Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/78/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: P 3 M s.r.o., so sídlom Východná 9059/3, 917 01 Trnava, IČO: 36 651 991 zastúp.: Mgr. Jana Lenková - advokát, so sídlom Krížna 38, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: T.O.P. AUTO PREMIUM, a.s., so sídlom Rožňavská 30, 821 04 Bratislava, IČO: 35 970 880, zastúp.: advokátska kancelária EG LEGAL, s.r.o., so sídlom Konventná 9, 811 03 Bratislava, IČO: 51 852 080, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. - 72 zo dňa 19.4.2021 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. - 72 zo dňa 19.4.2021 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak s poukazom na §, , ods. 1, , ods. 1, , ods. 1, ods. 1, (ďalej len ).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo továrenskej značky Jaguár F-TYPE coupe SVR, VIN: , rok výroby 03/2018, farba: biela metalíza, výkon motora: 423 kW, druh motora: benzínový (ďalej len „motorové vozidlo“) a nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil žalobca tým, že v Nemecku od spoločnosti AHF Cars & More GmbH & Co. KG. kúpil za cenu 62.000,- Eur motorové vozidlo. Motorové vozidlo toho času nie je evidované v evidencii príslušného dopravného inšpektorátu a nemá ku dňu podania návrhu evidenčné číslo. Žalobca motorové vozidlo kúpil ako poškodené a jeho opravu realizovala spoločnosť T.O.P. AUTO Bratislava, a.s. Dňa 07.07.2019 bola spôsobená na motorovom vozidle škoda v premávke zavinením tretej osoby. Škodová udalosť bola nahlásená poisťovni vinníka pod poistnou udalosťou č. 11931-2019 poisťovne Union poisťovňa, a.s., a následne bolo motorové vozidlo odovzdané na opravu spoločnosti TOP AUTO Bratislava, a to dňa 17.07.2019. Oprava bola evidovaná pod č. zakázky 219260742. TOP AUTO Bratislava realizovala opravu viac ako 4 mesiace, pričom dňa 11.11.2019 vydala žalobcovi motorové vozidlo po oprave. Po prevzatí motorového vozidla zistil žalobca vady, ktoré dňa 06.05.2020 o 8:09 hod. reklamoval už v spoločnosti žalovanej, na ktorú prešlo právo vykonávať servis a opravy. Žalovaný vystavil žalobcovi zákazkový list, reklamácia č. 220260122, pričom sa jednalo o reklamáciu predného nárazníka, svetlá

a kapota nelícujú, cez sklo PZ blatníka je počuť pri jazde nad 50km fučanie, od PZ kolesa je počuť škrípanie. V zákazkovom liste je uvedený údaj o termíne vybavenia reklamácie, a to dňa 06.05.2020 o 16:30 hod., pričom zákazka v uvedenom termíne vybavená nebola. Žalobca sa následne v odstupe cca 3 dní opakovane dostavil k žalovanému za účelom zistenia stavu vybavenia reklamácie a za účelom prevzatia motorového vozidla, avšak aj po opakovaných viacnásobných pokusoch o prevzatie, neboli všetky reklamované vady odstránené a žalovaný vozidlo nevydal. Žalobca s poukazom ku skutočnosti, že mu nebolo vydané motorové vozidlo po oprave reklamovaných vád a bola potreba vykonania servisu na motorovom vozidle, objednal u žalovaného dňa 23.06.2020 garančnú prehliadku pod č. 220260289, pričom ani táto zákazka nebola vybavená. Motorové vozidlo sa ku dňu podania návrhu stále nachádza u žalovaného, ktorý ho odmieta bezdôvodne vydať. Žalovaný ani raz neinformoval žalobcu o vybavení reklamácie a servisu, ani raz ho nevyzval na prevzatie vozidla a ani neoznámil dôvody jeho zadržiavania, pričom motorové vozidlo aj napriek opakovaným výzvam odmieta vydať. Žalovaný v emaily zo dňa 08.03.2021 uviedol, že ich spoločnosť má výhrady k zmene osoby, na ktorú má byť vystavená faktúra, a že celá dokumentácia v poisťovni je evidovaná na fyzickú osobu. Žalobca mailom dňa 14.03.2021 uviedol, že mu nie je zrejmé z akého dôvodu poisťovňa udalosť eviduje na fyzickú osobu, keď je zrejmé, že držiteľom je žalobca a žalovaného vyzval na odovzdanie motorového vozidla. Opätovne aj 17.03.2021 žalovaný dňa 18.03.2021 reagoval, že žalovaný postupuje výlučne v súlade s VOP za účelom ochrany svojej nesplatenej pohľadávky a to konkrétne podľa čl. VI VOP, upravujúcej zádržné právo. Vzhľadom na to, že do daného dňa P. Korytár (ako konateľ žalobcu) svoje záväzky neuhradil, žalovaný žiadal, aby postupoval v súlade s priloženou výzvou na plnenie faktúr č. 219023006 z 11.11.2019 vo výške 31.070,92 Eur a č. 220021137 z 28.09.2020 vo výške 818,62 Eur. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca dňa 25.03.2021, v ktorom zaslal žalovanému žiadosť o vykonanie servisnej prehliadky spolu s výzvou na okamžité vydanie motorového vozidla, ako aj žiadosť o informáciu, v akom stave je vybavenie reklamácie zo dňa 06.05.2020, pričom žalovaného vyzval na doručenie faktúr, v ktorej bude správne označený subjekt na strane odberateľa. Žalobca žalovanému poskytol lehotu do 31.03.2021. Žalovaný dňa 29.03.2021 reagoval, že na vozidle boli vykonané všetky úkony, avšak výzve na vydanie nie je možné vyhovieť, pričom odkazuje na VOP upravujúce zádržné právo žalovaného a dokument z poisťovne s uvedením, že celá udalosť je vedená na fyzickú osobu p. Korytára. Dňa 30.03.2021 žalobca opakovane vyzval žalovaného na uvedenie legitímnych dôvodov, na základe ktorých odmieta vydať motorové vozidlo. Na uvedený email žalovaný už nereagoval. Na legitímne uplatnenie zádržného práva zo strany veriteľa, by veriteľ musel mať zadržanú hnuteľnú vec oprávnene u seba a musel by splniť všetky zákonné podmienky na vznik zádržného práva. Keďže žalovaný nikdy nedoručil žalobcovi ako vlastníkovi motorového vozidla faktúru za opravu, nemá právo zadržiavať motorové vozidlo žalobcu. Navyše nie je zrejmé, či žalovaný reklamné vady aj skutočne odstránil, nakoľko na oficiálnej stránke spoločnosti Jaguár nie je evidované vykonanie servisnej prehliadky, pričom zo stránky vyplýva, že prehliadka bola ku dňu podania návrhu v omeškaní 298 dní. Žalovaný zadržiavaním motorového vozidla spôsobuje žalobcovi škodu na majetku. Žalobca motorové vozidlo nemôže užívať na účely podnikania - krátkodobého prenájmu, resp. ďalšieho predaja a žalobcovi neustále vzniká škoda z dôvodu znižujúcej sa trhovej hodnoty motorového vozidla, ako aj k skráteniu životnosti (motorové vozidlo chátra na vonkajšom parkovisku žalovaného). Žalobca zároveň omeškaním žalovaného prišiel o 3-ročný bezplatný servis garantovaný značkou Jaguár. Postup žalovaného je potrebné hodnotiť ako šikanózny v rozpore s dobrými mravmi, ktorý nemôže požívať právnu ochranu. Dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery voči žalovanému vyplýva z protiprávne zadržiavaného motorového vozidla, čo spôsobuje trvalý pokles hodnoty motorového vozidla, ktoré chátra na vonkajšom parkovisku žalovaného. Ku dňu podania návrhu predstavuje pokles trhovej hodnoty minimálne 30%. Žalovaný účelovo klame, keď tvrdí, že žalobcovi doručil faktúry, pričom žalobca opakovane uvádza, že mu zo strany žalovaného žiadne faktúry nedoručil, žalovanému malo byť poskytnuté plnenie zo strany Union poisťovňa, a.s., titulom poistného plnenia zo zákonnej poistky tretej osoby, ktorá spôsobila škodu. Samotnou skutočnosťou, že žalovaný protiprávne odmieta vydať motorové vozidlo vlastnícky patriace žalobcovi, resp. jeho vydania bezdôvodne podmieňuje úhradou/úhradami žalobcovi nikdy nedoručených faktúr, má žalobca za to, že splnil podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko jedine týmto spôsobom možno eliminovať nezvratné škody na majetku žalobcu a zabrániť tak úplnému znehodnoteniu tejto majetkovej hodnoty žalobcu. Žalobca má tiež za to, že navrhovaným neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd sa oboznámil s obsahom podania žalobcu a listinnými dôkazmi ním predloženými a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 12.04.2019 žalobca uhradil dve platby v celkovej sume 62.000,- Eur na účet nemeckej spoločnosti AHF Cars & More. Dňa 17.04.2019 predmetná nemecká spoločnosť vystavila faktúru na zaplatenie sumy 62.000,- Eur, za motorové vozidlo. Dňa 05.06.2019 vystavila spoločnosť T.O.P. AUTO BRATISLAVA, a.s. žalobcovi faktúru č. 219050594 vo výške 4.000,- Eur. Predmetná platba bola podľa faktúry prijatá 05.06.2019. Rovnaký dodávateľ vystavil žalobcovi faktúru č. 219021728 dňa 25.06.2019, s termínom splatnosti dňa 09.07.2019, v sume 7.212,37 Eur a dňa 27.06.2019 faktúru č. 219021776, splatnú dňa 11.07.2019 v sume 4.411,67 Eur, z ktorej bola odrátaná záloha v sume 3.333,33 Eur a DPH v sume 66,67 Eur. K úhrade tak zostalo 411,67 Eur. Dňa 17.07.2019 vystavila spoločnosť T.O.P. AUTO BRATISLAVA, a.s., pre zákazníka p. Petra Korytára zákazku na servis motorového vozidla č. 219260742, s predbežnou cenou zákazky 25.000,- Eur. Dňa 06.05.2020 zákazník p. Korytár reklamoval v danej spoločnosti opravu motorového vozidla reklamáciou č. 220260122. Dňa 23.06.2020 vystavila daná spoločnosť zákazníkovi p. Korytárovi zákazky na servis motorového vozidla č. 220260289 a č. 220260290. Z mailovej komunikácie p. Korytára so žalovaným v období mesiaca marec 2021 vyplývajú viaceré vzájomné výzvy na plnenie - zaplatenie splatných faktúr, resp. vydanie motorového vozidla. Dňa 18.03.2021 vyzvala spoločnosť EG LEGAL, s.r.o., v mene spoločnosti T.O.P. AUTO Bratislava, a.s., p. Petera Korytára na zaplatenie splatných faktúr č. 219023006 a č. 220021137 v celkovej výške 31.889,54 Eur. Súd nevykonal dokazovanie listinami preukazujúcimi daňové priznanie žalobcu za rok 2019 ako ani potvrdenia Finančnej správy ohľadne dane z pridanej hodnoty, nakoľko ich nepovažoval za relevantné pre posúdenie relevantnosti podaného návrhu žalobcu, ako ani fotografiami bieleho motorového vozidla značky Jaguár z prednej a zadnej strany, nakoľko z nich nie je zrejmé kedy a kde boli uvedené fotografie vyhotovené, ani aké konkrétne vozidlo sa na fotografiách nachádza.

