Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-1C/32/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., zastúpený: Advokátska kancelária Granec, spol. s r.o., so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 46 916 482, 2/ G. B., H. A., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom I. XX, XXX XX J., proti žalovaným: 1/ B. A. K., nar. XX.X.XXXX, bytom L. C. XXX, XXX XX L. C., 2/ A. K. K., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX, J., obaja zastúpení: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Thurzova 7, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 930, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. -218 zo dňa 26.6.2024, takto

r o z h o d o l :

P o k r a č u j e v konaní s právnymi nástupcami žalobkyne 2/ neb. G. B., H. A., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom I. XX, XXX XX J., a to s M. B., H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, XXX XX J., ako so žalobcom 2/, G. B., H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX J., ako so žalobcom 3/, N. B., H. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX O., ako so žalobcom 4/, B. B., H. B., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX, XXX XX J., ako so žalobcom 5/.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaní m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele CKN č. XXX/XX, druh pozemku orná pôda vo výmere XXX m2, geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 03.11.2019, vyhotovenom B. M. C., autorizačne overenom B. M. C. a úradne overenom Okresným úradom Svidník, katastrálnym odborom dňa 28.05.2020 pod číslom J./XX. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia sa žalobou podanou na súd dňa 10.08.2020 domáhali určenia vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele KNC č. XXX/XX, vytvorenej geometrickým plánom č. J./ XXXX z parciel vo vlastníctve žalovaných KNC č. XXX/XX a KNC č. XXX/XX, k. ú. I.. Podľa tvrdenia žalobcov došlo bez právneho dôvodu k zabratiu časti pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XX v prospech parciel CKN č. XXX/XX a CKN č. XXX/XX vo vlastníctve žalovaných. Žalobou chceli docieliť opravu hraníc, pričom by nedošlo k poškodeniu žalovaných, pretože títo budú mať priestor na opravu svojej hranice so susediacou parcelou registra CKN č. XXX/X. V rámci svojej obrany žalovaný, nebohý N. K. už v prvom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.11.2020 poukázal na to, že vlastnícke právo k spornej parcele nadobudol od svojej matky A. K. a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 21.06.1991,

notárska zápisnica N XXX/XX, Nz XXX/XX. Od momentu nadobudnutia vlastníctva užíval predmetné nehnuteľnosti nepretržite a v dobrej viere, že mu patria. V prípade, ak by sa aj preukázali tvrdenia žalobcov ako pravdivé, bol toho názoru, že k spornému pozemku nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Jeho držba bola oprávnená a opierala sa o právny úkon darovacej zmluvy zo dňa 21.06.1991, kedy vstúpil do držby. Žalovaný vstúpil do držby predmetnej nehnuteľnosti v hraniciach ako ich užívala jeho matka, od ktorej bezodplatne nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Nemal dôvod pochybovať o správnosti vlastníckych hraníc. Od vstupu do držby prešla doba 10 rokov, počas ktorej nebol nikým rušený, preto nadobudol vlastnícke právo k spornému pozemku vydržaním.

3. Ustanovenie upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera ( dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym (uznesenie NS SR z 01.03.2011, sp. zn. ).

4. Žalovaní v konaní uniesli dôkazné bremeno, ktoré na nich prešlo v tom smere, že sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Právny predchodca žalovaných sa uchopil držby predmetných nehnuteľností titulom vyššie uvedenej darovacej zmluvy zo dňa 21.06.1991. Súd nemal žiadnu pochybnosť o dobromyseľnosti žalovaných vo vzťahu k užívanej nehnuteľnosti, pretože táto je založená na objektívnych skutočnostiach, nie na ich subjektívnom presvedčení. V prípade žalovaných ide jednoznačne o kvalifikovanú držbu. Objektívnou skutočnosťou je uzatvorenie písomnej darovacej zmluvy otcom žalovaných s jeho matkou, na základe ktorej právny predchodca žalovaných bol zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností a po jeho smrti dedením prešlo vlastnícke právo na žalovaných. Ďalšou objektívnou skutočnosťou je to pokojný užívací stav po dobu viac ako desať rokov. Žalobcovia po celú vydržaciu dobu rešpektovali existujúci užívací stav, čím žalovaných utvrdzovali v ich presvedčení.

