola uhradená na účet sprostredkovateľa je irelevantná. Ak by aj bola táto skutočnosť relevantná, žalovaní a žalobca sa na uvedenom postupe dohodli v zmysle zmluvy a dohody a zároveň dňa 02.02.2022 podpisom žalovaní potvrdili úhradu prvej časti kúpnej ceny za predmet prevodu žalobcom na účet sprostredkovateľa, avšak v prospech žalovaných. Vzhľadom na uvedené mala za to, že správne určil pasívne vecne legitimované osoby a to žalovaných. Žalovaní písomne svojím podpisom na zmluve potvrdili úhradu prvej časti kúpnej ceny. Žalobca od zmluvy odstúpil na základe dôvodov uvedených zmluve a žalovaní sa bezdôvodne obohatili tým, že prijali plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý opadol. Odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu sú žalovaní povinní vrátiť žalobcovi všetko čo podľa nej dostali, pričom v tomto prípade ide o prvú časť kúpnej ceny vo výške 3000 Eur, ktorej úhradu podpisom na zmluve potvrdili. Namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudku.

3. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že naďalej popierajú tvrdenie žalobkyne o tom, že je irelevantné, kto prijal úhradu sumy vo výške 3 000,- EUR, ktorá predstavuje prvú časť kúpnej ceny a zároveň žalovanú istinu. Popierajú tvrdenie o tom, že odstúpením žalobkyne od zmluvy im vznikla povinnosť toto plnenie vrátiť. Skutočnosť, že v zmluve bolo uvedené vyhlásenie o zaplatení prvej časti kúpnej ceny nepreukazuje reálne prijatie žalovanej istiny žalovanými. Žalovaní nikdy neprijali od žalobkyne žalovanú istinu, a to ani čiastočne. Žalovaní sa preto nemohli bezdôvodne obohatiť na úkor žalobkyne, keďže od nej nikdy neprijali žiadne plnenie a preto nenastal na ich strane prírastok v ich majetku, ktorý by mal zodpovedať a korelovať priamo s majetkovým úbytkom na strane žalobkyne. Ak žalovaní nikdy neprijali žiadne plnenie od žalobkyne, nemohla im vzniknúť povinnosť vrátiť plnenie, ktoré od žalobkyne nikdy neprijali vzhľadom k tomu, že sa jedná o esenciálnu podmienku bezdôvodného obohatenia. Nie je pravdou, keď žalobkyňa tvrdí, že technické prijatie plnenia od žalobkyne popiera zmysel bezdôvodného obohatenia a takéto tvrdenia považujú iba za zavádzajúci pokus o úspech v spore, ktorý sa však prieči hmotnému občianskemu právu a samotnému zmyslu inštitútu bezdôvodného obohatenia. Popierajú tvrdenie žalobkyne o tom, že žalobkyňa správne určila pasívne vecne legitimované osoby. Žalovaní od žalobkyne nikdy neprijali žiadne plnenie, čo potvrdil aj súd vykonaním dokazovania v konaní ako aj v odôvodnení rozsudku. Keďže nedošlo zo strany žalovaných k bezdôvodnému obohateniu, nemohla im vzniknúť ani povinnosť vrátiť prijaté bezdôvodné obohatenie vyplývajúca z hmotného práva. Žalovaní preto nie sú pasívne vecne legitimovanými osobami

a žalobkyňa nesprávne určila žalovaných ako pasívne vecne legitimované osoby. Žalobkyňou uvádzaný Judikát nie je preto analogicky použiteľný v tomto konaní a nemožno jeho závery aplikovať na meritum tohto sporu. O nepoužiteľnosti Judikátu na tento prípad svedčí aj spôsob, ktorým žalobkyňa uvádza Judikát, a to tak, že iba účelovo nepriamo uviedla jeho údajný obsah (ktorý zavádzajúco interpretovala) bez uvedenia akejkoľvek priamej citácie Judikátu. Považovali rozsudok za správny a zákonný, a žiadali ho potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 3.000 eur titulom vrátenia zálohy na kúpnu cenu zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru uzavretej medzi ňou ako kupujúcou a žalovanými ako predávajúcimi, od ktorej žalobkyňa odstúpila, v dôsledku čoho vznikla stranám povinnosť vrátiť si vzájomné plnenia zo zrušenej zmluvy.

6. Poukázala na to, že v zmysle článku 6.2. písm. a) zmluvy o prevode vlastníctva uzatvorenej dňa 04.02.2022 bola ňou prvá časť kúpnej ceny vo výške 3.000 eur uhradená ako rezervačná záloha na kúpu nehnuteľností na základe Dohody o zložení a úschove rezervačnej zálohy zo dňa 25.01.2022, čo žalovaní svojím podpisom na kúpnej zmluve potvrdili. Rezervačnú zálohu v sume 3.000 eur zaplatila bezhotovostným prevodom na bankový účet v zmysle zálohovej faktúry č. 2201 sprostredkovateľovi Basbas, s.r.o. tak, ako to vyplývalo z článku III. ods. 1 Dohody o zložení a úschove rezervačnej zálohy.