4. Vychádzajúc z návrhu žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca neosvedčil existenciu takých skutočností, ktoré by vyžadovali okamžitý zásah súdu do vzájomných pomerov strán sporu a zároveň neosvedčil protiprávnosť konania žalovaného v danom prípade. Po preštudovaní návrhu žalobcu a k nemu priložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že tento nie je dôvodný. Žalobca sa svojim návrhom domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi motorové vozidlo, ktoré žalovaný odkazujúc na existenciu predpokladov zádržného práva žalobcovi neoprávnene zadržiava. Hrozbu bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi spôsobuje trvalý pokles hodnoty motorového vozidla, ktoré chátra na vonkajšom parkovisku žalovaného, pričom ku dňu podania návrhu predstavuje pokles trhovej hodnoty oproti času jeho obstarania minimálne 30%. Pokiaľ ide o právnu úpravu zádržného práva v (konkrétne až 151v), je v tejto súvislosti potrebné upozorniť, že zádržné právo je v zákone koncipované ako faktické zabezpečovacie právo veriteľa, za účelom zabezpečenia svojej splatnej peňažnej pohľadávky voči subjektu, ktorému by bol inak povinný vec, ktorú ma oprávnene u seba, vydať. Nemožno však zadržať vec ľstivo alebo svojvoľne odňatú. teda nepredpokladá, že zadržanú vec je možné nutne vydať len vlastníkovi veci, takúto vec je možné vydať tomu, od koho takúto vec veriteľ obdržal, teda tomu kto s takouto vecou mal právo disponovať. Zádržné právo následne zanikne buď splneným splatnej pohľadávky veriteľa alebo poskytnutím inej primeranej zábezpeky. V danom prípade z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že medzi spoločnosťou T.O.P. AUTO BRATISLAVA, a.s. a žalobcom ako aj p. Korytárom existuje viacero zmluvných záväzkov, z ktorých predmetná spoločnosť bola povinná vykonať určité úkony (oprava, servis) a žalobca ako aj p. Korytár boli povinní za tieto úkony predmetnej spoločnosti zaplatiť dohodnutú cenu, pričom súd nemal z listinných dôkazov za preukázané, že by obidva subjekty (bez ohľadu na to kto bol oprávnený disponovať ku dňu podania návrhu s motorovým vozidlom) svoje splatné dlhy voči predmetnej spoločnosti uhradili. Pokiaľ ide o spornosť otázky oprávnenia disponovať s motorovým vozidlom (teda či ju mal pán Korytár alebo žalobca), ako žalobca sám uviedol, predmetné vozidlo nie je toho času prihlásené do evidencie dopravného inšpektorátu a tak túto otázku nie je možné z predložených listinných dôkazov dostatočne osvedčiť. Žalobca síce uvádza, že je vlastníkom motorového vozidla, súd má ale za to, že žalobcovi sa svojim návrhom ako ani žiadnym priloženým dôkazom nepodarilo preukázať skutočnosť, že je ku dňu podania návrhu vlastníkom motorového vozidla. Jediný dôkaz, ktorý mal žalobcovi svedčiť je výpis

