Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-4-2026.pdf
PDF · 84.43 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/4/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, XXX XX D., t. č. D. E. XXXX/XX, XXX XX D., a otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto D., t. č. A. XXXX/XX, XXX XX D., o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti starej matky: C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX D., t. č. G. XX-XX/X/X, XXXX G., H., na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 15P/96/2025 - 136 zo dňa 17. septembra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku III. nasledovne:
I. F. B., narodený XX.XX.XXXX, j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. B. výživným vo výške 125 eur mesačne, počnúc vykonateľnosťou tohto výroku rozsudku, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky C. A..
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie (ďalej aj „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že (I.) zrušil predchádzajúci rozsudok prvostupňového súdu sp. zn. 11P/61/2020 - 108 zo dňa 30.06.2021, ktorým bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, (II.) zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorej priznal aj oprávnenie maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, (III.) uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200 eur mesačne splatným vždy vopred do 15. dňa mesiaca k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou rozsudku a (IV.) rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Prvostupňový súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že dôvody, pre ktoré bola v roku 2021 nariadená náhradná osobná starostlivosť, zanikli, keďže zdravotný stav matky sa stabilizoval natoľko, že je spôsobilá zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého. Zistil, že matka prevzala maloletého do svojej opatery, riadne sa o neho stará, udržiava vhodné bytové podmienky a kolízny opatrovník potvrdil, že starostlivosť matky je primeraná potrebám maloletého. Naopak, otec sa na starostlivosti nezúčastňuje, nezdržiava sa na adrese trvalého bydliska, v konaní nepreukázal svoje príjmy ani pravidelné výdavky, a jeho aktuálne pomery bolo možné zistiť len čiastočne z údajov získaných od štátnych orgánov a zamestnávateľa. Prvostupňový súd preto pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z princípu potenciality príjmu, keďže otec nepreukázal objektívne prekážky brániace riadnemu zamestnaniu. Z údajov o jeho dohode o pracovnej činnosti mal preukázané, že otec dosahoval vymeriavací základ 277,11 eur mesačne a v mesiacoch február a marec 2025 poberal nemocenské
529,20 eur, čo nepovažoval za postačujúci príjem na zabezpečenie potrieb maloletého. Pri hodnotení jeho možností vychádzal súd prvej inštancie z minimálnej mzdy pre rok 2025 vo výške 816 eur brutto, čo predstavovalo približne 664 eur v čistom. Z tejto sumy odpočítal predpokladané výdavky otca na vlastné životné potreby vo výške 380 eur mesačne (strava 200 eur, ošatenie 50 eur, drogéria 30 eur a ubytovanie 100 eur), a dospel k záveru, podľa ktorého otec by pri riadnom zamestnaní disponoval voľnými finančnými prostriedkami približne 284 eur. Na strane matky mal súd prvej inštancie preukázané, že jej jediný stabilný príjem tvorí invalidný dôchodok vo výške 560 eur mesačne, pričom výdavky na vedenie domácnosti predstavujú 470 eur mesačne a odôvodnené mesačné potreby maloletého vyčíslil sumou 450 eur (235 eur podiel na domácnosti, 150 eur strava, 50 eur ošatenie a 15 eur drogéria). Keďže otec sa na úhrade týchto potrieb nepodieľa a matka ich znáša sama, považoval prvostupňový súd za potrebné určiť výživné v rozsahu zodpovedajúcom jeho potenciálnym možnostiam. Výživné vo výške 200 eur mesačne považoval za primerané, keďže nepresahovalo otcovu vypočítanú disponibilnú sumu 284 eur a zároveň zabezpečovalo aspoň základnú participáciu otca na výžive maloletého. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), nezistiac dôvody pre aplikáciu iného ustanovenia.