7. V posudzovanej veci odvolací súd považoval za rozhodujúce dojednanie v čl. III bod 2 Dohody o zložení a úschove rezervačnej zálohy, z ktorého vyplýva, že sprostredkovateľ sa stáva uschovávateľom rezervačnej zálohy, a to až do doby uzatvorenia Zmluvy o prevode vlastníckeho práva medzi žalobkyňou a žalovanými. Do uzatvorenia kúpnej zmluvy stranami sporu ide tak o rezervačnú zálohu uhradenú do úschovy (čl. V bod 3 Dohody). Dohoda následne rozlišuje dve situácie podľa toho, či došlo alebo nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy.

8. V prípade, ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy z dôvodov na strane žalovaných ako predávajúcich, bude rezervačná záloha vrátená späť žalobkyni (čl. III. bod 4 Dohody), a v prípade ak žalobkyňa ako kupujúca nepristúpi k podpisu kúpnej zmluvy, nebude zložená rezervačná záloha vrátená z úschovy späť žalobkyni, ale bude započítaná ako zmluvná pokuta; v takomto prípade teda sprostredkovateľ oproti povinnosti vrátiť žalobkyni do jeho úschovy zloženú rezervačnú zálohu započíta voči nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z uvedeného vyplýva, že do uzatvorenia kúpnej zmluvy ide o rezervačnú zálohu, na vydanie ktorej z úschovy je pasívne legitimovaným subjektom sprostredkovateľ.

9. Iná situácia však nastáva po uzatvorení kúpnej zmluvy, pretože vtedy sa stáva žalobkyňou zložená rezervačná záloha v sume 3.000 eur prvou časťou kúpnej ceny v zmysle článku 6.2 písm. a) kúpnej zmluvy, a teda nárok na jej vydanie z úschovy vzniká žalovaným ako predávajúcim. V zmysle čl. III bodu 3 Dohody vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu po podpise kúpnej zmluvy stranami a žalovaní súhlasili s tým, že sprostredkovateľ si môže započítať na svoj nárok na úhradu odmeny uhradenú rezervačnú zálohu, ktorú by inak bol musel vydať žalovaným ako prvú časť kúpnej ceny.

10. V danom prípade žalobkyňa tvrdí, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo dňa 04.02.2022, a preto bola oprávnená od nej odstúpiť, v dôsledku čoho sú si jej zmluvné strany povinné vydať všetko, čo na jej základe prijali do času odstúpenia v zmysle článku 8 bodu 8.14 Zmluvy. Preto si uplatnila voči žalovaným ako predávajúcim vrátenie ňou zaplatenej prvej časti kúpnej ceny.

11. Pokiaľ teda v danej veci žalobkyňa tvrdí, že dňom 04.02.2022 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi ňou a žalovanými, stala sa zložená rezervačná záloha v sume 3.000 eur prvou časťou kúpnej ceny, čo zmluvné strany svojimi podpismi potvrdili priamo v kúpnej zmluve. Súčasne vznikol žalovaným nárok voči sprostredkovateľovi na vydanie rezervačnej zálohy z úschovy ako prvej časti kúpnej ceny a súčasne povinnosť zaplatiť sprostredkovateľovi províziu, pričom sprostredkovateľ si mohol proti svojmu nároku na zaplatenie provízie započítať nárok žalovaných na vydanie prvej časti kúpnej ceny z úschovy.

12. V prípade platného odstúpenia žalobkyňou od kúpnej zmluvy sa uzavretá zmluva v zmysle zrušuje od samotného začiatku a zmluvné strany sú si povinné vzájomne vydať všetko čo podľa nej dostali v zmysle , teda sú vecne legitimované obidve zmluvné strany na splnenie si vzájomnej reštitučnej povinnosti. V tomto prípade však nemohlo dôjsť k vzájomnému plneniu zo zmluvy, pretože plnila len žalobkyňa tým, že zaplatila v prospech žalovaných prvú časť kúpnej ceny, a preto pasívna legitimácia na vydanie bezdôvodného obohatenia svedčí rovnako žalovaným, pretože získali plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol v zmysle etím kúpnej zmluvy sa totiž rezervačná záloha stala prvou časťou kúpnej ceny, v dôsledku čoho vznikol žalovaným nárok na jej vydanie z úschovy voči sprostredkovateľovi, ktorý bol však následne oprávnený započítať si svoj nárok na zaplatenie odmeny žalovanými na svoju povinnosť vydať im prvú časť kúpnej ceny z úschovy. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných spočíva v tom, že došlo k zväčšeniu ich majetku o pohľadávku voči sprostredkovateľovi, na čom nič nemení skutočnosť, že súhlasili so započítaním svojho nároku na vydanie prvej časti kúpnej ceny voči svojej povinnosti zaplatiť sprostredkovateľovi províziu.

13. Len v prípade, ak by nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi stranami, na vrátenie rezervačnej zálohy z úschovy žalobkyni by bol povinný sprostredkovateľ, pretože do uzavretia kúpnej zmluvy sa táto zložená záloha nepovažovala za prvú časť kúpnej ceny. Sprostredkovateľ však v tomto prípade by bol oprávnený si započítať nárok na zmluvnú pokutu oproti jeho povinnosti vrátiť žalobkyni zloženú zálohu.