z jeho účtu zo dňa 30.04.2019, z ktorého vyplýva, že dňa 12.04.2019 bola nemeckej spoločnosti AHF Cars & More uhradená čiastka 62.000,- Eur, čo mala byť obstarávacia cena motorového vozidla. Avšak skutočnosť, že v roku 2019 žalobca uhradil danú finančnú čiastku za motorové vozidlo nepreukazuje, že je ku dňu podania návrhu (13.04.2021) aj vlastníkom motorového vozidla a teda, že je jediným oprávneným na disponovanie s ním a teda, že je jediným subjektom, ktorému by predmetná spoločnosť bola oprávnená vozidlo vydať. Súd má zároveň pochybnosti o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného ako ho označil žalobca. Zo všetkých predložených listinných dôkazov totiž vyplýva, že motorové vozidlo od žalobcu prevzala a všetky úkony vykonávala spoločnosť T.O.P. AUTO BRATISLAVA, a.s., čo je subjekt odlišný od subjektu, od ktorého žalobca požaduje vydanie motorového vozidla. Vyvstáva tak otázka, či petit neodkladného opatrenia, ako ho navrhuje žalobca, by tak bol v danom prípade vykonateľný, ak vozidlom disponuje iná spoločnosť, než od ktorej to požaduje žalobca. Je totiž potrebné upozorniť, že obidva subjekty (žalovaný, aj T.O.P. AUTO BRATISLAVA, a.s.) sú samostatné obchodné spoločnosti s plnou právnou subjektivitou vstupujúce do práv a povinností samostatne. Obdobne mailová komunikácia ohľadne vydania motorového vozidla neprebiehala priamo so žalovaným. Ak sú teda v danej veci viaceré pochybnosti o osobe oprávnenej na vydanie motorového vozidla (ako súd uviedol vyššie, vozidlo je neprihlásené a žalobca nepreukázal, že je ku dňu podania návrhu vlastníkom motorového vozidla, prípadne jediným oprávneným na disponovanie s motorovým vozidlom), pochybnosti o splatení všetkých splatných pohľadávok žalovaného spoločnosti T.O.P. AUTO BRATISLAVA, a.s. (toto žalobca rovnako neosvedčil), pričom pokiaľ žalovaný, ako ho označil žalobca, motorovým vozidlom ani nedisponuje a disponuje s ním iný subjekt, nemožno hovoriť ani o tom, že by žalovaný túto vec svojvoľne alebo ľstivo odňal a nemožno tým pádom ani konštatovať, že by neboli splnené podmienky na strane žalovaného na využitie zabezpečovacieho inštitútu - zádržného práva. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa na rozdiel od riadneho civilného procesu odlišuje (o.i.) kvalitou dokazovania, s ktorou je takéto konanie spojené. Pokiaľ v civilnom procese sa zisťuje skutkový stav vykonávaním dokazovania, na ktorom sa podieľajú všetky strany sporu, v konaní o neodkladnom opatrení sa z dôvodu časovej tiesne a priority rýchlosti poskytnutia ochrany, vykonáva len osvedčovanie základných skutočností nevyhnutných na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ sa navrhovateľovi neodkladného opatrenia nepodarí už vo svojom návrhu hodnoverným spôsobom osvedčiť existenciu takého bezprostredného ohrozenia alebo porušenia práva, ktoré vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu, nemožno jeho návrhu vyhovieť a právu, ktoré sa už z návrhu javí ako dostatočne neosvedčené poskytnúť ochranu. Pokiaľ ide o hroziacu škodu, ktorá by žalobcovi mala vzniknúť tým, že motorové vozidlo chátra na vonkajšom parkovisku žalovaného, pričom od roku 2019 mala hodnota motorového vozidla klesnúť o 30% z jeho trhovej hodnoty, v tejto súvislosti súd konštatoval, že žalobca túto skutočnosť osvedčoval fotografiami bieleho motorového vozidla značky Jaguár, z ktorých však nie je možné zistiť kedy a kde boli predmetné fotografie vyhotovené a tiež o aké vozidlo sa presne jedná. Motorové vozidlo ako spotrebný tovar, ktorý podlieha opotrebeniu (amortizácii), stráca svoju hodnotu každým dňom odo dňa vyrobenia, pričom oveľa rýchlejšie by svoju hodnotu strácalo s počtom narastajúcich najazdených kilometrov. Súd tak nie je presvedčený, či v prípade, ak by žalobca s vozidlom disponoval, nebola by strata na hodnote vozidla k dnešnému dňu ešte výraznejšia. Na základe uvedeného súd konštatoval, že v danej veci nemal za preukázané kumulatívne splnenie všetkých zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia (pričom za neosvedčený je potrebné považovať návrh už vtedy, ak nie je splnený čo i len jeden zákonný predpoklad na vyhovenie návrhu), ktoré by bez rozumných pochybností umožňovali prijať záver, že medzi stranami sporu je potrebné bezodkladne upraviť pomery, z dôvodu bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva vzniku ujmy, ktorému je možno zabrániť len nariadením neodkladného opatrenia, preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa . Žalovaný mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, preto by mal mať proti neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti rozhodnutiu súd podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov daných v ust. , , alebo h) . Uviedol, že napadnuté uznesenie bolo súdom vydané v neobvykle rýchlom čase, za 6 dní, nakoľko žalobca doručil súdu návrh na jeho vydanie dňa 13.04.2021, pričom napadnuté uznesenie súd vydal dňa 19.04.2021. Situácia na súdoch v Bratislave je taká, že rozhodujú o neodkladných opareniach obvykle

