Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-2S/75/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, D., 2. E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX, D., 3. B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX, D., zastúpených SP & R s. r. o., so sídlom Maróthyho 6, Bratislava, IČO: 36 859 982, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so sídlom Tomášikova 12735/64, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1. C. E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, D., 2. E. J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2021/32563-GRJ zo dňa 08.02.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcom nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Mestská časť Bratislava – Lamač (ďalej len „stavebný úrad“) rozhodnutím č. 2019/893-4245/2020/ OUKSP-AK/KR-14 zo dňa 09.07.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „kolaudačné rozhodnutie“) podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „“) v spojení s vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia povolila ďalším účastníkom v 1. a 2. rade ako stavebníkom užívať stavbu „Chata – objekt pre individuálnu rekreáciu s vybavenosťou“, pozostávajúcu z objektov: rekreačná chata, prípojka vody, prípojka NN elektrickej energie, splašková kanalizácia so žumpou, dažďová kanalizácia so vsakovacou jamou, a to na mieste Rázsochy – Zlatá hora, na pozemkoch parcela reg. CK N č. 2962/6 (chata), č. 2962/5 (spevnené plochy) a č. 2962/1 (záhrada) v k. ú. F..

2. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BA- OVBP2-2021/32563-GRJ zo dňa 08.02.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa o správnom konaní (ďalej len „“) spoločné odvolanie žalobcov zamietol a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.

II.

Žaloba

3. Žalobou zo dňa 15.04.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.04.2021, sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, ako aj prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu, ich zrušenia z dôvodov podľa (ďalej len „“) a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

4. Žalobcovia namietali, že stavebný úrad nedostatočne preskúmal skutkový stav a bez dostatočného odôvodnenia a rozhodnutia o zmene účelu povolenej stavby - záhradnej chaty, skolaudoval inú stavbu - rekreačnú chatu, a nad rámec stavebného povolenia skolaudoval prípojku vody a prípojku NN elektrickej energie. Žalobcovia mali za to, že stavebný úrad a ani odvolací orgán sa zákonným spôsobom s ich nevysporiadali. Poukázali na to, že námietku, že stavba nie je napojená z verejného vodovodu, stavebný úrad zamietol a odôvodnil to tým, že stavebný úrad skúma či stavba má zdroj pitnej vody, a to že stavba je napojená na záhradkársky vodovod nie je podstatným nedostatkom. Citujúc žalobcovia uviedli, že v kolaudačnom konaní namietali neexistenciu prístupovej cesty k stavbe, s čím sa stavebný úrad vysporiadal ta, že stavebník prístup k stavbe nepotrebuje, nakoľko do vzdialenosti 54 m od stavby má prístup po lesnej ceste a od lesnej cesty má prístup v rámci vstupu na lesný pozemok na vlastnú zodpovednosť v zmysle o lesoch (ďalej len „“). Stavebný úrad zamietol aj námietku žalobcov, že stavba nespĺňa technické požiadavky pre protipožiarnu bezpečnosť s odôvodnením, že príjazd pre požiarne vozidlá je zabezpečený existujúcou lesnou príjazdovou cestou, ktorá nemusí spĺňať požiadavky prístupovej cesty. Námietku, že stavebník nevie splniť podmienky pre likvidáciu odpadov stavebný úrad zamietol s tým, že spoločnosť Marius Pedersen, a.s. Trenčín vie vyprázdniť žumpu do vzdialenosti 70 m od stanoviska fekálneho vozidla, avšak bez súhlasu žalobcov nie je možné ukladať potrubie na vyprázdnenie žumpy na pozemok v ich vlastníctve.

III.

Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov

5. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky vo vyjadrení zo dňa 04.10.2021 navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že s namietanými skutočnosťami sa dostatočným a zákonným spôsobom vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, na ktorého správnosti zotrval.

