Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sas/10/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Poprade, C. XXXX/XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 – 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.08.2024, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 20.10.2024 doručenou Okresnému súdu v Poprade dňa 08.11.2024 a následne postúpenou a doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd) dňa 23.12.2024 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.08.2024, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.04.2024 vo veci priznania starobného dôchodku.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie (ako správny orgán prvého stupňa) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.04.2024 (ďalej aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) podľa , a z o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení) priznala žalobkyni od 28.10.2023 starobný dôchodok v sume 409,70 eur mesačne a podľa , a zákona o sociálnom poistení jej zvýšila od 01.01.2024 starobný dôchodok na sumu 424,50 eur mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek dňa 28.10.2023 dovŕšením veku 63 rokov. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok získala 9 810 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 26 rokov a 320 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienky na vznik nároku na starobný dôchodok. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia považujú. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia preukázané nebolo. Ďalej konštatoval, že na dôchodkové účely sa ako obdobie dôchodkového poistenia nehodnotila doba vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie v období od 01.01.2001 do 31.12.2003, počas ktorej nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti. Na dôchodkové účely sa zároveň nehodnotilo obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie po 31.12.2003, keďže uvedené obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia. Uzavrel, že suma starobného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období

vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie bolo určené ako kalendárne roky 1984 až 2022. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia predstavoval 13,2752. V rozhodujúcom období žalobkyňa získala 7 073 dní dôchodkového poistenia, čo predstavuje 19,3781 rokov dôchodkového poistenia. Priemerný osobný mzdový bod bol následne určený v hodnote 0,7481. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok žalobkyňa získala 9 810 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku predstavuje 26,8768 rokov dôchodkového poistenia. Na základe uvedených údajov bola suma starobného dôchodku určená vo výške 331,30 eur mesačne. Táto suma bola následne zvýšená o 11,8 % na 370,40 eur mesačne, následne o 10,6 % na 409,70 eur mesačne a od 01.01.2024 o 3,6 % na výslednú sumu 424,50 eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nezískala najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, keďže ku dňu, od ktorého žiadala priznať starobný dôchodok, získala 9 631 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, čo predstavuje 26 rokov a 141 dní, a preto jej nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku nevznikol. 3. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 10.06.2024, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.08.2024 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.04.2024 vo veci priznania starobného dôchodku. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietala sumu priznaného starobného dôchodku, pričom poukázala aj na svoj zdravotný stav (začala mať zdravotné problémy, ktoré sa zhoršili aj v dôsledku úrazov a zranení vyžadujúcich dlhodobú liečbu na čiastočné stabilizovanie zdravotného stavu, pričom výkon práce sprevádzali veľké bolesti). V odvolaní ďalej uviedla, že dodatočne doplatila poistné na dôchodkové poistenie za obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie a žiadala o opätovné prehodnotenie sumy starobného dôchodku. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne uviedol, že žalobkyňa požiadala o priznanie starobného dôchodku žiadosťou spísanou v pobočke Sociálnej poisťovne v Poprade dňa 13.12.2023. Ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, teda dňa 28.10.2023, žalobkyňa získala 9 810 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 26 rokov a 320 dní dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod bol určený v hodnote 0,7481. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok žalobkyňa získala 9 810 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 26,8768 rokov dôchodkového poistenia. Na základe uvedených údajov bola suma starobného dôchodku určená vo výške 331,30 eur mesačne. Táto suma bola následne zvýšená o 11,8 % na 370,40 eur mesačne, následne o 10,6 % na 409,70 eur mesačne a od 01.01.2024 o 3,6 % na výslednú sumu 424,50 eur mesačne. Ďalej konštatoval, že žalobkyňa v odvolaní uviedla, že doplatila poistné na dôchodkové poistenie za obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie, avšak túto platbu nešpecifikovala a pobočka Sociálnej poisťovne Poprad neeviduje z jej strany žiadnu úhradu, čo bolo preverované opakovane. Z uvedených dôvodov odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. súdne konanie 4. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.08.2024 podala žalobkyňa správnu žalobu zo dňa 20.10.2024, v ktorej uviedla, že k odvolaciemu procesu nemuselo dôjsť, keby jej pri spísaní žiadosti o starobný dôchodok pracovníčky Sociálnej poisťovne poskytli potrebné základné informácie. Žalobkyňa namietala sumu priznaného starobného dôchodku, ktorá je podľa jej názoru pre životné potreby nepostačujúca, keďže žije sama. Z toho dôvodu považovala za nevyhnutné doplatiť dodatočné poistné na dôchodkové poistenie za obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Žalobkyňa uviedla, že pri spísaní žiadosti o dôchodok jej pracovníčky Sociálnej poisťovne neposkytli informácie potrebné na výpočet dodatočného doplatenia poistného na dôchodkové poistenie a tieto informácie jej neboli poskytnuté ani pracovníčkami informačného centra. Poukázala tiež na svoj nepriaznivý zdravotný stav a uviedla, že pre dlhodobo pretrvávajúce zdravotné problémy nedokázala odvolací proces v Sociálnej poisťovni ukončiť vo všetkých záležitostiach. Ďalej uviedla, že jej zdravotný stav sa zhoršil po úraze dňa 27.07.2024, keď bola hospitalizovaná na traumatologickom oddelení nemocnice v Poprade a v priebehu 9 dní podstúpila dve operácie. Podľa jej vyjadrenia ide o komplikované zlomeniny s možnými trvalými následkami a dlhodobou rehabilitáciou. Uviedla, že pre nepriaznivý zdravotný stav nedokázala ukončiť odvolací proces v Sociálnej poisťovni a keďže žije sama, nemal jej kto pomôcť.