v posledné dni 30 dňovej lehoty. Táto rýchlosť vydania napadnutého uznesenia sa nepochybne odrazila v jeho nekvalite, ako aj povrchnosti a zmätočnosti skutkových zistení súdu. Súd bez akéhokoľvek zdôvodnenia nevykonal časť dôkazov, ktorými žalobca preukazoval svoju aktívnu legitimáciu v spore, t.j., že je vlastníkom motorového vozidla bez evidenčného čísla (jednalo sa o daňové priznanie žalobcu k DPH za 04/2019 a s tým súvisiaceho potvrdenia Finančnej správy SR ohľadom podania DP k DPH), pričom iba zo zbytku dôkazov, týkajúcich sa nadobudnutia motorového vozidla žalobcom od nemeckej spoločnosti súd následne vyvodil pochybnosti o aktívne legitimácii žalobcu v predmetnom spore, súd si nesprávne zamieňa subjekt žalobcu s fyzickou osobou Mgr. Petrom Korytárom ako aj subjekt žalovaného s treťou osobou - spoločnosťou T.O.P. AUTO BRATISLAVA, a.s., IČO: 35 721 014 (ďalej len „TOP AUTO BRATISLAVA"), čo má na následok nesprávne skutkové zistenia súdu o tom, komu žalobca odovzdal motorové vozidlo, pričom súd z takto nesprávnych skutkových zistení vyvodzuje pochybnosti o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného. Žalobca nepochybne dňa 06. 05. 2020 odovzdal motorové vozidlo žalovanému (viď dôkaz č. 6 priložený k návrhu), a nie spoločnosti TOP AUTO BRATISLAVA, nie je zrejmé z čoho mal súd preukázané, že spoločnosť žalovaného, resp. TOP AUTO BRATISLAVA má voči žalobcovi (resp. p. Korytárovi) splatné záväzky, keď žalobca nedisponuje žiadnymi faktúrami od žalovaného, resp. od spoločnosti TOP AUTO BRATISLAVA, faktúry mu nikdy neboli zo strany uvedených subjektov doručené, navyše z písomnej komunikácie žalobcu so žalovaným nepochybne vyplýva, že žalobca opakovane žiadal žalovaného(ako aj TOP AUTO BRATISLAVA) o vystavenie/doručenie/kontrolu faktúr na spoločnosť žalobcu (ako vlastníka vozidla). Z odôvodnenia napadnutého uznesenia taktiež nie je možné zistiť, prečo súd hodnotil žalobcom predložené listinné dôkazy selektívne, a to tak, že listiny, ktoré sa týkajú alebo boli vyhotovené žalovaným, resp. spoločnosťou TOP AUTO BRATISLAVA, súd bez výhrad vyhodnotil ako vierohodné, kým listiny, ktoré sa týkajú žalobcu, súd nepovažoval za relevantné, ani za vierohodné a pri svojom rozhodnutí ich nevzal do úvahy, pričom súd v odôvodnení napadnutého uznesenia tento svoj postup nevysvetlil, ani žiadnym spôsobom neobjasnil; takéto hodnotenie dôkazov považujeme za svojvoľné. Súdu vôbec nevadí a nemá problém s tým, že z komunikácie vedenej zo strany žalovaného resp. TOP AUTO BRATISLAVA prostredníctvom jej PZ, nie je zrejmé v mene ktorej zo spoločností p. E. koná, v akom právnom postavení vystupuje, či vystupuje ako konateľ advokátskej kancelárie EG Legal s.r.o, alebo ako zamestnanec menovanej advokátskej kancelárie, alebo ako zamestnanec niektorej zo spoločností skupiny TOP AUTO, keďže v emailovej komunikácii vystupuje ako právne oddelenie spoločností skupiny TOP AUTO; naopak, z komunikácie vedenej Mgr. Petrom Korytárom však už súd vyvodzuje, že komunikácia medzi stranami sporu neprebiehala priamo so žalovaným. Žalobca považuje závery súdu, ktoré boli podkladom napadnutého uznesenia za nesprávne, nedostatočné, zmätočné, svojvoľné a v rozpore s predloženými dôkazmi. Závery súdu obsiahnuté v bodoch 9., 11. a 12. napadnutého uznesenia sú nesprávne a vychádzajú z nesprávne zisteného skutkového stavu.

6. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení súdu je nepochybné, že súd si mylne zamieňa subjekt žalovaného so spoločnosťou TOP AUTO BRATISLAVA a rovnako si súd mylne zamieňa subjekt žalobcu, ktorá je právnickou osobou s fyzickou osobou Mgr. Petra Korytára, prostredníctvom ktorého žalobca koná, avšak nie je osobou totožnou so žalobcom. Súd potom z takto mylne zamenených subjektov a mylne „zistených" právnych vzťahov medzi nimi vyvodzuje nesprávne skutkové zistenia, „že medzi TOP AUTO BRATISLAVA a žalobcom ako aj p. Korytárom existuje viacero zmluvných záväzkov", ktoré nesprávne skutkové zistenia súdu majú za následok nesprávne posúdenie veci ako aj nesprávnosť napadnutého uznesenia. Mgr. Peter Korytár ako fyzická osoba je jediným spoločníkom a ako aj jediným konateľom spoločnosti žalobcu, t.j. žalobca ako právnická osoba koná prostredníctvom tejto osoby, avšak toto právne postavenie nezakladá Mgr. Petrovi Korytárovi (ako nevlastníkovi motorového vozidla) žiadny právny ani faktický vzťah k motorovému vozidlu, a ani k spoločnosti žalovaného, a ani iným tretím osobám, nakoľko výlučným vlastníkom motorového vozidla je od jeho kúpy k dnešnému dňu nepretržite žalobca, t.j. jedine žalobca môže byť zmluvnou stranou záväzkového vzťahu so žalovanou, resp. s treťou osobou TOP AUTO BRATISLAVA. Samotná skutočnosť, že žalovaný uviedol do zákazkového listu - reklamácie zo dňa 06.05.2020 osobu Mgr. Korytára, nezakladá/nevytvára tejto osobe ako nevlastníkovi motorového vozidla právny vzťah k žalovanému. Taktiež, ak emailová ako aj písomná komunikácia žalobcu s PZ žalovaného bola realizovaná prostredníctvom p. Korytára, nezakladá to záväzky tejto fyzickej osobe, ale ju treba posudzovať v kontexte obsahu takto realizovanej komunikácie, v okolnostiach uvedeného sú potom závery súdu nesprávne.

Počnúc dňom 01.04.2020 je žalovaný predajcom a servisným strediskom motorových vozidiel značiek Jaguár a Land Rover, t.j. keďže žalobca reklamoval vady motorového vozidla po oprave až po uvedenom dátume, dňa 06.05.2020, mohol tak nepochybne urobiť len v spoločnosti žalovaného. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z webovej stránky S..Z..sk, na ktorú žalobca odkázal v návrhu na neodkladné opatrenie, cit. „Vážení zákazníci, predajné a servisné stredisko Jaguar Land Rover sa 1.4.2020 oddelilo od spoločnosti T.O.P. AUTO BRATISLAVA, a.s a vznikla nová spoločnosť T.O.P. AUTO PREMIUM, a.s., všetky potrebné informácie ohľadom značky Jaguár Land Rover nájdete na webovej stránke www.topautopremium.sk <http://www.topautopremium.sk>". Súd na základe predložených dôkazov nesprávne zistil skutkový stav, keď konštatoval, že žalobca odovzdal motorové vozidlo spoločnosti TOP AUTO BRATISLAVA, čo však nie je pravda, nakoľko žalobca dňa 06.05.2020 odovzdal motorové vozidlo žalovanému na účely vybavenia reklamácie vád po oprave