5. Žalovaní v konaní od začiatku poukazovali na právne významnú skutočnosť, a to že sporný pozemok užívali dobromyseľne vždy v hraniciach vymedzených minimálne od darovacej zmluvy zo dňa 21.06.1991, tak ako je špecifikovaný v predmetnej darovacej zmluve. V konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by relevantným spôsobom narušila dobromyseľnosť žalovaných a oprávnenosť držby uvedenej časti parcely. Navyše, aj v prípade pochybností, oprávnenosť držby sa zo zákona predpokladá. V priebehu užívania takto vymedzeného pozemku neboli zo strany žalobcov vznesené žiadne výhrady. Pokojná užívacia hranica susedných pozemkov vymedzená plotom sa následkom naplnenia všetkých zákonných predpokladov vydržania stala ex lege hranicou vlastníckou. Žalovaní v konaní uniesli dôkazné bremeno, ktoré na nich prešlo v tom smere, že sú vlastníkmi novovytvorenej parcely CKN č. XXX/XX a desaťročná vydržacia doba uplynula najneskôr 21.06.2001, kedy sa žalovaný (ich právny predchodca) zo zákona stal vlastníkom spornej časti parcely, aj keby sa ňou nestal darovacou zmluvou zo dňa 21.06.1991 a v uvedenom právnom stave prešlo vlastnícke právo na žalovaných dedením.

6. Súd považoval námietku žalobcov týkajúcu sa výmery spornej parcely XXX m2 , ktorá podľa nich nie je zanedbateľná vo vzťahu k zvyšku parcely tak, aby mohlo ísť o ospravedlniteľný omyl, za nespôsobilú v danom prípade narušiť dobromyseľnosť žalovaných. V rozsudku NS ČR sp. zn. sa uvádza: „Nedá sa stanoviť jednoznačné hľadisko pre posúdenie, aký pomer plôch kúpeného a skutočne držaného pozemku vylučuje dobrú vieru nadobúdateľa o tom, že drží len kúpený pozemok, každý prípad je potrebné posúdiť individuálne. Oprávnenú držbu nie je možné vylúčiť ani v prípade, ak výmera držaného pozemku dosahuje až 50 % výmery pozemku kúpeného, výnimočne aj viac / napríklad ak pôjde o pozemok nepravidelného tvaru v neprehľadnom teréne alebo držiteľ bol do omylu uvedený znalcom/.“ Výmera držaného pozemku nemôže byť kritériom, ktorý by vylučoval aplikáciu inštitútu vydržania, ak sú splnené všetky zákonné predpoklady. Parcela žalobcov od parcely žalovaných

bola nepretržite oddelená plotom v tej istej hranici až doposiaľ. V uvedených hraniciach užívali žalovaní parcelu a ich predchodcovia nepretržite po dobu viac ako desať rokov. Spôsobilým predmetom vydržania je aj pozemok, ktorý je časťou parcely, pokiaľ sa nadobúdateľ, na základe právnej skutočnosti spôsobilej k nadobudnutiu vlastníckeho práva uchopí držby a so zreteľom k všetkým okolnostiam je v dobrej viere, že je vlastníkom i tejto časti parcely. Konkrétne presvedčenie žalovaných, že časť parcely im vlastnícky patrí je v danom prípade podložené právnym úkonom - uzatvorenou darovacou zmluvou. Ide o učebnicový prípad dobromyseľného vstupu do držby nehnuteľností z objektívneho hľadiska. Každý iný človek v rovnakej situácii by si oprávnene myslel, že mu časť pozemku vlastnícky patrí, keďže hranica nadobúdanej parcely bola v teréne nesporne vymedzená niekoľko desaťročí plotom, minimálne od roku 1991. V konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by relevantným spôsobom narušila dobromyseľnosť žalovaných a oprávnenosť držby uvedenej časti parcely. Navyše, aj v prípade pochybností, oprávnenosť držby sa zo zákona predpokladá. Žalobcovia rešpektovali dlhodobý užívací stav a pomery na mieste samom založené právnymi predchodcami sporových strán. Žalovaným preto nie je na mieste vyčítať neopatrnosť.

7. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť je vnútorný psychický stav, ktorý nemožno priamo dokázať, možno o nej usudzovať len z vonkajších prejavov. Ide o to, či držiteľ veci pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho považovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, patrí. Ak sa má kvalifikovaným spôsobom narušiť dobromyseľnosť držiteľa, musí ten, kto chce spochybniť túto dobromyseľnosť, uviesť konkrétne skutočnosti, ktoré sú kvalifikované a sú spôsobilé vyvolať u držiteľa objektívne pochybnosť, že mu vec patrí. Inými slovami, musí ísť o také konkrétne skutočnosti, ktoré sú spôsobilé narušiť dobromyseľnosť narušiteľa, teda jeho vnútorný psychický stav. Naviac ten, kto mieni narušiť dobromyseľnosť držiteľa, musí tak učiniť ešte pred uplynutím desaťročnej vydržacej doby, čo v danom prípade preukázané nebolo. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo narušenie dobromyseľnosti právneho predchodcu žalovaných, teda neboli zistené okolnosti, ktoré by narušili jeho presvedčenie o poctivosti jeho držby. Naviac platí, že aj v prípade pochybností o tom, či ide o držbu oprávnenú sa predpokladá, že držba je oprávnená. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že sú spoluvlastníkmi spornej parcely. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní mali v konaní plný úspech, preto majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia a navrhli, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Odvolanie podali z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (/ ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (/ ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (/ ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (/ ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (/ ).

11. Namietali, že samotní žalovaní si od počiatku konania neboli istí, či CKN XXX/XX bola alebo nebola v skutočnosti zabratá do ich parciel registra CKN číslo: XXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere XXX m2 a CKN číslo: XXX/XX, druh pozemku: orná pôda o výmere X.XXX m2. Z uvedeného dôvodu žalovaní spochybnili žalobcami predložený znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 11.06.2020 vypracovaný B. M. C. (ktorý zabratie potvrdzoval) a nechali si vyhotoviť vlastný znalecký posudok číslo: XX/XXXX vypracovaný znalcom, B. P. Q. K. (ktorý zabratie vyvracal). Ak teda na základe znaleckého posudku číslo: XX/XXXX došlo k spochybneniu geometrickej polohy a grafického tvaru právnych hraníc parciel registra E-KN č. XX/X G. XX platného stavu evidovaného vo VM MO v katastrálnom území: I., tzn. bolo zabratie CKN XXX/XX do CKN XXX/XX a CKN XXX/XX vylúčené, nemohlo v danom prípade dôjsť ani k jej vydržaniu, nakoľko CKN XXX/XX nebola spôsobilým predmetom vydržania. Keďže v konaní boli stranami sporu predložené dva znalecké posudky, ktoré sa úplne rozchádzali v dôvodoch, pre ktoré mala

alebo nemala byť CKN XXX/XX (ako časť pozemnoknižnej parcely mpč. XX) zabratá do CKN XXX/XX a CKN číslo: XXX/XX, je akékoľvek posudzovanie vydržania prinajmenšom predčasné. Otázka vydržania totiž môže byť posudzovaná jedine vo vzťahu k spôsobilému predmetu vydržania, tzn. parcele, ktorá bola zabratá do parciel vo vlastníctve žalovaných.