5. K správnej žalobe sa žalovaná vyjadrila písomným podaním zo dňa 06.02.2025. Konštatovala, že žalobkyňa v žalobe uvádza obdobné námietky ako v odvolaní, najmä namieta výšku priznaného starobného dôchodku a uvádza, že dodatočne doplatila poistné na dôchodkové poistenie za obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Žalovaná poukázala na to, že obdobie dôchodkového poistenia môže byť aj obdobie, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie (poistné na dôchodkové poistenie je možné zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého bola fyzická osoba zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie). Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Hraničná 667/13, 058 01 Poprad zo dňa 24.11.2023 vyplynulo, že žalobkyňa bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 30.11.2018 a evidencia ku dňu vystavenia potvrdenia t. j. ku dňu 24.11.2023 stále trvala. Z obsahu administratívneho spisu podľa názoru žalovanej vyplynulo, že pobočka žalovanej v Poprade vo veci doplatenia poistného na účely starobného dôchodku žalobkyňu niekoľkokrát telefonicky kontaktovala, avšak bezúspešne. Z tohto dôvodu jej listom zo dňa 25.06.2024 zaslala predvolanie na deň 02.07.2024 o 13:00 hod., no predmetnú písomnosť si žalobkyňa neprevzala. Žalovaná ďalej konštatovala, že z opakovaného šetrenia bolo zistené, že pobočka žalovanej v Poprade, na účet ktorej mala žalobkyňa doplatiť poistné na dôchodkové poistenie, neevidovala zo strany žalobkyne žiadnu úhradu a žalobkyňa sa na pobočku žalovanej ani nedostavila. Zároveň zdôraznila, že až prejavom vôle žiadosťou o dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové účely môže žalobkyňa dosiahnuť nové určenie sumy priznaného starobného dôchodku. Žalovaná tiež poukázala na to, že v napadnutom rozhodnutí generálny riaditeľ žalovanej ako príslušný odvolací orgán dospel k záveru, že žalovaná vo veci priznania dôchodku konala a rozhodla správne, v súlade s platnými právnymi predpismi. K nároku na starobný dôchodok žalobkyne a určeniu jeho sumy žalovaná podľa svojho vyjadrenia správne započítala všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti žalobkyne o starobný dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej. Vzhľadom na uvedené žalovaná považovala správnu žalobu žalobkyne za nedôvodnú a navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Žalobkyňa v replike zo dňa 03.04.2025 uviedla, že naďalej trvá na svojej správnej žalobe zo dňa 20.10.2024 a žiada, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.04.2024, na základe ktorého jej bol priznaný starobný dôchodok v sume 424,50 eur mesačne. Konštatovala, že žalovaná sa podľa jej názoru nezaoberala všetkými jej pripomienkami pri výpočte výšky jej starobného dôchodku a na základe toho nesprávne určila jeho výšku. Poukázala na to, že osobne navštevovala Sociálnu poisťovňu, pobočku Poprad. Mala záujem doplatiť príslušnú sumu, pretože bola evidovaná ako nezamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade. Uviedla, že táto možnosť vyplýva z príslušnej právnej úpravy platnej na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa zároveň uviedla, že napriek tomu, že opakovane požadovala od príslušného pracovníka Sociálnej poisťovne, aby jej vypočítal výšku uvedeného doplatku, tento pracovník to odmietol. Ako laik nevedela vypočítať výšku tohto doplatku bez príslušnej konzultácie a poučenia zo strany žalovanej. Žalovaná voči nej nepostupovala s odbornou starostlivosťou. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaná sa v danej veci podľa jej názoru neriadila zákonom, keďže nepostupovala v súlade s ustanovením o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nevypracovala dôchodkovú prognózu a neposkytla jej informácie o prognóze jej starobného dôchodku, pričom v rámci toho nebola informovaná ani o základnom scenári, ani o optimistickom, resp. pesimistickom scenári možného vývoja parametrov, ktoré by mali vplyv na výšku jej starobného dôchodku. Žalobkyňa zároveň uviedla, že považuje za absolútne právne irelevantné argumenty žalovanej uvedené v jej vyjadrení zo dňa 06.02.2025, ktoré sa týkali údajných telefonických kontaktov žalovanej s ňou a údajného neposkytnutia súčinnosti zo strany žalobkyne. Žalobkyňa zároveň poukázala na svoj zlý zdravotný stav, ktorý súvisí s následkami prekonaného úrazu. 7. Replika žalobkyne bola žalovanému doručená dňa 06.05.2025, no žalovaná vo veci dupliku nepodala. právny názor správneho súdu 8. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa a nasl. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ), vyhlásil dňa 26.02.2026 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 17.02.2026), ktorým žalobu zamietol a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

9. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa žiadosťou spísanou v pobočke Sociálnej poisťovne Poprad dňa 13.12.2023 požiadala o priznanie starobného dôchodku. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.04.2024 bol žalobkyni priznaný starobný dôchodok od 28.10.2023 v sume 409,70 eur mesačne a od 01.01.2024 bol zvýšený na sumu 424,50 eur mesačne. S týmto rozhodnutím sa žalobkyňa nestotožnila a preto proti nemu podala odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne napadnutým rozhodnutím.

10. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí vyplýva záver žalovanej, že žalobkyňa ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok získala 9 810 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 26 rokov a 320 dní dôchodkového poistenia.

11. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

12. Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

13. Podľa § 82b písm. a) zákona o sociálnom poistení, poberateľovi starobného dôchodku vzniká nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ak získal najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia.

14. Podľa § 60 ods.1 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

15. Podľa § 60 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.

16. Podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba a) mala prerušené poistenie podľa § 26, b) bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo c) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.

17. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobkyni vznikol nárok na starobný dôchodok od 28.10.2023 a že jej bol tento dôchodok rozhodnutím žalovanej priznaný. Rovnako nie je sporné, že žalobkyni bolo pri určení sumy starobného dôchodku zhodnotených 9 810 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 26 rokov a 320 dní dôchodkového poistenia. Spornou medzi účastníkmi konania zostala otázka, či pri určení sumy starobného dôchodku malo byť zohľadnené aj obdobie vedenia žalobkyne v evidencii uchádzačov o zamestnanie, za ktoré si mala dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie.