- viď zákazka na servis - reklamácia č. 220260122 zo dňa 06.05.2020 vystavená žalovaným (označená ako dôkaz č. 6 príloha k návrhu). Keďže žalobca v uvedený deň odovzdal motorové vozidlo žalovanému, ktorý mu ho viac ako 1 rok protiprávne zadržiava a odmieta vydať, je žalovaný nepochybne pasívne legitimovaný v tomto konaní o nariadení neodkladného opatrenia. Nemôže byť na ťarchu žalobcu, že v zákazke na servis - reklamáciu, ktorú vystavil žalovaný dňa 06.05.2020, tento pochybil, keď v nej namiesto osoby žalobcu - vlastníka vozidla uviedol osobu Mgr.. Petra Korytára ako nevlastníka motorového vozidla, keďže ten uvedený doklad k zákazke nevystavoval. Uvedenie tretej osoby do zákazky na servis samo o sebe nezakladá tejto fyzickej osobe žiadny právny ani faktický vzťah k motorovému vozidlu a ani k žalovanému. Nie je zrejmé z akých dôvodov žalovaný uviedol do zákazkového listu ako zákazníka tretiu osobu - nevlastníka motorového vozidla, avšak na účely posúdenia tejto veci je uvedená skutočnosť právne bezvýznamná, nakoľko právne významná je len skutočnosť, že vlastníkom motorového vozidla je žalobca a jedine ten môže byť zmluvnou stranou záväzkového vzťahu. Takýto postup žalovaného však poukazuje na jeho neprofesionalitu pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti. Žalobca vo vzťahu k skutkovým zisteniam súdu, že motorové vozidlo prevzala od žalobcu spoločnosť TOP AUTO BRATISLAVA uvádza, že práve v prípade, ak by motorové vozidlo žalobcu zadržiavala spoločnosť TOP AUTO BRATISLAVA, tá by ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemala žiadny právny dôvod na jeho zadržiavanie, a nepochybne by sa tak jednalo o ľstivo a svojvoľne odňatú a zdržiavanú vec, ktorú by bola táto spoločnosť povinná žalobcovi vydať. Zmätočné a bez opory v predložených dôkazoch sú aj skutkové zistenia súdu, týkajúce sa nepreukázania úhrady splatných dlhov žalovaného/TOP AUTO BRATISLAVA zo strany žalobcu, a to za situácie, keď žalobca súdu žiadne faktúry žalovaného resp. TOP AUTO BRATISLAVA nepredložil, keďže tieto mu (a ani Mgr. Petrovi Korytárovi) nikdy zo strany uvedených subjektov neboli doručené. Pričom z emailovej a písomnej komunikácie žalobcu zo žalovaným nepochybne vyplýva, že žalobca opakovane žiadal o správne vystavenie faktúr, čo žalovaný/TOP AUTO BRATISLAVA odmietol s odkazom, že poistná udalosť je evidovaná na fyzickú osobu. O arogantnosti správania žalovaného svedčí aj fakt, že na posledný email PZ žalobcu zo dňa 30.03.2021 už ani nepovažoval za potrebné reagovať. Nie je zrejmé, z čoho mal súd za preukázané, že žalobca má splatné pohľadávky voči žalovaného, resp. TOP AUTO BRATISLAVA, keď žalobca do konania žiadne faktúry nepredložil a to z dôvodu, že žiadnymi faktúrami od uvedených spoločností nedisponuje). Keďže žalobcovi ku dňu podania návrhu nebola doručená žiadna faktúra žalovaného, ani zo strany tretích osôb, žalovaný nemôže mať splatnú pohľadávku voči žalobcovi, ktorá by ju za splnenia ďalších zákonných predpokladov oprávňovala na výkon zádržného práva k motorovému vozidlu žalobcu. Ani závery súdu obsiahnuté v bode 10. odôvodnenia napadnutého uznesenia, týkajúce sa pochybností súdu o aktívnej legitimácii žalobcu, nie sú správne. Súd v ňom konštatuje, že z predložených dôkazov nemal dostatočne osvedčené oprávnenie žalobcu (resp. p. Korytára) disponovať s motorovým vozidlom, keďže motorové vozidlo nie je toho času prihlásené do evidencie dopravného inšpektorátu, a že žalobcovi sa priloženými dôkazmi nepodarilo preukázať, že ku dňu podania návrhu je vlastníkom motorového vozidla, a že jediným dôkazom, ktorý mal žalobcovi svedčiť je výpis z jeho účtu o úhrade čiastky 62.000,- Eur. A to všetko za situácie, keď súd svojvoľne odignoroval a nevykonal žalobcom predloženú časť dôkazov, ktorými žalobca preukazoval aktívnu legitimáciu v spore, keď súd nevykonal dokazovanie daňovým priznaním žalobcu k DPH za 04/2019 a s tým súvisiaceho potvrdenia Finančnej správy SR ohľadom podania DP k DPH, s odôvodnením, že ''tieto nepovažoval za relevantné“. Keby bol súd tieto dôkazy vykonal, nemohol by dospieť k vyššie uvedeným záverom, nakoľko z predmetných dokladov nepochybne vyplýva, že spoločnosť žalobcu eviduje motorové vozidlo vo svojom majetku, pričom žalobca tieto doklady predložil k návrhu práve z dôvodu, aby takýmito dokladmi preukázal, že ho má v majetku, nakoľko motorové vozidlo bolo dovezené zo zahraničia, ku dňu podania návrhu

nebolo prihlásené do evidencie motorových vozidiel a žalobca z uvedených dôvodov nedisponuje technickým preukazom k motorovému vozidlu, a teda spôsob akým mohol žalobca preukázať vlastníctvo k motorovému vozidlo bolo prostredníctvom dôkazov, ktoré žalobca k návrhu súdu aj predložil. Keďže súd vyslovil pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu v tomto konaní, žalobca týmto v súlade s . v spojení s doplnil dôkazy, ktorými preukazuje, že ku dňu podania návrhu bol vlastníkom motorového vozidla, pričom vlastníkom motorového vozidla je nepretržite od jeho nadobudnutia od nemeckej spoločnosti v apríli roku 2019 doteraz, pričom sa jedná o nasledovné dôkazy:

- inventúrny súpis zásob žalobcu k 31.12.2020,

- skladová karta žalobcu k motorovému vozidlu,

- hlavná kniha analytickej evidencie žalobcu datovaná zo dňa 08.05.2021,

- objednávka žalobcu na kontrolu originality motorového vozidla zo dňa 11.11.2019, vrátane - výpisu z prevádzkových záznamov vozidla a odborného posudku o kontrole originality motorového vozidla zo dňa 11.11.2019,