12. Žalobcovia považujú za nesprávne aj závery súdu prvej inštancie ohľadom samotného vydržania. Žalobcovia spochybnili naplnenie zákonných predpokladov žalovaných pre vydržanie CKN XXX/ XX, pričom zreteľne uviedli, že v rámci prípravy pojednávania sa zo strany žalovaných jednalo výhradne o ich tvrdenia bez predloženia akýchkoľvek relevantných dôkazov. Žalobcovia osobitne spochybnili dobromyseľnosť žalovaných, resp. ich právneho predchodcu, a to najmä vo vzťahu k tzv. ospravedlniteľnému omylu, pričom poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 29.03.2023. Poukazujúc na výmeru pozemkov žalovaných o veľkosti XXXX m2 (CKN XXX/XX a CKN XXX/XX) je zrejmé, že rozloha predmetu sporu predstavovala bezmála 1/3-inu ich pozemkov, čo ani zďaleka nedosahuje limity akceptovateľné pre akýkoľvek ospravedlniteľný omyl na strane žalovaných, resp. ich právneho predchodcu. Absencia dobromyseľnosti na strane žalovaných, resp. ich právneho predchodcu je pritom zreteľná aj s ohľadom na to, že posun hraníc jednotlivých pozemkov sa podľa všetkého vyskytuje aj u ostatných pozemkov v obci I..

13. Za nesprávny považovali aj záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého: „Konkrétne presvedčenie žalovaných, že časť parcely im vlastnícky patrí je v danom prípade podložené právnym úkonom

- uzatvorenou darovacou zmluvou. Ide o učebnicový prípad dobromyseľného vstupu do držby nehnuteľností z objektívneho hľadiska“. Tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní - žalovanými predložená darovacia zmluva pojednáva výhradne o dare - pozemnoknižnej parcele mpč. XX zapísanej v pozemnoknižnej vložke číslo: X a žiadnym, ani právne imperfektným spôsobom sa nedotýka CKN XXX/XX. Z uvedeného pohľadu právny predchodca žalovaných nemohol byť so zreteľnom na všetky okolnosti dobromyseľný, že do vlastníctva nadobudol okrem CKN XXX/XX a CKN XXX/XX aj CKN XXX/XX. Záver súdu prvej inštancie ohľadom neunesenia bremena tvrdenia a dôkazného bremena na strane žalobcov je teda nesprávny, nakoľko žalobcovia naplnenie podmienok pre vydržanie popreli a na preukázanie svojich tvrdení aj označili konkrétne dôkazy.

14. Žalovaní navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

15. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd ( – ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalobcami, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania ( ) a dôvodmi odvolania ( ), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa potvrdiť.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalobcom.

17. Počas prebiehajúceho odvolacieho konania odvolací súd vykonanou lustráciou v registri obyvateľov SR zistil, že žalobkyňa 2/ G. B., H. A., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom I. XX, XXX XX J., zomrela dňa XX.X.XXXX. Z uznesenia č. k. -45, D not 38/2025 zo dňa 23.4.2025 vyplynulo, že dedičmi sú: M. B., H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, XXX XX J., G. B., H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX J., N. B., H. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX O., B. B., H. B., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX, XXX XX J..

18. Podľa (ďalej ako „“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

19. Podľa , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

20. Podľa , v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

21. Podľa , právny nástupca podľa a prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené, kedy na strane pôvodnej žalobkyne 2/ G. B., H. A. nastala strata procesnej subjektivity a jej právnymi nástupcami sa stali: M. B., H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, XXX XX J., G. B., H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX J., N. B., H. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX O., B. B., H. B., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX, XXX XX J., odvolací súd podľa rozhodol, že s nimi v konaní bude pokračovať ako s právnymi nástupcami po pôvodnej žalobkyni 2/, teda ako so žalobcami 2/ až 5/.

23. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele CKN č. XXX/XX, druh pozemku orná pôda vo výmere XXX m2, geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 03.11.2019, vyhotovenom B. M. C., autorizačne overenom B. M. C. a úradne overenom Okresným úradom Svidník, katastrálnym odborom dňa 28.05.2020 pod číslom J./XX.

24. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

25. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

26. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

27. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcov, že ak na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX došlo k spochybneniu geometrickej polohy a tvaru právnych hraníc, tak CKN XXX/XX nebola spôsobilým predmetom vydržania a teda zo strany žalovaných nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Pozemok R. XXX/XX predstavuje presne vymedzené územie, ktorého vlastníctvo bolo sporné. Ak by pozemok CKN XXX/XX nemohol byť v zmysle argumentácie žalobcov spôsobilým predmetom vydržania, tak zároveň by nemohol byť spôsobilým predmetom vlastníckeho práva a nebolo by možné domáhať sa určenia vlastníckeho práva k nemu. Zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotovenom B. M. C. vyplýva, že pozemok CKN XXX/XX predstavuje časť pozemkovoknižnej parcely č. XX zapísanej v PK vložke č. XX a ako taká mala byť súčasťou parcely registra S. O. T. XX/X v katastrálnom území I.. V zmysle záverov tohto znaleckého posudku bol pozemok CKN XXX/XX neoprávnene zabratý do pozemkov vo vlastníctve žalovaných. Žalovaní so závermi znalca B. M. C. nesúhlasili a zabezpečili vypracovanie súkromného znaleckého posudku č. XX/XXXX Ing. Ondrejom Ščepitom, PhD. Závery znalca B. M. C. o neoprávnenom zabratí pozemku CKN XXX/XX do pozemkov vo vlastníctve žalovaných boli predmetným znaleckým posudkom spochybnené.

28. Vzhľadom na závery jednotlivých znaleckých posudkov bola sporná otázka, či došlo k neoprávnenému zabratiu časti pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. XX (pozemku CKN XXX/XX) v prospech parciel CKN č. XXX/XX a CKN XXX/XX vo vlastníctve žalovaných alebo nie. Ak by bola vo veci preukázaná správnosť záverov Znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotovenom B. P. L., K., a teda že nedošlo k neoprávnenému zabratiu pozemku CKN XXX/XX, tak žaloba by bola nedôvodná a musela byť

zamietnutá z dôvodu, že vlastnícke právo k predmetnému pozemku svedčí od počiatku žalovaným. Ak by sa preukázala správnosť záverov Znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotovenom B. M. C., teda že v minulosti došlo k neoprávnenému zabratiu časti pozemnoknižnej parcely mpč. XX, tak rozhodnutie vo veci a určenie vlastníckeho práva k pozemku CKN XXX/XX by záviselo od posúdenia otázky vydržania dotknutého pozemku žalovanými. Odstraňovanie rozporov v záveroch znaleckých posudkoch by bolo relevantné pre rozhodnutie vo veci samej iba v prípade, ak by súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k vydržaniu pozemku CKN XXX/XX žalovanými nedošlo.

29. Podľa ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu SR sa dobromyseľnosť, ako základný predpoklad vydržania, musí vzťahovať aj k právnemu titulu, aj keď len putatívnemu, na základe ktorého svoju držbu vykonáva a z ktorého vyvodzuje objektívnu skutočnosť, že je vlastníkom konkrétnej veci. Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto domnelým titulom môže byť napríklad dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná. Právny predchodca žalovaných (otec) odvíjal svoje vlastnícke právo (vstup do držby) od Darovacej zmluvy zo dňa 25.06.1991, ktorú uzatvoril so svojou matkou, A. K., vo forme notárskej zápisnice N XXX/XX, Nz XXX/XX. Po celú dobu nakladania s pozemkom CKN XXX/XX neboli žalovaní a ani ich právni predchodcovia v jeho užívaní nikým rušení a ani zo strany žalobcov alebo ich právnych predchodcov im nebolo v nakladaní a užívaní predmetného pozemku žiadnym spôsobom bránené. Právny predchodca žalovaných ako aj žalovaní samotní po celú dobu nakladania s pozemkom CKN XXX/XX konali v presvedčení, že im tento patrí, keďže ide o časť pozemkov, ktoré nadobudli darovaním, resp. ktoré zdedili, pričom tieto boli ohraničené a začlenené k pozemkom, ktoré boli ich rodinou užívané od roku 1982. Argument žalobcov, že darovacia zmluva pojednáva o dare - pozemnoknižnej parcele mpč. XX zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. X a netýka sa CKN XXX/XX, neobstojí. Ako to vyplýva zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX, z pôvodnej parcely mpč. XX boli vytvorené dve nové parcely C-KN XXX/XX a C-KN XXX/XX, pričom práve do týchto parciel mal byť v minulosti začlenený pozemok CKN XXX/XX. Právny titul, ktorým žalovaní odvíjajú svoju držbu (v prípade neoprávneného zabratia pozemku CKN XXX/XX), bol z ich strany riadne preukázaný.