6. Ďalší účastníci sa k žalobe vyjadrili podaním zo dňa 22.09.2020. Uviedli, že pozemok C KN parc. č. 2974/31 vo vlastníctve žalobcov je lesný pozemok, ktorý je sčasti zalesnený, avšak z väčšej časti ide o lesnú cestu. Časť lesnej cesty tvoria pozemky reg. C KN parc. č. 2974/32, č. 2974/34 a 2974/35, ktorých spolumajiteľmi sú majitelia priľahlých chát, jedným z nich aj ďalšia účastníčka v 2. rade. Pod touto cestou sa nachádza právoplatne skolaudovaný vodovod a elektrický kábel pre záhradkársku osadu Zlatá hora. Cesta je využívaná ako prístupová cesta k pozemku ďalších účastníkov, ale aj k ďalším záhradám. Existenciu tejto lesnej cesty, ktorú sa žalobcovia snažia spochybňovať, napriek tomu, že ju v minulosti aj sami používali, uznal aj katastrálny odbor Okresného úradu Bratislava a je zapísaná v katastri ako využitie č. 22 (teda aj lesná cesta). V tejto súvislosti poukázali ďalší účastníci na , podľa ktorého je vlastník alebo správca lesnej cesty povinný umožniť bezplatné využívanie lesnej cesty zložkám aj integrovaného záchranného systému, teda aj zložkám požiarnej ochrany.

IV.

Konanie na správnom súde

7. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť v Bratislave (ďalej aj „“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu a vedená pod sp. zn. .

8. Podľa o územnom plánovaní, v znení účinnom od 01.04.2025 (ďalej len „“) pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre územné plánovanie, výstavbu a vyvlastnenie. Sídlom je Bratislava. Podľa štátnu správu v oblastiach podľa odseku 1 vykonávajú aj regionálne . Podľa o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku , v znení účinnom od 01.04.2024, štátnu správu na úsekoch stavebného poriadku a bývania vykonávajú d) regionálne úrady pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len ""). Podľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov , účinný od 01.04.2025, štátnu správu vo výstavbe vykonáva a) pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len ""), b) . Podľa od. 1 je odvolacím orgánom pre rozhodnutia stavebného . S poukazom na uvedené zmeny v oblasti stavebnej legislatívy bolo potrebné podľa považovať pre územné plánovanie Bratislava za právneho nástupcu Okresného Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (pozri napr. opravné uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 06.10.2025).

9. v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa , , po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu Okresného Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania, predchádzajúceho ich vydaniu, a viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( ) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 26.02.2026.

V.

Relevantné právne predpisy

10. Podľa , v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

11. Podľa účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

12. Podľa ak stavebný zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.

13. Podľa v kolaudačnom konaní stavebný najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

14. Podľa kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.

15. Podľa v kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.

16. Podľa v podmienkach užívania stavby stavebný podľa druhu a účelu stavby uloží najmä vyznačenie drobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby, ktoré stavebný vzal na vedomie, a ďalšie povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na

ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, na zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu bezpečnosť a zabezpečenie prístupu osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

17. Podľa vlastník, správca alebo združenie podľa sú povinní na výkon ich činností umožniť bezplatné využívanie lesných ciest zložkám integrovaného záchranného systému, protipovodňovej ochrany, správcu vodných tokov, vodnej stráži, rybárskej stráži, lesnej stráži, stráži prírody a fyzickým osobám, ktoré majú oprávnenie stráže prírody, štátnym zamestnancom pri výkone štátnej správy v obvode svojej pôsobnosti podľa tohto zákona a osobitných predpisov, fyzickým osobám a právnickým osobám pri výkone činností podľa , , a a fyzickým osobám pri výkone znaleckej činnosti podľa osobitného predpisu.

18. Podľa každý má právo na vlastnú zodpovednosť a nebezpečenstvo vstupovať na lesné pozemky; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.

VI.

Právne posúdenie veci správnym súdom

19. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie Okresného Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorým zamietol spoločné odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného o povolení užívania stavby podľa .