- daňové priznanie žalobcu za rok 2019 a za rok 2020, z ktorého vyplýva, že motorové vozidlo je/bolo od jeho kúpy evidované ako zásoby v majetku spoločnosti žalobcu. Závery súdu v bode 14. napadnutého rozhodnutia o ekonomickej výhodnosti nepoužívania motorového vozidla sú nesprávne. Práve nepožívanie motorového vozidla môže mať fatálne následky na životnosť motorového vozidla ako aj jeho funkčnosť a v neposlednom rade aj uplynutie záručnej doby. Počas záručnej doby sa môžu na vozidle prejaviť výrobné vady, ktoré je výrobca/predajca povinný bezplatne odstrániť, pričom uplynutím záručnej doby je vlastník povinný znášať všetky náklady s vozidlom, čo pri motorovom vozidle v trhovej hodnote 110.000,- Eur (v čase jeho kúpy) predstavuje značné výdavky. Žalovaný svojim protiprávnym zdržiavaním motorového vozidla žalobcu spôsobil, že žalobcovi uplynula záručná doba na motorové vozidlo. Žalobca opakovane dodal, že žalovaný nesplnila zákonné podmienky na vznik zádržného práva k motorovému vozidlu (s poukazom na právnu úpravu zádržného práva v až 151v ), nakoľko nemá splatnú pohľadávku voči žalobcovi, žalobcovi nebola nikdy zo strany žalovaného (poštou, elektronicky, ani inak) doručená faktúra č. 220021137 zo dňa 28.09.2020 na sumu 818,62 Eur, pričom odkaz na uvedenú faktúru je obsiahnutý len vo výzve PZ žalovaného na plnenie, z ktorej tiež vyplýva, že žalovaný túto sumu „žiada" zaplatiť od Mgr. Petra Korytára a nie od žalobcu, žalovaný si voči žalobcovi nesplnil notifikačnú povinnosť s poukazom na (bez zbytočného odkladu upovedomiť o zadržaní veci a dôvodoch zadržania). Iba odkazom na čI. VI. VOP, upravujúci zádržné právo k motorovému vozidlu nie je možné bez ďalšieho splniť zákonnú notifikačnú povinnosť. Žalobca v kontexte uvedeného dodáva, že v prípade, ak by aj žalovaný mal voči žalobcovi splatnú pohľadávku, mohlo by sa jednať len o pohľadávku vo výške 818,62 Eur, pričom hodnota motorového vozidla ku dňu podania návrhu je vo výške cca 80.000,- Eur, t.j. v prípade, ak by žalovaný zadržal motorové vozidlo za účelom úhrady splatnej pohľadávky v uvedenej výške, bol by takýto výkon práva šikanózny a v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku ako aj v rozpore s dobrými mravmi, a to vzhľadom na zjavný nepomer medzi hodnotou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou zadržanej veci.

7. S poukazom na vyššie uvedené žalobca zotrval na tom, že dostatočným spôsobom preukázal splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko uviedol konkrétne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že žalovaný protiprávne (nakoľko nemá voči žalobcovi splatnú pohľadávku) a už viac ako 1 rok zadržiava motorové vozidlo žalobcu a odmieta mu ho dobrovoľne vydať, čím spôsobuje žalobcovi škody v majetkovej sfére a žalobca sa nemá možnosť iným efektívnym spôsobom domôcť od žalovaného vydania protiprávne zadržiavaného motorového vozidla, ako tak ako to urobil - podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko súdny spor o vydanie veci - motorového vozidla by mohol, aj s prihliadnutím k aktuálnej pandemickej situácii, trvať na zaťažených súdoch aj niekoľko rokov, pričom po takejto dobe bude motorové vozidlo žalobcu bez hodnoty a de facto nepoužiteľné, keďže sa nachádza na vonkajšom parkovisku žalovaného, kde podlieha poveternostným vplyvom. Žalobca na záver uviedol, že kľúčovým v tomto konaní je fakt, že súd nesprávne posúdil aktívnu legitimáciu žalobcu ako aj pasívnu legitimáciu žalovaného a preto všetky skutkové zistenia vyvodené z týchto záverov súdu sú nesprávne. Taktiež nie je možné opomenúť fakt, že žalovaná ani žiadne tretie subjekty nemajú voči žalobcovi žiadnu splatnú pohľadávku, ktorá by ich oprávňovala na výkon zádržného práva.

8. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností žalobca žiada, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a Napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie. Súčasne žiadal, aby Krajský súd v Bratislave v nadväznosti na navrhovanú zmenu Napadnutého uznesenia priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.

9. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu. Žalovaný nikdy nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom a ani v súčasnosti nie je. Z uvedeného dôvodu nie je žalovanému zrejmé, prečo je pasívne legitimovaný v súdnom spore so žalobcom. S ohľadom na uvedené skutočnosti preto podáva námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Žalobca tvrdí, že je výlučným vlastníkom vozidla Jaguár F - TYPE coupe SVR, VIN: SAJDA1BEXKCK56842 (ďalej len „vozidlo"). Žalovaný k uvedenému predložil konajúcemu súdu zákazku na servis č. 219260742 (klampiarska) zo dňa 17.07.2019, ktorá bola na základe požiadavky realizovaná v prospech zákazníka fyzickej osoby Korytár Peter, bytom Koniarekova 4, 917 01 Trnava a nie v prospech žalobcu. Uvedený zákazkový list bol podpísaný a v tom čase potvrdený aj samotnou fyzickou osobou Petrom Korytárom a nie žalobcom. V tejto súvislosti poukázal na zápis konania v mene žalobcu v zmysle príslušného výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, v zmysle ktorého: „V mene spoločnosti koná konateľ samostatne. Pri právnych úkonoch vykonaných v písomnej forme pripojí k obchodnému menu spoločnosti svoj podpis.". Na zákazkovom liste pri podpise Petra Korytára nie je uvedené, že by konal ako konateľ spoločnosti v mene právnickej osoby - žalobcu, v súlade so zapísaným spôsobom konania. Uvedená zákazka, tak, ako spomína žalobca v bode 4 svojho návrhu, bola v tom čase realizovaná spoločnosťou T.O.P. AUTO Bratislava, a.s. a nie žalovaným. Zároveň žalovaný predkladá konajúcemu súdu k spomínanej zákazke aj posudok č. 2019269 vyhotovený spoločnosťou T.O.P. AUTO Bratislava, a. s., ktorý bol zaslaný spolu so spomínanou zákazkou na servis a s faktúrou č 219023006 vystavenou dňa 11.11.2019 s lehotou splatnosti dňa 25.11 2019 na sumu vo výške 31.070,92 Eur v rámci poistnej udalosti Union poisťovni, a. s. (ďalej len „Poisťovňa") znejúci na majiteľa - fyzickú osobu Peter Korytár a nie na žalobcu. Je pravdou, že žalovaný je od 01.04.2020 „autorizovaným predajcom a servisným strediskom vozidiel značky Jaguár a Land Rover" (uvedené v Návrhu Žalobcu). Žalovaný realizoval na základe pokynov a požiadaviek fyzickej osoby Peter Korytár opravu reklamovaných vád vozidla, ktoré sa objavili po vyššie spomínanej zákazke na servis, ako aj nový servis vozidla, za ktorý vystavil dňa 28.09.2020 žalovaný Petrovi Korytárovi faktúru č. 220021137 s lehotou splatnosti 12.10.2020 na sumu vo výške 818,62 Eur. Žalovaný preto opätovne podáva námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, ako aj pasívnej legitimácie žalovanej. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že nemá vedomosť o tom, či bolo zo strany Poisťovne poskytnuté žalovanému poistné plnenie, uviedla, že poistné plnenie má byť poskytnuté spoločnosti T.O.P.AUTO Bratislava, a.s., ktorá realizovala predmetnú zákazku na servis a nie žalovanej. Žalovaný zároveň uviedol, že predmetné plnenie nebolo do dnešného dňa poskytnuté, vzhľadom k tomu, že „predmetná škodová udalosť je vyšetrovaná OR PZ SR Bratislava, pod ČVS:ORP-189/2-B1-2019. Na základe zaslaného stanoviska Poisťovne poskytuje Poisťovňa plnú súčinnosť OČTK pri vyšetrovaní predmetnej škodovej udalosti. Do ukončenia vyšetrovania škodovej políciou nie je možné poskytnúť poškodenému poistné plnenie." Zároveň predložila konajúcemu súdu upovedomenie zo dňa 29.04.2021, ktoré bolo v rámci poistného šetrenia zaslané poisťovni, v zmysle ktorého bolo v rámci predmetného konania vznesené obvinenie aj voči fyzickej osobe Peter Korytár pre zločin poisťovacieho podvodu.

