Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Csp/88/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: A. B., IČO: 44 842 414, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, v zast: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 44 250 029, so sídlom Nám. Sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, proti žalovanému: C. D., nar.: XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. E. F. XXX, v zast.: Mgr. Miroslav Tokarčík, advokát so sídlom Študentská 17, 917 01 Trnava,oHoH o zaplatenie 2.550,25 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.550,25 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške

- 6,25 % ročne zo sumy 1.257,08 EUR odo dňa 01.11.2022 do zaplatenia,

- 9,25 % ročne zo sumy 1.283,17 EUR odo dňa 28.04.2023 do zaplatenia,

- 9,50 % ročne zo sumy 10,00 EUR odo dňa 03.10.2023 do zaplatenia, a to všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava domáhal zaplatenia sumy 2.550,25 EUR spolu s úrokmi z omeškania a náhradou trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.04.2015 uzavrel žalobca v postavení dodávateľa so žalovaným v postavení odberateľa Zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odberateľov elektriny v Domácnosti (ďalej len: „Zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zabezpečiť pre žalovaného združenú dodávku elektriny do odberného miesta a záväzok dlžníka uhradiť žalobcovi cenu za dodávku elektriny a ceny za služby a výkony súvisiace s touto dodávkou elektriny. Dňa 12.09.2022 žalobca vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX, znejúcu na sumu 1.257,08 EUR, splatnú dňa 31.10.2022 (ďalej len: ,,faktúra 1“). Dňa 09.08.2023 žalobca vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX, znejúcu na sumu 1.283,17 EUR, splatnú dňa 23.08.2023 (ďalej len: ,,faktúra 2“). Dňa 18.09.2023 žalobca vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX, znejúcu na sumu 10,00 EUR, splatnú dňa 02.10.2023 (ďalej len: ,,faktúra 3“). Žalovaný si do dnešného dňa svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil a faktúru 1, faktúru 2 a faktúru 3 neuhradil.

3. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Galanta vydal platobný rozkaz, sp. zn.: -23 zo dňa 20. júna 2024 (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný voči platobnému rozkazu podal odpor v zákonom stanovenej lehote s vecným odôvodnením.

4. Žalovaný svoj odpor voči platobnému rozkazu odôvodnil nasledovne. Žalovaný vo svojom odpore namietal, že on dlh nezavinil a nespôsobil. Od 21.05.2018 vykonával trest odňatia slobody. Zo strany

žalobcu mu nebola doručená žiadna výzva alebo upozornenie. Na uvedenej adrese bývala C. G. s jej priateľom. Možnosti na komunikáciu so žalobcom boli dosť obmedzené. Zo strany žalobcu sa jedná o nekalé praktiky a žalobca mal pristúpiť k odpojeniu energií už skôr, aby dlh nevznikol. Žalovanému z doručených listín nie je zrejmé, ako mohol dlh vzniknúť. Podľa jeho názoru sa jedná o nelegálny odber. Žalovaný poukázal na iné trestné konania. Žalovaný žiada súd, aby súd uložil povinnosť zaplatiť náhradu C. G..

5. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia k odporu uvádza, že skutočnosť, že žalovaný bol v tom čase v na výkon väzby a trestu odňatia slobody nemá právny význam na vznik dlhu. Žalobou uplatňované faktúry boli vystavené za fakturačné obdobia ešte počas trvania zmluvného vzťahu. Faktúra č. XXXXXXXXXX bola vystavená za fakturačné obdobie: 01.09.2021 - 31.08.2022, faktúra č. XXXXXXXXXX bola vystavená za fakturačné obdobie: 01.09.2022 - 03.08.2023, faktúra č. XXXXXXXXXX bola vystavená za náhradu nákladov za vystavenie a zaslanie upomienky dňa 18.09.2023. Všetky tieto faktúry boli vystavené za služby a činnosti, ktoré boli poskytnuté/vykonané počas trvania zmluvného vzťahu. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo až odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu, a to listinou zo dňa 07.07.2023. Tvrdenia žalovaného ohľadom toho, že danú nehnuteľnosť užívala p. G. sú bezpredmetné, nakoľko táto osoba nemala uzavretý zmluvný vzťah s právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný navyše svoje tvrdenia o tom, že by nehnuteľnosť mala užívať C. G. nepodložil žiadnymi dôkazmi, a tieto ostali len vo fáze tvrdení. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. V prípade, že nehnuteľnosť skutočne užívala C. G., vznikol žalovanému regresný nárok na vymáhanie jednotlivých súm od tejto osoby. Právny predchodca žalobcu však nemal uzavretý žiadny právny vzťah s p. G., teda tejto osobe nesvedčí pasívna vecná legitimácia v tomto konaní. Práve naopak, pasívne vecne legitimovaným je žalovaný, s ktorým mal právny predchodca žalobcu uzavretý zmluvný vzťah a ktorému boli vystavené jednotlivé faktúry. Čo sa týka ukončenia zmluvného vzťahu, toto bolo vykonané v súlade s obchodnými podmienkami právneho predchodcu žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že ukončenie zmluvného vzťahu bolo vykonané oneskorene, považujeme za bezpredmetné. Za bezpredmetné považujeme aj tvrdenie žalovaného o nelegálnom odbere, nakoľko nebolo preukázané žiadnymi dôkazmi a nevyplýva ani zo skutočností uvádzanými žalovaným.

6. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote vyjadril k vyjadreniu žalobcu. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

7. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“): platí, že: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

8. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 03. júla 2003 a z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivý proces.“

9. Podľa platí, že: „strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.“

10. Podľa platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.“

11. Podľa 191 ods. 1 : „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

12. Podľa : „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

13. Podľa článku 2 ods. 2 platí, že: „právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“

14. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní konanom dňa 26.02.2026 boli medzi stranami sporu ustálené nasledovné sporné a nesporné skutočnosti. Za nesporné skutočnosti medzi žalobcom a žalovaným súd považoval to, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o združenej dodávke elektriny č.: XXXXXX zo dňa 16.04.2015 a žalobcom vystavené tri faktúry pre žalovaného. Za sporné skutočnosti súd medzi žalobcom a žalovaným považoval užívanie domácnosti treťou osobou, zavinenie žalovaného a postup žalobcu v rozpore s dobrými mravmi.

15. V nadväznosti na ustálenie si sporných a nesporných skutočností súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v zmysle . Z vykonaného dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový stav: právny predchodca súčasného žalobcu a žalovaný uzatvorili spolu dňa 16.04.2015 Zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zabezpečiť pre žalovaného združenú dodávku elektriny do odberného miesta a záväzok dlžníka uhradiť žalobcovi cenu za dodávku elektriny a ceny za služby a výkony súvisiace s touto dodávkou elektriny. Žalobca vystavil pre žalovaného faktúru č. 1, faktúru č. 2 a faktúru č. 3, ktoré sú vyššie bližšie definované. Žalovaný si do dnešného dňa svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil a faktúru 1, faktúru 2 a faktúru 3 neuhradil. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo až odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu, a to listinou zo dňa 07.07.2023.

16. Podľa zákon o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len: „zákon o energetike“) platí, že: „odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov a ostatní koncoví odberatelia elektriny a koncoví odberatelia plynu majú právo pri dodávke elektriny a dodávke plynu uzatvoriť s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o združenej dodávke plynu (pozn. súdu: skrátené).“

17. Podľa § 17 odsek 13 zákona o energetike platí, že: „ak odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti neuhradí preddavkovú platbu alebo nedoplatok z vyúčtovacej faktúry do určeného dňa splatnosti, dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu je povinný odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti na tento stav upozorniť a určiť nový termín splatnosti záväzku, ktorý nesmie byť kratší ako 10 dní od upozornenia o neuhradení záväzku odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti. Písomné upozornenie dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu obsahuje aj poučenie o prerušení dodávky elektriny alebo dodávky plynu, ak odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti nesplní svoj záväzok ani v dodatočnej lehote.“

18. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“), platí že: „záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.“

19. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“) platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu (pozn. súdu: právny režim), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

20. Súd vec posúdil právne tak, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva podľa zákona o energetike, ktorá je v zmysle nepomenovanou zmluvou a ktorá je súčasne v zmysle spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca v pozícii dodávateľa plynu (elektriny) si riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti v súlade s uzatvorenou zmluvou a zákonom o energetike, za čo žalovanému vystavil vyššie uvedené vyúčtovacie faktúry so

stanovenou lehotou splatnosti. Nakoľko žalovaný tieto vyúčtovacie faktúry riadne a včas nezaplatil, žalobcovi vznikol zákonný a zmluvný nárok na ich uplatnenie voči žalovanému. Nakoľko sa žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlho do omeškania, žalobca si v súlade s uplatnil zákonné úroky z omeškania, pričom ich výška bola určená v súlade s Nariadenia vlády a čas ich uplatnenia odo dňa nasledujúceho po splatnosti vyššie uvedených faktúr.