20. považuje za potrebné uviesť, že žalobcovia v správnej žalobe prevažne poukazovali na námietky, ktoré uplatnili v kolaudačnom konaní, a na posúdenie uvedených námietok konajúcimi orgánmi verejnej správy, avšak bez toho, aby uviedli konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považujú závery orgánov verejnej správy za nesprávne. Žalobcovia na podporu svojich tvrdení nepriložili k správnej žalobe ani žiadne dôkazy.

21. V tejto súvislosti poukazuje na , podľa ktorého sa v správnej žalobe musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť aj dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia orgánu verejnej správy za nezákonné. Ide o tzv. žalobné body.

22. Otázkou vymedzenia žalobných bodov sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozsudku sp. zn. zo dňa 25.01.2021, v zmysle ktorého: „28. Vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (/ ). Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude na základe jeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže podľa je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je jednoznačné stanovenie rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej žaloby, t. j. aké skutkové a právne otázky má posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. 29. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. ). 30. Čo sa týka skutkových tvrdení obsiahnutých v správnej žalobe, tieto nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam aj pre žalovaného. Základnou procesnou zásadou totiž je rovnosť účastníkov

pred súdom vyjadrovaná niekedy ako rovnosť zbraní. Každá procesná strana by mala mať primeranú možnosť uplatniť svoje argumenty za podmienok, ktoré ju citeľne neznevýhodňujú v porovnaní s protistranou. Jedine tým, že strana svoj prednes dostatočne konkretizuje, umožní druhej strane k tomuto prednesu urobiť vyjadrenie. Pokiaľ je tvrdenie jednej procesnej strany nekonkrétne, nevie druhá strana, k čomu sa má vlastne vyjadriť; tým sa prirodzene znižuje aj jej možnosť náležitej procesnej obrany. Žalobca je povinný vymedziť, akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či záverov sa mal orgán verejnej správy voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia či priamo rozhodnutím samotným, a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo sa má jednať o nezákonnosti. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. ). 31. Platí, že preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. novembra 2010). 32. Podľa rozsudku rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. z 24. augusta 2010 nie je celkom namieste, aby za žalobcu špekulatívne domýšľal ďalšie argumenty či vyberal z reality skutočnosti, ktoré žalobcu podporujú. Takýmto postupom by prestal byť nestranným rozhodcom veci, ale prebral by funkciu žalobcovho advokáta. 33. nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré podľa / majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia správnym súdom, ktorým je podľa viazaný. Z uvedených ustanovení vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. 34. Súdny prieskum správnych rozhodnutí sa vždy odohráva v medziach určite a presne stanovených; stanoviť ich náleží žalobcovi. Súdny poriadok správny neumožňuje súdom vykonávať akýsi „všeobecný prieskum“, to by totiž popieralo zmysel inštitútu žalobného bodu, ktorý práve slúži k tomu, aby činnosť súdu nebola bezbrehá. Tento všeobecný prieskum by ostatne vnášal nerovnosť medzi tými žalobcami, ktorí nič konkrétne neuviedli a uspokojili sa s citáciou zákonných ustanovení, resp. s prostým vyjadrením nesúhlasu so správnym rozhodnutím, a tými žalobcami, ktorí - poslúchnuc zákonné požiadavky - sformulovali relatívne presné a odôvodnené námietky proti niekoľko konkrétnym postupom a záverom správneho orgánu (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. ).“

23. uvádza, že rovnaké závery prijal aj Najvyšší Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 29.09.2021.

24. Dôvody žaloby je teda potrebné jasne vymedziť priamo v správnej žalobe, a to skutkovo a aj právne. Všeobecné poukázanie na námietky uplatnené v kolaudačnom konaní a na ich posúdenie stavebným , nie je dostatočnou špecifikáciou žalobného bodu. To, že žalobca určitú skutočnosť namietal v administratívnom konaní, z nej nevytvára žalobný bod, a to ani za predpokladu, že žalobca v správnej žalobe na túto námietku vo všeobecnosti, avšak bez konkretizácie vyžadovanej v poukáže.