10. Na základe vyššie spomínaných skutočností mal za to, že žalobca nemá vedomosť o stave poistného šetrenia, keďže nie je stranou (účastníkom) daného konania Predpokladá však, že fyzická osoba Peter Korytár účastníkom daného konania je a má vedomosť o stave šetrenia poistnej udalosti. Za týmto účelom žiada konajúci súd vykonať dokazovanie a to vo forme vyžiadania, resp. zabezpečenia predloženia celého likvidačného spisu Poisťovňou za účelom preukázania stavu poistného šetrenia, ako aj postavenia osoby Petra Korytára v danom konaní. Žalobca tvrdil, že mu nikdy neboli doručené vystavené faktúry č. 219023006 a č. 220021137- (ďalej len „faktúry"). Žalovaný k uvedenému uviedol, že žalobca ani nemá/nemal právny titul predmetné faktúry prevziať, resp. ich mať k dispozícii, keďže predmetné faktúry boli odovzdané fyzickej osobe Petrovi Korytárovi, t. j. subjektu, ktorý si zákazku na servis objednal, a za ktorý mu boli predmetné faktúry vystavené. Vykonanie servisu, výšku fakturovanej sumy a pod. neboli zo strany Petra Korytára

nikdy spochybnené, čo preukazuje aj emailom zo dňa 17.03.2021, v ktorom v bode 3 Peter Korytár schválil navrhovaný splátkový kalendár zo strany žalovaného, ako aj zo strany spoločností T.O.P. AUTO Bratislava, a.s.. Žalobca tvrdil, že žalovaný nie je oprávnený zadržiavať vozidlo žalobcu, „keďže žalovaný nikdy nedoručil žalobcovi ako vlastníkovi motorového vozidla faktúru za opravu". Žalovaný k uvedenému uviedol, že boli splnené všetky zákonné dôvody a podmienky na zadržanie vozidla fyzickej osoby Petra Korytára a v plnom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom súdu uvedenom v ods. 13. uznesenia, v zmysle ktorého žalobca neosvedčil hodnoverným spôsobom existenciu bezprostredného ohrozenia alebo porušenia práva, ktoré vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu a aj z predmetného dôvodu návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.

11. Žalobca tvrdil, že žalovaný nevykonal servisnú prehliadku c2. Tvrdenie žalobcu je nepravdivé, čo žalovaný preukazuje dokumentom „Online service history.“, z ktorého je zrejmé vykonanie uvedenej servisnej prehliadky c2. Žalobca ďalej tvrdil, že mu nie je známe postavenie osoby L.. W. E.. Žalovaný k uvedenému uviedol, že L.. W. E. je konateľom a spoločníkom advokátskej kancelárie EG LEGAL, s. r. o. (ďalej len „advokátska kancelária"), ktorá v zmysle uzavretej Zmluvy o poskytovaní právnych služieb poskytuje právne poradenstvo a právne služby pre skupinu spoločností patriacej obchodnej spoločnosti T.O.P. HOLDING, a.s., t. j. T.O.P. AUTO PREMIUM, a.s., T.O.P AUTO Bratislava, a.s., T.O.P AUTO Slovakia, a.s., DANUBIASERVICE, a.s. (ďalej len „spoločnosti''). Z uvedeného dôvodu, a to najmä za účelom efektívnosti, účelnosti, jednoduchosti archivácie dokumentov, internej komunikácie medzi spoločnosťami, ako aj v rámci komunikácie medzi klientami spoločností, resp. tretími stranami a spoločnosťami, je advokátskou kanceláriou využívaná emailová adresa: rusinakova@topholding.sk <mailto:rusinakova@topholding.sk>. Na účely zastupovania spoločností disponuje advokátska kancelária plnou mocou od každej zo spoločností v takom rozsahu, ako to vyžadujú všeobecne záväzné právne predpisy SR. Žalovaný zároveň informoval konajúci súd, že podal voči fyzickej osobe Petrovi Korytárovi návrh na vydanie platobného rozkazu titulom neuhradenia dlžnej sumy vo výške 818,62 Eur zo splatnej faktúry č. 220021137. Zároveň informoval konajúci súd, že spoločnosti T.O.P. AUTO Bratislava, a.s. bol už vydaný platobný rozkaz voči fyzickej osobe Petrovi Korytárovi na sumu vo výške 31.070,92 Eur titulom neuhradenia predmetnej dlžnej sumy zo splatnej faktúry č. 219023006, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Na základe vyššie uvedených skutočností a predložených dôkazov žalovaný žiadal, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté uznesenie súdu v prvej časti potvrdil, t. j. nariadenia neodkladného opatrenia zamietol. Žalovaný zároveň žiadal, aby Krajský súd v Bratislave priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

12. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

13. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

16. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým uznesením vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

22. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch: ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:

- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

- žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie,

- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha,

- navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav,

- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah,

- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

23. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje,

že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

24. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere vždy nesie žalobca. Pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia treba zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen žalobcovi, ale aj druhej strane, t.j. žalovanému, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí vždy osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Podľa žalobcu dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery voči žalovanému vyplýva z protiprávne zadržiavaného motorového vozidla, čo spôsobuje trvalý pokles hodnoty motorového vozidla, ktoré chátra na vonkajšom parkovisku žalovaného. Samotnou skutočnosťou, že žalovaný protiprávne odmieta vydať motorové vozidlo vlastnícky patriace žalobcovi, resp. jeho vydania bezdôvodne podmieňuje úhradou/úhradami žalobcovi nikdy nedoručených faktúr, má žalobca za to, že splnil podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko jedine týmto spôsobom možno eliminovať nezvratné škody na majetku žalobcu a zabrániť tak úplnému znehodnoteniu tejto majetkovej hodnoty žalobcu. Žalobca má tiež za to, že navrhovaným neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

26. Základnou otázkou preukázania opodstatnenosti vydania neodkladného opatrenia je posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu t.j. či návrh na vydanie neodkladného opatrenia podala osoba, ktorá je vlastníkom motorového vozidla alebo držiteľ vozidla.

27. Odvolací súd dodáva, že vlastníkom vozidla je jeho majiteľ, ktorý ho však nemusí využívať. Držiteľ vozidla je defacto používateľ a teda nemusí byť s vlastníkom zhodný. Príkladom je firemné vozidlo, keď právnická osoba vlastní vozidlo, ale využíva ho jej zamestnanec (zamestnanec je zapísaný ako držiteľ). Držiteľom vozidla je osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia. Informáciu o držiteľovi motorového vozidla nájdeme v časti C.1.1. v Osvedčení o evidencii vozidla.