21. Podľa 151 ods. 1 platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“

22. K základnému rozloženiu dôkazného bremena (onus probandi) v civilnom sporovom konaní a k procesným následkom stavu non liquet sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.: zo dňa 09. júna 2020 platí, že: „civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.“

23. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 11.09.2011 platí, že.: „dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia sp. zn. a ).“

24. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť v zmysle . Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu v zmysle článku 8 . Skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami procesnej obrany. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti „relevantne tvrdiť“ má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry v spore. Prejaví sa v rámci meritórneho rozhodnutia vo veci. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. V zásade platí, že každý má tvrdiť najmä tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. To, že chápe bremeno popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z ustanovenia , ktoré upravuje procesné následky, resp. sankciu za jej nesplnenie. (Bližšie pozri: ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilné právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové konanie. 1 vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, str. 245 a 246, ISBN: 978-80-7400-876-4.).

25. K argumentom žalovaného súd súhrnne uvádza, že ich v celom rozsahu vyhodnotil za právne irelevantné. Čo sa týka argumentu žalovaného, že v čase dlhu bol vo výkone trestu odňatia slobody sú právne irelevantné. Skutočnosť, že počas obdobia vzniku dlhu danú nehnuteľnosť užívala p. G. sú bezpredmetné, nakoľko táto osoba nemala uzavretý zmluvný vzťah s právnym predchodcom žalobcu. Navyše súd uvádza, že tvrdenia o tom, že by nehnuteľnosť mala užívať C. G. nepodložil žiadnymi dôkazmi a preto žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. V prípade, že nehnuteľnosť skutočne užívala C. G., vznikol žalovanému regresný nárok na vymáhanie jednotlivých súm od tejto osoby. Tvrdenie žalovaného, že ukončenie zmluvného vzťahu bolo vykonané oneskorene, súd považuje za bezpredmetné. Za bezpredmetné súd považoval aj tvrdenie žalovaného o nelegálnom odbere, nakoľko nebolo preukázané žiadnymi dôkazmi a nevyplýva ani zo skutočností uvádzanými žalovaným.

Skutočnosť, že on nezavinil dlh je taktiež právne irelevantná, pretože pri vzniku dlhu súd neskúma zavinenie odberateľa elektrickej energie. Súd nezistil žiadny postup žalobcu ani právneho predchodcu žalobcu, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi alebo ktorý by vykazoval znaky nekalých obchodných praktík. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu a vzhľadom na vyššie uvedené súd nemohol akceptovať právnu argumentáciu žalovaného v tomto súdnom spore, pretože bola v celom rozsahu právne irelevantná.

26. Podľa : „lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

27. Súd v tomto prípade uložil žalovanému povinnosť zaplatiť vyššie uvedenú sumu s príslušenstvom do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s . Súd využil svoje právo na predĺženie lehoty na plnenie na 30 kalendárnych dní na základe žiadosti právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, nakoľko súd mal za preukázané, že žalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody a má záujem o vysporiadanie si svojich záväzkov voči veriteľom. Súd v tomto smere aplikoval zásadu humanizácie práva, ktorá musí byť prítomná pri aplikácii práva súdmi a orgánmi štátnej a verejnej správy. Na významnú ľudsko-právnu zásadu v mnohých verejne dostupných prípadoch upozorňuje aj samotný verejný ochranca práv. Súd je toho názoru, že poskytnutá lehota 30 dní na plnenie predstavuje dostatočne dlhý časový priestor pre žalovaného, aby pri výkone trestu odňatia slobody si upravil a vysporiadal so žalobcom vzájomné práva a povinnosti tak, aby dokázal riadne plniť žalobcovi svoj dlh. Súčasne je súd toho názoru, že poskytnutá lehota nezasiahne do práv a právom chránených záujmov súčasného žalobcu a na jeho strane nespôsobí taký zásah, ktorý by mal za následok nepriaznivé negatívne dôsledky v rámci jeho majetkovej sféry. Uvedená dĺžka lehoty na plnenie podľa právneho názoru súdu predstavuje vyváženosť práv a povinností medzi stranami sporu, v rámci ktorej môžu strany sporu viesť negociačné procesy za účelom bližšieho postupu úhrady tohto dlhu.

28. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

29. Podľa : „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

30. Podľa : „súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

31. Podľa platí, že: „o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

32. Podľa platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

33. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v tak, že ich náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu. V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %, z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

34. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( a ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).