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý namietal nesprávnosť rozhodnutia v tej časti, v ktorej mu súd prvej inštancie uložil povinnosť platiť výživné vo výške 200 eur mesačne. Uviedol, že takto určenú sumu nie je schopný plniť, pretože pracuje len na dohodu, jeho príjem je nízky a predstavuje len nepravidelný zárobok z pomocných prác. Zdôraznil, že jeho finančné možnosti sú obmedzené, pričom je reálne schopný prispievať najviac sumou 100 eur mesačne. K odvolaniu priložil mzdový list, ktorým preukazoval výšku svojho príjmu. Otec ďalej uviedol, že výživné v určenej výške je pre neho neudržateľné, pretože po úhrade základných životných nákladov mu neostáva dostatok prostriedkov na zabezpečenie vlastného minima. Namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol na jeho aktuálne pomery a nezohľadnil mieru, v akej je schopný podieľať sa na výžive dieťaťa. V odvolaní požadoval, aby odvolací súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 100 eur mesačne, ktorú označil za primeranú svojim možnostiam a schopnostiam.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že odvolanie smeruje výlučne proti výške určeného výživného. Potvrdila, že sa s otcom rozprávala a obaja sa zhodli na tom, že so zrušením náhradnej osobnej starostlivosti aj so zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti súhlasia. Matka zároveň uviedla, že rozumie otcovej finančnej situácii a z tohto dôvodu považuje za primerané, aby otec prispieval na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne. Uviedla, že takto určené výživné je podľa nej vzhľadom na aktuálne možnosti otca splniteľné a predpokladá, že jeho pravidelné plnenie prispeje k stabilite výživy maloletého. Matka preto nemala námietky proti tomu, aby odvolací súd rozhodol o znížení výživného v medziach otcovho odvolania.
5. Kolízny opatrovník vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že zotrváva na všetkých doterajších stanoviskách predložených v konaní a nemá námietky proti zrušeniu náhradnej osobnej starostlivosti. Vo vzťahu k výške výživného kolízny opatrovník výslovne uviedol, že ponecháva určenie jeho rozsahu na dohode rodičov.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“, v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“), preskúmal vec v intenciách § 65 CMP a § 66 CMP. Následne bez vykonania odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
7. Odvolací súd mal z obsahu spisového materiálu preukázané, že navrhovateľka - stará matka maloletého sa návrhom domáhala zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti, keďže podľa jej tvrdení odpadli dôvody, pre ktoré bol maloletý do tejto starostlivosti v minulosti zverený. Po oboznámení sa s rozsudkom súdu prvej inštancie, s odvolaním otca, s jeho prílohami, s písomným vyjadrením matky, ako aj so stanoviskami kolízneho opatrovníka, konštatuje, že predmetom odvolacieho konania zostala výlučne otázka výživného.
8. Po vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd uvádza, že vykonaným dokazovaním na súde prvej inštancie boli riadne preukázané pomery všetkých účastníkov konania tak, ako ich podrobne opísal súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v primeranom
rozsahu, správne ustálil pomery rodičov, ich výdavky ako aj príjmové možnosti. Nesporne zistil, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa vo vlastnej domácnosti, má vytvorené primerané bytové a materiálne podmienky a jej zdravotný stav umožňuje riadne sa o maloletého starať. 9. Rovnako správne konštatoval, že otec sa na starostlivosti nezúčastňuje, svoju vyživovaciu povinnosť plní len v obmedzenej miere, avšak nepreukázal žiadne objektívne prekážky brániace dosahovaniu príjmu aspoň na úrovni minimálnej mzdy. Správne preto určil jeho potenciálny čistý príjem na 664 eur mesačne. Tieto skutkové závery súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správne a úplné a v celom rozsahu z nich vychádzal aj v odvolacom konaní; dospel však k odlišnému právnemu záveru pri posúdení odôvodnených potrieb maloletého ako aj výšky výživného.
10. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd nesprávne zahrnul medzi individuálne potreby maloletého polovicu nájomného, hoci ide o fixný náklad domácnosti, ktorý zabezpečuje rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Hoci prítomnosť dieťaťa tieto náklady čiastočne zvyšuje, nie je možné ich zvyšovať lineárne a stotožňovať s osobitnou spotrebou dieťaťa. Zahrnutím neprimerane vysokej, len matematicky odvodenej položky (240 eur) došlo v prejednávanej veci k umelému a neodôvodnenému navýšeniu potrieb dieťaťa. Tento názor podporuje aj súdna prax (napr. rozhodnutie NS SR, sp. zn. 5Cdo/41/2022 2), ktorá pristupuje k tejto otázke citlivejšie a vyčísľuje podiel dieťaťa na bývaní v konkrétnych, odôvodnených sumách. V tomto smere poukazuje odvolací súd aj na Metodiku Ministerstva spravodlivosti o určení výživného (ďalej len „Metodika“), ktorá síce pracuje s pojmom „pomerná časť nákladov na bývanie“, no ponecháva jej výšku na individuálnom posúdení, pričom nepredpokladá automatické delenie celkového nájomného podľa počtu osôb v domácnosti. Po odpočítaní tejto položky predstavujú odôvodnené výdavky maloletého najmä náklady na stravu, ošatenie, drogériu a bežné potreby v rozsahu približne 215 eur mesačne.
11. Odvolací súd ďalej podotýka, že výživné musí byť určené tak, aby primerane pokrývalo časť týchto potrieb, ale aby zároveň bolo pre povinného dlhodobo splniteľné a vymožiteľné. Odvolací súd pri hodnotení výšky výživného stanovenej súdom prvej inštancie túto porovnal s výživným určeným podľa Metodiky, ktorá pre vekovú kategóriu 10 až 14 rokov stanovuje odporúčaný podiel 22 % z čistého príjmu povinného rodiča. Pri potenciálnom príjme otca vo výške 664 eur predstavuje tabuľková suma približne 146 eur mesačne. Odvolací súd však prihliadol na skutočnosť, že otec je nemajetný, nemá stabilizované bývanie ani úspory, a jeho schopnosť pravidelne plniť vyživovaciu povinnosť je limitovaná. Súčasne rodičia počas konania prejavili vôľu dohodnúť sa na nižšej sume, ktorú aj matka výslovne považovala za primeranú. Kolízny opatrovník túto dohodu nenamietal.
12. Zohľadniac všetky tieto okolnosti, vrátane dlhodobej vymožiteľnosti výživného, miery osobnej starostlivosti matky a potreby zachovať rodičovský konsenzus, dospel odvolací súd k záveru, že výživné vo výške 125 eur mesačne predstavuje primeraný a realistický podiel otca na výžive maloletého. Táto suma je primeraná veku maloletého, je mierne pod tabuľkovým odporúčaním, rešpektuje zásadu potenciality príjmu, neprekračuje reálne finančné možnosti otca, ktorý disponuje len limitovaným príjmom a zároveň neberie do úvahy položky, ktoré nie sú individuálnymi výdavkami dieťaťa (najmä nájomné). Preto odvolací súd napadnutý výrok III. zmenil podľa § 388 CSP a výživné určil vo výške 125 mesačne.
13. Odvolací súd zároveň pri zmene napadnutého výroku spresnil okamih, od ktorého sa má novourčené výživné platiť. Prvostupňový súd uviedol formuláciu „od vykonateľnosti tohto rozsudku“, ktorá však nebola dostatočne presná, keďže jednotlivé výroky prvostupňového rozsudku majú rozdielny režim vykonateľnosti.
14. Výroky o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti a o zverení maloletého matke sú vykonateľné až právoplatnosťou, zatiaľ čo výrok o výživnom je vykonateľný doručením rozhodnutia. Preto odvolací súd pri zmene výroku o výživnom spresnil, že vyživovacia povinnosť otca vo výške 125 eur mesačne plynie od vykonateľnosti výroku III., teda od doručenia prvostupňového rozsudku otcovi, keďže v daný deň sa stal pôvodný výrok o výživnom vykonateľný. Tým sa zároveň zachováva kontinuita v trvaní vyživovacej povinnosti a zamedzuje sa vzniku medzery v plnení.
15. O náhrade trov odvolacieho a prvostupňového konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 52 CMP nezistiac dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať niektorému z účastníkov ich náhradu podľa § 55 CMP.
16. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).