28. Je nesporné, že predmetné vozidlo nie je prihlásené do evidencie dopravného inšpektorátu, preto nie je možné zistiť majiteľa ani držiteľa motorového vozidla.

29. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu uvedeným v 10. bode odôvodnenia rozhodnutia, podľa ktorého jediný dôkaz, ktorý mal žalobcovi svedčiť je výpis z jeho účtu, zo dňa 30.04.2019, z ktorého vyplýva, že dňa 12.04.2019 bola nemeckej spoločnosti AHF Cars & More uhradená čiastka 62.000,- Eur, čo mala byť obstarávacia cena motorového vozidla. Avšak skutočnosť, že v roku 2019 žalobca uhradil danú finančnú čiastku za motorové vozidlo, nepreukazuje, že je ku dňu podania návrhu (13.04.2021) aj vlastníkom motorového vozidla, a že je jediným oprávneným na disponovanie s ním a teda, že je jediným subjektom, ktorému by predmetná spoločnosť bola oprávnená vozidlo vydať.

30. Z predložených dokladov je nesporné, že v zmysle zákazky na servis č. 220260122 zo dňa 6.5.2020 bolo osobné auto Jaguár F-TYPE coupe SVR, VIN: SAJDA1BEXKCK56842 odovzdané žalovanému zákazníkom Korytár Peter, Koniarekova 4, Trnava za účelom odstránenia vád z titulu reklamácie, nakoľko žalovaný je od 1.4.2020 autorizovaným predajcom a servisným strediskom vozidiel zn. Jaguár.

Je nesporné, že osobné auto odovzdal zákazník ako fyzická osoba a nie ako konateľ žalobcu. Preto medzi žalovaným a Petrom Korytárom ako fyzickou osobou vznikol právny vzťah. Takisto pri zákazke na servis č. 220260289 zo dňa 23.6.2020 vznikol právny vzťah medzi žalovaným (ktorý osobné auto prevzal do servisu) a Petrom Korytárom ako fyzickou osobou. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého „na zákazkovom liste pri podpise Petra Korytára nie je uvedené, že by konal ako konateľ spoločnosti v mene právnickej osoby - žalobcu, v súlade so zapísaným spôsobom konania“. Odvolací súd dodáva, že uvedená adresa Petra Korytára nie je sídlom žalobcu. Sídlom žalobcu je Bulharská 42, Trnava. Žalovaný do zákazkového listu mohol uviesť ako zákazníka Petra Korytára ako fyzickú osobu len na základe jeho údajov. Peter Korytár si musel byť vedomý, že ide o adresu jeho ako fyzickej osoby a nie o adresu žalobcu ako s.r.o.

31. Pokiaľ ide o nevykonanie dôkazu zo strany súdu predloženým daňovým priznaním za rok 2019 a potvrdením Finančnej správy ohľadne DPH, s tým sa odvolací súd stotožnil. Tieto doklady nepreukazujú vlastníctvo žalobcu k motorovému vozidlu.

32. Pokiaľ ide o doplnenie dôkazov, ktorými žalobca chce preukázať, že ku dňu podania návrhu bol vlastníkom motorového vozidla, a to - inventúrny súpis zásob žalobcu k 31.12.2020, -skladová karta žalobcu k motorovému vozidlu, - hlavná kniha analytickej evidencie žalobcu datovaná zo dňa 08.05.2021, - objednávka žalobcu na kontrolu originality motorového vozidla zo dňa 11.11.2019, vrátane

- výpisu z prevádzkových záznamov vozidla a odborného posudku o kontrole originality motorového vozidla zo dňa 11.11.2019, - daňové priznanie žalobcu za rok 2019 a za rok 2020, z ktorého vyplýva, že motorové vozidlo je/bolo od jeho kúpy evidované ako zásoby v majetku spoločnosti žalobcu, na tieto dôkazy odvolací súd s poukazom na 366 písm. d) neprihliadol.

33. Z predložených dokladov sa javí, že motorové vozidlo zadržiava žalovaný. Z obsahu súdneho spisu však vyplývajú pochybnosti o doručení faktúr č. 219023006 a 220021137 žalobcovi resp. Petrovi Korytárovi a tým aj o oprávnenosti žalovaného zadržiavať motorové vozidlo. Oprávnenie žalovaného zadržiavať motorové vozidlo môže byť predmetom dokazovania len vo veci samej. V tomto štádiu konania nie je možné v tomto smere vykonať dokazovanie. Taktiež nie je možné vykonávať dokazovanie vyžiadaním si likvidačného spisu od Poisťovne tak ako to navrhol žalovaný. Z dôvodu týchto pochybností nie je možné dospieť k záveru, že žalobca osvedčil nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia.

34. Ďalej odvolací súd poukazuje na bod 11. odôvodnenia rozhodnutia, kde súd uvádza, že zo všetkých predložených listinných dokladov vyplýva, že motorové vozidlo od žalobcu prevzala a všetky úkony vykonávala spoločnosť TOP AUTO BRATISLAVA, čo je subjekt odlišný od subjektu, od ktorého žalobca požaduje vydanie motorového vozidla. Podľa odvolacieho súdu z dokladov a vyjadrenia žalovaného však vyplýva, že to bol žalovaný, ktorý realizoval na základe pokynov Petra Korytára - fyzickej osoby, opravu reklamovaných vád vozidla, ktoré sa objavili po zákazke na servis, ako aj nový servis vozidla. Motorové vozidlo by sa teda malo nachádzať u žalovaného. Preto sa javí, že žalovaný je pasívne legitimovaný.

35. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu ohľadne nedostatočného, nekvalitného, povrchného, svojvoľného, zmätočného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s predloženými dôkazmi. Rozhodnutie súdu nevykazuje žiadne znaky svojvôle, či arbitrárnosti. Z odôvodenia rozhodnutia nevyplýva (ako tvrdí žalobca), žeby súd hodnotil listinné dôkazy predložené žalobcom ako nevierohodné a dôkazy uvádzané žalovanou ako vierohodné. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie zároveň podrobne a presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé z akých dôkazov súd vychádzal a taktiež aké ustanovenia právnych predpisov na prejednávanú vec aplikoval. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd zároveň zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k záveru o dôvodnosti žaloby. Prípadne nedostatky v bode 11. odôvodnenia rozhodnutia nemajú žiaden vplyv na rozhodnutie súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky kritériá, ktoré na odôvodnenie súdneho rozhodnutia kladie ustanovenie .

36. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ().

37. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

38. Pokiaľ ide o rýchlosť rozhodnutia súdom, ide o vec organizácie práce sudcom.

39. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd skonštatoval, že žalobca hodnoverne neosvedčil skutočnosti o potrebe a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného opatrenia a uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle , potvrdil.

40. Žalovanému v zmysle v spojení s ust. priznal proti žalobcovi právo plnú náhradu trov odvolacieho konania.

41. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).