25. Vychádzajúc z teda uvádza, že v rámci vymedzenia žalobných bodov v správnej žalobe nie je dostačujúci samotný odkaz na námietky, uplatnené žalobcom v administratívnom konaní, bez uvedenia konkrétnych skutkových a právnych dôvodov, pre ktoré považuje žalobca napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné. v tejto súvislosti poukazuje na obdobné závery prezentované v odbornej literatúre, podľa ktorých

„Za nedostatok žaloby súdna prax považuje len jednoduchý odkaz na námietky, ktoré žalobca vzniesol v administratívnom konaní, napríklad v rámci kontroly, dozoru alebo v administratívnom odvolaní.“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. . Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 910.). na podporu svojich záverov poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.04.2023 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 04.07.2017).

26. Z miery všeobecnosti žalobných námietok tak vyplýva aj miera všeobecnosti, akou na vznesené námietky bude reagovať.

27. K námietke žalobcov, že stavebný bez rozhodnutia o zmene účelu povolenej stavby - záhradnej chaty, skolaudoval inú stavbu - rekreačnú chatu, uvádza, že žalobcovia nijakým spôsobom túto námietku skutkovo a právne neodôvodnili. Poukázali iba na označenie stavby v stavebnom povolení (záhradná chata) a na označenie povolenej stavby (rekreačná chata), neuviedli však konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré majú za to, že stavebný postupoval nesprávne, keď nerozhodol o zmene účelu užívania stavby. S uvedenou námietkou sa zároveň vysporiadal stavebný v kolaudačnom rozhodnutí. Uviedol, že označenie stavby bolo upresnené v súlade s overenou dokumentáciou, ktorá je súčasťou rozhodnutia o stavebnom povolení, a že názov stavby nie je predmetom posudzovania v kolaudačnom konaní, ale podstatné sú identifikačné znaky stavby podľa terminológie a podľa obsahu dokumentácie stavebného povolenia, prípadne kolaudačného konania. Uvedené závery žalobcovia v správnej žalobe vecne nenamietali. Z kolaudačného rozhodnutia zároveň vyplýva, že v predmetnej veci boli v rámci kolaudačného konania zistené drobné odchýlky skutočného realizovania stavby od dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktoré vzal stavebný na vedomie a tieto boli vyznačené v dokumentácií. Konkrétne išlo o zmeny: 1. miestnosť 1.04 (kuchyňa) - nové okno na SZ fasáde, 2. miestnosť 2.01 (chodba) – nezhotovené jedno zo štyroch projektovaných strešných okien, 3. umiestnenie objektu chaty – zmena spočíva v posunutí chaty o 1 m smerom k hranici pozemku parc. reg. C KN č. 2962/2 tak, aby bola dodržaná podmienka „všetky stavby budú v minimálnej vzdialenosti 20 m od okraja lesa“ pre umiestnenie stavby, uložená sp. Lesy Slovenskej republiky, š. p. Smolenice, v súhlasnom stanovisku č. -210 zo dňa 05.03.2013 k návrhu. V Stavebnom povolení je uvedená podmienka pre umiestnenie stavby č. 1): „min. vzdialenosť od pozemku parc. č. 2962/2 v k. ú. F. je 18 ,000 m“, čím sa odstup stavby od hranice uvedeného pozemku zmenil na 17 m. v tejto súvislosti uvádza, že bolo plne v kompetencii stavebného , aby odborne posúdil, či sa jednalo o drobné odchýlky v zmysle , pričom žalobcovia v správnej žalobe konkrétne a vecne proti tomuto právnemu posúdeniu stavebného nenamietali.

28. Čo sa týka námietky žalobcov, že stavebný nad rámec stavebného povolenia skolaudoval aj stavby, ktoré neboli povolené, a to prípojku vody a prípojku NN elektrickej energie, uvádza, že zo stavebného povolenia vyplýva, že napojenie objektu na verejnú distribučnú sieť elektro NN má byť riešené existujúcou prípojkou NN a zásobovanie objektu pitnou vodou bude riešené existujúcou vodovodnou prípojkou. Z uvedeného vyplýva, že v čase vydania stavebného povolenia prípojka NN elektrickej energie a prípojka vody už existovali, preto ani táto námietka žalobcov nie je dôvodná.