18. Vo všeobecnosti platí, že nárok na starobný dôchodok vzniká poistencovi vtedy, ak splní zákonom ustanovené podmienky, najmä ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Suma starobného dôchodku sa pritom určuje podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

19. Zákon o sociálnom poistení zároveň upravuje aj inštitút zvýšenia starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona o sociálnom poistení. Účelom tejto právnej úpravy

je zabezpečiť poberateľovi dôchodku minimálny dôchodkový príjem, ak jeho dôchodok nedosahuje zákonom ustanovenú výšku. Nárok na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku však nevzniká automaticky každému poberateľovi dôchodku, ale len za splnenia zákonom ustanovených podmienok, najmä získania najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 82b písm. a) zákona o sociálnom poistení.

20. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je obdobím dôchodkového poistenia obdobie povinného dôchodkového poistenia alebo obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak bolo za toto obdobie zaplatené poistné na dôchodkové poistenie, ak zákon neustanovuje inak. Zo zákonnej úpravy teda vyplýva, že pre započítanie určitého obdobia na účely dôchodkového poistenia je rozhodujúce, či ide o obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona, prípadne či bolo za toto obdobie zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Samotná skutočnosť, že osoba bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ešte neznamená, že ide o obdobie dôchodkového poistenia, ktoré sa automaticky započítava na účely určenia sumy dôchodkovej dávky. Zákon zároveň v § 60 ods. 5 zákona o sociálnom poistení ustanovuje, že obdobím dôchodkového poistenia môže byť aj obdobie, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Takéto obdobie je však možné zohľadniť len v prípade, ak bolo poistné na dôchodkové poistenie skutočne zaplatené a ak sú splnené zákonné podmienky pre jeho započítanie ako obdobia dôchodkového poistenia.

21. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyni bolo pri určení sumy starobného dôchodku zhodnotených 9 810 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 26 rokov a 320 dní dôchodkového poistenia. Správny súd sa preto zaoberal námietkou žalobkyne, že pri určení sumy dôchodku malo byť zohľadnené obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Správny súd konštatuje, že zo správneho spisu nevyplýva, že by žalobkyňa preukázala zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie za sporné obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie spôsobom, ktorý by zakladal jeho započítanie ako obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Zo správneho spisu zároveň vyplýva, že Sociálna poisťovňa v rámci administratívneho konania preverovala existenciu takejto úhrady poistného, pričom takúto úhradu poistného v evidencii Sociálnej poisťovne nezistila. Zo spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa bola Sociálnou poisťovňou za účelom objasnenia tejto skutočnosti predvolaná na osobné stretnutie, na ktoré sa však nedostavila.

22. Správny súd podotýka, že žalobkyňa v tomto konaní poukazovala aj na svoju nepriaznivú zdravotnú a sociálnu situáciu. Vzhľadom na to, že z administratívneho spisu nevyplýva splnenie zákonných podmienok pre započítanie sporného obdobia ako obdobia dôchodkového poistenia, správnemu súdu nezostávalo iné, ako žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Až prejavom vôle žalobkyne, spočívajúcim v podaní žiadosti o dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové účely, by mohlo dôjsť k novému určeniu sumy priznaného starobného dôchodku v zmysle § 112 zákona o sociálnom poistení.

23. Za tejto situácie žalovaná pri rozhodovaní vychádzala zo skutkového stavu, ktorý mala v administratívnom konaní preukázaný. Pokiaľ zo správneho spisu nevyplývalo zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie za sporné obdobie, žalovaná nemala zákonný podklad na jeho zohľadnenie ako obdobia dôchodkového poistenia pri určení sumy starobného dôchodku. Správny súd preto nenašiel dôvod spochybniť záver žalovanej, podľa ktorého žalobkyňou namietané obdobie nebolo možné zohľadniť pri určení sumy starobného dôchodku.

24. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj obsahu administratívneho spisu nezistil také skutočnosti, ktoré by spochybňovali zákonnosť postupu žalovanej pri určení sumy starobného dôchodku žalobkyne. Žalovaná pri rozhodovaní vychádzala z údajov evidovaných v systéme sociálneho poistenia a určila sumu starobného dôchodku žalobkyne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Správny súd preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

25. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a nasl. tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže žalobkyňa v konaní úspešná nebola a žalovanej nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (sačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (, 2 ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa ovaným Centrum právnej pomoci (, 2 ).