30. Nemožno súhlasiť ani s námietkou žalobcov, že výmera pozemku CKN XXX/XX t.j. XXX m2 nemôže zakladať dobromyseľnosť žalovaných pre účely vydržania. Námietka žalobcov s poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu by bola možno akceptovateľná v prípade, ak by žalovaní užívali pozemky o rozlohe o XXXXX viac, ako im v skutočnosti patrí. Táto skutočnosť však v konaní preukázaná nebola. Sporným nie je totiž výmera pozemkov užívaných žalovanými, ale hranice pozemkov (územia), s ktorými žalovaní nakladajú. Inak povedané, pomer plochy nadobudnutého pozemku (darovaním a následne dedením) žalovanými a nimi skutočne držaného pozemku je rovnaký. Opak nevyplýva ani zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotovenom B. M. C.. Preto nie je možné argumentáciu žalobcov akceptovať, nakoľko táto sa týka práve situácie, ak pozemok, ktorý držiteľ skutočne užíva, má väčšiu rozlohu, než aký mal držiteľ na základe právneho titulu nadobudnúť. Skutočnosť, že žalovaní a ich právny predchodca nadobudol pozemky, ktoré boli ohraničené tak, ako to vyplýva aj z predloženej fotodokumentácie, a tieto v takýchto hraniciach užívajú a nakladajú s nimi od roku 1982 bez toho, aby držali a užívali pozemok o rozlohe väčšej, ako nadobudli, možno považovať za ospravedlniteľný omyl a vychádzať z neho pri posudzovaní splnenia podmienok vydržania.

31. Žalovaní už vo svojom prvom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.11.2020 nielenže spochybnili závery uvedené v Znaleckom posudku č. XX/XXXX vyhotovenom B. M. C., ale zároveň v rámci procesnej obrany uviedli aj skutočnosti týkajúce sa vydržania dotknutého pozemku CKN XXX/XX. Podaním zo dňa 11.04.2022 žalovaní predložili súdu fotodokumentáciu užívacieho stavu pozemkov, z ktorej bolo zrejmé, že pozemky žalobcov a žalovaných sú od seba oddelené plotom, resp. provizórnym kolíkovým oplotením a že pozemky sú žalovanými dlhodobo užívané a obhospodarované, o čom svedčia napr. vysadené ovocné stromy. Žalobcovia na argumentáciu žalovaných reagovali až v podaní zo dňa 14.02.2024 t.j. viac ako tri roky po vyjadrení žalovaných k žalobe, v ktorom uviedli „vo vzťahu k vydržaniu žalobcovia uvádzajú, že podmienky vydržania boli žalovanými zatiaľ len tvrdené, no neboli doposiaľ nijako preukázané. Žalobcovia spochybňujú v tomto smere najmä dobromyseľnosť držby“. Na pojednávaní dňa 26.06.2024 žalobcovia k otázke vydržania uviedli, že výmera XXX m2 nie je zanedbateľná a s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.03.2023 sa nemohlo

jednať o ospravedlniteľný omyl, z ktorého by bolo možné vyvodzovať dobromyseľnosť žalovaných pre účely vydržania. Zo strany žalobcov sa nejednalo o účinné popretie skutkových okolností tvrdených žalovanými.

32. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti neuznal preto odvolací súd opodstatnenosť dôvodov, na ktoré poukazovali žalobcovia vo svojom odvolaní, a pokiaľ teda súd prvej inštancie žalobu zamietol, rozhodol vecne správne. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a CSP. Žalovaní, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, majú nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcom, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).