29. Ďalej žalobcovia namietali posúdenie jednotlivých námietok, nimi uplatnených v kolaudačnom konaní, orgánmi verejnej správy. Pokiaľ ide o námietku, že stavba nie je napojená na verejný vodovod, žalobcovia v správnej žalobe iba uviedli, že stavebný túto námietku zamietol a odôvodnil ju ako neopodstatnenú, keďže stavebný v kolaudačnom konaní skúma, či stavba má zdroj pitnej vody, a to že je napojená na záhradkársky vodovod nie je podstatným nedostatkom. uvádza, že stavebný v kolaudačnom rozhodnutí konštatoval, že stavba je napojená na verejné distribučné siete pitnej vody a elektrickej energie podružnými prípojkami na existujúce prípojky spoločenstva záhradkárov. Napojenie cez spoločnú prípojku záhradkárov v predmetnej lokalite a nie priamo na verejný vodovod nie je podstatným nedostatkom, pre ktorý by nebolo možné užívať stavbu. Zároveň z kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že v konaní bol predložený doklad o pripojení stavby na distribučné siete elektrickej energie a vody. Žalobcovia v správnej žalobe neuviedli konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považujú uvedené závery stavebného resp. odvolacieho orgánu, ktorý kolaudačné rozhodnutie potvrdil, za nesprávne a nepredložili ani žiaden dôkaz, ktorý závery orgánov verejnej správy vyvracia.

30. Žalobcovia citujúc namietali závery stavebného , že stavebník môže užívať stavbu na individuálnu rekreáciu bez dopravného prístupu na pozemok záhrady, a že dopravný prístup vylučujú ustanovenia , pričom pre peší prístup po lesných pozemkoch sa v dotknutej lokalite povolenie nevyžaduje. Stavebn ý v tejto súvislosti poukázal na . Žalobcovia však v správnej žalobe taktiež neuviedli konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považujú uvedené závery stavebného za nesprávne. uvádza, že v rámci vymedzenia žalobných bodov nie je postačujúci ani formálny výpočet ustanovení zákona, ktoré boli podľa žalobcu porušené, bez akejkoľvek bližšej špecifikácie. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, ale žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých porušenie zákona vyvodzuje.

31. Čo sa týka námietky, že stavba nespĺňa technické požiadavky pre protipožiarnu bezpečnosť, k tejto stavebný s odkazom na uviedol, že príjazd pre požiarne vozidlá je zabezpečený existujúcou lesnou príjazdovou cestou, ktorá nemusí spĺňať požiadavky prístupovej cesty podľa vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb. Žalobcovia v správnej žalobe ani k tejto námietke neuviedli konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považujú uvedené závery stavebného za nesprávne.

32. Rovnako žalobcovia neuviedli konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považujú záver orgánov verejnej správy o splnení podmienky likvidácie odpadov za nesprávny. Žalobcovia v tejto súvislosti len uviedli, že bez ich súhlasu nie je možné ukladať potrubie na vyprázdnenie žumpy na pozemok v ich vlastníctve. Ide o všeobecné tvrdenie, z ktorého dôvodu nebol pre vytvorený dostatočný priestor, aby sa s touto námietkou vysporiadal.

33. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí v rozsahu žalobných bodov, neprisvedčil ani námietke žalobcov o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podľa ustálenej judikatúry tvorí prvostupňové aj druhostupňové správne (administratívne) konanie jeden celok (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.01.2024). Rovnako prvostupňové a druhostupňové administratívne rozhodnutie tvorí jeden argumentačný celok, preto ich treba aj preskúmavať ako celok a takto na ne nahliadať. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že odvolacie námietky žalobcov boli totožné s námietkami vznesenými v kolaudačnom konaní, pričom mal za to, že stavebný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol všetky skutkové a právne okolnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a dostatočným a zrozumiteľným spôsobom sa s námietkami žalobcov vysporiadal. mal z obsahu prvostupňového rozhodnutia za preukázané, že stavebný reagoval na námietky žalobcov vznesené v kolaudačnom konaní, ktoré tvorili aj obsah správnej žaloby. Za stavu, keď žalobcovia v správnej žalobe neuviedli konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré považujú závery uvedené v prvostupňovom rozhodnutí stavebného , s ktorými sa žalovaný stotožnil, za nezákonné, nebol pre vytvorený dostatočný priestor, aby sa s touto námietkou vysporiadal.

34. uvádza, že žalobcovi svedčí v správnom súdnom konaní povinnosť tvrdiť a na podporu svojich tvrdení predložiť aj relevantné dôkazy, pričom pre vymedzenie dôvodov súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia nepostačuje jednoduché spochybnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy bez uvedenia konkrétnych skutkových a právnych okolností, z ktorých žalobca vyvodzuje nezákonnosť spôsobilú vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa . Nie je úlohou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával, konkretizoval, prípadne domýšľal dôvody nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí.

35. Podľa názoru správneho súdu orgány verejnej správy riadne a dostatočne zistili skutkový stav, na tento správne aplikovali relevantné právne predpisy a vec po právnej stránke aj správne posúdili. , viazaný žalobnými bodmi v zmysle , dospel na základe vyššie uvedeného k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

36. Nad rámec uvedeného, je toho názoru, že žalobcovia nemali byť účastníkmi predmetného kolaudačného konania. v vymedzuje okruh účastníkov tohto konania a takéto postavenie priznáva jedine stavebníkovi, vlastníkovi stavby, ak nie je stavebníkom a vlastníkovi pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia

teda žalobcom účastníctvo v kolaudačnom konaní nesvedčalo. V prípade, ak stavebný zlúčil s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením ( ), ustanovenie rozširovalo okruh účastníkov kolaudačného konania aj o účastníkov stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. Ani v takomto prípade pre status účastníka konania nepostačovalo vlastnícke alebo iné právo k susednej nehnuteľnosti, ale musela byť splnená podmienka, že by sa zmena stavby pred dokončením mohla dotýkať účastníka stavebného konania. V tejto veci však z kolaudačného rozhodnutia, ako aj z administratívneho spisu vyplýva, že k spojeniu kolaudačného konania s konaním o zmene stavby pred dokončením v zmysle nedošlo, preto žalobcom nesvedčalo ani postavenie účastníkov konania v zmysle . Pojem účastníka konania teda definuje tak (v prípade kolaudačného konania je to ), ako aj ( eobecný predpis o správnom konaní. Z ustanovenia vyplýva, že na konanie vedené podľa sa použijú ustanovenia Správneho poriadku len vtedy, ak sám ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu resp. právnu otázku inak. Vzhľadom k tomu, že výslovne pomenúval účastníkov kolaudačného konania (), bola v danej veci vylúčená aplikácia Správneho poriadku, v ktorom je okruh účastníkov správneho konania vymedzený všeobecne. Na posúdenie účastníctva žalobcov v kolaudačnom konaní bolo preto potrebné postupovať podľa ustanovení , ktorý je v kolaudačnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k Správnemu poriadku.

37. O práve na náhradu trov konania rozhodol podľa . Keďže vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, mu právo na náhradu trov konania nepriznal.

38. O trovách ďalších účastníkov v 1. až 2. rade rozhodol tak, že im náhradu trov konania podľa nepriznal, keď týmto ďalším účastníkom nebola správnym súdom v konaní uložená žiadna povinnosť. Za uloženie povinnosti nemožno považovať postup správneho súdu, ktorý ďalším účastníkom konania v súlade s doručil správnu žalobu s prílohami s možnosťou (nie povinnosťou) vyjadriť sa k nej v súdom stanovenej lehote, a teda bez toho, aby toto vyjadrenie vyžadoval.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa ým Centrum právnej pomoci.