14. S ohľadom na vyššie uvedené, odvolací súd tak zastáva názor, že v prípade, ak medzi stranami došlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy a žalobkyňa platne odstúpila od tejto zmluvy, vznikol jej nárok na vrátenie zloženej zálohy na kúpnu cenu od žalovaných titulom vydania bezdôvodného obohatenia získaného prijatím plnenia na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol v zmysel trane žalovaných totiž vzniklo bezdôvodné obohatenia tým, že došlo k zväčšeniu ich majetku o peňažnú pohľadávku voči sprostredkovateľovi na vydanie zloženej rezervačnej zálohy ako prvej časti kúpnej ceny, ide teda o aktívum na ich strane, o ktoré sa zväčšil ich majetok. Je bez významu potom už skutočnosť, že žalovaným zložená rezervačná záloha nebola reálne vydaná sprostredkovateľom, pretože súhlasili s jej započítaním na odmenu sprostredkovateľa, na ktorej zaplatenie sprostredkovateľovi v prípade uzavretia kúpnej zmluvy sa v Dohode zaviazali.

15. Žalobkyňa v konaní tvrdí, že žalovanými dňa 02.02.2022 podpísanú kúpnu zmluvu ona osobne podpísala dňa 04.02.2022 u notárky a tým ju považovala aj za uzavretú. Žalovaní v tejto súvislosti namietajú, že kúpna zmluva podpísaná žalovanými bola odovzdaná sprostredkovateľovi, ktorý ju následne odovzdal na popis žalobkyni, a teda kúpna zmluva bola výlučne v dispozícii žalobkyne.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že kúpna zmluva ako dvojstranný právny úkon pre jej uzavretie v zmysle v spojení s vyžaduje, aby žalobkyňou podpísaná akceptácia návrhu bola doručená žalovaným ( ) ako navrhovateľom právneho úkonu smerujúceho k uzavretiu kúpnej zmluvy; nepostačuje teda jej podpísanie žalobkyňou u notára na to, aby sa zmluva považovala za riadne uzavretú.

17. Žalobkyňa v konaní netvrdí, že ňou podpísaný návrh kúpnej zmluvy doručila predávajúcim. Totiž len v prípade právne účinného uzavretia kúpnej zmluvy doručením akceptácie návrhu žalobkyňou žalovaným, bola kúpna zmluva riadne uzatvorená a žalobkyňa len v takom prípade mohla platne od nej odstúpiť. Nie je možné platne odstúpiť od zmluvy, k uzavretiu ktorej nedošlo. V prípade žalobkyňou tvrdeného uzatvorenia kúpnej zmluvy tak bude na žalobkyni v ďalšom konaní preukázať nielen doručenie svojej písomnej akceptácie návrhu žalovaným, prípadne sprostredkovateľovi, ale tiež platné odstúpenie od kúpnej zmluvy v zmysle jej čl. 8.12, podľa ktorého jej právo na odstúpenie vzniklo len v prípade, ak dôvod nepovolania vkladu bol na strane predávajúcich, a až pri oprávnenom odstúpení jej môže vzniknúť nárok na vrátenia zaplatenej zálohy podľa bodu 8.14 kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti totiž žalovaní namietajú, že k nezavkladovaniu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne došlo výlučne z dôvodov na strane žalobkyne.

18. V posudzovanej veci tak súd prvej inštancie svoj záver, že žalovaní nie sú pasívne vecne legitimovanými na vrátenie žalovanej istiny, založil na nesprávnom právnom posúdení veci, pre ktoré sa potom podstatnou stránkou veci už nezaoberal. So zreteľom na uvedené nemožno preto považovať

právne závery súdu prvej inštancie za správne. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvoinštnačného súdu, ktorý sa nimi nezaoberal. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je tiež súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces ( nález Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 28.01.2020). Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je tak v tomto prípade možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.

19. So zreteľom na vyššie uvedené, pre správne právne posúdenie vzniku nároku žalobkyne na vrátenie zálohy na kúpnu cenu od žalovaných, bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní posúdiť, či žalobkyňa ňou podpísaný návrh kúpnej zmluvy u notárky následne aj doručila žalovaným, prípadne sprostredkovateľovi, ktorý ju vyzýval na podpis kúpnej zmluvy, ako predpokladu riadneho vzniku kúpnej zmluvy. V prípade ak došlo k platnému vzniku kúpnej ceny, bude potrebné posúdiť oprávnenosť odstúpenia od nej žalobkyňou so zreteľom na zmluvne dohodnutý dôvod odstúpenia.

20. S poukazom na to, že žalobkyňa dôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že jeho závery vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa , keďže neboli splnené zákonné podmienky ani na jeho potvrdenie a ani na jeho zmenu, a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa , a konajúci súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ) sa opätovne bude zaoberať dôvodnosťou žaloby vo vyššie naznačenom smere, a v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov aj tohto odvolacieho konania ( ).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).